3Stk/2/2024

1. Napadnutým rozsudkom č. k. BA-5S/2/2019 - 150 zo dňa 11. septembra 2023 Správny súd v Bratislave zamietol podľa § 190 SSP žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-117/2018/RK zo dňa 29.10.2018 (v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, finančná spravodajská jednotka (ďalej aj „FSJ“) č. PPZ-NKA-FSJ2-14-008/2018 z 13.07.2018.

rozhodnutia. 2. Žalobkyňa podľa prvostupňového rozhodnutia (vydané dňa 13.07.2018) nesplnila povinnosti uvedené v § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. predložiť požadované informácie a písomné doklady o splnení povinností podľa označeného zákona pri plnení úloh FSJ podľa § 26 ods. 1, ods. 2018 o 10.00 hod. v priestoroch sídla Notárskeho úradu na požiadanie FSJ: I. neposkytla potrebnú súčinnosť a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly, II. na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa označeného zákona neumožnila FSJ prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, neumožnila povereným policajtom FSJ nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, III. neposkytla v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa uvedeného zákona, konkrétne špecifikované v bodoch 1. až 9. prvostupňového rozhodnutia: 1. aktuálny Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „Program“)

fyzických osôb a právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, 6. listiny, dokumenty, zmluvy a notárske zápisnice týkajúce sa poskytnutých právnych služieb uvedených v bode 5., t. j. najmä správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov, nákupu a predaja nehnuteľností, obchodných podielov, ako aj všetky doklady, ktoré preukazujú plnenie povinností podľa § 8, § 10, § 12, § 14 až § 21 zákona č. 297/2008 Z. z. k uvedeným obchodným vzťahom, resp. obchodom, 7. zoznam a výpisy všetkých účtov vedených za účelom správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku za kontrolované obdobie, 8. prehľad používaných informačných systémov a oblasť ich využívania, 9. interné hlásenia zamestnancov o podozrivých obchodných operáciách, ktoré boli zaznamenané počas kontrolného obdobia s písomným záznamom o ich posúdení v zmysle § 14 zákona č. 297/2008 Z. z.; v dôsledku čoho neumožnila FSJ ako centrálnej národnej jednotke v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vykonať kontrolu plnenia a dodržiavania povinností ustanovených zákonom, a to

3. Správny súd zároveň konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a spoľahlivo zistili skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie rozhodnutia, pričom dôkladne preukázali porušenie zákona zo strany žalobkyne spôsobom uvedeným v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z podkladov získaných v priebehu výkonu kontroly a následne v priebehu správneho konania o udelení pokuty, konkrétne z vyjadrení žalobkyne uvedených v Zázname zo začatia kontroly z 15.05.2018, v podaní označenom ako Zaujatie stanoviska k Upovedomeniu o vykonaní kontroly z 15.05.2018 a vo Vyjadrení žalobkyne z 29.06.2018, z ktorých obsahu vyplynulo, že žalobkyňa odmietla poskytnúť požadované údaje a dokumenty prvostupňovému orgánu s uvedením viacerých dôvodov, resp. podmienok, za ktorých jedine je možné údaje poskytnúť, s poukazom najmä na povinnosť mlčanlivosti notára.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii na vykonanie kontroly je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobkyne neboli pravdivé. Zo Záznamu zo začatia kontroly z 15.05.2018 vyplýva, že žalobkyni bolo predložené Poverenie na vykonanie kontroly príslušných osôb, boli jej predložené k nahliadnutiu služobné preukazy poverených osôb, pričom žalobkyňa sama skonštatovala, že

hoci to žalobkyňa popiera. 5. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že priebeh kontroly a správneho konania bol neštandardne rýchly, bez náležitého oboznámenia s vecou a rešpektovania dostupnej judikatúry. Z priebehu administratívneho konania je zrejmé, že časový úsek medzi vydaním Upovedomenia o vykonaní kontroly a vydaním prvostupňového rozhodnutia umožňoval riadne oboznámenie sa s vecou tak zo strany správnych orgánov, ako i žalobkyne, a umožnil aj plnú realizáciu jej práv, keďže v tomto časovom rozpätí dostala možnosť sa dostatočne oboznámiť s predmetom konania a zaujať stanovisko k vykonaným úkonom a vydaným dokumentom, čo aj využila. Relatívne krátky priebeh samotného správneho konania sám osebe neznamená, že došlo k porušeniu ustanovení Správneho poriadku, to platí i pre dĺžku stanovených lehôt, v súvislosti s ktorými správny súd zdôrazňuje, že ich predlžovanie, resp. akákoľvek zmena je výlučne v kompetencii správnych orgánov a vychádza zo zásad správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zásada pomoci, pričom ide o fakultatívny postup.

V rámci neprimeraného rozsahu kontroly žalobkyňa okrem iného vyslovila námietky vo vzťahu k času spáchania skutku, ktorý bol podľa nej nesprávne určený dňom 15.05.2018 o 10.00 hod. Dôvodom nesprávneho určenia bol podľa nej objem požadovaných údajov, ktorých poskytnutie „nebolo v ľudských možnostiach“. Správny súd má za to, že časové určenie skutku bolo stanovené v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, keďže k odmietnutiu súčinnosti zo strany žalobkyne podľa Záznamu zo začatia kontroly došlo už v úvode kontrolného stretnutia dňa 15.05.2018 so začiatkom o 10.00 hod. a v tomto duchu prebiehala celá kontrola, ktorej výkon bol v dôsledku konania žalobkyne zmarený.

úpravy. Označené konanie pred ÚS SR sa týkalo uloženia pokuty sťažovateľovi vo výške 6.638,78 € zo strany FSJ za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 367/2000 Z. z., teda podľa právnej úpravy predchádzajúcej zákonu č. 297/2008 Z. z. Zákony sa pritom líšia nielen svojou časovou pôsobnosťou, ale i obsahom, pričom neskorší zákon má tendenciu byť precíznejší a prísnejší, čo si všimol aj ÚS SR, keď v označenom rozhodnutí (bod 49.) konštatoval, že „.

Nová právna úprava jednoznačnejšie obsah povinností povinných osôb precizovala a časť povinnosti mlčanlivosti právnych profesionálov (advokátov a notárov) uprednostnila pred povinnosťou súčinnosti finančnej polícii.“ 8. Okrem uvedenej odlišnosti, porušenie zákona v konaní pred ÚS SR spočívalo v tom, že sťažovateľ ako povinná osoba podľa § 3 písm. g) zákona č. 367/2000 Z. z. nemal v kontrolovanom období svoj Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vypracovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z., ako aj v tom, že v rámci kontroly začatej 12. marca 2008 až do vydania rozhodnutia odmietal preukázať, akým spôsobom plní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 367/2000 Z. z., a tiež ignorovaním požiadaviek finančnej polície neumožnil vykonanie kontroly plnenia povinností povinnej osoby v celom rozsahu, v dôsledku čoho neumožnil finančnej polícii plnenie jej úloh podľa § 10 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z. V konaní bolo sporné posúdenie rozsahu povinnosti mlčanlivosti uloženej notárovi vo vzťahu k poskytnutiu FSJ dôkazov a

taktiež poukazovala, ten nadväzuje na označené rozhodnutie ÚS SR v totožnej veci, preto i preň platí skutková a právna odlišnosť od prejednávanej veci. Ďalej k namietanému rozsahu kontroly správny súd uviedol, že tento bol vymedzený Upovedomením o vykonaní kontroly, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené. K jeho vymedzeniu došlo s ohľadom na zákonné povinnosti povinnej osoby zodpovedajúce kontrolovanému obdobiu, rozsah kontroly bol teda daný samotným zákonom, resp. z neho priamo vyplýval (najmä § 5 ods. 1 písm. j), § 14 ods. 3, § 20, § 20a zákona č. 297/2008 Z. z.).

subjekt plniť na každodennej báze, preto ho pri dôslednom a efektívnom plnení vymedzených povinností nemôže prekvapiť ani vykonaná kontrola. Správny súd navyše podotkol, že ani obdobie takmer tri a pol roka, ktorým bol vymedzený predmet a rozsah kontroly, objektívne nemožno považovať za tak rozsiahle, aby nebolo v ľudských silách požadované podklady zabezpečiť a predložiť, a to aj s ohľadom na obmedzenie vo vzťahu k notárom dané ustanovením § 5 ods. 1 písm. j) a § 22 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.

osobou v takom rozsahu svojej činnosti, v akom poskytuje klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, smerujúceho k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, čím je taktiež daný rozsah predmetu výkonu kontroly FJS ako centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vo vzťahu k týmto

. .boj proti praniu špinavých peňazí znamená aj zásah do historicky silne zakoreneného inštitútu profesijného tajomstva právnych profesionálov, avšak je potrebné podotknúť, že v prerokúvanej veci išlo o kontrolu plnenia administratívnych povinností sťažovateľa. Ústavný súd uvádza, že k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť

13. Vo vzťahu k prejednávanej veci však správny súd na druhej strane upriamil pozornosť na obsahovú odlišnosť právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 297/2008 Z. z. tak, ako bola popísaná v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ako i na skutočnosť, že ÚS SR v označenom rozhodnutí ako protiústavnú označil požiadavku FSJ sprístupniť notárske zápisnice bez ohľadu na ich subsumovateľnosť pod pojem obchodná operácia alebo neobvyklá obchodná operácia, ktorá požiadavka bola podľa názoru ÚS SR závažným vybočením z medzí ustanovených ústavou. Výkon kontroly ako takej či požiadavka na plnenie povinností v zmysle uvedeného zákona však za protiústavné zo strany ÚS SR označené neboli. Preto argumentácia žalobkyne, ktorou v otázke mlčanlivosti notára poukazuje na predmetné rozhodnutie ÚS SR, nie je relevantná a vyslovený názor ÚS SR nemôže sám osebe viesť k záveru o protiústavnosti vykonanej kontroly. V tejto súvislosti je možné obdobne poukázať aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michaud proti Francúzsku zo 06.12.2012, č. 12323/1, v ktorom

14. Správny súd za zásadnú v danej veci považoval skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila jediný podklad/doklad/informáciu, o ktorý bola v rámci výkonu kontroly požiadaná, a to ani taký, na ktorý sa povinnosť mlčanlivosti priamo nevzťahovala (najmä Program, jeho aktualizácie a dodatky, vnútorné smernice a usmernenia, metodické pokyny, zoznam zamestnancov a ich pracovné zaradenie, doklady preukazujúce odbornú prípravu zamestnancov), ani taký, ktorý by tejto povinnosti mohol podliehať.

pôsobiace v právnických stavovských organizáciách, ktorými notári nespochybniteľne sú. 15. Ďalším dôvodom, pre ktorý podľa názoru správneho súdu nebolo možné uprednostniť povinnosť mlčanlivosti pred povinnosťami povinných osôb, je samotný charakter právnej úpravy a jej vývoj. Zákon č. 297/2008 Z. z. ako nástupca právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. mal totiž za úlohu precizovať a zosúladiť, resp. upresniť rozsah povinností dotknutých subjektov, okrem iného aj vo vzťahu k povinnosti mlčanlivosti notárov a advokátov.

považoval za nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenia zákona. Podľa Dôvodovej správy „. . .táto výnimka v plnej miere rešpektuje a zachováva podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona.“

Správny súd mal za to, že plnenie povinností notára v rozsahu, v akom je určený súčasným zákonom a ktorý rozsah bol dodržaný aj zo strany prvostupňového orgánu pri výkone kontroly, nebol v rozpore s Notárskym poriadkom. Zákon č. 297/2008 Z. z. je vo vzťahu k Notárskemu poriadku zákonom lex specialis, ktorý povinnosť mlčanlivosti prelamuje v záujme ochrany

17. Záverom tiež správny súd dodal, že nebolo možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, že právny záver správnych orgánov vyplýva z dedukcie. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobkyňa nespolupracovala a výkon kontroly zmarila, a to bez uvedenia relevantného zákonného dôvodu, teda svojvoľne. Brániac sa zákonnou povinnosťou dodržiavať mlčanlivosť podľa Notárskeho poriadku porušila inú zákonnú povinnosť, ktorá sa ňu ako na notárku vzťahovala, pričom následkom takéhoto porušenia bolo uloženie sankcie, čo bolo plne v súlade so zákonom.

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne

- je notárkou vykonávajúcou notársku činnosť v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, pričom v zmysle § 4 Notárskeho poriadku je vykonávanie notárskej činnosti výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4), pri výkone ktorej postupuje notár nestranne a nezávisle, je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi (§ 4 ods. 2) a pri výkone ktorej má notár postavenie verejného činiteľa (§4 ods. 3). - notárska činnosť je činnosťou, ktorej výkon je výkonom verejnej moci, pričom zákonnou podmienkou jej výkonu je o. i. pridelenie identifikačného čísla organizácie (IČO) notárovi. Platí teda, že všetky úkony vykonávané notárom v rámci výkonu notárskej činnosti sú úkonmi fyzickej osoby označenej prideleným IČOm.

Možno teda uzavrieť, že účastníkom administratívneho konania a teda aj účastníkom konania pred správnym súdom je žalobkyňa, t. j. JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka, IČO: 42387825. - ako vyplýva z elektronického súdneho spisu, napriek skutočnosti, že sťažovateľka v súlade s ustanovením § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. počas konania pred správnym súdom

V uvedenej súvislosti sťažovateľka poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 12.06.2019, sp. zn.: 3Obdo/35/ 2019, uverejnené aj v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2019. - ak v konaní predchádzajúcom vydaniu rozsudku a súčasne v situácii, keď sťažovateľka počas celého takéhoto konania v súlade s ust. § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch zasielala svoje podania adresované súdu prostredníctvom schránky správny súd doručoval rozsudok (a všetky predchádzajúce písomné úkony súdu) do jej osobnej schránky, zaťažil konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keďže v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu v rozpore so zákonom nedoručil rozsudok do vlastných rúk účastníka konania t. j. sťažovateľke. Nakoľko s doručením rozsudku do osobnej schránky

na spravodlivý proces. 19. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

21. Podľa § 2 ods. 1 notárskeho poriadku, je notár štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. 22. Podľa § 2 ods. 3 notárskeho poriadku súčasne platí, že notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný. 23. Podľa § 3 ods. 1 notárskeho poriadku sa notárskou činnosťou rozumie a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, b) osvedčovanie právne významných skutočností, c) konanie vo veciach notárskych úschov, d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov, e) činnosť osvedčujúcej osoby, pričom v zmysle § 4 notárskeho poriadku je vykonávanie notárskej činnosti výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4), pri výkone ktorej postupuje notár nestranne a nezávisle, je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi (§ 4 ods. 2) a pri výkone ktorej má notár postavenie verejného činiteľa (§4 ods. 3). 24. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 25. Podľa ust. § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. 26. Podľa ust. § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. 27. Podľa § 142 ods. 1 SSP, rozsudok sa doručuje účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní a zainteresovanej verejnosti, prípadne ich zástupcom, do vlastných rúk. 28. Podľa § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom.

29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť s namietaným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kde predovšetkým namietala spôsob doručovania rozsudku správneho súdu, ako aj iných písomností počas konania pred správnym súdom. Po uskutočnení prieskumu daného konania kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka bola riadne oboznámená s relevantnými písomnosťami žalovaného, podaním zo dňa 13.06.2019 reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zúčastnila sa pojednávania dňa 11.09.2023 s tým, že voči rozsudku správneho súdu podala v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Z obsahu súdneho spisu, vyjadrení sťažovateľky pred správnym súdom a na pojednávaní nevyplýva žiadna námietka nemožnosti sa oboznámiť sa relevantnými listinami a dôkazmi založenými v spise. Teda už len z tohto materiálne aspektu nie je možné považovať kasačnú sťažnosť za dôvodnú.

Zákon pritom nerozlišuje fyzickú osobu žalobcu s osobitným postavením, povolaním alebo funkciou a z toho vyplývajúcou osobitnou procesnou pozíciou (napr. pri elektronickom doručovaní), ako sa mylne domnieva sťažovateľka a to bez ohľadu na skutočnosť, či je v záhlaví súdneho rozhodnutia označená ako napríklad notár, advokát alebo živnostník s uvedením IČO. Ak by počas súdneho konania sťažovateľka stratila postavenie notára, nezmenila by sa tým jej procesná subjektivita a všetky relevantné písomnosti by jej aj tak boli doručované do osobnej schránky.

VI. Záver

32. Námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 33. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. apríla 2025