3Stk/17/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201788.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/221/2018
- IČS
- 1018201788
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Červeňák, W.. XX.XX.XXXX, notár so sídlom Notárskeho úradu vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/ 33, 089 01 Svidník, zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31772854, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30811236, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 7/ 2018-170 zo dňa 25.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/221/2018 - 58 zo dňa 21.04.2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/ 221/2018-58 zo dňa 21. apríla 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. DK 7/2018-170 zo dňa 25.10.2018 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného DK 7/2018-170 zo dňa 25.10.2018, na základe ktorého bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia - za porušenie svojich povinností podľa § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 2 Notárskeho poriadku a čl. 1 ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej aj „Disciplinárny poriadok“) žalobcovi bola uložená peňažná pokuta vo výške 500,- € s povinnosťou nahradiť trovy konania vo výške 603,43 €.
2. Podľa krajského súdu pri námietke nepreskúmateľnosti (žalobca namietal, že žalovaný ho uznal za vinného, ale uviedol, že ho uznal za vinného z disciplinárneho opatrenia) bolo zrejmé, že žalovaný mal na mysli disciplinárne previnenie a nie opatrenie, čo nespôsobuje nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia, ide o zrejmú chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, tak ako má na mysli ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku.
S poukazom na obsah a právne posúdenie vydaného rozhodnutia, predmetná chyba nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V odôvodnení je z citovaných zákonných ustanovení zrejmé, že ide o postih žalobcu, a teda že ide o disciplinárne opatrenie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd ďalej uviedol, že v prípade správneho trestania ust. § 195 písm. e) SSP umožňuje správnemu súdu nad rozsah a dôvody žaloby preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy žalovaného ako orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc). Použitie správnej úvahy musí bytˇ v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí bytˇ náležite odôvodnené.
Na tunajšom súde sa viedlo konanie medzi rovnakým žalobcom a žalovaným, ktorého predmetom bolo obdobné disciplinárne previnenie žalobcu na tom skutkovom základe, že dňa 01.03.2010 spísal notársku zápisnicu pod N 51/2010, NZ 6663/2010, NCRLs 6848/2010, ktorou osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná v správe nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, pričom spísaná notárska zápisnica neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, čím porušil ust. § 63 písm. a) bod 3 a písm. c), ust. § 36 ods. 1, ust. § 2 ods. 2 a ust. § 13 NP a podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) NP ho žalovaný uznal za vinného z disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku mu uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 150 € a povinnosť nahradiť trovy
konania v sume 233,15 €. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5S/179/2018 zo dňa 10.03.2020 bola správna žaloba zamietnutá a kasačná sťažnosť voči tomuto rozsudku bola zamietnutá Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Asan/16/2020 zo dňa
30.09.2021. Nakoľko predmetom tohto konania sú obdobné žalobné námietky, ako v cit. konaní, správny súd, stotožňujúc sa s právnym záverom senátu 5S v cit. rozhodnutí, primerane odkazuje na odôvodnenie tohto cit. rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 140 SSP.
3. Z ust. § 92 Notárskeho poriadku (účinného v čase podania disciplinárneho návrhu) vyplýva zákonné oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti notárovi a toto jeho návrhové oprávnenie okrem časového hľadiska teda, že návrh musí podať v jednoročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa o disciplinárnom previnení dozvedel a v trojročnej premlčacej lehote, odo dňa, kedy k disciplinárnemu previneniu došlo, nebolo ničím obmedzene´. Ďalej správny súd poukázal na znenie ust. § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku (účinného v čase od začatia disciplinárneho konania, v prejednávanom prípade, t.j. od 26.03.2018 do vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 25.10.2018), z ktorého vyplýva oprávnenie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky na vydávanie disciplinárnych rozhodnutí.
Pri svojom rozhodovaní je
Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky „obmedzená“ iba skutkovým vymedzením disciplinárneho previnenia uvedeným v disciplinárnom návrhu, ktoré sa označuje pojmom „totožnosť skutku“. Ide o inštitút procesného práva, ktorý ma´ význam pre splnenie požiadavky, aby správny orgán rozhodoval o rovnakom skutku, o ktorom bolo začaté správne konanie, a tiež pre rešpektovanie zásady ne bis in idem. Preto námietka žalobcu, v ktorej vytýka Disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky nedostatok právomoci bola nedôvodná, pretože jej oprávnenie bolo dane´ zákonom.
4. Ust. § 63 Notárskeho poriadku štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čoho sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak.
Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie právne významných skutočností notár nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Notársky poriadok nemá osobitne´ ustanovenie a rovnako ani hmotne´ právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemajú zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom (vidˇ. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/11/2017). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo znenia ust. § 63 Notárskeho poriadku je podľa správneho súdu zrejme´, že notár nezodpovedá za pravdivosť a obsah vyhlásenia účastníka a minister spravodlivosti SR ani Disciplinárna komisia NK SR nemajú oprávnenie preskúmavať notársku zápisnicu, resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva z hľadiska jeho pravdivosti a súladnosti so zákonom. Avšak zo znenia ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP vyplýva, že účastník k vyhláseniu dokladá v bodoch 1 azˇ 3 označené vyjadrenia.
Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia, predložiť vyjadrenia uvedene´ v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať, a to nielen z hľadiska formálneho, ale tiež z hľadiska materiálneho, lebo iba tak môže zistiť, či úkon je v súlade so zákonom a zabezpečiť tak splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Ustanovenie § 63 písm. a) bod 1 až 3 Notárskeho poriadku tým, že upravuje podmienky pre vydanie osvedčenia, oprávňuje ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj Disciplinárnu komisiu Notárskej komory Slovenskej republiky preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 Notárskeho poriadku, teda z hľadiska zákonnosti vydaného
osvedčenia. 5. Správny súd vychádzajúc z ust. § 195 písm. c) SSP nad rozsah a dôvody žaloby skúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca nenamietal. Žalovaný uloženie peňažnej sankcie odôvodnil zjavným porušením výslovných ustanovení zákona.
Ide podľa neho o zavinené konanie notára minimálne na úrovni vedomej nedbanlivosti. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalovaný prihliadal na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti, za ktorých boli notárske zápisnice spísané, na to, že predmetom osvedčenia boli pozemky v zastavanej časti obce a v menšej výmere. Nerešpektovanie výslovného znenia zákona zo strany žalobcu považoval žalovaný za zavinené závažné porušenie povinností notára. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že porušenie tejto povinnosti žalobca nepriznal vo svojom vyjadrení a svoje konanie neoľutoval. Žalovaný na ťarchu žalobcovi pripočítal závažnosť disciplinárneho previnenia spočívajúcu až v 6 skutkoch a tiež, že okolnosti nerešpektovania výslovného znenia zákonnej úpravy vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v notárskych zápisniciach nijako neodôvodnil.
Pri obvyklej pozornosti, opatrnosti a odbornosti, ktorú je legitímne od notára vyžadovať pri notárskej činnosti nemohol notár takéto osvedčenie „vyhlásenia“ účastníka o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním vôbec spísať. Ako poľahčujúcu okolnosť zásadného významu bolo považované to, že spísaním uvedených notárskych zápisníc o osvedčení vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním sa nikto z dotknutých vlastníkov nedomáhal nápravy mimosúdnou cestou, napr. formou dohody o urovnaní sporného vlastníckeho práva, resp. cestou súdu v občianskoprávnom konaní a ani nepodal sťažnosť na žalobcu. Žalovaný prihliadol pri určovaní výšky pokuty aj na osobu žalobcu a do úvahy bral na jeho ťarchu, že už bol žalovaným uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia (aj keď podal správnu žalobu) a tiež, že nerešpektoval výslovné znenie zákona. Správny súd poukázal na to, že disciplinárne previnenie, za ktoré už bol uznaný žalovaným za vinného, a ktoré žalovaný bral do úvahy ako priťažujúcu okolnosť, bolo síce žalobcom napadnuté správnou žalobou, ale
táto správna žaloba bola tunajším súdom rozsudkom sp. zn. 5S/179/2018 zo dňa 10.03.2020 zamietnutá a kasačná sťažnosť voči tomuto rozsudku bola zamietnutá Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Asan/16/2020 zo dňa 30.09.2021. 6. Žalobcovi žalovaný uložil sankciu vo výške 500,- €, čo je tesne na dolnej hranici sadzby, keďže dolná hranica nie je určená a horná hranica je stanovená do výšky 3.300,- €.
Navyše ide spolu o 6 skutkov. Správny súd síce odôvodnenie rozhodnutia žalovaným, pokiaľ ide o výšku sankcie vo vzťahu k existenčným problémom žalobcu považuje za arbitrárne, čo však nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sankcia bola uložená tesne nad dolnou hranicou zákonného rozpätia, nemožno ju považovať za neprimeranú a jej uloženie podľa správneho súdu, nevybočilo z rozsahu správnej úvahy žalovaného správneho orgánu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca notárske zápisnice spísal bez toho, aby mu účastníci doložili k vyhláseniu vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ich právnych nástupcov, prípadne mal predložené len vyjadrenia niektorých spoluvlastníkov, ale ich právne nástupníctvo nebolo dostatočne preukázané, vyjadrenia mali byť o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady a ani vo všetkých prípadoch nebolo doložené vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy. Notárske zápisnice neobsahovali vyhlásenie účastníka,
z ktorých by boli zrejmé okolnosti nasvedčujúce, že splnil zákonné podmienky vydržania, neobsahovali presvedčujúce údaje ani okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby. Zákonnou podmienkou spísania notárskej zápisnice Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je označenie dňa, ktorým sa účastník stane vlastníkom titulu vydržania
(§ 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku). Ani jeden z uvedených dní nemohol byť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a uvedenia dňa spísania notárskej zápisnice ako deň vydržania vlastníckeho práva nemá oporu v zákone. Uvedene´ právne posúdenie veci žalovaným považoval správny súd za zodpovedajúce zákonu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
a) kasačná sťažnosť 7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, kde namietal nedostatok dôvodov, porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľ uvádzal nasledovné námietky:
- námietka, že žalovaný sťažovateľa uznal „za vinného z disciplinárneho opatrenia“ a s tým súvisiaca nesprávna aplikácia ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku, - námietka nesprávnej aplikácie ust. čl. 16 ods. 3 DP, v zmysle ktorého pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery,
- námietka, že žalovaný prihliadol pri určovaní výšky pokuty (priťažujúca okolnosť) aj na predchádzajúce iné disciplinárne previnenie, hoci voči nemu podal správnu žalobu a ust. čl. 16 ods. 5 DP priznáva správnej žalobe odkladný účinok.
8. Ako kasačný súd už vymedzil, jednou z námietok, ktoré sťažovateľ uviedol v správnej žalobe, ktorou napadol disciplinárne rozhodnutie žalovaného bolo (v bode 3. správnej žaloby), že: „Žalovaný ma uznal za vinného (piata strana, Rozhodnutia DK NK SR, č. DK 7/2018-170 a uviedol, že ma uznal za vinného z disciplinárneho opatrenia, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho zmätočnosť.” V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti označenej „I. Administratívne konanie“ bod 3. a 5. napadnutého rozsudku, v ktorých správny súd v rozpore so skutočnosťou a administratívnym spisom najmä rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 uvádzal, že vraj ho Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky rozhodnutím DK 7/2018-170 zo dňa 25.10.2018 uznala za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia (viď. čl. I bod 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a že za uvedené disciplinárne previnenie mu žalovaný uložil peňažnú pokutu vo výške 500 €.
Uvedené konštatovania správneho súdu považoval za v rozpore so skutočnosťou, nakoľko v skutočnosti bol vo výroku rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 uznaný vinným z
disciplinárneho opatrenia. 9. Sťažovateľ uvádzal, že nikdy nedošlo zo strany žalovaného k vydaniu opravného rozhodnutia, ktorým by boli vo výroku Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 opravené akékoľvek chyby v spísaní či počítaní, či iné zrejmé nesprávnosti (čo v správnom súdom konaní nebolo ani z administratívneho spisu zistené), a preto konštatovania správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že sťažovateľ bol rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 uznaný vinným z disciplinárneho previnenia nemajú oporu v administratívnom spise a ani v zistenom skutkovom stave správnym súdom, nakoľko jasne z výroku rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 vyplýva, že bol uznaný vinným z disciplinárneho opatrenia.
V tejto časti sú preto konštatovania správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že bol rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2018 pod č. k.: DK 7/2018-170 uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, za ktoré mu bola uložená peňažná pokuta žalovaným vo výške 500,- € svojvoľné a sú v rozpore so skutkovým stavom a výrokom samotného disciplinárneho rozhodnutia 10. žalovaného, ktoré som napadol správnou žalobou!
10. Podľa sťažovateľa v ust. čl. 17 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR sa uvádza, že: „Predseda senátu kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozhodnutí chyby vpísaní a počítaní, ako aj iné zrejme nesprávnosti.
O oprave vydá opravné rozhodnutie. Ak sa oprava týka výroku rozhodnutia, opravné rozhodnutie doručí účastníkom disciplinárneho konania”. Práve Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR bol právnou normou, na základe ktorej vzniklo preskúmané rozhodnutie, a týmto procesným predpisom sa mal správny súd v prvom rade zaoberať a oboznámiť sa s jeho ustanoveniami. Takto však správny súd vôbec nepostupoval čoho dôkazom je i to, že pri svojom nesprávnom právnom posúdení veci uvedenom v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku aplikoval ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorým sa však disciplinárne konanie neriadilo, ale sa riadilo Disciplinárnym poriadkom Notárskej komory SR v súlade s ust. 34 ods. 3 Notárskeho poriadku (ktoré ustanovenie však správny súd vôbec vo svojom rozhodnutí taktiež neuviedol), ktorý okrem iného upravuje vo svojich ustanoveniach aj opravu chýb v písaní a počítaní, ako aj opravu iných zrejmých nesprávností ako aj samotný postup, akým sa tak robí pokiaľ sa oprava týka
výroku rozhodnutia. 11. Zároveň poukázal na čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR platí, že: „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery“. V rámci riadneho a spoľahlivého preskúmania mal a musel správny súd pri skúmaní rozhodnutia žalovaného postupom podľa ust. § 195 písm. c) SSP z pohľadu, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aplikovať pri tomto posudzovaní najmä ust. čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, podľa ktorého žalovaný druh disciplinárneho opatrenia a jeho výšku ukladal, čo však správny súd vôbec neurobil a toto posudzoval bez toho, aby bral zreteľ na ust. čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Takýto postup skúmania rozhodnutia žalovaného podľa ust. 195 písm. e) SSP bez aplikácie procesného predpisu Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, na základe ktorého bola sankcia ukladaná je absolútne nesprávne závažné
pochybenie, ktoré spôsobuje taktiež nepresvedčivosť napadnutého rozsudku a porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a spravodlivé súdne rozhodnutie. 12. Sťažovateľ tak namietal, že žalovaný mal v súlade s čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR prihliadať aj na osobné a rodinné pomery a tieto vyhodnotiť spolu a vzájomne aj s ohľadom na závažnosť údajného disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých malo byť spáchané a vzhľadom na osobu sťažovateľa a následne rozhodnúť o druhu a výške sankcie. Keďže žalovaný takto nepostupoval a vôbec sa ani nevyjadril a neodôvodnil vo svojom rozhodnutí prečo neprihliadal aj na osobné a rodinné pomery, hoci podľa ust. čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR tak urobiť musel a mal, je rozhodnutie žalovaného v tejto časti (určenia druhu a výšky sankcie) nepreskúmateľné a nepresvedčivé, čo taktiež bolo dôvodom, aby správny súd správnej žalobe vyhovel.
Za platnosti procesnoprávnej úpravy (Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR), kedy proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie nie je možné využiť riadny opravný prostriedok v rámci správneho konania a disciplinárne obvinený je nútený o prieskum zákonnosti rozhodnutia disciplinárnej komisie žiadať priamo súd v rámci správneho súdnictva je správnu žalobu proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie treba považovať ako prostriedok nápravy, ktorým sa disciplinárne obvinený dožaduje prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, preto správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia disciplinárnej komisie ustanovenie čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR aj priznáva odkladný
účinok. Za takéhoto stavu podľa názoru sťažovateľa žalovaný postupoval nesprávne pri ukladaní výšky pokuty, keď bral na jeho ťarchu to, že v inom disciplinárnom konaní som bol uznaný vinným hoci voči tomuto rozhodnutiu som podal správnu žalobu, ktorá má odkladný účinok a to bez toho, aby prebehol prieskum zákonnosti takéhoto rozhodnutia v rámci zásady dvoiinštančnosti konania a práva na účinný opravný prostriedok nápravy a to pred správnym
súdom. 13. Záverom sťažovateľ dodal, že žalovaný nemal pri rozhodovaní a určovaní výšky pokuty prihliadať na to, že sťažovateľ bol v inom disciplinárnom konaní uznaný vinným z disciplinárneho previnenia rozhodnutím voči ktorému včas podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho preskúmania, a ktorá mala vo vzťahu k tomuto napadnutému rozhodnutiu odkladný účinok. Toto posúdenie žalovaného vo vzťahu k výške pokuty na jeho ťarchu odobril správny súd argumentáciou, že správna žaloba sťažovateľa, ktorú podal proti rozhodnutiu, ktorým bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia bola neskôr tunajším súdom sp. zn. 5S/179/2018 zo dňa 10.03.2020 zamietnutá a podaná kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola zamietnutá Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 5Asan/16/2020 zo dňa 30.09.2021. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nerešpektoval ust. 135 ods. 1 SSP podľa ktorého platí, že: „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.”.
Správny súd vo vzťahu k výške uloženej pokuty 500 € rozhodnutím žalovaného č. DK 7/2018-170 zo dňa 25.10.2018 pri preskúmaní postupu a správnych úvah žalovaného pri jej určovaní nesmel a nemohol prihliadať pri hodnotení týchto úvah žalovaného na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia žalovaného teda, že správna žaloba sťažovateľa, ktorá mala vo vzťahu k disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým bol uznaný vinným v inom disciplinárnom konaní, čo bolo pri určovaní výšky pokuty žalovaným brané na jeho ťarchu bola neskôr tunajším súdom sp. zn. 5S/179/2018 zo dňa 10.03.2020 zamietnutá a podaná kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola zamietnutá Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 5Asan/16/2020 zo dňa 30.09.2021, pretože takéto posúdenie je v rozpore s ust. 135 ods. 1 SSP. b) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 14. Žalovaný sa písomne ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie pred kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
16. Podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku (ďalej ,,NP“), notári svojim postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. 17. Podľa § 36 ods. 1 NP, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu. 18. Podľa 63 ods. 1 NP, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vydarenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných
skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti, uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. 19. Podľa § 91 ods. 1 NP, disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.
20. Podľa 91 ods. 2 NP, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. 21. Podľa 91 ods. 3 NP, disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3.300 Eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu.
22. Podľa 91 ods. 5 NP, pokuty podľa odseku 3 písm. b) pripadajú komore. 23. Podľa čl. 1 ods. II. časti Etického kódexu notára: Notár je štátom určená a splnomocnená osoba vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku.
Jeho poslaním je koncipovať notárske listiny a vykonávať notárske úkony, ktorým chcú dať strany /klienti, účastníci/ autenticitu verejnej listiny. Je nestranným arbitrom dohôd, ktoré sa pred ním uzavierajú, právnym poradcom strán, garantom slušnosti a istoty zmluvných vzťahov.
24. Podľa čl. I ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára: Napriek tomu, že notár vykonáva svoju činnosť z vôle štátu, zachováva si nezávislosť. Nikdy neposkytuje služby, ktoré sú v rozpore s Ústavou, zákonmi, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Notár dbá na to, aby listiny, ktoré spísal alebo osvedčil, zodpovedali zákonným požiadavkám a právno-technickým nárokom.
25. Podľa čl. 2 ods. I, čl. 3 ods. I III. časti Etického kódexu notára: Notár by mal voči tomu, kto sa na neho obráti, preukázať rozumnú mieru ochoty. Dôvodom odmietnutia služby môže byť to, že ide právny úkon , ktorý j v rozpore s Ústavou, zákonom, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo to, že klient odmieta zložiť preddavok na odmenu notára a na hotové výdavky. 26.
Podľa čl. 3 ods. I III. časti Etického kódexu notára: Notár je povinný dať do služieb klientely svoje odborné znalosti a skúsenosti.
27. Podľa 134 ods. I Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 28. Podľa 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 29. Podľa čl. 16 ods. 3 a 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia má odkladný účinok.
V. Právne posúdenie
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná .
31. Kasačný súd uvádza, že podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod.
Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu.
Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva.
32. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok.
S uvedeným súvisí aj námietka sťažovateľa, že žalovaný ho v rozhodnutí č. DK 7/2018-170 zo dňa 25.10.2018 uznal „za vinného z disciplinárneho opatrenia“. Je možné súhlasiť s krajským súdom v tom zmysle, že „žalovaný mal na mysli disciplinárne previnenie a nie opatrenie, čo nespôsobuje nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia, ide o zrejmú chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia“, a aj keď pri svojich záveroch neodkázal na čl. 17 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (odkázal na § 47 ods. 6 Správneho poriadku) - nie je možné vo veci konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. považovať konanie, ktoré vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzalo - ako nezákonné.
33. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti.
Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f) SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale
iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 alebo sp.zn. II. ÚS 76/07).“ Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Zo strany správneho súdu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vyhodnotené komplexne ako preskúmateľné s tým, že sankcia bola uložené tesne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby.
S týmto konštatovaním sa kasačný súd nestotožnil, uznal námietku sťažovateľa a považoval uvedený nedostatok za natoľko závažný, že musel pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť. 34.
Za dôvodnú považoval kasačný súd námietku sťažovateľa, ktorá poukazovala na nesprávnu aplikáciu ustanovenia čl. 16 ods. 3 DP. Žalovaný opomenul pri ukladaní disciplinárneho opatrenia dôslednejšie sa zaoberať osobou disciplinárne obvineného a neskúmal ani jeho osobné a rodinné pomery. V danej časti sa podľa kasačného súdu rozhodnutie žalovaného nachádza za hranou zákonnosti a správne konštatoval správny súd, že je arbitrárne. Správny súd ale vec nesprávne právne posúdil, ak daný stav považoval za
udržateľný. Kasačný súd dodáva, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať so skutočnosťami, ktoré možno považovať za právne významné.
Vo všeobecnosti je možné uviesť, že súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov vydal meritórne rozhodnutie, ktoré spĺňa atribúty riadneho odôvodenia.
35. Ustanovenie čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR pritom ukladá senátu DK Notárskej komory pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadnuť na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške.
Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti a osobné pomery obvineného, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. V časti uloženia sankcie bolo napadnuté rozhodnutie žalované arbitrárne a uvedený nedostatok je nutné odstrániť skúmaním osobných a majetkových pomerov sťažovateľa, aby bolo možné zo strany správneho orgánu riadne zistiť skutkový stav týkajúci sa jeho osobných a majetkových pomerov.
36. Zároveň kasačný súd dodáva, že priťažujúce a poľahčujúce okolnosti Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR ich v čl. 16 ods. 3 explicitne neuvádza ako kritérium ukladania sankcie s tým, že predstavujú iný právny inštitút ako „osoba obvineného“, resp. „okolnosti za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané“. Sťažovateľ dôvodne namietal, že žalovaný prihliadol pri určovaní výšky pokuty na skutočnosť, že „bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia (aj keď podal správnu žalobu) a tiež, že nerešpektoval výslovné znenie zákona“. Tu kasačný súd dodáva, že správny orgán by mal prihliadnuť na predchádzajúcu recidívu iba v prípade, ak bol disciplinárne obvinený právoplatne uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, no na druhej strane predmetná správna žaloba bola krajským súdom rozsudkom sp. zn. 5S/179/2018 zo dňa 10.03.2020 zamietnutá a kasačná sťažnosť voči tomuto rozsudku bola zamietnutá Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Asan/16/2020 zo dňa 30.09.2021, a teda je možné konštatovať,
pri uvedenom pochybení nedošlo k intenzívnemu zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa. Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy sťažovateľa s tým, že podľa kasačného súdu nesprávny postup žalovaného v konečnom dôsledku a vzhľadom na označené súdne rozhodnutia nezasiahol výrazne do jeho právnej sféry a ani nespôsobil zmenu jeho právneho postavenia.
VI. Záver
37. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok
správneho súdu má vady podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté rozhodnutie. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý
rozsudok
správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným procesným spôsobom. Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2023