← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·19. 6. 2025

3Stk/11/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200174.1

Vracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
TT-43Sa/19/2021
IČS
2021200174
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej vo veci žalobcu: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/A, D. I., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Volochom, so sídlom Hollého 745/34, Senica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kollárova 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KRPZ-TT-KDI3-2021/002995-008 zo dňa 27.4.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/19/2021-63 zo dňa 9. januára 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/19/2021-63 zo dňa 9. januára 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný dopravný inšpektorát ORPZ v Senici (ďalej aj prvostupňový správny orgán) rozhodnutím číslo: ORPZ-DS-ODI2-469/2019-P zo dňa 3.3.2021 rozhodol, že žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o cestnej premávke) s poukazom na § 123 ods. 5, § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1 a § 14 ods. 1 tohto zákona, pričom bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno g), písmeno k) a písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo mu podľa § 22 ods. 2 písmeno c) zákona o priestupkoch v spojení s § 12 ods. 2 bola uložená pokuta vo výške

250 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, ktorého doba začala plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia a to na tom základe, že dňa 25. mája 2019 v čase o 15:50 h bez ochrannej prilby pre motocyklistov na hlave a bez dokladov predpísaných na vedenie a premávku vozidla viedol ako vodič motocykel továrenskej značky a typu YAMAHA Neos 50, VIN: D., neprihlásený do evidencie vozidiel, čiže bez evidenčného čísla v obci Topoľníky po Hviezdnej ulici smerom na Železničnú ulicu a pred rodinným domom č. X sa nedostatočne venoval vedeniu svojho vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a počas obchádzania pri pravom okraji cesty zaparkovaného osobného motorového vozidla nezbadal v protismernej časti vozovky cúvajúce osobné motorové vozidlo továrenskej značky a typu Škoda Felícia Combi evidenčného čísla S.-XXXEM vodiča X. D. a došlo k zrážke medzi prednou časťou motocykla a pravou zadnou časťou vozidla evidenčného čísla S.-XXXEM, pričom pri dopravnej nehode utrpel zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti nad 6

týždňov. 2. Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z odborného vyjadrenia č. 44/2019 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná V.. W. Š., ktorý uviedol, že z technického hľadiska bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika a spôsob jazdy žalobcu ako vodiča motocykla zn. YAMAHA Neos bez evidenčného čísla; ktorá spočívala v tom, že sa v plnej miere nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho vykonal obchádzanie v jeho jazdnom pruhu stojaceho osobného motorového vozidla zn. Renault Megan s neznámym evidenčným číslom, pričom prešiel do protismerného, teda ľavého jazdného pruhu v čase, keď v ňom cúvalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi EČ: S., ktorého vodiča X. D. svojim prejazdom ohrozil. Pokiaľ ide o techniku jazdy vodiča X. D. uviedol, že táto bola správna, nakoľko vodič X. D. so svojim osobným motorovým vozidlom cúval v čase, keď sa motocykel zn. YAMAHA Neos bez evidenčného čísla nachádzal od neho v dostatočnej vzdialenosti ešte v pravom jazdnom pruhu berúc smer jeho jazdy smerom na centrum obce Topoľníky.

3. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 52/2019, vypracovaným znalcom z odboru cestná doprava V.. K. H., ktorý predložil správnemu orgánu žalobca uviedol, že obsahuje nesprávnosti ako je nesprávny deň, hodina ako aj miesto posudzovaného skutku, viackrát nesprávne uvedené VIN motocykla YAMAHA Neos zúčastneného na dopravnej nehode.

Považoval za podstatné, že znalec konštatoval, že z miesta dopravnej nehody bol zhotovený iba náčrt, hoci bol vyhotovený aj plán miesta dopravnej nehody, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli. Okrem toho mal znalec „zakresliť do plánu“ vozidlo zn. Citroen Berlingo, napriek tomu, že žiadne takéto vozidlo nebolo na mieste v čase dopravnej nehody zaparkované.

V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán citoval záznam o podaní vysvetlenia účastníka dopravnej nehody - žalobcu, spísaného dňa 2. júna 2019. Mal aj za to, že sa znalec v skutočnosti vyjadroval aj k právnym otázkam.

Prvostupňový správny orgán na základe týchto skutočností konštatoval, že na závery znalca V.. K. H. v posudku č. 52/2019 nemôže prihliadať ako na relevantné. 4. Na odvolanie žalobcu žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo spisu: KRPZ-TT-KDI3-2021/002995-008 zo dňa 27.4.2021 zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu číslo: ORPZ-DS-ODI2-469/ 2019 zo dňa 3.3.2021.

Súhlasil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že znalecký posudok predložený účastníkom konania vychádzal z nedostatočných podkladov pre vypracovanie posudku, obsahuje chyby a nepresnosti, pričom sa znalec viackrát vyjadroval k právnej stránke veci. Na uvedené bol pritom žalobca prvostupňovým správnym orgánom upozornený a mal možnosť požiadať o doplnenie znaleckého úkonu, čo však neučinil. Žalovaný uzavrel, že vykonané dokazovanie postačuje na to, aby žalobcovi bolo spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Získané dôkazy sú dôveryhodné, tieto boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Taktiež mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 6. V správnej žalobe zdôrazňoval závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 52/2019 súdneho znalca V.. K. H. zo dňa 12.12.2019, z ktorých vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bolo, že vodič X. D. pri cúvaní na hlavnú cestu so svojim motorovým vozidlom továrenskej značky a typu Škoda Felícia Combi evidenčného čísla S.-XXXEM, mu nedal prednosť v jazde a svojim neuvážením konaním mu ako vodičovi motocykla (žalobcovi) idúcemu po hlavnej ceste vytvoril takú náhlu prekážku a ohrozil ho, že následkom toho sa žalobca nemohol vyhnúť zrážke, narazil do jeho cúvajúceho vozidla na ceste v protismere. Považoval za nezákonné, že správne orgány na tento znalecký posudok (resp. jeho závery) neprihliadli. 7. Okrem toho považoval za podstatné porušenie jeho práv, že nebol upovedomený o realizácii výsluchov svedkov v administratívnom konaní a teda sa ne nemohol riadne pripraviť. 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné dôvody sú zhodné s dôvodmi uvedenými v odvolacom správnom konaní, s ktorými sa ako odvolací správny orgán vysporiadal vo svojom rozhodnutí. 9. Správny súd správnej žalobe vyhovel a rozsudkom č.k. 43Sa/19/2021-63 zo dňa 9.1.2023 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Vyporiadal sa s námietkami žalobcu ohľadne riadneho doručenia rozhodnutia a právomoci staršieho referenta vo veci konať, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. 11. K ďalším námietkam uviedol, že pokiaľ ide o namietané porušenie práva žalobcu byť osobne prítomný alebo v zastúpení splnomocneného právneho zástupcu pri prejednávaní priestupku a pri úkonoch (výsluch svedkov), tak zistil, že takéto právo žalobcu bolo postupom prvostupňového správneho orgánu žalobcovi upreté. V tejto súvislosti zdôraznil, že právny zástupca nemusí byť predvolaný k výsluchu svedka, je to jeho právo stanovené zákonom a povinnosťou správneho orgánu je ho upovedomiť o predmetnom úkone tak, aby sa ho mohol zúčastniť. Právo osobne sa zúčastniť vykonávania úkonov možno vyvodiť len analogicky z ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Uzavrel, že preto nemožno konštatovať, že by postup prvostupňového správneho orgánu bol vedený takým postupom, ktorý by zabezpečoval správny výsledok a či boli tiež dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. 12. Správny súd mal ďalej za to, že správne orgány v rámci administratívneho konania zabezpečili jednak odborné vyjadrenie číslo 44/2019 znalca z odboru doprava cestná V.. W.

Š. a k dispozícii mali aj znalecký posudok č. 52/2019 znalca z odboru cestná doprava V.. K. H.. Tak odborné vyjadrenie ako aj znalecký posudok sa zaoberali príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska. Vyplývajú však z nich rozdielne závery ohľadne príčin dopravnej nehody. Zakiaľ čo z odborného vyjadrenia V.. W. Š. vyplýva, že ňou bola nesprávna technika a spôsob jazdy žalobcu, tak znalec V.. K. H. považoval z technického hľadiska za príčinu dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde vodičom X. D. pri vchádzaní na cestu. Správny súd uviedol, že hoci z odborného vyjadrenia znalca ako vypracovaného znaleckého posudku vyplývajú iné závery ohľadne príčiny dopravnej nehody tak, správne orgány ich náležitým spôsobom nevyhodnotili. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v zásade vylučuje jeho ďalší meritórny prieskum. 13. Poukázal tiež na to, že v spisovom materiáli absentuje akýkoľvek záznam o procesnom postupe, ktorým bol znalec V.. K. H. požiadaný o odborné vyjadrenie. Odkázal na ust. § 36 správneho poriadku. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. g) a d) SSP. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Kasačná sťažnosť

15. Žalovaný napadol rozsudok krajského súdu včas podanou kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 16. Poukázal na to, že počas administratívneho konania predložil žalobca znalecký posudok č. 52/2019 znalca z odboru doprava cestná, ktorý vypracoval V.. K. H., evidenčné číslo znalca: 910196. Z uvedeného je zrejmé, že tento znalec nebol do konania pribratý objasňujúcim orgánom a ani prvostupňovým správnym orgánom, preto nemohol byť použitý postup podľa § 36 správneho poriadku. Tento dôkaz - znalecký posudok bol preto hodnotený ako „bežný“ dôkaz - písomné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby k odbornému vyjadreniu znalca z odboru doprava cestná V.. W. Š. a nemohol mať právnu váhu znaleckého posudku, ktorý by bol vypracovaný znalcom pribratým do konania. V administratívnom konaní bol tento listinný dôkaz riadne vyhodnotený a bolo vysvetlené, z akých dôvodov sa na jeho závery neprihliadalo. 17. Podľa názoru kasačného sťažovateľa bolo v konaní dostatočne preukázané, sa vodič idúci po ceste (motocyklista) sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a vôbec nesledoval situáciu v cestnej premávke, keď podľa zistených skutočností počas dráhy asi 44 metrov a času asi 4 sekúnd „naslepo“ viedol svoje vozidlo. Vodič cúvajúci na cestu s osobným vozidlom nemal dôvod predpokladať takéto porušenie pravidiel cestnej premávky. Okrem toho cúvajúci vodič vycúval najviac vyčnievajúcou časťou osobného vozidla - pravou zadnou časťou - maximálne po stred vozovky, neboli sťažené poveternostné podmienky, na jeho strane (v protismere motocyklistu) sa nenachádzala žiadna prekážka cestnej premávky, ktorá by bránila v rozpoznaní jeho vchádzaniu na vozovku. Za tejto situácie za kolíziu musí niesť zodpovednosť vodič idúci po ceste (motocyklista). Ak nie je z okolností, ktoré mal a mohol účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel. Na druhej strane účastník cestnej premávky, ktorý porušil takéto pravidlá, nemôže očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, pokiaľ im to znemožnil s ohľadom na charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky. Takže zásadnou príčinou vzniku kolíznej situácie a následnému spôsobeniu dopravnej nehody bolo konanie (nekonanie) motocyklistu. 18. Taktiež poukázal na to, že právny zástupca žalobcu bol upovedomený o realizácii výsluchov, bol pri nich osobne prítomný. Telefonicky bol predvolaný aj druhý účastník dopravnej nehody. Žalobca mohol svedkom klásť otázky. V takomto postupe nevidel žiadne porušenie práv žalobcu a dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk.

20. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného vydané vo veci správneho trestania, ktorým bol žalobca bol uznaný vinného zo spáchania priestupku v doprave. 21. Je nesporné, že žalobca dňa 25.5.2019 viedol bez ochrannej prilby pre motocyklistov na hlave a bez dokladov predpísaných na vedenie a premávku vozidla motocykel továrenskej značky YAMAHA Neos, ktorý nebol prihlásený do evidencie vozidiel, po ceste, pričom vodič X. D. na túto cestu vchádzal cúvaním z miesta mimo cesty.

22. Správne orgány ustálili, že z časového hľadiska žalobca na svojom motocykli začal úkon obchádzania zaparkovaného vozidla zn. Renault a vošiel do protismerného jazdného pruhu v čase, keď už vodič X. D. cúval do cesty. Okrem toho ustálili, že žalobca sa nevenoval dostatočne riadeniu a počas 4 sekúnd viedol vozidlo „ naslepo“. Žalobca sa snažil aj predložením znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy preukázať, že príčinou nehody bola jazda vodiča X. D., ktorý vošiel na cestu z miesta mimo

cesty. 23. V administratívnom konaní bolo vypracované odborné posúdenie, ktoré určilo za príčinu nehody jazdu žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, v ktorom je naopak za príčinu nehody označená jazda vodiča X. D..

Podľa záverov vyslovených v tomto posudku tento vodič nedal prednosť žalobcovi jazdiacemu po ceste a vytvoril mu prekážku. Znalec uviedol, že k iným záverom dospel z toho dôvodu, že na rozdiel od V.. Š., ktorý vypracoval odborné posúdenie vypracoval časovú os nehodového deja, čo malo vplyv na konečný záver posudku. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú zrejmé ich konkrétne výhrady, pre ktoré považovali žalobcom predložený znalecký posudok za nedôveryhodný a preto na jeho závery neprihliadali.

24. Napriek uvedenému dospel správny súd k záveru, že správne orgány takéto rozdielne závery ohľadne príčin dopravnej nehody, náležitým spôsobom nevyhodnotili. Súčasne žalovanému vytkol, že sa v spise nenachádza žiaden doklad, z ktorého by bolo možné dovodiť ustanovenie znalca v konaní. Uvedené bolo jedným z dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

25. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný v kasačnej sťažnosti správne poukázal na to, že v administratívnom konaní boli vysvetlené konkrétne výhrady a námietky proti tomuto posudku, pričom tento posudok nebol vypracovaný v konaní ustanoveným znalcom, ale bol predložený žalobcom. Z tohto dôvodu sa v spisovom materiáli nemôže nachádzať súdom požadovaný doklad o jeho ustanovení a nemohol byť použitý postup podľa § 36 správneho poriadku.

26. Správny súd však vyjadrené výhrady úplne opomenul, žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril a len skonštatoval, že neboli odstránené rozdielne závery, ktoré vyplývajú z odborného posúdenia a znaleckého posudku. Správny súd taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na to, že tento znalecký posudok bol predložený účastníkom konania a nie správnymi orgánmi ustanoveným znalcom.

27. Kasačný súd má na rozdiel od správneho súdu za to, že žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo boli v administratívnom konaní podkladom pre rozhodnutie závery obsiahnuté vo vypracovanom odbornom posúdení a nie tie, ktoré boli vyjadrené v znaleckom posudku. Je nepochybné, že takýmto spôsobom sa dostatočne vyjadril k tomu, ako vyriešil protichodné závery vyplývúce z odborného vyjadrenia, ktoré si sám zaobstaral a znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca.

28. Za tejto situácie kasačný súd konštatuje, že správny súd nesprávne vyhodnotil preskúmateľnosť odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a bolo jeho povinnosťou sa dôvodmi, pre ktoré nebolo na znalecký posudok prihliadané riadne posúdiť.

29. Okrem toho správny súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho záveru, že znalecký posudok bol vypracovaný v administratívnom konaní na základe požiadavky správneho orgánu. Preto je potrebné, aby prvotne zaujal stanovisko k tomu, či ide o dôkaz, ktorý má váhu znaleckého posudku alebo o listinný dôkaz, ktorý je eventuálne spôsobilý kvalifikovane spochybniť závery odborného posúdenia, ktoré zaobstarali správne orgány. Určenie, či takýto posudok predložený účastníkom má váhu znaleckého posudku alebo ide len o odborné vyjadrenie, má vplyv aj na posúdenie toho, či (resp. za akých podmienok) mohli správne orgány posudzovať správnosť tohto dôkazu a odborné závery, ktoré sú v ňom vyjadrené. 30. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom bolo porušenie práva žalobcu byť prítomný pri prejednávaní priestupku, konkrétne pri procesnom úkone, ktorým je výsluch svedkov. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že právny zástupca nemusí byť predvolaný k výsluchu svedka, ale musí byť o tomto úkone upovedomený, aby sa ho mohol zúčastniť. 31.

Kasačný sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že právny zástupca žalobcu bol osobne prítomný pri výsluchu jednotlivých svedkov a mal možnosť klásť im aj otázky. Pripustil však, že došlo aj k operatívnemu, telefonickému predvolaniu svedkov v deň realizácie procesného úkonu.

32. Kasačný súd konštatuje, že správny súd opäť konštatoval porušenie procesných práv žalobcu bez toho, aby reagoval na procesnú situáciu, ktorá vyplynula z administratívneho a súdneho spisu. Žalobca v podanej správnej žalobe ani netvrdil, že by mu bolo odopreté právo zúčastniť sa výsluchov svedkov a takéto porušenie jeho práva nebolo ani zistené. Úlohou správneho súdu bolo za tejto situácie dať jasnú odpoveď na to, či je porušením procesných práv žalobcu, ak sa osobne zúčastnil na výsluchu svedkov, o ktorých výsluchu nebol v predstihu informovaný.

Na uvedené však správny súd nereagoval a nie je vecou kasačného súdu, aby v kasačnom konaní dával odpoveď na zásadné právne otázky, ktoré mali byť zodpovedané správnym súdom.

V. Záverečné hodnotenie

33. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd námietky uvedené v kasačnej sťažnosti ako dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec opätovne prejednať a to s prihliadnutím na právne závery vyslovené kasačným súdom v predmetnom rozsudku, ktorými je v súlade s § 469 SSP viazaný. 34. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. júna 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3Stk/11/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik