3Stk/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne M. C., E. K. O. XX/X, I., právne zastúpenej Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom ul. Matice Slovenskej 17, Prievidza, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2020/020242-002 zo dňa 17. júna 2020, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26Sa/10/2020-102 zo dňa 26. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

! !“, okrem iných W. C., kde pod textom „Hľadaní dlžníci! ! !“ bolo uvedené „manželka - W. C. pracuje na daňovom úrade“ s tým, že ide o „hľadané osoby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestných činov“ a osoby, ktoré „nevrátia peniaze“ a „budú klamať“, teda žalobkyňa úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo bola žalobkyni podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta 50 eur.

3. Vo veci opätovne rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PD- OVVS-2020/007861-027 zo dňa 05. marca 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 31. mája 2018 v presne nezistenom čase v O. G. F.. P. X vhodila do rôznych schránok občanov na uvedenej adrese písomný leták s hanlivým označením: „Pozor na podvodníkov, šmejdov a klamárov!

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2020/020242-002 zo dňa 17. júna 2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa svojím konaním naplnila všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku. K objektu priestupku žalovaný uviedol, že žalobkyňa porušila záujem na riadnom občianskom spolunažívaní takou mierou, že prekročila rámec vhodnosti. K objektívnej stránke priestupku žalovaný uviedol, že žalobkyňa svojím konaním narušila pokojný život A. C. a V. M.. K subjektu a subjektívnej stránke priestupku žalovaný uviedol, že žalobkyňa je deliktuálne zodpovedná a v jej prípade nedbanlivosť jej konania neprichádza do úvahy. K primeranosti sankcie žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola v minulosti uznaná vinnou v priestupkovom konaní, k vypracovaniu letákov a ich vhodeniu do schránok sa priznala, čo je poľahčujúcou okolnosťou. Preto jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 50 eur, teda v polovici príslušnej zákonnej sadzby.

5. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. 6. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala nasledovné: - prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nerešpektoval právny názor správneho súdu vyslovený v rozsudku č. k. 14Sa/18/2019-44 zo dňa 16. septembra 2019 v bodoch 18 a

dlžníkmi s tým, že veľa ľudí je vďačných za činnosť združenia, - na záver uviedla, že pokiaľ medzi ľudí rozniesla pravdivé údaje, nemohla sa dopustiť správneho deliktu. 7. Krajský súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatoval, že správne orgány sa neriadili dôsledne pokynom, ktorý im bol uložený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku správneho súd č. k. 14Sa/18/2019-44 zo dňa 16. septembra 2019.

Je preto podľa správneho súdu potrebné, dôsledne odlíšiť konanie hrubé a konanie inak nevhodné, i keď hranica medzi nimi nie je ostrá. 8. Uviedol, že konaním, ktorým mala žalobkyňa naplniť skutkovú podstatu priestupku, bolo vyhotovenie a rozdistribuovanie letáku dňa 31. mája 2018. Žalobkyňa k svojmu konaniu opakovane uviedla, že osoby pod č. 1 až 5 neoznačila v letáku podvodníkmi, šmejdmi a klamármi, ale len hľadanými dlžníkmi, čo je síce nepríjemné, ale je to pravda.

9. Správny súd v zmysle uvedeného konštatoval, že je síce zrejmé, že žalobkyňa vyhotovila a distribuovala predmetný leták, avšak nie je pravdou, že by žalobkyňa označila osoby pod č. 1 až 5 za podvodníkov, šmejdov a klamárov. Vychádzajúc z obsahu letáku správny súd konštatoval, že uvedené osoby sú označené ako hľadaní dlžníci. V tomto smere žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z nesprávneho predpokladu, na základe ktorého dospeli i k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa sa dopustila priestupku minimálne označením týchto osôb za podvodníkov, šmejdov a klamárov.

11. Na záver správny súd uviedol, že bude povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu opätovne vec posúdiť, v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v rozsudku správneho súdu, nakoľko v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu. Správne orgány sú povinné odstrániť vady spočívajúce v nepreukázaní naplnenia skutkovej podstaty predmetného priestupku, zaoberať sa skutočnosťou, či došlo k narušeniu vzťahov práve v dôsledku predmetného letáku, teda náležitým spôsobom sa zaoberať jednotlivými znakmi skutkovej podstaty priestupku a zaoberať sa tiež tvrdením žalobkyne, že v letáku rozširovala pravdivé

III. Konanie na kasačnom súde

14. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že: - žalobkyňa v celej správnej žalobe neuviedla ani jeden právny dôvod žaloby a správny súd nesprávnym a nezákonným procesným postupom porušil základnú zásadu správneho súdnictva „iudex ne eat ultra petita partium“ ustanovenú v § 134 SSP, keď prekročil medze žaloby, - správny súd sa stotožnil s účelovým tvrdením žalobkyne o význame úvodu letáku a nevyslovil právny názor na protiprávnosť konania žalobkyne a teda nezaujal autoritatívne stanovisko k meritórnym výhradám žalobkyne, - správny súd vytýkal správnym orgánom, že sa dôsledne neriadili pokynom, ktorým im bol uložený správnym súdom, avšak neuviedol akým konkrétne pokynom a v čom malo spočívať nerešpektovanie správneho súdu, pričom správne orgány sa v súlade s právnym názorom správneho súdu zamerali na osoby uvedené v letáku pod č. 1 až 5, - správny súd vôbec nepreskúmaval, že žalobkyňa v žalobe označovala svedkov za poškodených a obvinila správne orgány zo svojvoľného rozširovania okruhu poškodených, pričom vypočutí svedkovia A. C. Q. V. M. vnímali vhadzovanie letákov ako narušenie

pre nové konanie správnych orgánov, neodôvodnením prekročením žalobných dôvodov a nedostatočným, rozporuplným a nesprávnym právnym posúdením veci, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/171/2005, 8Sžo/81/2010, 2Sžo/55/2008, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07, I. ÚS 127/2019, - na záver sťažovateľ uviedol, že správne orgány považovali označenie osôb za dlžníkov v inkriminovanom letáku ako hanlivé a teda podľa jeho názoru nemá právny význam skúmať, či v letáku uvedené osoby mali v čase distribúcie letákov aj reálne dlhy.

17. S poukazom na uvedené žalobkyňa kasačnému súdu navrhla, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

23. Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené: a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. 24. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 26. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 28. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 29. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 30. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 31. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 32. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 33. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( §440 ods. 1 písm. h/ SSP).

37. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. 38. Navyše, v oblasti správneho trestania sa uplatňujú aj trestnoprávne zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, prezumpcie neviny a in dubio pro reo, ktoré dôkazné bremeno ešte viac vychyľujú na ťarchu správneho orgánu. Jednotlivé znaky skutkovej podstaty priestupku (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) musia byť preukázané nad všetku pochybnosť, a ak o niektorom znaku skutkovej podstaty existujú pochybnosti, uplatní sa zásada in dubio pro reo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/ 55/2008). 39.

Senát kasačného súdu sa jednohlasne stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Hrubý spôsob zákon uvádza demonštratívne ako napr. úmyselne narušovanie občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku a schválnosťami (ako uviedol Najvyšší správny súd ČR v rozhodnutí spis. zn. 7As/12/2010, schválnosť musí mať povahu hrubého správania narušujúceho občianske spolužitie).

41. Skutočnosť, že svedok je v priestupkovom konaní poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať podľa § 35 ods. 1 správneho poriadku, nie je predpokladom na to, aby len výpoveď takto poučeného svedka bola základom pre ustálenie skutočného stavu veci, keď v konaní existuje aj protichodná verzia opisu skutku, v tomto prípade poskytnutá žalobkyňou.

42. K námietke sťažovateľa ohľadom porušenia povinnosti správneho súdu podľa § 134 SSP s nadväznosťou na dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa predovšetkým namietala nerešpektovanie právneho názoru, ktorý vyslovil správny súd v rozsudku č. k. 14Sa/18/2019-44 zo dňa 16.09.2019 v otázke naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, preto sa touto ústrednou otázkou správny súd musel zaoberať. Takže uvedená námietka sťažovateľa s odkazom na príslušnú judikatúru bola vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že v kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Z kasačnej sťažnosti nemožno zistiť aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, absentuje aj akákoľvek

Nestačí, keď sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (odkazom na príslušné zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať. Kasačná sťažnosť je tak v podstatnej časti neprípustná, nakoľko dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP nie je v kasačnej sťažnosti vymedzený predpísaným spôsobom. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti v podstatnej časti zásade zameriaval len na obhajobu správnosti zisteného skutkového stavu a na obhajobu procesného postupu, t.j. na skutočnosti, ktoré s právnym posúdením veci žiadnym spôsobom nesúvisia. Sťažovateľ, teda napriek formálnemu uplatneniu sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP de facto odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť v podstatnej časti úplne inými dôvodmi, ktoré nespadajú pod taxatívny výpočet v zmysle § 440 ods. 1 SSP. V zmysle ust. § 439 ods. 3 písm. a) SSP je tak kasačná sťažnosť v tejto časti neprípustná.

či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Krajský súd nemusí správnemu orgánu odpovedať na hypotetické právne otázky, ale len posúdiť zákonnosť vydaného rozhodnutia v konkrétnom prípade a ak dospeje k záveru o jeho nezákonnosti a potrebe jeho zrušenia, formulovať právny názor, ktorý bude pre správny orgán záväzný. Právny názor, ktorý pre sťažovateľa vyslovil krajský súd, je podľa kasačného súdu pre správny orgán celkom

44. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že žalobkyňa nespochybnila svedeckú výpoveď objektívnymi skutočnosťami. Tu kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že takéto tvrdenie považuje za nepochopenie rozloženia dôkazného bremena a úlohy sťažovateľa ako správneho orgánu v priestupkovom konaní, ktorý je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a rovnako aj za nepochopenie realizácie zásady prezumpcie neviny a in dubio pro reo v priestupkovom konaní. Žalobkyňa v pozícii obvinenej v priestupkovom konaní nie je povinná vyvracať svedecké výpovede objektívnymi skutočnosťami, či navrhovať dôkazy na svoju obranu. Osoba, voči ktorej sa vedie konanie pre podozrenie zo spáchania priestupku, nie je povinná obvinenia vyvracať, príp. znášať dôkazné bremeno na preukázanie svojej neviny.

45. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.

47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.