3Stk/10/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. W., trvalo bytom D. XXX, XXX XX B. K., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 185/680044610/2017 zo dňa 22.09.2017, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania daňového priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba vyrobil alkoholický nápoj - lieh v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85%, ktorý bol u neho zistený dňa 03.02.2017 policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného oznámenia na adrese žalobcu. Za spáchaný priestupok mu bola uložená pokuta v zmysle § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. vo výške 3.319 € a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €.

15.01.2018: JUDr. Milan Konček (riadiaci predseda senátu), JUDr. Eva Baranová (predseda) a JUDr. Valéria Mihalčínová (predseda). Uvedený senát zložený z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej následne

Uvedené zmeny v obsadení Krajského súdu v Košiciach napokon viedli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k zrušeniu predmetného rozsudku, a to rozsudkom sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022. Vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na prechod výkonu súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci), bola prejednávaná vec náhodným výberom pridelená senátu 3S Správneho súdu v Košiciach a je vedená pod sp. zn. KE-6S/25/2023.

Keďže v posudzovanom prípade Krajský súd v Košiciach začal konať v senáte namiesto samosudcu (viď uznesenie sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018 o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku), účastníci konania mohli legitímne očakávať ukončenie konania a rozhodovania takýmto spôsobom. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na právny názor kasačného súdu považoval za potrebné vo veci ďalej konať a rozhodnúť v trojčlennom

03.02.2017. KÚFS následne spísal zápisnicu ČVS:KÚFS-6/7055-SV-2017 zo dňa 03.02.2017 o ohliadke zariadenia na výrobu liehu, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca vydal tiež demižón s predmetným liehom s tým, že tento bude odovzdaný privolanému vecne a miestne príslušnému správcovi dane. Následne bol lieh odovzdávacím protokolom ČVS:KÚFS-6/ 7055-SV-2017 zo dňa 03.02.2017 spísaný KÚFS odovzdaný colnému úradu ako vecne a miestne príslušnému správcovi dane.

Colný úrad rozhodnutím č. 680006486/2017 zo dňa 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 litrov v sklenenom demižóne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2017. Po doručení výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. VOE-0583/ 17 zo dňa 17.05.2017, colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci zn. 680027099/2017 zo dňa 30.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2017.

6. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že konanie o priestupku žalobcu, za ktorý mu bola uložená sankcia, a ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nesúvisí s preskúmavaním skorších rozhodnutí ohľadne zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného liehu.

Je však nepochybné, že colný úrad použil zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017 ako jeden z podkladov, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty. Z predmetnej zápisnice pritom nevyplýva, že by bol žalobca pred podaním vysvetlenia poučený o práve odmietnuť podať vysvetlenie, preto bolo potrebné v konaní o priestupku hľadieť na tento dôkaz ako nezákonne získaný a neprihliadať naň. V tejto súvislosti však správny súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 03.08.2017, v zmysle ktorej žalobca po náležitom poučení o možnosti odoprieť vysvetlenie uviedol, že lieh vyrobil pre svoju potrebu v malom množstve. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že žalobca sa vyjadruje ku skutočnostiam uvedeným v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 680035177/2017 zo dňa 17.07.2017, z ktorého obsahom bol oboznámený (viď strana 2 zápisnice o ústnom pojednávaní; č. l. 22 administratívneho spisu).

8. Námietky žalobcu, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného priestupku, považuje za neopodstatnené, pretože žalobca, tak ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, ako aj z odôvodnenia správnych rozhodnutí pri prejednaní priestupku sám potvrdil, že vyrobil lieh pre vlastnú potrebu v malom množstve a má za to, že boli naplnené všetky zákonom požadované formálne aj materiálne znaky priestupku v zmysle už citovaného § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. Bolo dostatočne preukázané, že žalobca protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v nepovolenej výrobe liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť zamýšľaný skutok a to vyrobiť lieh na po domácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu bez ohľadu na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), porušil záujem chránený zákonom, t. j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Námietka žalobcu, že v danom prípade nebol naplnený predovšetkým materiálny znak skutkovej podstaty daného priestupku, keďže jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu

9. K námietke žalobu týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a jej moderácie je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. vyplýva len to, v akej výške sa má uložiť pokuta za takýto priestupok, a teda že výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne vyrobeného liehu je rozhodujúca pre výšku uloženia pokuty, ale nie pre posúdenie intenzity spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania ako materiálneho znaku priestupku. Zákonodarca v priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g) chráni okrem iného aj spoločenský záujem s ohľadom na možné zdravotné riziká, a to najmä ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov po domácky vyrobeného nelegálneho liehu a preto nie je možné posudzovať intenzitu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania len z hľadiska množstva nelegálne vyrobeného liehu. Vyčíslenie spotrebnej dane z liehu podľa citovaného ustanovenia slúži výlučne len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona. V uvedenom ustanovení je zároveň uvedené, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3.319 €, je

Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby správny orgán, resp. aj súd najnižšiu výšku sumy pokuty mohol ešte dodatočne znižovať. Napokon ako žalobca uviedol na súdnom pojednávaní, uloženú pokutu v sume 3.319 € už zaplatil.

veci. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon (v danom prípade zákon č. 530/2011 Z. z.) v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/ 2011 Z. z. je výslovne uvedené, že colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 € za priestupok podľa ods. 1 písm. g) a nie je ustanovená možnosť vyjadrením „môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch by neprichádzalo do úvahy.

a) kasačná sťažnosť žalobcu 11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Sťažovateľ totiž už od začiatku konania spolupracoval s príslušnými orgánmi, neoprávnene vyrobený lieh, ako aj destilačné zariadenie dobrovoľne vydal príslušným orgánom, vyrobil iba minimálne množstvo liehu, takýto lieh nikdy nevyrábal za účelom akejkoľvek odplatnej či bezodplatnej distribúcie, ale výlučne len pre vlastnú spotrebu. Spotrebnú daň, ktorá mu bola následne vyrubená bezodkladne uhradil a táto dosahovala len sumu 49,46 €.

Už len z toho dôvodu je zrejmé, že druh a výška uloženej sankcie sú nanajvýš neprimerané povahe skutku, ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ, čo odôvodňuje postup konajúceho správneho súdu podľa ustanovenia § 198 ods. 1) SSP. Okrem toho je tiež treba zdôrazniť, že vydané destilačné zariadenie nebolo sťažovateľovi vrátené, z čoho je zrejmé, že už len samotné prejednanie veci je pre sťažovateľa dostatočné, keďže sťažovateľ už nebude mať možnosť pokračovať v takejto

zákona. Akýmikoľvek ďalšími, relevantnými skutočnosťami sa však správny súd prakticky nijako relevantne nezaoberal. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Asan/11/2017 a sp. zn. 4Sžf/55/2015. - prejednávaný prípad je potrebné posudzovať v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, avšak v otázkach neupravených týmto osobitným predpisom je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení všeobecného predpisu, ktorým je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 6) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, podľa ktorého: „Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.“ Orgán na úseku správy daní a poplatkov bol povinný na prejednávaný prípad aplikovať príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch, pričom tak mohol a mal urobiť najmä v otázke sankcie uloženej sťažovateľovi, ktorá bola sťažovateľovi uložená v zjavnom nepomere k povahe prejednávaného skutku.

alkoholických nápojov. - poukázal na znenie § 71 ods. 2 písm. g). § 13a ods. 1, ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.01.2019 s tým, že aj najvyššia možná sankcia za priestupok na úseku neoprávnenej výroby liehu po citovanej novele dosahuje sumu 3.000 €, teda podstatne menšiu sumu, než ktorá bola uložený sťažovateľovi za jeho konanie (vo výške 3.319 €), ak neprihliadame na možnosť úplného upustenia od potrestania. Ako to vyplýva z dôvodovej správy k predmetnej novele: „Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne za zákonom presne stanovených podmienok.

Preto jednotlivé orgány (najmä správny súd) mali povinnosť prihliadať aj na túto zmenu zákona, ktorá je pre sťažovateľa priaznivejšia a na podklade ktorej mali o veci náležite rozhodnúť. Ani s uvedenou skutočnosťou sa však vo veci konajúci správny súd náležite nevysporiadal. - poukázal na arbitrárnosť záverov konajúceho správneho súdu, podľa ktorých je možné upustiť od potrestania len v prípade, pokiaľ takúto možnosť zákon nevylučuje, pričom v tejto súvislosti konajúci správny súd poukazuje na to, že pokiaľ je ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je formulované tak, že správny orgán uloží sankciu vo výške 3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia

Uvedené ustanovenie však neobsahuje žiadne výslovné pravidlo, ktoré by zakotvovalo alebo vylučovalo možnosť správneho orgánu v danom prípade (v prípade priestupku podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g) tohto zákona) upustiť od uloženia danej sankcie. Práve na absenciu výslovného pravidla, ktoré by oprávňovalo alebo neoprávňovalo správny orgán využiť možnosť upustiť od potrestania je potrebné vychádzať zo všeobecného predpisu, ktorý v tomto prípade predstavuje už citované ustanovenie § 11 ods. 3) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

v čase oboch vydaných rozhodnutí právoplatne uložiť žalobcovi pokutu za zistený daňový priestupok v najnižšej možnej výške stanovenej osobitným právnym predpisom vo výške 3.319 €, s ohľadom na vyššie citované ust. § 198 ods. 2 SSP, tak podľa žalovaného správny súd ex lege nemohol vyhovieť námietkam žalobcu ohľadom aplikovania § 198 ods. 1 SSP na daný prípad.

Pre takýto postup súdu podľa žalovaného neboli splnené zákonné podmienky, ako ich kogentne požaduje vyššie citované ust. § 198 ods. 2 SSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny súd môže podľa § 198 ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. V zmysle sťažovateľom uvedenej novely zákona č. 467/2002 Z. z. účinnej od 01.01.2019 totiž žalovaný, ani colný úrad v čase vydania svojich žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí nemohli rozhodovať, nakoľko táto zmena zákona v danom čase nebola platná ani účinná a okrem toho uvedená novela zákona č. 467/2002 Z. z. dáva právomoc ukladať pokuty za uvedený priestupok podľa tohto zákona výlučne len Ministerstvu pôdohospodárstva

14. V citovanom ust. § 10 ods. 2 zákona č. 467/2002 Z. z. ide o súkromnú výrobu destilátu, ktorú v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 467/2002 Z. z. môže vykonávať len fyzická osoba za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktorá podlieha povinnosti registrácie a evidencie súkromných výrobcov destilátov vedenej Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a teda ust. § 10 ods. 2 zákona č. 467/2002 Z. z. tak nemožno nijakým spôsobom vzťahovať na daný prípad, v ktorom žalobca ako fyzická osoba (t. j. nie ako súkromný výrobca destilátu) bez akéhokoľvek oprávnenia, povolenia alebo registrácie, nelegálne vyrobil lieh.

a účinným ust. § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., z čoho žalovaný považoval za zrejmé a nepochybné, že voči sťažovateľovi bolo v daňovom konaní postupované v súlade s príslušnými vtedy platnými a účinnými právnymi normami a teda zjavne zákonne.

Ešte pred 01.07.2021 došlo k vykonaniu právoplatného daňového administratívneho rozhodnutia colného úradu o uložení pokuty za predmetný priestupok sťažovateľa, na základe čoho sa naň hľadí ako na zahladený priestupok, ktorého uloženú výšku sankcie už preto nie je možné ďalej meniť. Samotné zahladenie priestupkov pritom nie je v platnej legislatíve SR upravené, avšak žalovaný za týmto účelom považoval za právne relevantné analogické (analogiae legis) použitie ustanovenia § 92 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sa týka okrem iného aj zahladenia odsúdenia na peňažný trest podľa § 32 písm. d) Trestného zákona, ku ktorého zahladeniu tak dochádza priamo zo zákona, na základe čoho analogicky aj v prípade priestupku podľa zákona č. 530/2011 Z. z. možno dospieť k právnemu záveru, že zaplatením pokuty uloženej za daňový priestupok žalobcu v daňovom konaní došlo k vykonaniu sankcie právoplatne uloženej za tento priestupok a tým aj k zahladeniu predmetného priestupku sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.

zápisnice (trpiaceho vadou nezákonnosti), ako dôkazu pri samotných úvahách, dôvodoch a záveroch svojich napadnutých rozhodnutí v daňovom priestupkovom konaní, nevychádzal ani žalovaný, ani colný úrad - považoval za právne nedôvodnú, bez relevantného vplyvu na zákonnosť oboch preskúmavaných administratívnych rozhodnutí.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., alkoholickým nápojom, ktorým je lieh sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu. 20. Podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh. 21. Podľa § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm. g) a takýto lieh zabezpečí. 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z., na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 23. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 24. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

V. Právny názor kasačného súdu

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

28. Už v žalobe sťažovateľ poukazoval na judikatúru NS SR a to rozsudok vo veci sp. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa 28.11.2017, rozsudok sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008, rozsudok sp. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa 28.11.2017 a rozsudok 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013 s odkazom na princíp proporcionality trestu, resp. jeho individualizácie vzhľadom na stanovené kritériá vymedzené judikatúrou. Správny súd nevyvodil dostatočné právne závery na posudzovaný prípad, resp. sa nedostatočne vysporiadal s právnou argumentáciou uvedenou v žalobe. Argumentácia správneho súdu uvedená v napadnutom rozsudku neodpovedá na dve základné námietky sťažovateľa. Prvá bola uvedená v žalobe (zásada proporcionality a tomu zodpovedajúca judikatúra) a druhá bola prezentovaná resp. počas konania pred správnym súdom (tu ide o osobitnú námietku zmeny zákona v prospech páchateľa priestupku, na ktorú správny súd vôbec nereagoval). Pritom zmena zákona v prospech páchateľa priestupku v praxi (spravidla pre krátky časový úsek) nemusí byť žalobcovi vôbec známa pri podaní žaloby,

29. Za relevantnú rovnako považoval kasačný súd aj námietku týkajúcu sa právneho posúdenia zo strany správneho súdu a teda dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ síce nie presne poukazoval na legislatívny aspekt zmeny zákona č. 530/2011 Z. z., kedy novelou nastala zmena sadzby pokuty za priestupok a nová právna úprava je pre páchateľa daného priestupku priaznivejšia - uvedené však podľa kasačného súdu nič nemení na skutočnosti, že zákonom č. 396/2020 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, došlo aj k zmene ust. § 71 ods. 2 písm. g) s tým, že sa suma 3.319 € nahradila sumou 100 €. Podľa § 195 písm. d) SSP nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Z uvedeného preto vyplýva, že správny súd mal v čase svojho rozhodovania na legislatívnu zmenu prihliadnuť. Princíp „lex mitius“,

priaznivejšie. Obdobne je táto zásada upravená aj v § 2 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ pritom námietku priaznivejšej neskoršej úpravy predkladal správnemu súdu v podaní, ktoré mu bolo doručené ešte dňa 14.12.2018. 30. Úvaha, či sa mal sťažovateľ odvolávať na nové znenie zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov je irelevantná, pretože platí zásada „iura novit curia“ t. j. súd pozná právo, kedy nie je viazaný právnou argumentáciou účastníkov, ale sám identifikuje a aplikuje relevantné právne normy bez toho, aby ich účastníci museli dokazovať. V danej súvislosti kasačný súd poukazuje aj na závery SD EÚ vo veci C-544/23 (BAJI Trans s.r.o.) týkajúce sa princípu „lex mitius“ s tým, že: „Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že: sa môže uplatniť na správnu sankciu trestnoprávnej povahy, ktorá bola uložená na základe pravidla, ktoré bolo po uložení tejto sankcie zmenené spôsobom, ktorý je priaznivejší pre sankcionovanú osobu, pokiaľ táto zmena odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa

To znamená, že tento princíp sa vzťahuje aj na sankcie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako správne (sankcie s trestnoprávnou povahou) a právo na spätnú aplikáciu, t. j. retroaktívne použitie priaznivejšej právnej normy sa uplatní, ak zmena právnej úpravy znamená nižšiu trestnoprávnu sankciu, ako bola stanovená v čase spáchania skutku s tým, že princíp „lex mitius“ sa uplatňuje aj v kasačnom konaní.

31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP a existujú dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Bratislava 3. 01.2026 Konkurujúce dôvody k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 3Stk/10/2025 zo dňa 17.12.2025 k aplikácii § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch (§ 465 SSP)

2. Právny poriadok ustanovuje ústavnoprávny rámec, ktorý reaguje na nevyhnutnosť proporcionality trestu k spáchanému protiprávnemu konaniu. Implicitne je vyjadrená v čl. 49 Ústavy SR. Spravodlivé prejednanie v ústavnom zmysle zahŕňa individualizáciu trestu a predovšetkým primeranosť trestu k závažnosti činu a osobe páchateľa. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre dlhodobo konštatuje, že trest musí byť primeraný závažnosti trestného činu, extrémna neprimeranosť môže dosiahnuť ústavnoprávnu rovinu, kedy proporcionalita trestu je súčasťou materiálneho právneho štátu. Z uvedeného je možné celkom jednoznačne vyvodiť, že proporcionalita trestu je ústavným princípom s tým, že je dostatočne rozpracovaná v judikatúre ÚS SR a NS SR (napr. aj nález ÚS PL. ÚS 1/2021-164, rozsudok NS SR spis. zn. 1Sžf/50/ 2016). 3.

Podľa § 33a ods. 1 a 2 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

týmto zákonom. 7. Podľa § 40 Trestného zákona upravuje hmotnoprávny inštitút upustenia od potrestania páchateľa prečinu pri zákonom stanovených výnimiek. 8. Podľa § 71 ods. 6 zákona o priestupkoch, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 9.

. . .“. Zákon teda napriek obligatórnej formulácie poskytuje v prvej časti garancie na naplnenie zásady proporcionality. Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že podľa § 195 písm. d) SSP je správny súd povinný zásadu proporcionality aplikovať aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania a teda pokiaľ na túto zásadu neprihliada, koná v rozpore s citovaným ustanovením SSP (podporne rozsudok NS SR spis. zn. 1Sžf/50/2016).

sankcie. Práve pre absenciu výslovného pravidla, ktoré by oprávňovalo alebo neoprávňovalo správny orgán využiť možnosť upustiť od potrestania je nevyhnutné vychádzať zo všeobecného predpisu, ktorý obsahuje už citované ustanovenie § 11 ods. 3) zákona o priestupkoch. Zákonodarca takto vyplnil medzeru v zákone č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a preto horeuvedeným spôsobom odkázal na priamu aplikáciu zákona o priestupkoch. 12.

podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur a nie je ustanovená možnosť vyjadrením „môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 ZoP by neprichádzalo do úvahy“. Táto konštatácia je podľa môjho názoru v rozpore s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR konštatovanými v rozsudku NS SR spis. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa 28.11.2017.

formulované aj skutkové podstaty trestných činov v Trestnom zákone, čo v žiadnom prípade nevylučuje možnosť použitia hmotnoprávnych inštitútov na zmiernenie trestu s prihliadnutím na zásadu proporcionality. Navyše ak už má raz správny orgán v osobitnej časti fakultatívne danú možnosť uložiť sankciu za spáchaný priestupok, prestáva mať existenčný význam osobitné ustanovenie § 11 ods. 3 priestupkového zákona, pretože správny orgán nemusí na toto ustanovenie prihliadnuť a jednoducho sankciu uložiť nemusí.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025