3Stk/16/2024

1. Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Ústredný inšpektorát“) rozhodnutím č. SK/0622/99/2015OK zo dňa 9.1.2019 nepovolila obnovu konania z dôvodu nesplnenia žiadnej z podmienok ustanovených v § 62 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V pôvodnom konaní Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie uložil žalobkyni pokutu vo výške 1.850 EUR za neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru (odstránenie zaisťovacieho prvku plomby). Prvostupňový orgán mal za to, že žalobkyňa nepreukázala žiadne nové skutočnosti, na ktoré by v pôvodnom konaní nebolo prihliadané. K rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/449/2015 zo dňa 13.12.2017 prvostupňový orgán uviedol, že nesúhlasí s premisami uvedenými v bode 46. odôvodnenia, a síce s tvrdením, že ak nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že došlo k mechanickému zásahu do meracej časti plynomeru, tak nemohlo dôjsť ani k neoprávnenému odberu. Ďalej poukázal na znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že plomba meradla bola v čase znaleckého skúmania povolená. Zodpovednosť žalobkyne za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná už v tom prípade, ak v rozhodnom období odoberala plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. 2. Rozhodnutím č. 18373/2019-3030-36782 zo dňa 14.06.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný návrh žalobkyne na obnovu konania zamietol a obnovu konania nepovolil. K existencii dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku žalovaný uviedol, že záver Okresného súdu Trnava, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nemožno považovať za rozhodnutie súdu o správnom delikte. Len Slovenská obchodná inšpekcia je oprávnená vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť, a teda výkon vlastnej pôsobnosti nie je možné považovať za úsudok o predbežnej otázke. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku žalovaný uviedol, že existencia súdneho rozhodnutia v konaní nepostačuje ako nová skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný súhlasil s tým, že prvostupňový orgán má pri ukladaní pokuty prihliadať na možné následky porušenia povinnosti, ako aj na právoplatné rozhodnutie o spôsobení škody, ale toto rozhodnutie súdu v čase ukladania pokuty neexistovalo a jeho neskoršie vydanie nespôsobilo nezákonnosť rozhodnutia. Súdne rozhodnutie tiež nezakladá dôvod na povolenie obnovy konania, keďže spôsobenie škody nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu. K poukazu na znalecký posudok žalovaný uviedol, že tento súd vyhodnocoval v rámci voľného hodnotenia dôkazov a výslovne ho neoznačil za nevierohodný. Ak žalobkyňa považovala tento znalecký posudok za dôvod obnovy konania, tak ho mala predložiť v subjektívnej lehote podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku.

Trnava došlo k prejudikovaniu definície nelegálneho odberania plynu a to tak, že v danom prípade nedošlo k porušeniu povinností určených príslušným zákonným ustanovením a tým pádom nemohlo dôjsť ani k spáchaniu správneho deliktu. 5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie civilného súdu predstavuje vyriešenie predbežnej otázky, že neporušila zákon o energetike a nespôsobila žiadnu škodu.

Znalecký posudok od znalca bol nepreskúmateľný a teda nebolo preukázané, že došlo k zásahu do mechanickej časti meradla-plynomeru a teda neoprávnenému odberu. Rovnako nebola preukázaná žiadna škoda. 6. Prvostupňový orgán vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti a preto ju navrhol zamietnuť. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v zásade zotrval na argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Správny súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trnava uviedol, že z § 228 CSP vyplýva, že záväznou častou súdneho rozhodnutia je len jeho výrok. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je záväzné (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017, ods. 11.2, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/4/2016 zo dňa 30.05.2018). To potom znamená, že skutočnosti uvádzané iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia nemožno považovať za skutočnosti, ktoré by boli záväzne rozhodnuté súdom, a ktorými by bol účastník sporového konania alebo akýkoľvek iný subjekt

10. Správny súd ďalej uviedol, že Ústredný inšpektorát si pri rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní o výške pokuty utvoril úsudok o tom, že neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zo strany žalobkyne bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak si teda Ústredný inšpektorát pri rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní o výške pokuty utvoril úsudok o tom, že neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zo strany žalobkyne bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, jeho rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán (Okresný súd Trnava) rozhodol inak, keď žalobu spoločnosti SPP Distribúcia a.s. o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zamietol.

12. Správny súd nespochybnil, že vyhodnotenie otázky, či v konkrétnom prípade dochádza k neoprávnenému odberu plynu, patrí do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie a nie súdu. Na druhej strane však nemožno opomenúť, že Inšpektorát a Ústredný inšpektorát v pôvodnom správnom konaní nerozhodovali iba o tom, či bol spáchaný určitý (konkrétny) správny delikt, ale aj o sankcii za jeho spáchanie, vrátane rozhodovania o výške pokuty.

Je tak zrejmé, že Ústredný inšpektorát si v pôvodnom správnom konaní utvoril úsudok o tom, že sankcionovaným konaním bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Posúdenie otázky, či vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vznikla sankcionovaným konaním škoda, však patrí do pôsobnosti súdu v civilnom sporovom konaní a príslušný súd rozhodol tak, že žalobu spoločnosti SPP Distribúcia a.s., ktorou sa tá domáhala nároku na náhradu škody spôsobenej sankcionovaným konaním, zamietol.

14. K námietke, že žalobkyňa uviedla výslovne argumenty len k rozhodnutiu Ústredného inšpektorátu, správny súd pripustil, že žalobné námietky skutočne boli spravidla formulované ako námietky smerujúce voči argumentácii Ústredného inšpektorátu.

15. Pokiaľ žalobkyňa naznačila možnosť, že v preskúmavanej právnej veci mohol byť daný dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku titulom toho, že znalecký posudok bol nepravdivým dôkazom, správny súd pripomenul, že záväznou časťou dôkazného rozsudku bol len jeho výrok. Okresný súd Trnava teda nerozhodoval o (ne)pravdivosti, či (ne)hodnovernosti znaleckého posudku. Dôkazný rozsudok tak nepreukazuje, že by bol znalecký posudok nepravdivý. Inými slovami, dôkazný rozsudok nepreukazuje existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

zákona o energetike. 20. Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tento dôvod pre obnovu konania by bol relevantný len vo vzťahu k rozhodnutiu o výške pokuty. Uvedená citácia je zahnutá len v odôvodnení rozhodnutia Ústredného inšpektorátu zo dňa 19.4.2016. Ústredný inšpektorát však ponecháva výrok rozhodnutia Inšpektorátu v časti o pokute a jej výške bez zmeny. V rozhodnutí Inšpektorátu sa spôsobenie škody vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete nespomína v odôvodnení výšky pokuty, zmienku dopĺňa len Ústredný inšpektorát bez toho, aby upravil výšku pokuty. Uvedené dokazuje, že v pôvodnom správnom konaní nešlo o relevantnú skutočnosť pre rozhodovanie o výške pokuty, rozhodnutie o výške pokuty v skutočnosti nezáviselo od posúdenia tejto otázky. Sťažovateľ mal za to, že rozdielne posúdenie otázky o škode spôsobenej vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete Ústredným inšpektorátom a Okresným súdom Trnava bezprostredne neovplyvnilo rozhodnutie o výške pokuty. 21. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 a 6Sž/75/2001. Z citovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, že následky spôsobené správnym deliktom a v rámci toho i výška spôsobenej škody je jedným z rozhodujúcich faktorov pre stanovenie výšky pokuty a orgány štátnej správy sú povinné pri ukladaní pokút skúmať všetky relevantné okolnosti odôvodňujúce výšku pokuty. Ústredný inšpektorát doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu SOI č. EN/0243/ 02/2015 zo dňa 18.08.2015 práve z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty. Už v konaní pred prvostupňovým orgánom žalobkyňa napádala, že nebola stanovená výška škody. Odvolací orgán v rozhodnutí zo dňa 19.04.2016 konštatoval, že zohľadnil taktiež závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobená škoda bola jedným z kritérií odôvodňujúcich výšku pokuty uloženej žalobkyni. Žalobkyňa preto navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal jej právo na náhradu trov konania.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 23. Úvodom kasačný súd poukazuje na účel obnovy konania, ktorým je odstránenie skutkových nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia.

24. Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp. zn. 6Sžo/29/2014 ustálil, že obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť možno preskúmať len na základe preskúmania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR a s ohľadom na tu prejednávanú vec je zrejmé, že účelom konania o povolenie obnovy konania je preskúmanie, či dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala (§ 62 ods. 1 písm. a) a b) Správneho poriadku) sú takého charakteru, aby mohli mať za následok prípadnú zmenu rozhodnutia. Správny orgán konajúci o povolení obnovy konania teda nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo vydané v pôvodnom konaní, ale či dôvody uvádzané účastníkom konania mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.

Sťažovateľ tiež nesúhlasí s tým, že bol splnený dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku. Správny súd prisvedčil žalobkyni, že Ústredný inšpektorát si pri rozhodovaní utvoril úsudok o tom, že neoprávneným odberom plynu bola spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda. Ak si teda Ústredný inšpektorát v pôvodnom konaní o výške pokuty utvoril tento úsudok a Okresný súd Trnava rozhodol inak, uvedené podľa správneho súdu zakladalo dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b)

poriadku. V tomto prípade nie je potrebné skúmať, či vec mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie v merite veci. Stačí, ak sa preukáže, že predbežná otázka bola príslušným orgánom právoplatne posúdená inak ako rozhodujúcim správnym orgánom, čím je naplnená podmienka na to, aby bolo vo veci nariadené, resp. povolené nové konanie.“ (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie.

28. Posúdenie otázky, či vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vznikla sankcionovaným konaním škoda, patrí do pôsobnosti súdu v civilnom sporovom konaní a príslušný súd rozhodol tak, že žalobu spoločnosti SPP Distribúcia a.s., ktorou sa táto domáhala nároku na náhradu škody spôsobenej sankcionovaným konaním, zamietol.

62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, keď civilný súd v rámci svojej právomoci posúdil predbežnú otázku vzniku škody inak, ako v pôvodnom konaní Ústredný inšpektorát.

V. Záver

29. Vzhľadom k tomu, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP ju zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy kasačného konania voči žalovanému priznal. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. marca 2026