3Stk/14/2024

1. Kontrolou plnenia povinností úhrady diaľničnej známky motorovými vozidlami, vykonanej Diaľničnou spoločnosťou dňa 8.8.2017 o 13:58:46 bolo vo vzťahu k prevádzke motorového vozidla do 3,5 tony, EČV B., registrovaného v Slovenskej republike, na úseku D1 km 186,9, smer Trenčín zistené, že prevádzkovateľ vozidla nemal zaplatenú platnú diaľničnú známku, dopustil sa teda správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka. Výsledok kontroly bol osvedčený Záznamom o vykonaní kontroly č. 8423075 vyhotoveným dňa 9.8.2017 o 02:27:40. 2. Na základe predmetného Záznamu bol dňa 28.10.2019 pod číslom OU-PO-OCDPK-2019/

II. Konanie pred správnym súdom

8. Žalobou osobne doručenou dňa 14.09.2020 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 9. Konkrétne vymedzenými žalobnými dôvodmi žalobca namietal:

- výzva správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 sa týkala správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o odpore (teda sa skúmajú len náležitosti odporu a danosť podmienok na jeho odmietnutie) a nie správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty. Žalobca v ním podanom vyjadrení po tejto výzve poukázal na skutočnosti uvedené v jeho odpore s cieľom predísť odmietnutiu odporu.

jeho vinu. - zo strany správneho orgánu nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 22.01.2020. - opis skutku v rozkaze je iný ako v prvostupňovom rozhodnutí, keď v rozkaze je uvedené, že „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“ pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“, čím uložil pokutu za skutok iný než ten, ktorý je predmetom správneho konania a tým porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie, keďže žalobca nebol v priebehu konania oboznámený s opisom skutku, za ktorý bol sankcionovaný a nemohol sa

orgánu prílohu tak rozkazu, ako aj prvostupňového rozhodnutia tvorili dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodoval (záznam o kontrole a fotografie). K námietke žalobcu ohľadne odlišného vymedzenia skutku v rozkaze a v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že rozkaz je generovaný systémom, tento bol podaním odporu zrušený a v prvostupňovom rozhodnutí je skutok vymedzený správne.

11. Správny súd rozsudkom sp. zn.: PO-6S/68/2020 -68 zo dňa 19.3.2024 žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty v sume 150 Eur žalobcovi za správny delikt vymedzený v § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Dôkazný materiál,

Tento dôkazný materiál je súčasťou administratívneho spisu a tiež bol žalobcovi zaslaný najskôr spolu s rozkazom o uložení pokuty a následne aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím. 12. Žalobca vo svojich žalobných námietkach v podstate zhodujúcich sa s jeho odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdí, že nebol prevádzkovateľom vozidla, ani že dotknuté vozidlo v rozhodnom čase neužívalo vymedzený úsek cesty, ako ani, že bola uhradená diaľničná známka na predmetné vozidlo v rozhodnom čase.

13. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, uvedené nie je možné hodnotiť ako podstatné pochybenie konajúceho orgánu vzhľadom k tomu, že samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu dôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený. Pokiaľ žalobca neuplatnil a nevyužil svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť si z neho kópie, uvedenú pasivitu žalobcu nie je možné pričítať na ťarchu konajúcemu orgánu, a to ani pri opomenutí poučenia žalobcu o takomto práve, nakoľko ide o účastníka konania disponujúceho (podľa použitia titulu JUDr. pred menom) právnickým vzdelaním.

14. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť k veci samej, pretože spravujúc sa formuláciou výzvy prvostupňového orgánu (ktorá mu bola doručená potom ako podal odpor proti rozkazu prvotne vydanému vo veci) vo svojom vyjadrení reagujúcom na túto výzvu sa nevyjadroval k veci samej (konaniu o uložení pokuty za správny delikt), ale len ku konaniu o odpore a splnení jeho náležitostí.

15. K nesprávnosti potvrdenia prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím, napriek žalobcom namietanej nedostatočnosti odôvodnenia správny súd uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé tak to, akým spôsobom boli zistené dôvody na začatie konania, ako aj to o aké dôkazy tvoriace obsah spisového materiálu opiera konajúci orgán svoje

16. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôraznil, že v prípade deliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého zodpovedného subjektu, pričom prípadné „vyvinenie sa“ resp. „liberácia, oslobodenie sa“ spod tejto preukázanej objektívnej zodpovednosti, logicky predpokladá aktivitu zo strany dotknutého subjektu smerujúcu a spôsobilú k preukázaniu opačného záveru. Preto formulácia správneho orgánu, že „spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo“ nemôže znamenať žalobcom tvrdené porušenie zásady prezumpcie neviny, ako ani nie je v rozpore so znášaním dôkazného bremena konajúcim správnym orgánom v zákonnom

Vyplývajúc z uvedeného formulačná odlišnosť pri vymedzení skutku označená žalobcom nemôže byť spôsobilá spochybniť totožnosť skutku vzhľadom na zachovanie totožnosti následkov. 18. Na záver správny súd zdôraznil, že parciálne drobné pochybenia konajúcich správnych orgánov zvýraznené žalobcom v jeho námietkach síce môžu zakladať záver, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa takýchto pochybení správny orgán vyvaroval, avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, a to ani v ich súhrne, nepredstavujú také závažné vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach, ktoré by dovoľovali konštatovať záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť samotného prvostupňového a následne napadnutého druhostupňového rozhodnutia, resp. záver o nepreskúmateľnosti, či nedostatočnosti dôvodov týchto rozhodnutí.

19. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, riadne a včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje druhostupňové rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi zároveň priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

- EČV motorového vozidla na dokumentácii v administratívnom spise nie je dostatočne čitateľné, ani nezodpovedá označeniu jeho vozidla - správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď námietku žalobcu, že nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, vyhodnotil ako nedôvodnú - namietal nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, že žalobcovi nebola na základe jeho žiadosti účastníka konania vyhotovená kópia administratívneho spisu a správny súd nesprávne prepájal konanie o žiadosti podľa infozákona s realizáciou práv účastníka správneho konania - spochybnil správnosť posúdenia námietky vo vzťahu k označeniu rozhodnutia k podkladom, na vydanie ktorého sa žalobca mal a mohol vyjadriť na základe výzvy - spochybnil správnosť postupu krajského súdu, ktorý nezohľadnil jeho argumentáciu o pochybení žalovaného ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie trpiace v žalobe namietanými

prvostupňovom rozhodnutí - v súvislosti s existenciou objektívnej zodpovednosti namietal nesplnenie povinnosti správneho orgánu riadne zistiť skutkový stav v rámci získavania podkladov rozhodnutia a povinnosť umožniť účastníkovi realizáciu jeho procesných práv - namietal odlišné vymedzenie správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí a v rozkaze - namietal záver správneho súdu o tom, že v konaní zistené pochybenia mali iba parciálny charakter a neboli spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti - namietal nevysporiadanie sa správneho súdu s pochybením spočívajúcim v tom, že správne orgány oboch stupňov konajúce vo veci mali viesť samostatné spisy vo veci, namiesto toho však bol predložený iba spis žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s odôvodnením rozhodnutia správneho súdu stotožňuje a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

23. Vo výpise z Jednotného informačného systému v cestnej doprave, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli, kde je pri detaile správneho deliktu uvedené, že - podnet na prejednanie správneho deliktu bol zaevidovaný dňa 25.10.2019, 07:09:42 - v zátvorke je uvedené pri tomto dátume „(Určuje deň, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti)“.

trojročná objektívna lehota pre uloženie pokuty, nakoľko k spáchaniu správneho deliktu došlo dňa 8. augusta 2017 a rozkaz č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 bol vydaný 28. októbra 2019, t.j. v lehote do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 24. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom správneho súdu v Košiciach o nepreukázaní porušenia § 23 správneho poriadku. Pasivita žalobcu v súvislosti s nevyužitím práva nahliadnuť do spisu nie je pochybením správneho orgánu.

26. Aj rozkazom aj prvostupňovým rozhodnutím bola účastníkovi uložená pokuta za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., pričom z výroku je zrejmý, deň, čas a miesto spáchania skutku a preto je žalovaný toho názoru, že vymedzenie skutku v rozkaze a rozhodnutí je natoľko konkrétne, že nemôže dôjsť k jeho zameneniu s iným skutkom. Pripomenul, že rozkaz bol generovaný automatizovaným systémom, preto považuje námietku žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, že pôvodná skutková veta správneho deliktu uvedená v rozkaze zo dňa 28. októbra bola iná ako skutková veta uvedená v rozhodnutí zo dňa 10. februára 2020, za právne irelevantné.

prípadu. Tým, že účastníkovi bola vymeraná pokuta v najnižšej možnej výške, poukázanie na nedostatok odôvodnenia prvostupňového orgánu v otázke výšky pokuty považuje žalovaný za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný správny delikt.

eur. 28. Pokiaľ sa týkalo správnosti odôvodnenia výroku o trovách správneho konania, pri závere o dostatočnom vymedzení a následnom závere o totožnosti skutku v súvislosti s ktorým bol podaný odpor a za ktorý bola uložená sankcia prvostupňovým rozhodnutím považoval za rozhodujúce uvedenie § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej známke.

Sťažovateľ vo všetkých podaniach len spochybňuje či už vlastnosti samotného záznamu, procesný postup správnych orgánov, zameriava pozornosť na drobné pochybenia správnych orgánov, dokonca na samotný charakter meracieho zariadenia NDS a.s. Sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie svojej neviny (t.j. vyvrátenie skutočnosti preukázanej záznamom NDS).

Súdu bol postúpený kompletný spis prvostupňového správneho orgánu a zároveň rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného. Nakoľko po postúpení spisového materiálu prvostupňovým orgánom odvolací orgán vydáva rozhodnutia vo veci, spis odvolacieho orgánu v podstate tvorí len jeho rozhodnutie ako odvolacieho orgánu a kópia predloženého prvostupňového spisového materiálu.

31. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 32. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Odôvodnenie

nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke povinnosť úhrady diaľničnej známky má vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“). 34. Podľa 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. 35. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

36. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 37. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, a teda jej jednotlivých sťažnostných bodov determinuje aj rozsah odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu. Sťažovateľ síce na takmer 40 stranách kasačnej sťažnosti v prevažnej miere

38. Kasačný súd po oboznámení s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis žalovaného, konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, na doplnenie uvádza nasledovné:

40. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, kasačný súd predmetné nevníma ako podstatné pochybenie konajúceho orgánu a to najmä, ako už uviedol aj správny súd, lebo samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu dôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený.

42. Pokiaľ sa týka nevyhovenia žiadosti sťažovateľa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho spisu, podstatné je že predmetom tohto súdneho prieskumu nie je prieskum rozhodnutia žalovaného týkajúci sa sprístupnenia informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

44. Kasačný súd si je vedomý špecifík konania o správnej žalobe vo veci správneho trestania. V súvislosti s rozhodovaním o treste (sankcii) nadväzujúcom na záver o vine treba uviesť, že pri riešení tejto parciálnej otázky treba v prvom rade prihliadnuť na to, či by zrušenie rozhodnutia na základe skonštatovania nezákonnosti namietaného pochybenie správneho orgánu - nevysporiadania sa s kritériami pre určenie výšky sankcie v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, mohlo privodiť sťažovateľovi priaznivejšie rozhodnutie o výške

45. Absencia dôvodov rozhodnutia o trovách štátu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za stavu, ak vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj s uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, (korešpondujúcim tak s vymedzením skutku v Rozkaze ako aj v prvostupňovom rozhodnutí), nie je spôsobilá sama osebe odôvodniť záver o nedostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Za rozhodujúce kasačný súd však považuje, že z obsahu administratívneho spisu je jednoznačne a objektívne preukázané, že EČV motorového vozidla žalobcu je jasne rozoznateľné. 47. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatok totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení pokuty ( žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“) a v prvostupňovom rozhodnutí (žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), kasačný súd zdôrazňuje, že vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne subsumované pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne žalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla.

konania. 49. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal zmeškanie subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, k tomu kasačný súd uvádza, že aj keď táto skutočnosť nebola uvedená v žalobných dôvodoch, vzhľadom na charakter žaloby (vo veci správneho trestania) bolo povinnosťou aj správneho súdu v zmysle ust. § 195 SSP skúmať, či sankcia bola uložená v zákonom stanovenej lehote.

Z týchto dôvodov bola kasačná námietka poukazujúca na vydanie rozhodnutia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vyhodnotená ako nedôvodná.