3Stk/23/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200062.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Sa/3/2022
- IČS
- 8022200062
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: L.. J. T., narodený XX. T. XXXX, trvale bytom Y.. P. XX, XXX XX A., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Pionierska 33, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-53/2021-P zo dňa 7. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa 3/2022-74 zo dňa 22. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca dňa 23. októbra 2021 v čase o 16:14 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Porsche Macan GTS (EČV: B. Y. I.) po diaľnici D1 v smere zo Spišského Štvrtku do Popradu, pričom v 339 km predmetného úseku jazdil rýchlosťou 174, 158, 198 a 213 km/h. Žalobca tak prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 130 km/h o 83 km/h mimo obce.
Po zastavení policajnou hliadkou žalobca odmietol zaplatiť blokovú pokutu v sume 800,- € na mieste. 2. Po zastavení vozidla žalobca vysvetlil prekročenie povolenej rýchlosti tým, že vezie svoju manželku do nemocnice, keďže pri cvičení vo fitness centre ju seklo v chrbte. Po dopyte príslušníka bola privolaná RZP, ktorá manželku žalobcu odviezla do nemocnice v Poprade. 3. Žalobcovi bol následne podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) zadržaný jeho vodičský preukaz (č. P.XXXXXX) z dôvodu, že sa svojím konaním mohol dopustiť priestupku, za ktorý mu môže byť uložená sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla.
4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke vydal rozhodnutie č. ORPZ-PP-ODI2-48-116/2021 zo dňa 28. októbra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na vyššie uvedenom skutkovom základe deklaratórnym výrokom potvrdil zadržanie vodičského preukazu, jeho dôvodnosť a v súlade s § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke zároveň konštatoval trvanie dôvodov zadržania vodičského preukazu.
5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI1-53/2021-P zo dňa 7. januára 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 6. Žalovaný zopakoval skutkové zistenia prvostupňového orgánu, skonštatoval, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke a spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za ktorý možno uložiť podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v rozpätí od šesť mesiacov do troch rokov. Podľa názoru žalovaného preto boli dané dôvody na zadržanie vodičského preukazu. 7. Čo sa týka vyhodnocovania trvania dôvodov zadržania vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke žalovaný uviedol, že jediným dôvodom pre zadržanie
vodičského preukazu je, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania skutku, za ktorý možno uložiť sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Žiadny iný dôvod podľa názoru žalovaného nie je relevantný. Nezohľadňuje sa preto množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon služobnej činnosti a podobne.
Dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno preto posudzovať podľa žalovaného len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti. Keďže priestupkové konanie vo veci skutku žalobcu stále prebiehalo, za skutok bolo stále možno uložiť sankciu zákazu viesť motorové vozidlo, preto podľa názoru žalovaného naďalej trvali aj dôvody pre jeho zadržanie podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
8. K argumentácii žalobcu ohľadom ohrozenia života a zdravia jeho manželky, ktorá ho viedla k prekročeniu maximálnej rýchlosti, žalovaný zopakoval skutkové okolnosti a dal do pozornosti, že tak žalobca ako aj jeho spolujazdkyňa sa pri zastavení správali drzo, povýšenecky a arogantne. Žalobca súčasne nepredložil žiadny dôkaz na potvrdenie svojho tvrdenia - lekársku správu o zdravotnom stave jeho manželky.
Podľa názoru žalovaného nemožno tvrdenia žalobcu uvedené pri zastavení, že jeho manželku seklo v chrbte pri cvičení, resp. že ju rozboleli kríže a pichalo ju pod lopatkou, chápať ako stav závažného ohrozenia života. Navyše osoba vážne ohrozená na živote nebude komunikovať s hliadkou, a to osobitne spôsobom zaznamenaným v úradnom zázname z hliadky - správala sa povýšenecky, drzo a arogantne. Podľa názoru žalovaného situácia ohľadom manželky žalobcu celkom zjavne nenapĺňala podmienky krajnej núdze podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch.
9. Žalovaný tiež nemal dôvod spochybňovať úradný záznam hliadky a správu o výsledku objasňovania priestupku, keďže príslušníci nemali k žalobcovi a jeho manželke žiadny vzťah.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo postavené prioritne na vyjadreniach príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom tieto boli bezdôvodne preferované pred vyjadreniami žalobcu.
So záznamami hliadky pritom žalobca nebol oboznámený. 12. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď neakceptoval argumentáciu žalobcu, že v danej veci konal v krajnej núdzi v snahe o záchranu života a zdravia jeho manželky. Pokiaľ žalovaný vyčítal žalobcovi nepredloženie dôkazov o zdravotnom stave jeho manželky, podľa názoru žalobcu je to práve žalovaný, kto je povinný zabezpečovať a vykonávať dôkazy nielen v neprospech žalobcu, ale aj v jeho prospech. Povinnosť dokazovať zdravotný stav manželky žalobcu tak mal žalovaný. Navyše žalobca zastával názor, že pre uplatnenie krajnej núdze nie je relevantný skutočný zdravotný stav jeho manželky, ale to, či v danom čase a mieste s prihliadnutím k daným okolnostiam bol žalobca presvedčený, že zdravie a život jeho manželky sú ohrozené.
13. Tieto skutočnosti mal navyše zohľadniť aj žalovaný pri rozhodovaní o trvaní dôvodov zadržania vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke. 14. Dňa 9. mája 2022 požiadal žalobca o priznanie odkladného účinku žalobe a svoju správnu žalobu doplnil o ďalšiu argumentáciu. Žalobca dal do pozornosti, že vodičský preukaz v danej veci je zadržaný už 7 mesiacov a stále mu nebol vrátený. Priestupkový orgán pritom v merite konania žalobcu stále nerozhodol. Doba zadržania vodičského preukazu sa s ohľadom na dĺžku trvania priestupkového konania javí podľa žalobcu ako neadekvátna. Žalobca tiež upozornil, že pracuje ako zubný lekár, a pre výkon jeho povolania je nevyhnutné používanie motorového vozidla. Býva totiž v Kežmarku a ambulanciu má v Lendaku.
15. Správny súd uznesením č. k. 2 Sa 3/2022-31 zo dňa 26. júla 2022 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku žalobe. 16. Dňa 1. septembra 2022 žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že vodičský preukaz mu bol zadržaný už po dobu 11 mesiacov a stále nebolo ukončené ani priestupkové konanie. Po nahliadnutí do priestupkového spisu žalobca zistil, že od 15. februára 2022 príslušný orgán nevykonal žiadny relevantný úkon. Podľa jeho názoru vznikali v priestupkovom konaní prieťahy, doba zadržania vodičského preukazu presahuje prípadnú sankciu a v jeho prípade nejde o nedisciplinovaného vodiča. 17. Žalobca tiež dodal, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné a nepreskúmateľné, keď v ňom absentuje odôvodnenie správnej úvahy, ktorú aplikoval pri rozhodovaní v intenciách oprávnenia podľa § 70 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
18. Správny súd rozsudkom č. k. 2Sa 3/2022 - 74 zo dňa 22. septembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu ako aj jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 19.
Správny súd zopakoval skutkové zistenia prvostupňového orgánu a žalovaného, pričom skonštatoval, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, teda z toho, že sa mohol dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch, za ktorý možno uložiť sankciu - pokutu od 500,- do 1000,- € a zákaz činnosti od 6 mesiacov do 3 rokov (§ 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch).
20. Podľa názoru správneho súdu neobstojí argumentácia žalobcu obhajujúceho sa konaním v krajnej núdzi. Správny súd zastával názor, že žalobca ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, keď viedol motorové vozidlo rýchlosťou o niekoľko desiatok kilometrov za hodinu vyššou, ako bola maximálna povolená rýchlosť, navyše opakovane.
Podľa názoru správneho súdu bolo prvostupňového rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného dôvodné a sú aj náležite odôvodnené. Vrátenie vodičského preukazu považoval správny súd za predčasné, keďže nebolo rozhodnuté vo veci samej, čo sa týka konštatovania viny (resp. neviny) žalobcu zo zdokumentovaného priestupku.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
21. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 22. Podľa názoru sťažovateľa ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke predstavuje osobitné oprávnenie príslušníka policajného zboru zadržať vodičský preukaz. Je preto na správnej úvahe príslušného orgánu či takéto oprávnenie využije alebo nie. Aplikovanú správnu úvahu je pritom potrebné odôvodniť. Takéto odôvodnenie však v rozhodnutí žalovaného absentovalo. Žalovaný sa náležite nevysporiadal s tým, že v prípade sťažovateľa išlo o výnimočný jednorazový exces odôvodnený konaním v krajnej núdzi, že sťažovateľ nepredstavuje hrozbu pre cestnú dopravu a postačuje, ak mu bude uložená sankcia až právoplatným rozhodnutím. 23. Sťažovateľ tiež zastáva názor, že žalovaný bol povinný pri skúmaní trvania dôvodov zadržania vodičského oprávnenia podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke skúmať, okrem vyššie uvedeného, aj dĺžku súvisiaceho priestupkového konania. V tomto smere však v rozhodnutí žalovaného absentujú akékoľvek úvahy. 24. Ostatne sťažovateľ namieta, že správny súd bol rovnako povinný aplikovať § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Vodičský preukaz bol sťažovateľovi zadržaný dňa 23. októbra 2021. Správny súd v danej veci rozhodoval v merite dňa 22. septembra 2022. Zadržanie vodičského preukazu trvalo celé správne súdne konanie, a dosiahlo dobu takmer jedného roka, bez toho, aby bolo ukončené hlavné konanie o priestupku. Podľa názoru sťažovateľa mal správny súd túto okolnosť v intenciách § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke zohľadniť a posúdiť, či v čase jeho rozhodovania ešte trvali dôvody na zadržanie vodičského preukazu. 25. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v stručnosti stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 26. Po predložení veci kasačnému súdu bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 28. V nadväznosti na podanú kasačnú sťažnosť kasačný súd konštatuje, že kasačnou sťažnosťou sťažovateľa sa vinú v zásade 2 námietky, a to: · nesprávne právne posúdenie a vyhodnotenie vady nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti správnej úvahy pri aplikácii § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a pri vyhodnocovaní trvania dôvodov zadržania vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke, · nesprávne právne posúdenie správneho súdu, keď na základe § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke neprihliadol na celkovú dĺžku zadržania vodičského preukazu a celkovú dĺžku konania o súvisiacom priestupku.
IV. A K nedostatočnému odôvodneniu správnej úvahy žalovaným
29. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol.
30. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 31. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
32. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 33. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
34. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
35. V súvislosti s prvou sťažnostnou námietkou kasačný súd dáva do pozornosti, že žalobca v správnej žalobe nenamietal nedostatočné odôvodnenie správnej úvahy prvostupňového orgánu a žalovaného pri aplikácií § 70 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke a ani potrebu vysporiadania sa s dĺžkou hlavného (súvisiaceho) priestupkového konania ako okolnosťou relevantnou pre rozhodnutie o trvaní dôvodov pre zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Správna žaloba žalobcu bola postavená v zásade na tom, že (i) jeho konanie nebolo protiprávne (konal v tvrdenej krajnej núdzi), (ii) rozhodnutie žalovaného je postavené na dôkaze, ktorý mu nebol oboznámený a ktorého hodnotenie bolo zaujaté (ide o záznam policajnej hliadky) a (iii) žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie v záujme zistenia zdravotného stavu manželky žalobcu (body 11 až 13 tohto rozsudku).
36. Argumentácia ohľadom potreby zohľadnenia dĺžky hlavného (súvisiaceho) priestupkového konania či námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie správnej úvahy podľa § 70 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke bola prvý krát žalobcom uplatnená v jeho podaní zo dňa 9. mája 2022 a v neskoršom podaní zo dňa 1. septembra 2022. Z administratívneho a súdneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi doručené dňa 25. januára 2022, lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP uplynula najneskôr dňa 25. marca 2022.
Rozšírenie správnej žaloby sťažovateľa o nové žalobné body zo dňa 9. mája 2022 a zo dňa 1. septembra 2022 tak bolo správnemu súdu doručené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby - ide preto o neprípustné žalobné body, na ktoré správny súd nemohol prihliadať (§ 182 ods. 1 písm. e) v spojení s § 183 SSP). Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia pritom nie je vadou, na ktorú by správny súd mohol prihliadať aj nad rámec žalobných bodov (a contrario § 195 SSP).
37. Pokiaľ preto v kasačnej sťažnosti sťažovateľ uplatnil argumentáciu ohľadom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť založená nedostatočným odôvodnením aplikácie správnej úvahy podľa § 70 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke (a to aj v spojení s námietkou dĺžky zadržania vodičského oprávnenia v kontexte celkovej dĺžky hlavného priestupkového konania), ide o uplatnenie sťažnostného bodu, ktorý nebol riadne uplatnený v správnom súdnom konaní, pričom sťažovateľovi nič nebránilo v jeho riadnom uplatnení v lehote na podanie správnej žaloby. V tejto časti sú preto sťažnostné dôvody uplatnené sťažovateľom podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP neprípustné a kasačný súd sa nimi
nemohol zaoberať. Nedostatočné odôvodnenie správnej úvahy pritom nie je vadou, ktorú by kasačný súd mohol vzhliadnuť aj nad rámec sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 SSP a contrario). 38. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval a argumentoval skutočnosťou, že sa v predmetnej veci nedopustil priestupku, keďže konal v krajnej núdzi (§ 2 ods. 2 zákona o priestupkoch), ani táto námietka nebola dôvodná. Vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti totiž kasačný súd opakovane zdôraznil, že konanie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 a nasl. zákona o cestnej premávke je osobitným konaním, odlišným od konania o priestupku či trestného činu, v súvislosti s priebehom ktorého sa vodičský preukaz zadržuje. Príslušný orgán pritom nie je v konaní o zadržaní vodičského preukazu oprávnený zisťovať skutkový stav v tom smere, či je sťažovateľ (ne)vinný z určitého priestupku či trestného činu. Pre aplikáciu § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke postačuje dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, ktorý môže byť sankcionovaný zákonom požadovaným trestom (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Asan 9/2018 zo dňa 5. februára 2019 alebo sp. zn. 1 Asan 17/ 2019 zo dňa 28. apríla 2020). Argumentácia sťažovateľa ohľadom krajnej núdze, v dôsledku ktorej konal, tak bola v tomto procesnom štádiu a v tomto type konania irelevantná.
IV. B K povinnosti správneho súdu skúmať trvanie dôvodov zadržania vodičského preukazu
39. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak a) možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. 40.
Podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. 41. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením bod 3 v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1.
42. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 43. Podľa § 135 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023: (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.
44. Druhá kasačná námietka sťažovateľa spočíva v tom, že v čase rozhodovania správneho súdu trvalo zadržanie vodičského preukazu sťažovateľa takmer rok, pričom stále nebolo ukončené hlavné (súvisiace) priestupkové konanie. V tomto konaní pritom, podľa názoru sťažovateľa, dochádzalo k nedôvodným prieťahom. Sťažovateľ zastával názor, že správny súd mal podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke prihliadnuť na zmenu skutkového stavu (celkovú dĺžku zadržania a stav hlavného konania) a s ohľadom na pominutie dôvodov zadržania rozhodnúť o vrátení vodičského preukazu.
45. Kasačný súd sa ani s touto argumentáciou sťažovateľa nestotožnil. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že zadržanie vodičského preukazu predstavuje faktický úkon/ oprávnenie príslušníka policajného zboru (§ 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke), ktoré sa následne potvrdzuje deklaratórnym rozhodnutím správneho orgánu (§ 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke). Z dôvodu princípu jednotnosti správneho konania a skutočnosti, že v príslušných procesných právnych predpisoch ako aj v zákone o cestnej premávke absentuje úprava viazanosti orgánu rozhodujúceho vo veci zadržania vodičského preukazu skutkovým či právnym stavom v čase zadržania, sú príslušné orgány (prvostupňový orgán a žalovaný) vždy počas svojho konania povinné skúmať, či sú dané dôvody zadržania a trvania zadržania vodičského preukazu. Inými slovami sú povinné zohľadňovať aj zmeny v skutkovom stave počas správneho konania.
46. Kasačný súd dodáva, že v prípade oprávnenia zadržať vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, sa tak vždy deje v súvislosti s iným konaním za skutok, za ktorý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu vedenia motorového vozidla.
Táto previazanosť je zrejmá aj z § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ktorý zadržanie vodičského preukazu časovo limituje právoplatným skončením veci. Oprávnenie zadržať vodičský preukaz je pritom zverené policajtovi - príslušníkovi Policajného zboru.
Dôsledkom vyššie uvedenej právnej úpravy je stav, že o zadržaní vodičského preukazu môže a v praxi aj bude rozhodovať iná osoba/iný orgán ako orgán rozhodujúci v súvisiacom hlavnom konaní o priestupku či v trestnom konaní, kde môže byť vodičovi finálne uložený trest alebo sankcia zákazu vedenia motorového vozidla.
47. Práve na túto situáciu reaguje § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke, ktorý po rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu (stav v prípade rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu opísal kasačný súd v bode 45 tohto rozsudku) zveruje povinnosť a právomoc dohliadať nad zákonnosťou trvania zadržania vodičského preukazu orgánu, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu. Účelom takéhoto postupu je práve zjednotiť právomoc rozhodovania o týchto otázkach (preventívne zadržanie vodičského preukazu a rozhodovanie o priestupku), keďže ide o súvisiace veci, pričom orgán, ktorý koná v hlavnom konaní (o priestupku alebo trestnom čine) bude mať spravidla k dispozícii najúplnejšie množstvo informácií z priestupkového konania a je tak najkvalifikovanejším orgánom pre posudzovanie otázky trvania dôvodov zadržania vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. 48.
Orgánom, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je preto potrebné s odkazom na § 70 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 a 6 zákona o cestnej premávke chápať orgán, ktorý koná vo veci správneho deliktu, priestupku alebo trestného činu, za ktorý možno uložiť sankciu zákazu vedenia motorového vozidla a v súvislosti s ktorým došlo k zadržaniu vodičského preukazu. V prípade sťažovateľa je to teda ten orgán, ktorý objasňuje alebo koná vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bode 1 tohto rozsudku.
Týmto orgánom je miestne a vecne príslušný orgán Policajného zboru podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. Preto pokiaľ bol sťažovateľ toho názoru, že v priebehu času uplynuli dôvody pre zadržanie jeho vodičského preukazu, mal právo požiadať orgán, ktorý konal vo veci priestupku súvisiaceho so zadržaním vodičského preukazu (príslušný orgán Policajného zboru), o jeho vrátenie podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
49. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) a ods. 7 zákona o cestnej premávke a je viazaný skutkovým stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), nie je orgánom, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Úlohou správneho súdu bolo a je len preskúmavať zákonnosť už vydaného a existujúceho rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu s ohľadom na skutkový a právny stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto nemohol zohľadňovať zmenu skutkového stavu počas súdneho konania (celkovú dobu zadržania vodičského preukazu žalobcu) a ani rozhodnúť o vrátení vodičského preukazu z dôvodu zániku dôvodov pre jeho zadržiavanie počas súdneho konania.
50. S ohľadom na vyššie uvedené preto ani druhú sťažnostnú námietku sťažovateľa nepovažoval kasačný súd za dôvodnú.
V. Záver
51. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani taký procesný postup, ktorým by sťažovateľovi boli porušené jeho procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. novembra 2023