3Stk/16/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Z. B., W. J.G. Z.: M. XX/ XX, S. D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, zastúpeného: JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom: Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-PO-OOP6-2021/008721/ZIN zo dňa 08.03.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Sa/11/ 2021-68 zo dňa 22. marca 2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8021200244.4, takto

rozhodol:

I. Rozsudok v Prešove, č. k. 3Sa/11/2021-68, zo dňa 22. marca 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného číslo OU-PO-OOP6-2021/008721/ZIN zo dňa 08.03.2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom a krajským súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z nasledovných dôvodov: · skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok; · neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti, nemal v úmysle narušiť občianske spolunažívanie; · poukázal na kontext listu, ktorým sa obrátil na predsedu pozemkového spoločenstva. Mal pochybnosti, či niektoré orgány pozemkového spoločenstva pracujú v súlade so zákonom; · neútočil na O. M. verbálne, listom sa obrátil na predsedu urbariátu; · nedal súhlas na zverejnenie obsahu listu; · objektom tohto priestupku je občianske spolunažívanie, nie výkon úradnej právomoci či ochrana verejného činiteľa pri takomto výkone. Zákon o priestupkoch neposkytuje ochranu orgánom verejnej správy; · poukázal na nepravdivú výpoveď oznamovateľa O. M., čo svedčí o jeho nedôveryhodnosti; · došlo k porušeniu jeho práv, lebo nemal možnosť vyjadriť sa ústne k vykovaným dôkazom, v konaní bolo potrebné vykonať aj konfrontáciu medzi oznamovateľom a obvineným. 4. Žalovaný zotrval na správnosti svojho postupu a rozhodnutia a zdôraznil, že obvinený sa k protiprávnemu konaniu priznal, keď vo svojej výpovedi pred policajným orgánom uviedol, že si plne stojí za tým, čo v predmetnom liste uviedol. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 3Sa/11/2021-68 zo dňa 22. marca 2022 žalobu ako nedôvodnú podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol z nasledovných dôvodov: · žalobca napísanie listu nerozporoval, spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané; · narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním je aj označenie v liste iného občana ,,arogantným gadžom“ a hlupákom“; · úmyselné konanie žalobcu možno vyvodiť zo spôsobu spáchania priestupku (napísanie listu), nešlo o afektívne konanie v reakcii na náhodnú situáciu, ale keďže žalobca napísal list, mal možnosť si obsah listu premyslieť. · pokiaľ ide o okolnosti napísania listu, správny súd nie je oprávnený preskúmavať konanie a činnosť predsedu urbárskeho spoločenstva, a táto okolnosť nevylučuje protiprávnosť činu, správne orgány ju však zohľadnili pri ukladaní druhu sankcie; · žalobca nebol uznaný vinným a potrestaný v súvislosti s jeho konaním proti predsedovi urbárskeho spoločenstva ako verejného činiteľa, alebo v súvislosti s výkonom úradnej právomoci alebo ako orgánu verejnej správy, pretože ním predseda urbárskeho spoločenstva ani nie je; · žalobca iba všeobecne namietal, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku, neuviedol, ktorý konkrétny znak nebol naplnený, odôvodnenie správneho orgánu je dostatočné; · žalobca mal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, a to aj ústne, avšak možnosti poskytnuté mu správnym orgánom nevyužil, ústneho prejednania priestupku sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, dvakrát bol správnym orgánom vyzvaný na oboznámenie sa s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia; · žalobca neuviedol, z akého dôvodu bolo potrebné vykonať konfrontáciu medzi oznamovateľom a obvineným, čo by sa malo zistiť a aké rozpory prípadne odstrániť, keďže skutkový stav nie je sporný, žalobca žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať, dokonca sa ani nedostavil na prejednanie priestupku.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného o spáchaní priestupku a o uložení sankcie. Podľa § 2 ods. 1 priestupkového zákona cit: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ Podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona cit: „Priestupku sa dopustí ten, kto .

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti (škodlivosti) priestupkov sa obvykle vyjadruje porovnaním so závažnejšími protiprávnymi konaniami, akými sú trestné činy na jednej strane a s konaniami, ktoré síce napĺňajú formálne znaky priestupku, ale nemajú dostatočný stupeň spoločenskej škodlivosti (Srebalová, M. a kolektív. Zákon o priestupkoch. Komentár. 2. vydanie.

11. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Sžo 56/ 2007 cit: „. . . priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) PriesZ, ktorého sa dopustil tým, že sa 25. novembra 2004 v čase asi o 8.45 hod. na ulici P. v T. na prístupovej uličke, ktorá vedie k rodinnému domu žalobcu, vyhrážal susedovi M. G., slovami „nechoď sem, lebo ťa zabijem“, pričom v ruke držal drevený hranol, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním .

12. Aj kasačný súd sa už vo svojej judikatúre vyjadril k ust. § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona v rozhodnutí publikovanom v Zbierke Stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 pod č. 1/2022 cit: „V čom je konkrétne správanie správaním hrubým, a teda schválnosťou, musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť a následne zdôvodniť, a to pokiaľ ide o povahu, intenzitu a následok takéhoto správania. Akékoľvek konanie majúce znaky schválnosti („naprieku“) [v bežnom jazyku] automaticky nie je možné považovať za priestupkovo postihnuteľné konanie.

13. Podľa kasačného súdu žalovaný nedostatočne vyhodnotil škodlivosť konania obvineného z priestupku. Správne orgány oboch stupňov uvádzajú, že žalobca konal úmyselne a vedel, že jeho správanie sa vymyká z rámca slušného správania a pokojného spolunažívania, avšak nekonkretizujú, prečo toto konanie dosahuje intenzitu úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania „iným hrubým spôsobom“. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že by konanie žalovaného malo dosahovať takú intenzitu škodlivosti, aká je obsiahnutá v ostatných spôsoboch narušenia občianskeho spolunažívania, predpokladaných v § 49 ods. 1 priestupkového zákona, a upresnených v doterajšej súdnej praxi.

15. Pokiaľ ide o ostatné kasačné dôvody, ust. § 440 SSP vyžaduje, aby sťažovateľ kasačné dôvody riadne vymedzil a konkretizoval. Keďže sťažovateľ vôbec neuviedol, ako mal správny súd porušiť jeho právo na spravodlivý proces, ani neuviedol žiadne rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa mal správny súd odkloniť, kasačný súd sa týmito dôvodmi nezaoberal.