3Stk/21/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200426.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/118/2021
- IČS
- 3021200426
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. L., Y. O. X. Y. XXXX, Z. V. X. - V. X, XXX XX P.; proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/118/2021-36 zo dňa 8. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) dňa 23. januára 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PB-OSŽP-2016/005846-9 AP11, Priestupok č. 2015/ 270 zo dňa 13. júna 2016. 2.
Správny súd rozsudkom č. k. 11S/7/2017-38 zo dňa 10. apríla 2018 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na podklade kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Asan/24/2018 zo dňa 24. novembra 2021 zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. 3. Správny súd po ďalšom procesnom postupe rozsudkom č. k. 11S/118/2021-36 zo dňa 8. februára 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. V napadnutom rozsudku bol žalobca poučený o prípustnosti kasačnej sťažnosti ako aj o obligatórnom právnom zastúpení v kasačnom konaní, požiadavke spísania kasačnej sťažnosti advokátom a výnimkách z tohto pravidla. Napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený dňa 7. marca 2022.
4. Žalobca - sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, pričom túto spísal sám a ku kasačnej sťažnosti ani nepripojil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v kasačnom konaní a ani iné doklady preukazujúce výnimku z obligatórneho právneho zastúpenia. 5.
V kasačnej sťažnosti uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že správny súd nevydal a nedoručil sťažovateľovi napadnutý rozsudok pod pôvodnou sp. zn. 11S/7/2017, ktorú mal spis pridelený pred zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ale pod novou sp. zn. 11S/118/2021, tento rozsudok považuje za nedoručený, nezačala mu plynúť ani lehota na podanie kasačnej sťažnosti a nemusí byť ani zastúpený advokátom.
6. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril aj žalovaný, ktorý akcentoval zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd sťažnosť sťažovateľa zamietol. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 459 písm. d) SSP v spojení s § 449 SSP) a z tohto dôvodu ju odmietol.
8. Podľa § 459 písm. d) SSP Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak d) neboli splnené podmienky podľa § 449. . . 9. Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP: 1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
10. Ustanovenie § 449 ods. 1 SSP upravuje podmienku obligatórneho právneho zastúpenia v kasačnom konaní ako aj podmienku spísania kasačnej sťažnosti advokátom. Kasačný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/67/2020 zo dňa 23. marca 2022): „17.
Pri výklade podmienok právneho zastúpenia a požiadaviek na jeho preukázanie sú súdy vždy povinné sledovať cieľ, zmysel zákonom ustanovenej podmienky a zdržať sa neúčelného, prílišného formalizmu (mutatis mutandis nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/2020 zo dňa 5. novembra 2020, publikované v ZNaUÚS pod č. 36/2020, sp. zn. I. ÚS 117/2019 zo dňa 15. júna 2021 či rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 14/2021 zo dňa 30. júna 2021, bod 10, sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, bod 9 a iné). Rovnaké úvahy možno inšpiratívne vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v zásade nepovažuje primerané a nevyhnutné formálne obmedzenia prístupu k súdu (vrátane požiadavky povinného právneho zastúpenia) za rozporné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tieto obmedzenia sa však môžu stať rozpornými s čl. 6 ods. 1 Dohovoru v prípade
ich excesívneho a formalistického uplatňovania bez ohľadu na nimi sledovaný legitímny cieľ (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci DYLUŚ proti Poľsku zo dňa 23. septembra 2021, sťažnosť č. 12210/14, body 41 až 42, 45 a 46, ako aj WILLEMS a GORJON proti Belgicku zo dňa 21. septembra 2021, sťažnosť č. 7420916 a 3 ďalšie, body 85 až 88).
18. Treba zdôrazniť, že podmienka povinného právneho zastúpenia nie je v správnom súdnom konaní, a o to viac v kasačnom konaní, samoúčelná. Táto požiadavka „. . . vyplýva z povahy správneho súdnictva, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
V prejednávanej veci je povinnosť kvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom konaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia (v prípade osôb, ktoré nedisponujú druhým stupňom vysokoškolského vzdelania v odbore „právo“) preukazuje účastník konania splnomocnením udeleným advokátovi.
19. Z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe vyplýva, že za dostatočné preukázanie právneho zastúpenia advokátom sa považuje iba predloženie originálu splnomocnenia, z ktorého musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa splnomocniteľa napadnúť rozhodnutie správneho súdu kasačnou sťažnosťou a dať sa v kasačnom konaní zastupovať zvoleným advokátom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 19 a iné).“
11. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prípad sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že tento podal kasačnú sťažnosť sám, ku kasačnej sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta a kasačná sťažnosť je celkom zjavne spísaná samotným sťažovateľom.
Sťažovateľ tak nesplnil obligatórne podmienky podľa § 449 ods. 1 SSP napriek tomu, že bol v tomto smere poučený už správnym súdom v poučení obsiahnutom v záverečnej časti rozsudku správneho súdu. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nejde o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP (o správnej žalobe v sociálnych veciach či vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), žalovaným tiež nie je Centrum právnej pomoci a sťažovateľ ani nepredložil žiadne dokumenty, z ktorých by bolo vyvoditeľné, že má sám právne vzdelanie (túto skutočnosť ani netvrdil). V prejednávanej veci teda nejde o žiadnu z výnimiek obligatórneho právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 SSP.
12. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozsudok mu bol po zrušení prechádzajúceho rozsudku správneho súdu doručený pod inou sp. zn., tak kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť nepredstavuje výnimku z obligatórneho právneho zastúpenia či požiadavky spísania kasačnej sťažnosti advokátom podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP. Už z kasačnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že mu napadnutý rozsudok správneho súdu bol doručený (v súdnom spise je založená tiež doručenka z doručovania), sťažovateľ sa s ním oboznámil a z dôvodu svojho nesúhlasu podal kasačnú sťažnosť. Pokiaľ ide o pridelenie novej spisovej značky súdnemu konaniu po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia kasačným súdom, ani v tomto postupe kasačný súd nevzhliada nezákonnosť. Ide totiž o postup v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trenčíne na rok 2021 v znení príslušných dodatkov, kde sa v časti A/ OBČIANSKOPRÁVNY, OBCHODNÝ A SPRÁVNY ÚSEK čl. I bode 17 Zásad a pravidiel zapisovania a prideľovania vecí na jednotlivých úsekoch krajského súdu uvádza:
„[. . .] Ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci na základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o kasačnej sťažnosti.“
13. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ tým, že napriek riadnemu poučeniu správneho súdu v napadnutom rozsudku, nezabezpečil spísanie kasačnej sťažnosti advokátom, nenechal sa zastúpiť advokátom v kasačnom konaní a ani nepreukázal žiadnu z výnimiek obligatórneho právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 SSP, porušil § 449 ods. 1 a 2 SSP a tým spôsobil neprípustnosť svojej kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. d) SSP. Kasačný súd preto s odkazom na predmetné ustanovenie kasačnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. 14.
O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a), § 168 a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Hoci sťažovateľ procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti (nesplnil podmienky právneho zastúpenia a spísania kasačnej sťažnosti advokátom), u žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP), a žalovanému súčasne ani žiadne trovy nevyplývajú zo súdneho spisu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018, publikované pod č. R 72/2018).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2023