3Stk/2/2025

1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,prvostupňový orgán“) rozkazom č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 01.10.2018 uložil žalobcovi pokutu vo výške 165,- Eur podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení

emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom vydaným na vykonanie zákona o prevádzke vozidiel a tým sa dopustiť správneho deliktu. 2. Proti rozkazu podal žalobca odpor, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu, ktorá nie je daná v čase spáchania správneho deliktu, pretože v postavení prenajímateľa uzavrel dňa 06.07.2010 so spoločnosťou Hertz Autopožičovňa s.r.o., Domkárska 14, Bratislava, ktorá bola v postavení nájomcu, Zmluvu o nájme motorového vozidla č. 709811, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla s dobou trvania nájomného vzťahu 12 mesiacov (ďalej „lízingová zmluva“). Po skončení doby nájmu dňa 06.07.2011 žalobca odpredal motorové vozidlo spoločnosti Autosalón Klokočka Centrum a. s., Borského 876, Praha, Česká republika, IČO: 26435713 (ďalej „Autosalón Klokočka Centrum a. s.“), v dôsledku čoho sa táto spoločnosť stala vlastníkom vozidla a vozidlo prevzala dňa 06.11.2011.

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 11.01.2019 (ďalej ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 165,- Eur podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona o prevádzke vozidiel za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel, to znamená bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo v ustanovených lehotách emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu

V súvislosti s prevodom vlastníctva uviedol, že je potrebné, aby prišlo aj k prevodu s vlastníctvom súvisiacich práv a povinností a to zapísaním nového vlastníka alebo držiteľa v osvedčení o evidencii časť I a časť II. Prepis vozidla má konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 6. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie

Pokiaľ ide o držiteľa vozidla, týmto je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona o prevádzke vozidiel) a dokladmi od vozidla sú osvedčenie o evidencii časť I a časť II pri vozidle podliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel alebo technické osvedčenie vozidla pri vozidle nepodliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel (§ 2 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel).

Z hľadiska posúdenia osoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods. 24 zákona o prevádzke vozidiel je bez právneho významu spôsob vzniku predmetnej držby. Právne relevantnou je len skutočnosť, že ide o osobu uvedenú v evidencii vozidiel a jej uvedenie zodpovedá vôli vlastníka vozidla.

Pokiaľ je uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne kupujúci až rozhodnutím príslušnej správy katastra. Takéto rozhodnutie má konštitutívny účinok, teda právny stav založený zmluvou nastane až momentom právoplatnosti rozhodnutia. Takúto a ani obdobnú právnu úpravu zákon o prevádzke vozidiel ani zákon o cestnej premávke neobsahuje; zápis do evidencie vozidiel nemá vecno-právny účinok nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu.

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, kupujúci nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je účastníkmi zmluvy dohodnuté inak (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Evidenčný úkon zápisu vlastníka vozidla vykonaný orgánom policajného zboru nemá konštitutívne účinky. 11. Žalobca v administratívnom konaní hodnoverným spôsobom preukázal, že nebol v čase spáchania správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla (t. j. ani vlastníkom, ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla). Evidovanie vozidla v informačnom systéme bolo len administratívnou evidenciou a nemožno na tomto zistení vo svetle žalobcom predložených dôkazov prisvedčiť správnosti tvrdeniu o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) piaty bod zákona o prevádzke vozidiel.

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

vlastníctvo preukázať, - správny súd vec nesprávne posúdil, keď za zákonom stanovený register nepovažuje JISCD, ktorý bol zriadený zákonom č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Ak je v právnom predpise kogentné ustanovenie, podľa ktorého je prevádzkovateľom ten, kto je uvedený v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako vlastník a pokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako držiteľ rôzne osoby, tak je ním držiteľ, pričom zároveň platí, že ak držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, je ním vlastník vozidla, tak nie je možné fakultatívne určovať účastníkmi súkromnoprávneho zmluvného vzťahu iný spôsob, ktorým by bol stanovený vlastník, resp. držiteľ vozidla. Uvedeným výkladom by došlo k neprimeranému

Podľa sťažovateľa ide o nesprávnu zovšeobecňujúcu interpretáciu súdu o vlastníkovi vozidla, lebo predmetom § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. bolo určiť, kto môže orgán Policajného zboru požiadať o vykonanie zmeny v evidencii, pričom okrem vlastníka v tomto prípade pôvodného, ktorý je zapísaný v osvedčení, je to nový nadobúdateľ vlastníckeho práva na základe hodnoverných dokladov, ktorý bude následne zapísaný ako nový vlastník. Na základe uvedeného teda nie je možné tvrdiť, že okrem vlastníka zapísaného v osvedčení môžu súčasne existovať aj iní vlastníci,

vozidla. Emisnej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z evidencie vozidiel. Žalobca o vyradenie vozidla nepožiadal, a v dôsledku vlastnej nedbanlivosti je zodpovedný za porušenie povinnosti, - navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu

IV. Posúdenie kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP) a oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. V konaní sp. zn. 2Stk/6/2024 už kasačný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2024 vo veci totožných účastníkov konania o obsahovo obdobnej kasačnej sťažnosti sťažovateľa s tým rozdielom, že v danej veci išlo o posúdenie porušenia povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole. Vzhľadom na totožnosť riešenej právnej otázky kasačný súd poukazuje podľa § 464 ods. 1 SSP na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 2Sfk/6/2024 cit: „27. ... registre dopravných prostriedkov, a to motorových vozidiel, lietadiel a lodí majú osobitnú právnu povahu. Právna úprava evidencie vozidiel je obsiahnutá v § 111 a následne zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Register lietadiel je normatívne upravený v § 25 a nasl. zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a námorný register v § 9 a nasl. zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. Aj keď uvedené právne predpisy upravujú, že v týchto registroch sa zapisuje vlastníctvo k týmto dopravným prostriedkom a pri lietadlách a lodiach aj záložné práva, takáto výslovná úprava spojenia zápisu do registra so vznikom vlastníckeho práva, resp. záložného práva v týchto právnych predpisoch absentuje. (pozri

29. Vzhľadom na to, že zápis v registri motorových vozidiel nemá konštitutívne účinky (ako zápis v katastri nehnuteľností), ale vlastnícke vzťahy iba eviduje, tak za situácie, keď bolo spochybnené, že žalobca bol prevádzkovateľom vozidla vo vzťahu ku ktorému nedošlo k splneniu zákonnej povinnosti podrobiť ho technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom, nezostáva než súhlasiť s posúdením veci správnym súdom, ktorý dôvodne spochybnil na základe námietok vznesených žalobcom v administratívnom konaní, že žalobca v rozhodnej dobe (v čase tvrdeného spáchania správneho deliktu) nebol vlastníkom vozidla ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, a teda nemohol byť ani osobou povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z. V prejednávanej veci pritom správny súd správne argumentoval, že správne orgány deliktuálnu zodpovednosť žalobcu vyvodili len na základe konštatovania stavu zápisu v registri vozidiel, ktorý má charakter deklaratórnej evidencie, nevykonali k tejto otázke žiadne dokazovanie, napriek tomu, že žalobca sa pokúsil domnienku pravdivosti evidovaných údajov o vlastníctve

30. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o prevode vlastníckeho práva ako lex generalis. Zákon o prevádzke vozidiel v neupravuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, neupravuje vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva a ani nezakladá akékoľvek právne podmienky pre účinnosť vzniku, zmeny či zániku vlastníckeho práva, preto námietka sťažovateľa o nadradenosti tohto zákonného predpisu pred Občianskym zákonníkom nemôže obstáť.

2018 Z. z. považoval zodpovedanie otázky, či bol žalobca v čase rozhodnom pre posúdenie skutku prevádzkovateľom vozidla - vlastníkom alebo ním určeným držiteľom vozidla, pričom zodpovedanie tejto otázky spôsobom ako učinil správny súd, a to, že žalobca v administratívnom konaní preukázal, že nebol v čase tvrdeného spáchania správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla - ani vlastníkom ani ním určeným držiteľom vozidla, v dôsledku čoho nemohla byť naplnená skutková podstata uvedeného správneho deliktu v časti subjektu, rozhodol vecne správne a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci.“

V. Záver a rozhodnutie o trovách konania

16. Vzhľadom k tomu, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP ju zamietol. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy kasačného konania priznal. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. marca 2026