3Stk/18/2022
ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200951.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/82/2018
- IČS
- 1018200951
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Obec Dulova Ves, Dulova Ves 18, Dulova Ves, IČO: 00327000, právne zastúpená: Advokátska kancelária IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6358-P/2018 zo dňa 23. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/82/2018-76 zo dňa 12. mája 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/82/2018-76 zo dňa 12. mája 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500 eur podľa § 182 ods. 2 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní za to, že v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác - vylúčil ponuku uchádzača KRISTAV s. r. o. z dôvodu nedostatočného vysvetlenia tejto ponuky a jeho nesúladu s požiadavkou komisie na vysvetlenie ponuky, pričom skonštatoval, že jednotková cena uvedená uchádzačom KRISTAV s. r. o. je nízka bez toho, aby bližšie špecifikoval okolností, pre ktoré považuje túto ponuku za mimoriadne nízku a tento svoj predpoklad dostatočne preukázal, - listom zo dňa 23. októbra 2015 oznámil uchádzačovi Odpady G&G company, s. r. o., že jeho ponuku prijíma, pričom k uzavretiu zmluvy o dielo s týmto uchádzačom nedošlo a súčasne nedošlo ani k zrušeniu tohto postupu zadávania zákazky a následne použitím priameho rokovacieho konania uzavrel zmluvu s rovnakým predmetom, ako bol predmet zákazky vo vyššie uvedenom podlimitnom postupe s uchádzačom KRISTAV s. r. o. bez toho, aby u neho overil splnenie pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky, čím porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie a uvedené porušenia mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 6358-P/2018 zo dňa 23. apríla 2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a priznania náhrady trov konania. Žalobca namietal (I) odňatie možnosti vyjadriť sa k protokolu, (II) nesprávne začatie správneho konania, (III) porušenie dvojinštančnosti konania, (IV) uloženie pokuty podľa zákona, ktorý sa na vec nevzťahuje, (V) nesprávne vyhodnotenie vylúčenia ponuky uchádzača KRISTAV s. r. o., (VI) nesprávne závery ohľadom neuzatvorenia zmluvy s uchádzačom Odpady G&G Company, s. r. o., (VII) nesprávne posúdenie využitia priameho rokovacieho konania a neoverenia splnenia pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky, (VIII) vplyv porušení na princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a (IX) výšku pokuty. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 5. Žalobca vo svojej replike poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zdôraznil, že v spise sa nenachádza doklad, ktorý by
preukazoval, že by sa vedome podieľal na podvodnom konaní svojho dodávateľa, alebo mal o ňom vedomosť. 6. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/82/2018-76 zo dňa 12. mája 2022 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol. Správny súd uviedol, že bolo jeho úlohou posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď ustálil, že žalobca svojim konaním opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, za čo mu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil
pokutu. Za potrebné taktiež považoval posúdiť, či žalovaný porušenie povinnosti žalobcom, ako aj uloženie pokuty riadne a zrozumiteľne odôvodnil, a či žalobcovi žalovaný odňal jeho práva, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy. 7. Správny súd skonštatoval, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keďže celý postup zadávania predmetnej zákazky, či už v rámci konania mandatára (nejasné vyhodnocovanie ponuky uchádzača KRISTAV s. r. o.) a následne účastníka konania (neuzatvorenie zmluvy o dielo s pôvodne vyhodnoteným uchádzačom Odpady G&G Company, s. r. o, zadanie zákazky priamym rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie) nebol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Tento postup ďalej vykazuje znaky netransparentnosti a nepreskúmateľnosti, a preto je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, ktoré mal žalobca v každom štádiu zadávania zákazky dodržiavať. Tiež nie je možné ustáliť, či niektorý z uchádzačov (predovšetkým KRISTAV s. r. o.) vôbec spĺňal všetky požiadavky na predmet zákazky. Je nesporné, že postup žalobcu pri posudzovaní vysvetlenia ponuky predloženej uchádzačom KRISTAV s .r. o. a jeho následné vylúčenie
neboli súladné s vyššie uvedenými princípmi a rovnako ani s § 42 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o vysvetlenie ponuky, bol dostatočne zrejmý až z oznámenia o vylúčení.
8. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, keďže žalobca ako verejný obstarávateľ je povinný uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti aj v rámci jednotlivých procesných úkonov verejného obstarávateľa, t. j. aj pri vyhodnocovaní ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky, ktoré sa musia posudzovať za rovnakých podmienok pre všetkých záujemcov, resp. uchádzačov.
Cieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je zabrániť riziku uprednostňovania určitých záujemcov/uchádzačov a svojvoľného prístupu verejného obstarávateľa. 9. Vyjadrenie žalobcu, že uloženie pokuty je nesprávne a odôvodnenie výšky pokuty nezodpovedá zákonu, ako aj jeho nesúhlas s uloženou pokutou nemá podľa správneho súdu žiadnu relevanciu. Žalobca totižto svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, pričom výška pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. za porušenie základných princípov verejného obstarávania) je stanovená v rozpätí od 1.000 eur do 30.000
eur. Správny súd súhlasil so žalobcom, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (prvostupňového rozhodnutia) jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil s uloženou pokutou a mal za to, že samotné uloženie pokuty je nesprávne a odôvodnenie výšky pokuty nezodpovedá zákonu. Správny súd sa s touto námietkou nestotožnil.
10. Správny súd neprisvedčil ani argumentu, že žalovaný odňal práva žalobcovi, keď mu neumožnil vyjadriť sa k protokolu. Vyjadrenie žalobcu k protokolu totižto bolo súčasťou dokumentácie z výkonu kontroly, a teda aj podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní na prvom aj druhom stupni. Podľa názoru správneho súdu rozšírenie výroku znamenalo len bližšiu konkretizáciu konania žalobcu, teda v čom konkrétne spočívalo porušenie uvedených princípov pri uzatváraní zmluvy s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s. r. o. a nepredstavovalo oproti zneniu oznámenia o začatí správneho konania takú zmenu, v dôsledku ktorej by bolo potrebné upovedomiť žalobcu ako účastníka správneho konania o zmene právnej
kvalifikácie skutku. Tvrdeniu žalobcu, že žalovaný rozširoval dôvody, za ktoré následne uložil žalobcovi pokutu, nie je možné prisvedčiť, keďže výrok bol v prvej časti nezmenený, v druhej časti išlo len o štylistickú úpravu a v rámci tretej časti, týkajúcej sa následného použitia priameho rokovacieho konania, išlo len o bližšie špecifikovanie konania, ktorým žalobca porušil vo výroku vymenované princípy verejného obstarávania, avšak nejednalo sa o zmenu
skutku.
III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
11. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu. Pokiaľ sa týka kasačného dôvodu podľa § 440 písm. f) SSP namietal okrem nepreskúmateľnosti rozsudku a nevykonania dokazovania aj skutočnosť(bod 77 kasačnej sťažnosti), že v konaní pred krajským súdom požadoval výsluch konkrétnych osôb a za tým účelom aj uskutočnenie pojednávania, čo však súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia neuskutočnil. 12.
Sťažovateľ podrobne argumentoval, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými predloženými argumentami, vec nesprávne právne posúdil a zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Protokol a zápisnica boli vyhotovené v rozpore so zákonom, a napriek tomu tvorili podklad pre rozhodnutie. Skutok, pre ktorý bola sťažovateľovi uložená pokuta, je odlišný v oznámení o začatí kontroly a vo výroku rozhodnutia. Totožnosť skutku tak nebolo daná, čo má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Došlo tiež k porušeniu dvojinštančnosti konania, keďže sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť sa s povahou a dôvodom obvinenia. Ďalej namietal, že pokuta bola uložená podľa zákona, ktorý sa na vec nevzťahuje.
13. Sťažovateľovi vytýkaný skutok, že došlo k nedôvodnému vylúčeniu ponuky uchádzača KRISTAV s. r. o., sa nestal. Sťažovateľ obratom prehodnotil ponuku a ponuku uchádzača KRISTAV s. r. o. zaradil naspäť do verejného obstarávania a riadne ju vyhodnotil spolu s ďalšou ponukou. Ak by bol sťažovateľ sankcionovaný za dočasné a formálne vylúčenie ponuky, išlo by o formalistický prístup v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. 14.
Ponuka uchádzača Odpady G&G Company, s. r. o. bola nevýhodnejšia ako ponuka druhého uchádzača. Ak by sťažovateľ uzatvoril zmluvu s týmto uchádzačom, konal by v rozpore so základným cieľom verejného obstarávania. Zároveň sa uchádzač nedomáhal uzatvorenia zmluvy, keďže nepodal žalobu na príslušný súd. Podľa zistení sťažovateľa existovalo prepojenie medzi členmi komisie a uchádzačom Odpady G&G Company, s. r. o.
K uvedenému navrhol sťažovateľ výsluch osôb a aj uskutočnenie pojednávania pred správnym súdom. Správny súd bez zdôvodnenia nevykonal výsluch svedkov a ani neuskutočnil pojednávanie. 15. Sťažovateľ síce bol oprávnený zrušiť zákazku, no nie povinný. Pokiaľ ide o zrušenie zadávania zákazky, tak neboli splnené podmienky pre jej povinné zrušenie v zmysle § 46 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Nemožno preto vytýkať sťažovateľovi uvedenú okolnosť ako porušenie zákona. 16.
Sťažovateľ namieta, že nedošlo k využitiu inštitútu priameho rokovacie konania a následne (rovnako ako v žalobe) argumentuje, že pre využitie priameho rokovacieho konania boli splnené podmienky. Správne orgány ukladali sťažovateľovi pokutu za neoverenie splnenia pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky. Avšak uchádzač KRISTAV s. r. o. predložil cenovo najvýhodnejšiu ponuku, spĺňal požiadavky na predmet zákazky, a preto sú opačné závery správnych orgánov a správneho súdu nesprávne. Zároveň sú nepreskúmateľné. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich právnych argumentoch.
K argumentu sťažovateľa o aplikácii nesprávneho zákona s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že pri uplatnení princípu priaznivej retroaktivity je potrebné aplikovať zákon ako celok. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého nedošlo k neoprávnenému vylúčeniu ponuky KRISTAV s. r. o. a poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe.
Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Posúdenie kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, primárne pre porušenie základných procesných ustanovení, ktorými sa spravuje súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy. 19.
Podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP: „Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.“ 20. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny procesný postup správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že správny súd nepostupoval správne, keď nenariadil vo veci pojednávanie, čo sťažovateľ v žalobe výslovne žiadal. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 10Sžfk/51/2019, v zmysle ktorého: „Z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že je povinnosťou správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Kasačný súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť prezentovanú napríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžsk 2/2019 zo dňa 22. októbra 2019, publikované pod č. R 18/2021 ,.
. . z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Porušenie tejto povinnosti zo strany správneho súdu je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) v spojení s § 462 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou činnosťou v plnom rozsahu stotožňuje.“
21. Nenariadením pojednávania došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré garantuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 107 ods. 1 písm. a) SSP. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo zároveň aj tým, že správny súd v rozpore s § 121 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 SSP nevykonal bez zdôvodnenia sťažovateľom navrhovaný dôkaz. Kasačná sťažnosť je teda v tejto časti dôvodná, čo už samo o sebe predstavuje zákonný dôvod na to, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu a vec v súlade s § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
22. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zároveň namietal, že správny súd bez zdôvodnenia nevykonal v žalobe navrhovaný výsluch svedkov, treba uviesť, že je na uvážení správneho súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 121 ods. 1 SSP). Avšak v prípade, ak správny súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, je povinný v zmysle § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami sa pri tom riadil. Správny súd tak v prejednávanej veci porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces aj tým, keď žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo sťažovateľom navrhovaný dôkaz nevykonal.
23. Vzhľadom na dosah a význam záveru o porušení práva na spravodlivý proces nenariadením pojednávania na prejednanie veci, ktoré žalobca v žalobe výslovne požadoval, sa kasačný súd v tomto štádiu konania bližšie nezaoberal ostatnými sťažnostnými námietkami, keďže ich dôvodnosť bude možné posúdiť až po riadnom prejednaní veci správnym súdom.
V. Záver
24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave. Bude povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní vytýčiť pojednávanie vo veci, riadne a včas naň predvolať účastníkov konania, vysporiadať sa s návrhom na vykonanie dôkazov, a po prejednaní veci znova rozhodnúť. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2025