3Stk/2/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200110.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/18/2021
- IČS
- 7021200110
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom Spišský Hrušov 195, Spišský Hrušov, IČO: 36183628, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23950001 21/9321-45534/Dla z 11. januára 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/18/ 2021-142 zo dňa 29. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Žalovaný rozhodnutím č. 23950001 21/9321-45534/Dla zo dňa 11. januára 2021 zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 23954015 20/7397/2020-30054/2020 zo dňa 16. septembra 2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 6.000.- eur za správny delikt, podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov pre porušenie povinnosti upravenej v § 14 ods. 3 cit. zák. Žalobca zákonnú povinnosť porušil tým, že na svojej prevádzke čerpacej stanice motorových palív predával motorové palivo (motorová nafta), ktoré nespĺňalo požiadavky v zmysle 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách. Porušenie povinnosti bolo zistené kontrolou, ktorej výsledky preukázali, že vzorka motorovej nafty odobratej 27. novembra 2019 nevyhovovala požiadavke na kvalitu v zmysle citovanej vyhlášky. 2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s argumentáciou, že v kontrolnej vzorke došlo iba k malej odchýlke od stanovenej normy. Žalovaný nevzal v úvahu ani skutočnosť, že žalobca nevie a nemôže ovplyvniť kvalitu dovážaných motorových palív. Žalobca ďalej namietal, že mu nebola vyhotovená druha kontrolná vzorka, ktorú by mohol podrobiť znaleckému dokazovaniu. Poukázal na konanie vedené žalovaným (rozhodnutie žalovaného z 2. februára 2018 č. 23950005 18/1020-3566Dla), v ktorom mu bola uložená pokuta za obdobný správny delikt vo výške 3.000 eur, pričom v konaní o ňom žiadal o vyhotovenie druhej kontrolnej vzorky ktorú by posúdilo iné laboratórium. Nakoľko mu nebolo vyhovené, nebolo mu umožnené domáhať sa jeho práv. Namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú a likvidačnú, pričom žalovaný vôbec nezdôvodnil potrebu takto vysokej pokuty vo vzťahu k spáchanému skutku a jej prípadnú primeranosť k povahe skutku.
3. V zmysle § 198 Správneho súdneho poriadku žiadal sankčnú moderáciu vzhľadom na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu vzniknutú bez jeho zavinenia tým, že v dôsledku dlhotrvajúcej pandémie došlo k poklesu tržieb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k poukazu na malú odchýlku v kontrolnej vzorke uviedol, že zákon nerozlišuje medzi malými a väčšími odchýlkami. Akákoľvek odchýlka preto znamená nedodržanie právnym predpisom stanovených požiadaviek na kvalitu motorovej nafty.
Pokiaľ ide o nemožnosť žalobcu ovplyvniť kvalitu dodávanej motorovej nafty zdôraznil, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je postavená na objektívnej zodpovednosti. Ide preto o zodpovednosť za výsledok, bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná liberačný dôvod v podobe malých odchýlok či nemožnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej motorovej nafty. 5. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 14. marca 2019 sp. zn. 8S/24/2018, vydaný v konaní o súdnom prieskume sankcie uloženej za predchádzajúci správny delikt žalobcu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 3.000 eur.
V uvedenom rozsudku krajský súd uviedol, že spoločnosť realizujúca odbery a analýzy (rovnaká ako v prejednávanej veci) je držiteľom osvedčenia o akreditácii a správnosť postupov je pravidelne kontrolovaná. Zároveň v zmysle daného rozsudku nepredložil žiadne dôkazy, v čom môže neobjektívnosť vykonaných analýz spočívať. Žalovaný sa so závermi tohto rozsudku stotožnil a žalobca uviedol tie isté skutočnosti ako v konaní, v ktorom bol vydaný predmetný rozsudok. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mu nebolo umožnené domáhať sa jeho
práv. Správny orgán totiž rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. 6. K výške pokuty uloženej v prejednávanej veci žalovaný uviedol, že ju považuje za riadne odôvodnenú, zodpovedajúcu charakteru správneho deliktu a odôvodnenú aj tým, že žalobca sa opätovne dopustil rovnakého správneho deliktu. Poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 23950005 18/1020-3566/Dla z 2. februára 2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000 eur, na rozhodnutie žalovaného 23950001 13/28-35/Juš z 3. januára 2013, ktorým bola uložená pokuta vo výške 1.000 eur a rozhodnutie žalovaného č. 23950002 15/ 4028-11612/Ver zo 4. mája 2015, ktorým bola uložená pokuta vo výške vo výške 1.000 eur. Namietal, že žalobca nepreukázal likvidačný charakter uloženej pokuty. V prípade nemožnosti uhradiť pokutu mal možnosť požiadať o určenie splátkového kalendára. K súdnej moderácii sa žalovaný vyjadril tak, že jeho základnou podmienkou je vykonanie dokazovania správnym súdom, čo však žalobca nežiadal. Zároveň správny súd nemôže upustiť od potrestania, keďže
túto možnosť nemal ani správny orgán. Na záver navrhol správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. 7. Žalobca v replike opätovne namietal nemožnosť podrobiť vzorku vlastnému znaleckému dokazovaniu z dôvodu, že žalovaný odmietol vyhotoviť druhú kontrolnú vzorku. Nemožnosť ďalšieho preskúmania je podľa neho neprípustná a následne dochádza k jeho diskriminácii.
8. V duplike žalovaný zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii. 9. Správny súd žalobu napadnutým rozsudkom ako nedôvodnú zamietol. K námietke smerujúcej k spochybňovaniu správnosti výsledkov zistených meraním laboratória určeného správnym orgánom uviedol, že ide o spoločnosť, ktorá je držiteľom osvedčenia o akreditácii č. 1-025 a č. S-119 vydávaných Slovenskou národnou akreditačnou službou. Žalobca zároveň neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť výsledky predmetného akreditovaného laboratória. Správne orgány nie sú povinné vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom, ak zistený skutkový stav postačuje na prijatie záverov.
10. Podľa správneho súdu nebolo potrebné zisťovať, čo spôsobuje odchýlku od normy, keďže charakteristickým znakom správnych deliktov je, že sa nevyžaduje zavinenie. Na preukázanie danej skutočnosti preto nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
Zákon o ovzduší nerozlišuje medzi malými a väčšími odchýlkami od normy, a preto je povinnosťou správneho orgánu uložiť sankciu bez ohľadu na výšku odchýlky. 11. Uloženie sankcie vo výške 6.000 eur nepovažoval správny súd za neprimerané. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný jednoznačne odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcie v danej výške. Zohľadnili, že vyšší obsah FAME u odobratej vzorky motorovej nafty má za následok tvorbu polymérnych zlúčenín a usadenín na vstrekovacích tryskách, a tak môže dochádzať k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia.
Rovnako zohľadnili aj skutočnosť, že u žalobcu nešlo o prvé porušenie povinnosti na úseku ochrany ovzdušia. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výšky pokuty skonštatoval, že rozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere riadne a dostatočne odôvodnené.
Správny súd nemohol upustiť v zmysle § 198 ods. 2 SSP od potrestania, keďže tak nemohol urobiť správny orgán v správnom konaní. Z obsahu správnej žaloby alebo administratívneho spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o možnom likvidačnom charaktere sankcie, preto správny súd vzhľadom na uvedene nevidel dôvody pre použitie sankčnej moderácie vo forme upustenia od potrestania žalobcu, resp. zníženia jej výšky.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok zrušil rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ namietal, že postup orgánu, pri ktorom nevyhotoví kontrolnú vzorku, je neobjektívny. Poukázal na prax iných orgánov (Slovenskej obchodnej inšpekcie, colné orgány), ktoré umožňujú vyhotovenie druhej kontrolnej vzorky motorovej nafty. Ďalej uviedol, že ak by on sám vyhotovil vlastnú kontrolnú vzorku, správny orgán by to spochybnil z dôvodu, že nejde o totožnú vzorku. Takýmto spôsobom postupoval aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 8S/24/2018. Sťažovateľ tak nemá žiadnu možnosť spochybniť výsledky výskumného ústavu ohľadom kontrolovanej vzorky z dôvodu, že správny orgán určuje laboratórium vykonávajúce analýzu kontrolnej vzorky motorovej nafty. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so závermi správneho súdu ohľadom moderačného oprávnenia. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii a navrhol, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá. K námietkam sťažovateľa smerujúcim proti použitým výsledkom laboratórnych meraní zdôraznil, že ide o akreditovanú spoločnosť, ktorá realizuje odbery a analýzy vzoriek motorových palív.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru , že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
16. Hlavná námietka sťažovateľa spočíva v tom, že mu nebolo vyhotovená druhá kontrolná vzorka motorovej nafty, ktorú by mohlo na základe jeho požiadavky analyzovať iné laboratórium, ako to, zazmluvnené správnym orgánom. Sťažovateľ sa domnieva, že nevyhotovením druhej kontrolnej vzorky došlo k neobjektívnemu a rozporuplnému postupu správnych orgánov, čím bol sťažovateľ šikanovaný a diskriminovaný.
Namietal, že nevyhotovenie druhej kontrolnej vzorky je v rozpore s bežnou praxou iných správnych orgánov, pričom poukázal na obvyklý postup Slovenskej obchodnej inšpekcie, colných úradov, ako aj na predložený prípis z Veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach.
Tento potvrdil postup, spočívajúci v zabezpečení kontrolnej vzorky pre kontrolovaného, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/ 2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/ 2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách).
17. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobca pri svojej argumentácii neberie do úvahy, odlišnosť predmetov jednotlivých právnych úprav. Citované nariadenie v článku 35 priamo zakotvuje právo na druhé stanovisko odborníka. Zároveň však z článku 1 vyplýva, že nariadenie sa uplatňuje iba na úradné kontroly tam uvedené, a teda ho nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Rovnako aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách s odkazom na citované nariadenie v § 20 ods. 1 upravuje povinnosť zabezpečiť vzorku aj na doplňujúci odborný posudok, obdobne je uvedené právo zakotvené aj v § 7 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Normotvorca však neuložil takúto povinnosť správnym orgánom pri vykonávaní kontrol podľa zákona o ovzduší. Vo vzťahu ku kvalite palív vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v § 7 ods. 11 bližšie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre odber reprezentatívnej vzorky paliva.
Postup správneho orgánu bol v súlade so zákonnými, ako aj podzákonnými normami. Žalobca pri svojej argumentácii pochybil v tom, že opomenul zohľadniť odlišný druh a charakter kontrol a kontrolovaných komodít oproti kontrolám predávaných motorových palív, nezohľadnil teda odlišnosť právnych
úprav. Argument sťažovateľa o rozličnom postupe iných správnych orgánov preto pre odlišnosť právnej úpravy neobstojí. 18. V druhom rade sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s výsledkami analýzy kontrolnej vzorky motorovej nafty, pretože ho vyhotovilo žalovaným zazmluvnené laboratórium a nesúhlasil so záverom správneho súdu, že sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vecne spochybniť výsledky akreditovaného laboratória a obmedzil sa len na konštatovanie o neobjektívnosti týchto výsledkov. Tieto námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné , nakoľko pokiaľ závery laboratória zodpovedajú zásadám logiky a vychádzajú zo skutkových záverov, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, vzhľadom na to, že ide o odbornú oblasť, ktorú nemôže posudzovať správny orgán ani správny súd, nie je dôvod spochybňovať závery vyhodnocujúce výsledky vykonanej analýzy. Sťažovateľ žiadnym konkrétnym spôsobom nerozporoval závery výsledkov analýzy ani odbornosť laboratória, namietal iba, že analýzu vyhotovilo žalovaným zazmluvnené laboratórium.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa otázkou možnosti spochybnenia záverov znalca zaoberal v rozhodnutí (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 102/2015) a dospel k nasledovným záverom: „Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/ 2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.“
19. Závery v citovanom rozhodnutí, predovšetkým týkajúce sa požiadaviek na kvalitu spochybnenia záverov odborne spôsobilej osoby, sú primerane aplikovateľné aj na konanie v prejednávanej veci. Možno teda vo všeobecnosti konštatovať, že závery analýzy sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Dokazovanie vykonané v správnom konaní považoval kasačný súd za dostatočné, keďže spochybňovanie záverov analýzy vykonanej akreditovaným laboratóriom je založené len na subjektívnej nespokojnosti sťažovateľa s jeho závermi. Pokiaľ v súvislosti s týmto sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivé konanie treba zdôrazniť, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je garancia naplnenie subjektívneho očakávanie účastníka konania, že sa správne súdy stotožnia s jeho právnymi názormi, resp. navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2Svk/47/2022 zo dňa 26. marca 2024).
20. Sťažovateľ tiež namietal, že nemal možnosť spochybniť výsledky vykonanej analýzy a zároveň, keď v inom súdnom konaní predložil vlastné odborné posúdenie, toto bolo spochybnené. V súvislosti s konaním v prejednávanej veci nie je možné argumentovať tvrdením o pochybení v obdobnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené a nie je predmetom kasačného prieskumu. Sťažovateľ mohol v uvedenom konaní podať kasačnú sťažnosť, čo však neurobil, preto kasačný súd nemôže pristúpiť k prieskumu uvedeného rozhodnutia. 21.
V každom prípade však treba pripomenúť, že ani prípadné protichodné závery doplňujúceho odborného posudku za každých okolností nevyvracajú či nerobia nejednoznačnými závery, ku ktorým dospel pri analýze úradných vzoriek orgán úradnej kontroly. Uvedenou problematikou sa vo vzťahu k zákonu o potravinách sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Asan/9/2018 z 13. septembra 2019 kde uviedol: „Kasačný súd dodáva, že výsledky analýzy sťažovateľovej kontravzorky principiálne možno považovať za rovnocenný dôkazný prostriedok ako závery protokolu o skúškach vykonaných v štátnom laboratóriu. To však nevyhnutne neznamená, že protichodné závery jedného protokolu za každých okolností vyvracajú či aspoň robia nejednoznačnými závery druhého.
Je nutné pripustiť, že s ohľadom na povahu mikroorganizmov, ktoré spravidla nie sú v testovanej potravine rozdelené rovnomerne, ako aj vzhľadom na možné vplyvy vonkajšieho prostredia na ich životnosť počas skladovania, berúc do úvahy, že podľa spomenutých odporúčaní čerstvé potraviny nesmú byť počas prepravy a skladovania vystavené teplotám pod bodom mrazu, nemožno vylúčiť rôznosť či dokonca protichodnosť záverov analýzy úradnej vzorky a kontravzorky odobratej na doplnkové skúmanie.“ Vo všeobecnej rovine treba pripustiť, že v odôvodnených prípadoch existuje možnosť spochybniť závery odborného posúdenia, avšak rozsah a dostatočnosť dôvodov spochybnenia je výlučne v kompetencii žalobcu.
22. Nakoľko sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval priebehom správneho konania vo veci iného správneho deliktu, vzhľadom na nemožnosť kasačného prieskumu uvedeného právoplatného rozhodnutia sa kasačný súd nebude skončenému konaniu bližšie venovať.
Vo všeobecnej rovine však nemožno akceptovať tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv tým, že ním predložené odborné posúdenie bude za každých okolností spochybnené. V prejednávanej veci, ani v správnom ani v súdnom konaní, sťažovateľ nepredložil žiadne použiteľné výsledky analýzy na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, ku ktorým dospel
správny orgán. Správny orgán, ako aj správny súd by sa s takto predloženým dôkazom museli vysporiadať. 23. Vo vzťahu k sankčnej moderácii sťažovateľ nevzniesol žiadne relevantné námietky k záverom správneho súdu, iba vo všeobecnosti zopakoval svoje námietky ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces. Uvedeným záverom správneho súdu však niet čo vytknúť a kasačný súd ich považuje za správne.
IV. Záver
24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju procesne úspešnému žalovanému nepriznal, keďže u neho nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. januára 2025