3Stk/15/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 60 %. Správny súd považoval za spravodlivé, aby pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov boli vzaté do úvahy okolnosti nemajetnosti žalobcu, ktorý sa dobrovoľne rozhodol pre neúčasť na trhu práce, avšak nemajetnosť a absencia príjmu žalobcu pre oslobodenie od súdnych poplatkov nemôžu byť posudzované úplne rovnako ako pri nemajetných osobách, ktoré nie svojim zavinením sa ocitli v nepriaznivej ekonomickej situácii.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), musí konštatovať, že kasačnú sťažnosť treba odmietnuť ako neprípustnú.

5. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

8. Zo spisu správneho súdu kasačný súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené listinne dňa 23. mája 2022 a obsahovalo riadne poučenie o tom, že sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť musí byť spísaná advokátom. Z obsahu kasačnej sťažnosti žalobcu vyplýva, že bola spísaná žalobcom ako sťažovateľom bez zastúpenia advokátom. Z obsahu súdneho spisu zároveň nevyplýva, že by žalobca preukázal jednu z výnimiek povinného právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP. V prejednávanom prípade sa rovnako nejedná o prípad konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP (výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP) a ani o prípad, v ktorom na strane žalovaného vystupuje Centrum právnej pomoci (výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. c) SSP). 9.

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších svojich rozhodnutiach, napríklad uznesenie sp. zn. 6Sžk/27/2017 zo 17. apríla 2019, uznesenie sp. zn. 10Asan/13/2017 zo dňa 9. augusta 2017, ktoré bolo podrobené aj kontrolou ústavnosti, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 271/2018 zo dňa 12. júna 2018 sťažnosť odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí skonštatoval: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by

12. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietnuť, a to z dôvodu nesplnenia podmienok zakotvených v § 449 SSP. 13. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne prejednať a o rozhodnúť o nej.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.