3Stk/12/2022

1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: OU-CA-OSZP-2020/011030-007 zo dňa 29.12.2020 prejednal v zmysle § 52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o priestupkoch“) priestupok žalobcu, ktorý bez udelenej výnimky príslušného orgánu ochrany prírody zo zakázanej činnosti dňa 15.06.2019 v presne nezistenom čase v rannej dobe vykonal vjazd a následné státie osobným motorovým vozidlom značky Mitsubishi Pajero 2,5 TD, ev. č. U., čiernej farby na území s okolitým lesným porastom na parcele KNE X/X v časti Bobrovská zátoka v k. ú. G. do lokality, ktorá je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z. z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a ktorá sa nachádza v C - zóne, pre ktorú platí III. stupeň ochrany, presnejšie na mieste so súradnicami N 49.41846 a E 019.53197, čím konal v rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že: · spisový materiál mu bol postúpený z Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne; · bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedené vyššie; · obvinený sa písomne vyjadril podaním zo dňa 20.08.2020 tak, že nebola naplnená subjektívna stránka skutku, keďže takéto konanie vyžaduje úmysel; pri vstupe, ani v širšom okolí nebola žiadna tabuľa, ktorá by informovala, že ide o chránenú krajinnú oblasť, týmto smerom vedie panelová cesta, ktorá je využívaná motorovými vozidlami bez akéhokoľvek obmedzenia, závory alebo značky, nie si je vedomý, že by porušil akékoľvek právne predpisy; · lokalita Bobrovská zátoka je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z. z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, pre ktorú platí III. stupeň ochrany, v tejto lokalite sa rozmnožujú viaceré chránené živočíchy, uvedeným konaním bolo zistené ohrozenie hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope; · obhliadkou miesta nebolo zistené zjavné narušenie biotopov, konaním došlo k ohrozeniu hniezdiacich živočíchov výlučne len ich rušením v prirodzenom biotope;

Jediné možné ohrozenie bolo ohrozenie hniezdiacich živočíchov ich rušením, čo však nebolo preukázané; · na ústnom pojednávaní neboli správnemu orgánu predložené nové dôkazy, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/014794-006 zo dňa 16.04.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Čadca zo dňa 29.12.2020 potvrdil. Vysporiadal sa s námietkami žalobcu, ktorý namietal: · miestnu nepríslušnosť Okresného úradu Čadca; · nevykonanie ústneho pojednávania; · neuloženie lehoty účastníkovi konania na vyjadrenie k návrhu na prejednanie priestupku; · nevykonanie dôkazov; · nepreukázanie úmyslu, a teda nenaplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku; · nezdôvodnenie výšky pokuty.

páchateľ zdržiava alebo má pracovisko. Okresný úrad Námestovo postúpil vec Okresnému úradu Čadca z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku vzhľadom k tomu, že páchateľ má v tomto okrese trvalý pobyt; · prvostupňový orgán nariadil ústne pojednávanie na deň 25.11.2020, ktorého sa zástupca obvineného zúčastnil, o priebehu pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorá bola podpísaná

Zo zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by bolo potrebné úmyselné zavinenie, a preto postačuje niektorá z foriem zavinenia z nedbanlivosti; · správny orgán uložený druh sankcie dostatočným spôsobom zdôvodnil.

3 tohto ustanovenia je za účelom uľahčenia prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu zakotvená možnosť, aby miestne príslušný správny orgán aj bez súhlasu účastníkov postúpil vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, a to tomu správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko, je preto irelevantná námietka žalobcu, že Okresný úrad Čadca priestupok nemohol prejednať bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas, neobstojí ani námietka, že v zmysle ust. § 7 správneho poriadku sa miestna príslušnosť spravuje miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť, keďže všeobecná úprava miestnej príslušnosti správnych orgánov podľa Správneho poriadku sa nevzťahuje na prejednanie priestupkov; · z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je nepochybné, že ústne pojednávanie bolo nariadené na deň 25.11.2020, právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný a na predmetnom pojednávaní sa osobne zúčastnil; · právny zástupca žalobcu na predmetnom ústnom pojednávaní žiadne doplnenie dokazovania nenavrhol, nežiadal ani vykonanie ohliadky, opakované vypočutie svedkov; · z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa v rámci Zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 20.08.2020 a tiež na ústnom pojednávaní dňa 25.11.2020, ktorú aj využil; · podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, z ust. § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že pre zodpovednosť za tento priestupok je potrebné úmyselné zavinenie, preto postačuje zavinenie z nedbanlivosti; · ochrana prírody a krajiny vrátane ochrany dotknutého územia je založená všeobecne záväznými právnymi predpismi, z ktorých je zrejmé, že dotknutá oblasť patrí do III. stupňa ochrany, tvrdenie o nedostatočnom či absentujúcom označení tejto oblasti žalobcu nemôže zbaviť zodpovednosti za protiprávne konanie, keďže ochrana dotknutého územia nie je uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi podmienená tým, že by tieto územia museli byť jednoznačne a viditeľne označované; · námietka že v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. c) zákona o cestnej premávke môže vodič viesť motorové vozidlo aj mimo cesty, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi využíva v súvislosti s výkonom poľovníckeho alebo rybárskeho práva neobstojí, keďže predmetom konania nie je uloženie sankcie za jazdu vozidlom mimo cestu, ale uloženie sankcie za vjazd do chráneného územia, do ktorého je vjazd vozidlom zakázaný; · neobstojí námietka, že nebola dostatočne zdôvodnená výška pokuty, keď jednému z účastníkov bola uložená o niečo nižšia pokuta, keďže zo samotnej podanej žaloby ani z ďalších vyjadrení žalobcu nie je možné zistiť, ktorému účastníkovi mala byť uložená o niečo nižšia pokuta, neuvádza, v akej výške a teda nie je možné verifikovať jeho tvrdenie o rozpornom ukladaní pokút správnymi orgánmi; správny súd nezistil ani odôvodnenosť žalobnej námietky vo vzťahu k určovaniu výšky sankcie; · žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v rámci ním podaného odvolania.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 10. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a považuje ich za riadne a správne odôvodnené. Kasačný súd zdôrazňuje, že SSP stanovuje pre uplatnenie kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku prísne podmienky vo vzťahu k vymedzeniu kasačných dôvodov, čo súvisí aj s požiadavkou povinného zastúpenia advokátom. Z ustanovenia § 440 ods. 2 vyplýva, že v prípade uplatnenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP je sťažovateľ povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a rovnako tak uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako uvádza odborná spisba cit: „... je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský súdu nesprávny právny názor na jej riešenie.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček , M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Veľký komentár. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 1602 - 1632). 11. Zo sťažovateľom naformulovaných sťažnostných bodov vyplýva, že vyššie uvedené atribúty nenaplnil. V podstate opakuje výhrady, ktoré prezentoval už v podanom odvolaní a správnej žalobe. Žalovaný aj správny súd na ne dostatočným spôsobom reagovali. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však sumarizuje: · žalovaný aj správny súd podrobne zdôvodnili, prečo bol v danej veci príslušný konať Okresný úrad Čadca a prečo sa nepoužijú ustanovenia správneho poriadku, ale ustanovenia § 92 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 55 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; · nie je zrejmé, prečo sťažovateľ tvrdí, že sa nevykonalo ústne pojednávanie, keď zo spisového materiálu vyplýva, že sa uskutočnilo a jeho právny zástupca sa na ňom aj zúčastnil; · nepresvedčivo vyznieva argumentácia sťažovateľa, keď na jednej strane tvrdí, že vznikli pochybnosti o tom, kde ktorý z účastníkov bol a kde sa skutok stal, a na druhej strane uvádza, že sa vjazdu a státia na danom mieste dopustil, avšak bez toho, aby si bol vedomý, že ide o CHKO; prvostupňový správny orgán pritom miesto činu presne špecifikoval aj prostredníctvom súradníc; · opakované tvrdenie sťažovateľa, že správny orgán ukladá rôzne pokuty za ten istý priestupok, je nekonkrétne a nie je ničím podložené;