3Stk/10/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: N. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. - B. L. XX/X, I. L., G., s trvalým pobytom na území M. republiky, E. XX/X, XXX XX J. nad G., zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície policajného zboru Michalovce, Jána Hollého 53/ 46, 076 01 Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí (blokov na pokutu) žalovaného, séria L, č. 0622540, č. 0622541, č. 0622542 a č. 0622543, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-1Sa/ 18/2022 - 75 zo dňa 30. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-1Sa/18/2022 - 75 zo dňa 30. mája 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu séria L, číslo 0622540 v hodnote 10 €, blok na pokutu séria L, číslo 0622541 v hodnote 10 €, blok na pokutu séria L, 0622542 v hodnote 10 €, a blok na pokutu séria L, číslo 0622543 v hodnote 10 € zo dňa 21.09.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd v predmetom rozsudku konštatoval, že obsah správnej žaloby tvorili dve námietky. Tou prvou sa žalobkyňa ohradzovala proti postupu žalovaného, ktorý od nej dňa 21.09.2022, teda v deň podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu žiadal predložiť doklad o jej zdravotnom poistení na území Slovenskej republiky, hoci podľa žalobkyne v tento deň ešte nezačala plynúť trojdňová lehota na splnenie povinnosti uzatvoriť zdravotné poistenie, počítaná od prevzatia dokladu o pobyte, zatiaľ čo v druhej námietke žalobkyňa vytkla žalovanému, že s ňou pri prejednávaní priestupku v blokovom konaní nekonal v jazyku, ktorému ona rozumie.

Ak z textu cit. ust § 111 ods. 1, písm. d) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky, premietnutím na situáciu žalobkyne to nepochybne znamenalo, že žalobkyňa bola povinná do 3 pracovných dní od prevzatia dokladu o prechodnom pobyte, udelenom jej na účel zamestnania, resp. jeho obnovení, uzatvoriť zdravotné poistenie a pri kontrole tohto pobytu, v rámci výkonu zákonnej pôsobnosti žalovaného (policajného orgánu), tomuto, ňou uzatvorené zdravotné poistenie preukázať.

Lehota troch pracovných dní na uzatvorenie zdravotného poistenia, počítaná od prevzatia dokladu o trvalom pobyte žalobkyne, by tak samozrejme ešte nemohla začať plynúť. Preto akékoľvek úvahy žalobkyne o tom, že žalovaný od nej žiadal preukázať uzatvorené zdravotné poistenie na základe jej trvalého pobytu, sú podľa názoru správneho súdu výsledkom nesprávneho právneho pochopenia citovanej právnej

5. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia manžela žalobkyne datované ku dňu 15.11.2022 a tiež ku dňu 12.03.2023, obsah ktorých sa zhoduje so žalobnou argumentáciou, pre správny súd bolo otázne, aký význam im žalobkyňa prikladá a akú úlohu mali podľa nej tieto čestné vyhlásenia v správnom súdnom konaní zohrať. Výpoveď manžela žalobkyne, v tomto prípade uskutočnená vo forme čestných vyhlásení, čiže osoby, ktorá bola v priamom príbuzenskom pomere k žalobkyni a ktorá navyše bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach, nemôže mať charakter relevantnej informácie, preukazujúcej bez ďalšieho tvrdenia žalobkyne, pretože obsah týchto čestných vyhlásení môže mať, vzhľadom na rodinný vzťah uvedených osôb, iba povahu tvrdení, ktoré by bolo potrebné ďalej preukázať. Navyše časť výpovede manžela žalobkyne prezentovaná v hore uvedených čestných vyhláseniach, kde sa tento sťažuje, že mu nebolo umožnené vyzdvihnúť preukaz o zdravotnom poistení žalobkyne z vozidla, odporuje vyššie uvedeným zisteniam, podľa ktorých žalobkyňa nebola v deň vyzvania na preukázanie jej zdravotného poistenia, t. j. 21.09.2022 zdravotne poistená.

Aj napriek tomu, že v preskúmavanom blokovom konaní žalovaný služby tlmočníka formálne nevyužil, k odňatiu práva žalobkyne, aby sa s ňou konalo v jazyku, ktorému rozumie, z hľadiska materiálneho chápania tohto práva, podľa správneho súdu nedošlo. Žalobkyňa sa v správnej žalobe jednoznačne vyjadrila, že z dôvodu, že nerozumie slovenskému jazyku chodieva na úrady, resp. inštitúcie vždy s manželom a ten sa potrebné dokumenty snaží vybaviť. Z uvedeného jednoznačne, aj keď nie výslovne vyplýva, že manžel žalobkyne je ten, prostredníctvom ktorého žalobkyňa prekonáva vzniknutú jazykovú bariéru aj v komunikácii s orgánmi verejnej správy.

anglickom jazyku. Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že ak žalobkyňa komunikuje so svojim manželom v anglickom jazyku a teda možno predpokladať, že v tomto jazyku je schopná komunikovať aj v úradnom styku, nič jej nebránilo pri realizácii blokového konania sa v tomto jazyku dorozumievať (pýtať sa, žiadať vysvetlenia, obhajovať sa).

Pre správny súd bolo preto viac než namieste sa domnievať, že ak žalobkyni jej manžel pretlmočil uvedenú informáciu, nič mu nebránilo pretlmočiť žalobkyni aj všetko ostatné, čo v blokovom konaní nastalo a čo predchádzalo uloženiu pokuty. V nadväznosti na to si správny súd vedel len veľmi ťažko predstaviť, že by žalobkyňa bez toho, aby jej bolo vysvetlené v jazyku, ktorému rozumie, zaplatila presne 40,- eur, a vedela tiež to, kde má jednotlivé bloky na pokutu podpísať.

a) kasačná sťažnosť žalobkyne 8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) a h) SSP. Sťažovateľka predovšetkým namietala, že: - celé blokové konanie prebiehalo v slovenskom jazyku, pričom jej bolo v slovenskom jazyku oznámené, aby zaplatila pokutu, a to aj napriek tomu, že príslušník PZ bol zo strany jej manžela opakovane upovedomený o tom, že sťažovateľka nerozumie po slovensky.

Teda sťažovateľka sa podľa názoru správneho súdu mala obhajovať vo veci, o ktorej nevedela, že prebieha, lebo nebola o tom upovedomená v jazyku, ktorému rozumie. - nie je vôbec rozhodujúce, či sa na mieste nachádzal aj manžel, ktorý ovláda anglický jazyk (ako ho ovláda aj príslušník PZ či sťažovateľka), keďže v anglickom jazyku blokové konanie vôbec neprebiehalo.

príslušníkovi. Na tieto rozhodnutia správny súd vôbec nereagoval a ani len neuviedol, prečo nepostupoval v súlade s touto ustálenou praxou. Poukázala na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sa dotknutá osoba môže vzdať práva na súd, no musí byť preukázateľne poučená o následkoch

Vzhľadom k uvedenému, kedy správny súd nedal odpovede na všetky podstatné otázky a nevyporiadal sa s argumentáciou sťažovateľky, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd sa súčasne odchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke povinnosti pribratia tlmočníka, aj keď sa ho dotknutá osoba osobitne nedomáhala (rozhodnutie 1Sžd/32/2011 alebo 2Sžo/6/2013, prípadne rozhodnutie ESĽP Vizgirda proti Slovinsku, sťažnosť č. 59686/08). - svoje tvrdenia preukázala na základe čestného vyhlásenia svojho manžela.

Na status svedka alebo osoby podávajúcej čestné vyhlásenie sa nekladnú žiadne statusové či príbuzenské kritériá. V opačnom prípade by boli blízke osoby a priori vylúčené ako svedkovia a nemohli by vo veci podať ani čestné vyhlásenie. - aj týmto spôsobom správny súd zasiahol do práva na spravodlivý proces, lebo vo svojej podstate neumožnil sťažovateľke uniesť dôkazné bremeno predložením čestných vyhlásení, a to iba pre jej rodinný pomer a osoby podávajúcej čestné vyhlásenie. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že blokové konanie bolo vedené v jazyku, ktorému rozumie, alebo že by bola poučená o následkoch blokového konania, teda o vzdaní sa práva na súd. Žalovaný mohol navrhnúť vypočuť príslušníka PZ, ktorý vec blokovo prejednal, čo však neurobil, na základe čoho sa možno domnievať, že by žalovaným prezentované skutočnosti nepotvrdil. b) vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení stotožnil so závermi správneho súdu s tým, že v prípade sťažovateľky nedošlo k porušeniu jej práv v pri rozhodnutí orgánu verejnej správy.

11. Podľa ust. § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky. 12. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona o pobyte, policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30 dní od: a) udelenia pobytu, ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na policajnom útvare, b) splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade, c) podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, d) obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu podľa § 46 ods. 1. 13. Podľa ust. § 118 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 32 ods. 9 alebo ods. 10, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 14, § 96 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. b) až f), h), j) až l), o) až r) alebo ods. 7. 14. Podľa ust. § 123 zákona o pobyte cudzincov, dokladom potvrdzujúcim zdravotné poistenie sa rozumie potvrdenie na meno cudzinca o tom, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky alebo že má poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. 15. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 16. Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 17. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní ( § 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur. 18. Podľa ust. § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

20. Ako relevantnú musel kasačný súd vyhodnotiť námietku sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako aj námietku podľa § 440 ods.1 písm. h) SSP. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti akcentovala námietku, že celé blokové konanie prebiehalo v slovenskom jazyku, ktorému nerozumie. Z uvedeného vyplývala aj námietka, že správny súd odchýlil od rozhodovacej praxe NS SR a takýto postup náležite nezdôvodnil. Kasačný súd sa preto koncentroval na preskúmanie, či bol v danom prípade postup správneho súdu obhájiteľný a dospel k záveru, že je mu možné vytknúť pochybenie v tomto smere. Správny súd poskytol síce argumentáciu, na základe ktorej považoval za zachované právo sťažovateľky konať pred správnym orgánom v jazyku, ktorému rozumie.

blokovom konaní. 21. V danom prípade kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2014 zo 6. mája 2014, kde bolo konštatované, že „V zmysle čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obvinený nemá právo požadovať a konajúci súd alebo orgány činné v trestnom konaní nemajú povinnosť zabezpečiť tlmočenie do materinského jazyka obvineného, ak obvinený vyhlási, že rozumie inému jazyku, a súdy alebo orgány činné v trestnom konaní majú za preukázané, že obvinený rozumie tomuto inému jazyku, do ktorého sa priebeh trestného konania má tlmočiť." Keďže prakticky analogická právna otázka bola predmetom konania a rozhodovania Najvyššieho súdu SR v právnej veci vednej pod spis. zn. 2Sžo/6/2013 (na predmetné rozhodnutie poukazovala aj sťažovateľka), kde bol podaný ucelený výklad; kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na toto rozhodnutie poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje:

Je celkom logické, že uvedená domnienka by bola veľmi obtiažne aplikovateľná na každý priestupok, resp. iný správny delikt spáchaný cudzincom, ak by slovenský právny poriadok naznačenú tvrdosť zákona nezmierňoval priznaním nasledujúcich osobitných procesných a základných práv takémuto cudzincovi. Medzi podstatné zmierňujúce prvky pre znalosť slovenského práva cudzincom patrí základné právo na tlmočníka pre každého, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie aj priestupkové konanie (viď čl. 47, ods. 4 Ústavy SR), a toto predstavuje tiež výnimku z povinnosti komunikovať s orgánmi štátu v štátnom jazyku (§ 7 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky). Minimálne rovnaký rozsah procesných práv Slovenská republika prijatím Rezolúcie (77) 31 z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych orgánov deklarovala, že ako člen Rady Európy prostredníctvom svojho vnútroštátneho poriadku bude ponúkať tento minimálny štandard procesných práv každému subjektu v správnom konaní na všetkých úrovniach orgánov verejnej správy. Uvedený medzinárodnoprávny rámec bol Výborom ministrov Rady Európy v roku 1991 pre

Popri nich je tiež nutné zdôrazniť napríklad čl. 14, ods. 3 písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach." 24. „Najvyšší súd Slovenskej republiky pripúšťa, že iná situácia by nastala, pokiaľ by žalobca ako cudzí štátny príslušník bol o svojom obvinení z priestupku ako aj o následkoch prejavenia ochoty zaplatiť blokovú pokutu riadne poučený. Napriek tvrdeniu žalovaného o riadnej komunikácii príslušným policajtom so žalobcom v jeho rodnom jazyku, v ktorom sú podrobne vysvetlené všetky informácie potrebné k vysvetleniu prebiehajúcej kontroly, sankcií a postupu polície, sa však žiadne dôkazy preukazujúce, že by k riadnemu poučeniu žalobcu zákonným spôsobom došlo, sa v administratívnom spise policajného orgánu nenachádzajú.

nutne očakávané, lebo ide o opatrenie zmierňujúce negatívne dôsledky zásady neznalosť práva neospravedlňuje („ignorantio iuris neminem excusat") voči cudziemu štátnemu príslušníkovi".

VI. Záver

28. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP a existujú dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP; a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktoré nebolo vydané v súlade sú zákonom. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. júla 2025