3Stk/20/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200167.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/18/2021
- IČS
- 7021200167
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) DITREIT, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 1160, Vranov nad Topľou, IČO: 36707236, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43960003 21/9617/24/2020-45695/2020 zo dňa 20. januára 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/18/2021-59 zo dňa 24. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Žalovaný rozhodnutím č. 43960003 21/9617/24/2020-45695/2020 zo dňa 20. januára 2021 zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 43965036 20/7069/54/2020-31983/2020 zo dňa 29. septembra 2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 10.000.- eur, za iný správny delikt, podľa ustanovenia § 117 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 112 ods. 6 písm. e) cit. zák. Uvedeného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že ani v jednom z termínov stanovených kontrolným orgánom (t. j. do 26.
novembra 2018 do 7 dní odo dňa doručenia listu č. 9327-43273/54/2018/Kub zo dňa 7. decembra 2018, do 11. januára 2019 a do 15. februára 2019) neposkytol kontrolnému orgánu požadované písomné doklady, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom potrebné pre výkon kontroly na úseku odpadového hospodárstva vo vzťahu k prešetreniu písomného podnetu.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v nej, že tvrdenie žalovaného o naplnení skutkovej podstaty v zmysle § 117 ods. 5 zákona o odpadoch nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov z kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom.
Správny orgán konal v rozpore s § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, keď žalobcovi vopred neoznámil predmet, účel a dobu konania kontroly a k oznámeniu nedošlo ani súčasne so začatím kontroly, ani v priebehu vykonávania kontroly. Nezákonnosť videl aj v tom, že pred začatím kontroly bola časť podnetu postúpená Mestskému úradu vo Vranove nad Topľou, a teda správny orgán v dostatočnom časovom predstihu vedel, koho sa podnet
týka. Podľa žalobcu sa preto nemohol dovolávať postupu, že vykonanie kontroly bez vopred zaslaného písomného upozornenia by mohlo viesť k zmareniu účelu previerky. Kontrolu vykonávali zamestnanci dvoch úsekov Inšpekcie životného prostredia, a to úseku odpadového hospodárstva a úseku ochrany ovzdušia a vystupovali teda ako jeden orgán.
Napriek tomu však neuviedli, že jeden z nich vykonáva dozor na základe § 112 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zároveň neodôvodnili, prečo k jeho výkonu nepotrebuje písomné poverenie vedúceho orgánu k vykonaniu kontroly. Podľa žalobcu v zmysle vtedy platného a účinného zákona bolo na výkon štátneho dozoru potrebné písomné poverenie a pre jeho absenciu je rozhodnutie o uložení pokuty nezákonné.
3. K žalobe zaslal žalovaný vyjadrenie, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne právne relevantné dokumenty a dôkazy odôvodňujúce napadnuté rozhodnutie uviedol, že absencia dokumentov v administratívnom spise preukazuje porušenie § 112 ods. 6 zákona o odpadoch a naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 117 ods. 5 cit. zák. Rovnako aj opakované predlžovanie lehoty pre poskytnutie písomných dokladov svedčí o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu.
Ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe neustanovuje, akým spôsobom má správny orgán oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly, a preto môže dôjsť k oznámeniu aj ústne.
K argumentu o nepredložení poverenia žalovaný uviedol, že v zmysle zákona postačuje preukázanie služobným preukazom bez potreby predloženia poverenia. S odvolaním sa na odôvodnenie v pozmeňujúcom návrhu k novej právnej úprave uviedol, že táto nemení doterajší stav, iba odstraňuje výkladové nejasnosti. Na základe uvedeného považuje postup zamestnancov kontrolného orgánu za súladný s právnymi predpismi.
4. Správny súd žalobu zamietol. Skonštatoval, že hlavná žalobná námietka smerovala voči nezákonnosti kontroly, založenej na absencii poverenia na výkon kontroly a nedostačujúci obsah zistení pre záver o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu.
Správny súd zdôraznil, že pokuta bola uložená pre nesúčinnosť žalobcu pri poskytovaní podkladov pre kontrolné orgány. Správny súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že správny orgán bol povinný vopred oznámiť predmet, účel, dobu trvania kontroly a preukázať sa poverením na vykonanie kontroly. Stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že na riadne preukázanie sa zamestnanca kontrolného orgánu postačuje preukázanie sa buď služobným preukazom, alebo poverením na výkon kontroly. Špeciálna právna úprava ustanovená v § 112 ods. 5 zákona o odpadoch oproti všeobecnej právnej úprave podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole sleduje väčšiu pružnosť a eliminovanie prekážok v riadnom výkone štátneho dozoru, ktoré by mohlo spôsobovať predkladanie poverenia na výkon kontroly a táto špeciálna úprava zároveň umožňuje vykonať kontrolu bez písomného poverenia vedúceho kontroly.
5. Správny súd tiež dospel k záveru, že naplnenie znakov skutkovej podstaty v zmysle § 117 ods. 5 zákona o odpadoch bolo náležite zistené a riadne zdokumentované v administratívnom spise. Orgány verejnej správy na základe podnetu preverovali, či žalobca zaobchádza s odpadmi v súlade so zákonom, a preto si od neho vyžiadali doklady preukazujúce túto skutočnosť. Žalobca ani do ukončenia kontroly nepredložil žiadne doklady a ani vysvetlenie pre ich nepredloženie, čim naplnil znaky skutkovej podstaty v zmysle § 117 ods. 5 cit. zák. Správny súd tiež poukázal na to, že pri stanovení pokuty správny orgán zohľadnil, že žalobca vo viacerých termínoch neposkytol požadované doklady, vysvetlenia, pravdivé a úplné informácie. Zohľadnil zavedenie opatrenia zo strany žalobcu - knihy kontrol, ktorá má v budúcnosti predchádzať vzniku nedorozumení so správnym orgánom, ako aj umožniť rýchle odstránenie nedostatkov a zohľadnil aj to, že išlo o prvé porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva. Pokiaľ na spochybnenie aplikovateľnosti zákona o odpadoch žalobca tvrdil, že na základe osvedčenia zo dňa 17. júna 2019 vykonáva činnosť ako
registrovaný výrobca kŕmnych zmesí a z liehovarníckych výpalkov vytvára kŕmne suroviny, takéto osvedčenie sa v spisovom materiály nenachádza a aj keby sa nachádzalo, nemôže osvedčenie zo dňa 17. júna 2019 preukázať nakladanie s liehovarníckymi výpalkami ako kŕmnou surovinou v kontrolovanom období od 1. januára2018 do 23. októbra 2018.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie v prvom stupni, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ namietal, že podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o katalógu kŕmnych surovín možno liehovarnícke výpalky považovať za kŕmnu surovinu. Za odpad takúto surovinu možno považovať iba v prípade, ak po jej výrobe dochádza k jej likvidácii alebo skládkovaniu, čo sa však v prípade žalobcu nedialo. Ďalej uviedol, že na liehovarnícke výpalky sa zákon o odpadoch v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch nevzťahuje. Z týchto dôvodov sa podľa žalobcu na uvedenú surovinu zákon o odpadoch nevzťahuje, žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, a preto sankciu nebolo možné uložiť. Ak by liehovarnícke výpalky nebolo možné podradiť pod ustanovenie § 2 ods. 1 písm. j) cit. zák., bolo by ich nutné považovať za vedľajší produkt v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 4 cit. zák., pretože primárnym cieľom je výroba alkoholu. Ak by išlo o vedľajší produkt, žalobca by dokumentami požadovanými správnym orgánom nemohol disponovať a išlo by o nevykonateľnú povinnosť, ktorej sankcionovanie by viedlo k nezákonnosti sankcie. Žalobca ďalej považuje sankciu za likvidačnú, keďže predstavuje viac ako polovicu jeho celoročného zisku. Na záver žalobca namieta nezákonnosť sankcie z dôvodu, že nebola dodržaná jednoročná subjektívna lehota podľa § 116 ods. 1 cit. zák. Posledným termínom na predloženie dokladov určil správny orgán na 15. februára 2019, a teda podľa žalobcu sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti najneskôr 16. februára 2019. Správny orgán oznámil začatie správneho konania o uložení pokuty listom z 21. júla 2020, a teda nebola dodržaná lehota jedného roka, v rámci ktorej možno začať konanie o uložení pokuty. 8. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný zotrval na svojej argumentácii, poukázal na skutočnosť, že v čase kontroly nebolo účinné znenie § 1 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch. Pokiaľ ide o označenie liehovarníckych výpalkov za vedľajší produkt, neboli splnené podmienky v zmysle § 2 ods. 4 písm. g) cit. zák., a teda nebol udelený súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. o) cit. zák. Rovnako aj v prípade, ak by liehovarnícke výpalky boli vedľajším produktom, žalobca by túto skutočnosť musel preukázať, čím by zároveň preukázal neopodstatnenosť podnetu. Žalovaný navrhol, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá.
III. Uplatnené právne predpisy
9. Pre rozhodovanie v prejednávanej právnej veci je primárne relevantná nasledovná právna úprava: Podľa § 1 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31. decembra 2018): „Tento zákon sa nevzťahuje na bývalé potraviny, ktoré sú určené na kŕmne účely podľa osobitných
predpisov.“ Podľa § 1 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch (v znení účinnom od 27. decembra 2019): „Tento zákon sa nevzťahuje na látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa osobitného predpisu8a) a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú8a).“ Podľa § 2 ods. 4 písm. g) zákona o odpadoch: „Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa tieto podmienky: na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, bol udelený súhlas, ak sa vyžaduje podľa § 97 ods. 1 písm. o).“ Podľa § 97 ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch: „Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za
odpad.“ Podľa § 116 ods. 1 zákona o odpadoch štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len "štátny dozor") je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (ďalej len "kontrolovaná osoba") podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného
predpisu. 31). Podľa § 112 ods. 6 zákona o odpadoch: „Kontrolovaná osoba je povinná a) strpieť výkon štátneho dozoru, b) osobám vykonávajúcim štátny dozor a prizvaným osobám umožniť vstup na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov, c) preukázať svoju totožnosť, totožnosť jej zamestnancov a osôb konajúcich v jej mene, d) predložiť originál svojej prevádzkovej evidencie a dokladov, umožniť nahliadanie do nich, vyhotoviť z nich kópie a predložiť ich, e) umožniť vykonávať potrebné zisťovanie vrátane odoberania vzoriek, zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu a poskytnúť potrebné písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a s plnením povinností výrobcu vyhradených výrobkov.“ Podľa § 112 ods. 9 zákona o odpadoch: „Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.“ Podľa § 117 ods. 5 zákona o odpadoch: „Pokutu od 2000 eur do 250000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe -
podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. k), l); § 16 ods. 6, 7; § 20 ods. 2, 3; § 24; § 26 ods. 2 písm. c), d); § 27 ods. 4 písm. e), f), g), j), k); § 27 ods. 5, 6; § 28 ods. 4 písm. e), l); § 28 ods. 7; § 29 ods. 1 písm. f); § 29 ods. 4; § 34 ods. 1 písm. e); § 44 ods. 8 písm. i),p); § 44 ods. 11; § 46 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 2 písm. a), b), c); § 51 písm. d); § 54 ods. 1 písm. d), e); § 79 ods. 14, 18, 20, 21, 22, 23; § 84 ods. 4; § 88 ods. 2, 4; § 112 ods. 6.“ Podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o Katalógu kŕmnych surovín, Príloha časť A, Všeobecné ustanovenia bod 3: „Bývalé potraviny“ znamenajú iné potraviny ako zvyšky zo stravovania, ktoré boli vyrobené na ľudskú spotrebu v plnom súlade s potravinovým právom EÚ, no už nie sú určené na ľudskú spotrebu z praktických alebo
logistických dôvodov alebo z dôvodu výrobných alebo baliacich nedostatkov, alebo iných nedostatkov, a ktoré pri použití ako krmivo nepredstavujú žiadne riziko pre zdravie. Stanovenie maximálnych obsahov, ako sa uvádza v bode 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 767/2009, sa neuplatňuje na bývalé potraviny a zvyšky potravín. Uplatňuje sa vtedy, ak sa ďalej spracúvajú
ako krmivo.“
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). K aplikovateľnosti zákona o odpadoch na kontrolu týkajúcu sa nakladania s liehovarníckymi
výpalkami 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že v predmetnej veci nebolo možné viesť konanie podľa zákona o odpadoch, nakoľko v zmysle § 1 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch (vrátane poznámky 8a) k § 1 ods. 2 písm. j) cit. zák.) v spojení s nariadením Komisie (ES) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o Katalógu kŕmnych surovín sa na liehovarnícke výpalky nevzťahuje zákon o odpadoch. Z toho možno vyvodiť, že podľa jeho názoru nie je možné aplikovať povinnosti kontrolovaného subjektu na kontrolu, účelom ktorej je v prvom rade zistiť, či pri liehovarníckych výpalkoch sa jedná o odpad a následne, či sú v súvislosti s ním dodržané zákonné podmienky nakladania a eventuálne vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť.
K tomuto je v prvom rade potrebné uviesť (tak ako poukazuje aj žalovaný), že žalobcom citované ustanovenie bolo účinné až od 27. decembra 2019, avšak predmetná kontrola prebiehala kontrolnom období od 1. januára 2018 do 23. októbra 2018.
12. Znenie príslušného ustanovenia účinne do 27. decembra 2019 uvádzalo, že tento zákon sa nevzťahuje na bývalé potraviny, ktoré sú určené na kŕmne účely podľa osobitných predpisov. Rovnako aj zo znenia prílohy časť A, Všeobecné ustanovenia bod 3 nariadenie Komisie (ES) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o Katalógu kŕmnych surovín, na ktoré § 1 ods. 2 písm. j) zákona o odpadoch prostredníctvom poznámky 8a) odkazuje, predpokladá ďalšie nakladanie s bývalými potravinami ako krmivom.
Na základe predmetného ustanovenia je potrebné konštatovať, že ani v kontrolovanom období bývalé potraviny, t. j. liehovarnícke výpalky, neboli vyňaté spod účinnosti zákona o odpadoch. Aplikovateľnosť zákona o odpadoch bola na bývalé potraviny vylúčená iba v prípade, ak boli ďalej používané na kŕmne účely.
Inšpekcia ako orgán štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je oprávnená vykonávať kontrolu s cieľom zistiť, akým spôsobom je s bývalými potravinami nakladané. Ak inšpekcia zistí, že liehovarnícke výpalky sú určené na kŕmne účely, skonštatuje nemožnosť aplikácie zákona o odpadoch Na druhej strane ak zistí, že dochádza napr. k skládkovaniu alebo likvidácii liehovarníckych výpalkov, pričom bude zjavné, že kontrolovaný subjekt nakladá s odpadom, zákon o odpadoch sa na naň
uplatňuje. 13. Aj v dotknutom období bolo nepochybne v právomoci správneho orgánu zisťovať, či sa v prípade liehovarníckych výpalkov u žalobcu jedná o odpad, v prípade ak áno, či s takto produkovaným odpadom je kontrolovaným subjektom nakladané v súlade so zákonom. Správny orgán teda musí najskôr získať dostatočné množstvo informácií pre záver o tom, či bývalé potraviny sú určené na kŕmne účely. V prípade negatívneho záveru, kedy sa jedná o odpad v zmysle zákona, správny orgán v prípade zistenia, že kontrolovaný subjekt nakladá s odpadom protiprávne, pristúpi k uloženiu sankcie.
14. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že aj znenie účinne od 27. decembra 2019 túto dichotómiu pri posudzovaní charakteru bývalých potravín zachováva. Dôvodová správa k zákonu č. 460/2019 Z. z. k prijatej zmene uvádza nasledovné: „Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa nebude na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá uplatňovať.“ Z uvedeného je tak zjavné, že zákon o odpadoch sa aj po účinnosti predmetnej novely vzťahuje na látky, ktoré nie sú ďalej určené na použitie ako kŕmne suroviny.
Takýto výklad uvádza aj žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti, kde argumentuje, že: „Za odpad, by bolo možné uvedenú surovinu definovať len vtedy, ak by po jej výrobe dochádzalo k jej likvidácii alebo skládkovaniu, čo sa však v danom prípade nedialo.“
15. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.
K citovanému tvrdeniu žalobcu sa žiada uviesť, že žalovaný mal možnosť predložiť doklady, ktoré by preukazovali uvedené tvrdenie o používaní liehovarníckych výpalkov na kŕmne účely, no žiadny takýto dôkaz nepredložil, bol nesúčinný, a teda sám sa pripravil o možnosť túto skutočnosť preukázať.
16. Neobstojí ani žalobcova argumentácia, že odpadom nie je látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom. Zákon o odpadoch v ustanovení § 2 ods. 4 písm. a) až g) zákona o odpadoch presne definuje podmienky, ktoré je potrebné kumulatívne splniť na to, aby bolo možné látku alebo hnuteľnú vec považovať za vedľajší produkt. Žalobca nespĺňa podmienku uvedenú v písmene g) predmetného ustanovenia, čo v kasačnej sťažnosti aj sám konštatuje, a preto v danom prípade nejde o vedľajší produkt, na ktorý sa zákon o odpadoch nevzťahuje. K likvidačnému charakteru uloženej pokuty 17. Žalobca ďalej namieta likvidačný charakter uloženej pokuty vo výške 10.000 eur, vzhľadom na to, že jeho tržby boli v roku 2018 vo výške 64.645 eur a zisk vo výške 18.546 eur. Likvidačným charakterom pokuty sa zaoberal český Najvyšší správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 As 9/2008 - 133 z 20. apríla 2010: „Likvidační pokutou přitom rozšířený senát rozumí sankci, která je nepřiměřená osobním a majetkovým poměrům pachatele deliktu do té míry, že je způsobilá mu sama o sobě přivodit platební neschopnost či ho donutit
ukončit podnikatelskou činnost, nebo se v důsledku takové pokuty může stát na dlouhou dobu v podstatě jediným smyslem jeho podnikatelské činnosti splácení této pokuty a zároveň je zde reálné riziko, že se pachatel, případně i jeho rodina (jde-li o podnikající fyzickou osobu) na základě této pokuty dostanou do existenčních potíží.
To samozřejmě neznamená, že by pokuta za jiné správní delikty měla ztratit cokoliv ze své účinnosti. Naopak, jak již připomněl předkládající senát, aby pokuta za jiný správní delikt naplnila svůj účel z hlediska individuální i generální prevence, musí být citelným zásahem do majetkové sféry pachatele.“ Vzhľadom na uvedené nemožno uloženú pokutu považovať za likvidačnú.
Z údajov uvedených žalobcom je zjavné, že uložená pokuta nie je sama o sebe spôsobilá privodiť žalobcovi platobnú neschopnosť, stať sa na dlhú dobu jediným zmyslom jeho podnikateľskej činnosti, ani donútiť ho ukončiť podnikateľskú činnosť a toto žalobca ani netvrdil.
Práve naopak, uložená pokuta zodpovedá závažnosti porušenia zákonom chráneného záujmu, kedy žalobca nebol súčinný, neposkytol správnym orgánom požadované písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, a to ani v jednom z termínov stanovených správnym orgánom, dokonca ich neposkytol ani po tomto termíne, čo mohlo viesť k zmareniu vykonávanej kontroly.
18. Nemožno prehliadnuť že v súlade so záväzkami vyplývajúcimi aj pre správne orgány z práva Európskej únie, ukladané sankcie musia byť dostatočne efektívne a zaistiť užitočný účinok (effet utile) európske práva. Súdny dvor Európskej únie často zdôrazňuje, že sankcia musí mať dostatočne odradzujúci účinok, a to jednak z hľadiska prípadnej recidívy, tak aj z hľadiska subjektov (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, SA Musique Diffusion française spojené veci 100/80 až 103/80 zo 7. júna 1983, bod 106). Vychádzajúc z vyššieho uvedeného, výšku pokuty nemožno považovať za likvidačnú.
Správny orgán dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, pričom pri stanovení výšky pokuty zohľadnil aj skutočnosť, že išlo o prvé porušenie žalobcu na úseku odpadového hospodárstva, ako aj to, že následne uskutočnil opatrenia, ktoré by v budúcnosti mali predchádzať obdobným porušeniam z jeho strany. K dodržaniu lehoty na uloženie sankcie 19. Žalobca namietal nezákonnosť uloženej pokuty pre nedodržanie subjektívnej jednoročnej lehoty uvedenej v § 116 ods. 1 zákona o odpadoch.
Podľa jeho názoru sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti najneskôr 16. februára 2019, keďže 15. február 2019 bol posledným dňom, kedy mohol žalobca predložiť požadované písomnosti a vysvetlenia, pričom správny orgán až 21. júla 2020 oznámil žalobcovi začatie správneho konania, ktoré viedlo k uloženiu pokuty.
Na tomto miesta kasačný súd upriamuje pozornosť na § 112 ods. 9 zákona o odpadoch, ktorého existenciu žalobca opomína. V zmysle uvedeného ustanovenia sa za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, považuje deň prerokovania protokolu z kontroly. Dňom prerokovania protokolu z kontroly je 3. september 2019, a teda jednoročná lehota zo strany správneho orgánu bola zachovaná. K spochybňovaniu existencie právneho základu pre uloženie sankcie
20. Kasačný sťažovateľ namietal nemožnosť udelenia sankcie za nepredloženie dokladov podľa zákona o odpadoch, teda dokladov, s ktorými žalobca vzhľadom na charakter liehovarníckych výpalkov ako ne-odpadov disponovať nemohol. Takáto argumentácia žalobcu neobstojí, nakoľko správny orgán nesankcionoval primárne za nepredloženie konkrétnych písomností, ale porušenie právnej úpravy ktorého sa dopustil tým, že ani v jednom zo stanovených termínov neposkytol kontrolnému orgánu požadované písomné doklady, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom potrebné pre výkon kontroly na úseku odpadového hospodárstva vo vzťahu k prešetreniu písomného podnetu týkajúceho sa porušovania zákona o odpadoch v dôsledku odovzdávania odpadov vznikajúcich činnosťou žalobcu, osobe neoprávnenej na nakladanie s odpadmi.
Len pre úplnosť kasačný súd pripomína, že žalobca na výzvy na predloženie požadovaných dokladov nereagoval (okrem žiadostí o predĺženie lehoty na predloženie dokladov) bez ohľadu na to, že v čase vykonania miestnej obhliadky a zároveň začatia kontroly dňa 27.06.2019 sa štatutárny zástupca žalobcu zaviazal, že požadované (IŽP Košice vyšpecifikované) doklady zašle správnemu orgánu.
Zároveň súd poukazuje na svoje závery vyslovené v bodoch 12. - 15. tohto rozhodnutia vo vzťahu k aplikovateľnosti konania podľa zákona o odpadoch na prípady, keď je sporné, či bývalá potravina liehovarnícke výpalky spĺňajú kritériá pre uznanie za „odpad“.
V. Záver
21. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd na základe toho, že u procesne úspešného žalovaného neboli preukázané výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2024