3Stk/1/2025

1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) na základe poverenia riaditeľa inšpekcie na vykonanie štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a štátny dozor v lesoch vykonala u účastníka konania (ďalej aj ako „žalobca“) štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa ust. § 10 ods. 4 písm. a) v spojení s ust. § 11 až 15 zákona č. 113/ 2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2020 (ďalej len „zákon o dreve“) a zároveň štátny dozor v lesoch zmysle ust. § 61 písm. a) v nadväznosti na § 62 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom od 01.01.2020 do 01.04.2021 (ďalej len „zákon o lesoch“). Následne v súlade s ust. § 13 zákona o dreve orgán verejnej správy prvého stupňa vypracoval Protokol č. 45/2020/DUB zo dňa 04. decembra 2020 (ďalej aj ako „Protokol“), nakoľko žalobca porušil povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa zákona o dreve, resp. osobitných predpisov. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020, pričom využil svoje právo a k Protokolu sa vyjadril. Dňa 12. júla 2021 orgán verejnej správy prvého stupňa vypracoval Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a opatrenia v súlade s ust. § 56 ods. 1 písm. d) v spojení s § 61 písm. a) a b) zákona o dreve s tým, že dňom doručenia tohto Upovedomenia v súlade s § 18 Správneho poriadku začína konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa zákona o dreve a zákona o lese. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021. 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 28024/2021, číslo spisu: 7371/ 2021-2002 zo dňa 30. novembra 2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 13000 Eur, a to: I. Za iný správny delikt uvedený v ustanovení § 64 písm. b) zákona o lesoch;

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy podrobne zopakoval priebeh štátneho dozoru, zistené skutočnosti v priebehu štátneho dozoru, vysporiadal sa s dokladmi predloženými žalobcom v priebehu administratívneho konania i s tými, ktoré žalobca napriek výzvam nepredložil, ďalej uviedol ustanovenia zákona o lesoch, resp. zákona o dreve, na základe ktorých zistil porušenia žalobcu, a na základe ktorých uložil sankciu v zmysle tzv. absorpčnej zásady za štyri iné správne delikty v zmysle zákona o dreve a zákona o lesoch za viaceré súbehové správne delikty, pričom výška sankcie bola žalobcovi uložená za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v danom prípade iný správny delikt uvedený v ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch, t. j. porušenie povinnosti pri ťažbe, kde zákon definuje sankčné rozpätie pokuty v rozmedzí od 165 do 99580 eur.

hranici sadzby. V závere uviedol, že žalobca mal možnosť v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach pri splnení podmienok uvedených v ust. § 7 tohto zákona. 4.

5. Včas podanou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 6. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 17 ods. 6 zákona o dreve, resp. § 65 ods. 1 zákona o lese. Správny súd uviedol, že orgán verejnej správy uložil pokutu podľa tzv. absorbčnej zásady, keď postupom podľa § 65 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 17 ods. 6 zákona o dreve prihliadol na poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, pričom výška pokuty bola uložená za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v tomto prípade iný správny delikt uvedený v ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch (porušenie povinnosti pri ťažbe), pričom zákon definuje sankčné rozpätie pokuty od 165 do 99580 Eur.

8. V prvom rade správny súd posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa plynutia subjektívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty za iný správny delikt. V zmysle citovaného ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch: „konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“ Správny súd uviedol, že orgán verejnej správy na základe výsledkov zistení štátneho dozoru (postupom podľa § 11 až 15 zákona o dreve - pozn. správneho súdu) prebiehajúceho od 30. apríla 2020 do 22. januára 2021 v sídle žalobcu, na lesných pozemkoch v obhospodarovaní žalobcu a v sídle orgánu verejnej správy prvého stupňa zistil porušenia povinností žalobcu v zmysle zákona o lesoch, zákona o dreve, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní

9. Správny súd uviedol, že charakter lehôt uvedených v citovaných ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch, teda jednoročnej subjektívnej a trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej lehoty na začatie konania o uložení sankcie za iný správny delikt je prekluzívny.

Jednoročná subjektívna prekluzívna lehota plynie od okamihu, keď sa žalovaný o porušení povinnosti dozvedel. Ak už táto lehota uplynula, aplikácia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota môže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej lehoty.

11. Správny súd mal za to, že okamih dozvedenia sa o porušení povinností sa odvíja od ukončenia kontroly, resp. dozoru, pretože až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže orgán verejnej správy ustáliť stav porušenia, prípadne neporušenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu a prijať primerané opatrenia, uložiť pokutu alebo popri uloženej pokute aj uložiť kontrolovanému subjektu opatrenia, aby v budúcnosti nedochádzalo opätovne k porušovaniu povinností.

právoplatnosť dňa 31. marca 2022 a napadnuté rozhodnutia žalovaného bolo vydané dňa 28. marca 2022, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 31. marca 2022. Správny súd zároveň uvádza, že sa ex offo zaoberal aj uplynutím objektívnej lehoty, pričom správny súd nezistil jej márne uplynutie.

pokutu za štyri správne delikty, dva podľa zákona o lesoch a dva podľa zákona o dreve, treba aplikovať plynutie prekluzívnych lehôt pri každom správnom delikte samostatne, hoci orgán verejnej správy v rámci hospodárnosti konania začal administratívne konanie o uložení pokuty listom č. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20. júla 2021 pre zistené porušenia uvedené v Protokole č. 45/2020-DUB zo dňa 04. decembra 2020.

Tento čiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Čiastkový záznam č. 17/2020-DUB zo dňa 21. mája 2020 obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru osobou podliehajúcou dozoru - žalobcom, ktorý uviedol, že k dozoru predložil všetky požadované doklady - súhlasy na ťažbu, doklady o pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky účtovné doklady (faktúry na strane príjmu a výdaja), pričom čiastkový záznam podpísal žalobca s uvedením „bez pripomienok“. V čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB zo dňa 02. júla 2020 je zaznamenaný priebeh dozoru v sídle žalobcu, pričom boli žalobcovi kladené otázky vzhľadom na zistené skutočností pri výkone štátneho dozoru pri terénnych ohliadkach jednotiek priestorového rozdelenia lesa zaradených do Lesného celku Vrbové, na ktoré odpovedal a záznam opäť podpísal bez osobitného vyjadrenia. Čiastkový záznam č. 41/ 2020-DUB zo dňa 17. septembra 2020 obsahuje skutočnosti zistené na základe kladených otázok inšpektorov žalobcovi, ktorý čiastkový záznam podpísal s uvedením „bez vyjadrenia“.

podpísal. 15. Čo sa týka čiastkových záznamov, správny súd uviedol, že sa jedná o oprávnené záznamy inšpektorov orgánu verejnej správy vykonávajúcich dozor, ktorí v zmysle ust. § 13 ods. 6 zákona o dreve považovali za potrebné zaznamenať zistené skutočnosti, nakoľko dozor prebiehal od 30. apríla 2020 do 22. januára 2021.

konania. 16. Z administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že dňa 04. decembra 2020 orgán verejnej správy prvého stupňa vypracoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o dreve Protokol č. 45/2020-DUB o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020.

vyjadrenie k obsahu Protokolu. Orgán verejnej správy reagoval podaním zo dňa 19. januára 2021. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že v priebehu štátneho dozoru a rovnako i v priebehu administratívneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy v súčinnosti so žalobcom a na základe ním predložených dokladov ustálili skutkový stav vydaním Protokolu dňa 04. decembra 2020 v zmysle ust. § 13 zákona o lesoch. Následne dňom 20. júla 2021 bolo začaté administratívne konanie o uložení pokuty a opatrení žalobcovi za porušenie povinností. Správny súd mal z administratívneho spisu tiež preukázané, že v priebehu administratívneho konania v súčinnosti so žalobcom orgán verejnej správy vydal rozhodnutie č. 24214/2021, číslo spisu: 7371/2021-2002 zo dňa 27. októbra 2021, ktorým podľa § 30 ods. 1 psím. h) Správneho poriadku zastavil konanie vedené voči žalobcovi vo veci podozrenia pre naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve a správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dreve, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že ide o zavádzajúce tvrdenia žalobcu, nakoľko v priebehu dozoru, resp. administratívneho konania, konkrétne v Čiastkovom zázname č. 13/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020 žalobca uviedol, že systém náležitej starostlivosti nevedie, neudržiava a nevyhodnocuje podľa zákona o dreve z dôvodu, že nemal znalosti o uvedenej problematike. Vypracovaný systém náležitej starostlivosti predložil žalobca inšpekcii dňa 30. apríla 2021, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona o dreve je žalobca, ako hospodársky subjekt v zmysle ust. § 1 zákona o dreve v spojení s čl. 2 písm. d) Nariadenia o dreve, povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Taktiež predložené Zápisnice z Mestského zastupiteľstva Brezová pod Bradlom nepreukázali, že by vyhodnocovali systém náležitej starostlivosti, nakoľko programom bolo prerokovanie Výsledkov hospodárenia za (príslušný) rok v obchodnej spoločnosti Mestské lesy, s.r.o. Brezová pod Bradlom, taktiež prerokovanie požiadaviek vypracovania plánu hospodárenia spoločnosti za obdobie desiatich

Správny súd mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti v prospech, i neprospech žalobcu, pričom svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil a pri ukladaní výšky pokuty nevybočil z rozsahu správnej úvahy, pričom uložená výška pokuty plní tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

20. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

Deň, kedy je táto skutočnosť správnemu orgánu známa, je deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t. j. poznal, že došlo ku konaniu obsiahnutému v zákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia ďalších podmienok definuje ako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty treba teda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa jednalo o informáciu zvlášť kvalifikovanú. Začiatkom plynutia subjektívnej lehoty tak môže byť aj okamih, keď správnemu orgánu dôjde podnet od určitého oznamovateľa, ktorý svojím konkretizujúcim obsahom dostatočne opisuje hodnotený skutok a vedie (hoci aj nepriamo) k určeniu zodpovedného subjektu.

lesoch. Inšpekcia dňa 30.04.2020 vypracovala čiastkový záznam č. 13/2020-DUB o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. V zmysle v bodu 7 rozhodnutia NS SR citovaného v bode 7 tejto kasačnej sťažnosti tak bol žalovaný dokonca povinný prihliadnuť aj na podnet oznamovateľa, ktorý bol doručený Inšpekcii resp. Prezídiu policajného zboru a bol podnetom na začatie výkonu

Zákonodarca touto konštrukciou dal správnemu orgánu viac priestoru na preverovanie rozhodných okolností veci ešte pred začatím správneho konania. Skutočnosť, že správny orgán následne začne s určitým subjektom správne konanie samo o sebe neznamená, že tento subjekt bude za jemu vytýkané konanie vo výsledku sankcionovaný (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/30/ 2014 zo dňa 19.11.2015).

25. Uviedol, že v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa , keď sa orgán lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov a, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Inšpekcia upovedomila žalobcu listom č. 9158 zo dňa 12. júla 2021 o začatí správneho konania vedenom pod č. 7371/2021-2002, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021.

ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020 a č. 15/2020/ DUB zo dňa 12. mája 2020. K oznámeniu skutočnosti , že Inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi, došlo listom č. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené dňa 20. júla 2021, teda po uplynutí zákonom o lesoch stanovenej jednoročnej lehoty.

Poukázal aj na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k žiadosti o vyjadrenie k správnej žalobe č. sp. 8443/ 2022-420, č. zázn. 26379/2022 z 19. septembra 2022. Žalovaný uviedol, že v priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom nezrovnalosti zistené pri výkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam, v prípade potreby žiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký ústav o vypracovanie znaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia alebo predloženie ďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva prostredníctvom čiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu.

protokolu. Zistené skutočnosti zaznamenané v čiastkových záznamoch inšpekcia hodnotí tak jednotlivo, ale aj spoločne, vo vzájomných súvislostiach. Práve hodnotenie zistených skutočností vo vzájomných súvislostiach nemožno opomenúť, pretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným záverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila zistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch bez vzájomných súvislostí, čo by mohlo mať za následok iný záver vykonaného dozoru. 29. Žalovaný ako príklad uviedol záver inšpekcie z jedného čiastkového záznamu, kde bolo vyslovené, že kontrolovaný subjekt si nesplnil ohlasovaciu povinnosť pri spracovaní náhodnej ťažby podľa § 23 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z., čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 64 uvedeného zákona. Zo záverov iného súvisiaceho čiastkového záznamu však inšpekcia zistila, že kontrolovaný subjekt túto povinnosť nemal, pretože táto náhodná ťažba už bola zaevidovaná a následne popísaná v programe starostlivosti o lesy.

z. vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo záznam podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 113/2018 Z. z., a to práve podľa zistenia, resp. nezistenia porušenia povinností. plynutie subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. teda nemožno odvodzovať podľa termínov vyhotovenia jednotlivých čiastkových záznamov alebo posledného čiastkového záznamu v priebehu štátneho dozoru, ale až na základe termínu vypracovania protokolu inšpekciou (Protokol č. 45/2020-DUB z 04.12.2020 doručený žalobcovi 07.12.2020), v ktorom sú zhrnuté všetky zistenia a skutočnosti inšpekcie a vyslovené závery, ktoré vyvolávajú právne účinky začatia správneho konania. Ak by mal správny orgán postupovať v súlade s požiadavkou žalobcu, musel by, v prípade, ak by v každom z piatich čiastkových záznamov bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, začať päť individuálnych správnych konaní, v ktorých by plynutie subjektívnej lehoty začalo dňom vyhotovenia čiastkového záznamu. 31. Taktiež by správny orgán nepostupoval správne, ak by plynutie subjektívnej lehoty podľa § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. počítal od vyhotovenia posledného čiastkového záznamu, pretože vyhotovením posledného čiastkového záznamu správny orgán len ukončil fázu získavania podkladov za účelom zistenia presného skutkového stavu veci a následne začal fázu ich spracovania a vyhodnocovania vo vzájomných súvislostiach, ktorej výsledkom sú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo nezačne správne konanie. 32. Vo vzťahu k námietke údajného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd 1/2012 z 25. apríla 2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž 33/2011, ktoré judikujú právne závery potvrdzujúce obsah rozsudku správneho súdu: „Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu.“ 33. Žalovaný má za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové konkrétne skutkové a ani právne dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nezákonný a navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť po jej preskúmaní v súlade s § 461 Správneho súdneho poriadku pre jej nedôvodnosť v plnom rozsahu zamietol.

34. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

36. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o dreve, tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, b) práva a povinnosti obchodníka, c) práva a povinnosti prepravcu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len „prepravca“), d) povinnosti monitorovacej organizácie, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, f) priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Tento zákon sa nevzťahuje na a) drevo, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo osobitné predpisy, b) výrobok z dreva, ktorého životný cyklus je ukončený a ďalej možno s ním nakladať len ako s odpadom.

38. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona o dreve, hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém.

Podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve, hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti, neuplatňuje systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods. 5, e) nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 písm. a) až f) a h), vystaví prepravcovi nesprávne alebo neúplné doklady podľa § 3 ods. 4 alebo ich neuchováva podľa § 3 ods. 5.

42. Podľa § 64 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá a) využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa (§ 7), b) neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25), c) neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29), d) použije na obnovu lesa alebo na zalesňovanie pozemkov vyhlásených za lesné pozemky reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom, e) poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods. 2) alebo inak sťažuje prevádzku lesného hospodárstva, f) porušuje

43. Podľa § 65 ods. 1 až 3 zákona o lesoch, pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb-podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená.

44. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a zároveň sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (§440 ods. 1 písm. h/ SSP).

46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty treba považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona. Sťažovateľ ďalej uvádza svoj názor, že inšpekcia sa dozvedela a túto skutočnosť potvrdila spísaním čiastkového záznamu č. 13/2020/DUB z 30. apríla 2020. Uviedol tiež, že uvedené skutočnosti preukazujú aj čiastkový záznam č. 17/2020/DUB z 21. mája 2020 ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB z 30. apríla 2020 a č. 15/2020/DUB z 12. mája 2020.

Sťažovateľ namieta, že inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi listom - Upovedomenie o začatí správneho konania č. z. 9158/2021 z 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené 20. júla 2021, t. j. až po uplynutí subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.

48. Inšpekcia si v súčinnosti s kontrolovaným subjektom zabezpečuje informácie, či subjekt vykonával v kontrolovanom období hospodársku činnosť v lesoch, a to ťažbu dreva, výchovu lesa (hospodárenie v lesných porastoch zamerané na zlepšenie ich vývoja, štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality), obnovu lesa (zalesňovanie), ochranu lesa (vykonávanie preventívnych opatrení s cieľom predchádzania poškodeniu lesa, príp. vykonávanie ochranných a obranných opatrení pred škodlivými činiteľmi). V nadväznosti na to preveruje dodržiavanie povinností kontrolovaným subjektom, ako obhospodarovateľom lesa, podľa súvisiacich ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. a vykonávacích predpisov, t. j. vyznačenie stromov určených na ťažbu, evidenciu vyznačených stromov a výpočet objemu dreva určeného na ťažbu, vydanie súhlasov na ťažbu odborným lesným hospodárom, evidovanie vykonanej ťažby dreva v lesnej hospodárskej evidencii (mesačná a ročná, vrátane grafickej evidencie). Inšpekcia tiež zisťuje, či kontrolovaný subjekt vykonával náhodnú ťažbu, resp. či ju v súlade

50. V priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom nezrovnalosti zistené pri výkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam, v prípade potreby žiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký ústav o vypracovanie znaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia alebo predloženie ďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva prostredníctvom čiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu. 51. Štátny dozor vykonávaný inšpekciou má široký záber, preto inšpekcia priebežne vypracováva čiastkové záznamy o zistených skutočnostiach, ktoré slúžia, ako podklad, pre vypracovanie protokolu.

právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Tento čiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Inšpekcia ďalej vypracovala Čiastkový záznam č. 17/2020-DUB z 21. mája 2020, ktorý obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru osobou podliehajúcou dozoru - žalobcom, ktorý uvidel, že k dozoru predložil všetky požadované doklady - súhlasy na ťažbu, doklady o pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky účtovné doklady (faktúry na strane príjmu a výdaja), pričom tento čiastkový záznam podpísal žalobca s uvedením „bez pripomienok“.

53. Zistené skutočnosti zaznamenané v čiastkových záznamoch inšpekcia hodnotí tak jednotlivo, ale aj spoločne, vo vzájomných súvislostiach. Práve hodnotenie zistených skutočností vo vzájomných súvislostiach nemožno opomenúť, pretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným záverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila zistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch bez vzájomných súvislostí, čo by mohlo mať za následok iný záver vykonaného dozoru.

ktorej výsledkom sú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo nezačne správne konanie. 55. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/ 33/2011 zo dňa 30. januára 2013, kde najvyšší súd vo vzťahu k plynutiu subjektívnych lehôt pre ukladanie pokút konštatoval, že „Termín zistenie nedostatkov nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu. S poukazom na § 2 ods. 1 zák. o dohľade je potrebné konštatovať, že zisťovanie nedostatkov u dohliadaných subjektov prebieha práve v priebehu výkonu dohľadu, pričom z výkonu dohľadu je vždy potrebné vypracovať protokol aj s opisom zistených nedostatkov.

56. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.

58. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.