3Stk/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu O.. O. M., E. B.W. X. O. XXXX, I. G. XXX/XX, J., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9 mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB- KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sa/10/2021- 59 zo dňa 12. júla 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/10/2021 zo dňa 12. júla 2022 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

60 eur, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Podkladmi prvostupňového rozhodnutia bola správa o výsledku objasňovania priestupku z 30.10.2020, evidenčná karta vozidla, evidenčná karta žalobcu, CD - videozáznam, rozkaz o uložení sankcie za priestupok z 02.12.2020 vrátane odporu, zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku z 28.01.2021. 3. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom tvrdil, že nenaplnil skutkovú podstatu priestupku v spojitosti s § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 zo dňa 15.03.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil vypustením časti textu výroku rozhodnutia „s poukázaním na § 22 ods. 3 písm. e/ citovaného zákona“, pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z tohto dôvodu došlo k jeho vypusteniu. Uvedené vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe kolízie.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/3/2013 a sp. zn. 10Sžd/4/ 2014. Zo záverov týchto rozhodnutí podľa názoru žalobcu vyplýva, že trestanie len formálneho naplnenia znakov skutku ako priestupku bez skúmania jeho spoločenskej nebezpečnosti je v právnom štáte neudržateľné. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie k spoločenskej nebezpečnosti skutku, ktorá je pojmovým znakom priestupku a bez nej priestupok neexistuje. Na druhej strane ale neuviedli, čím bolo jeho konanie pre spoločnosť nebezpečné, t. j. koho život, zdravie, majetok alebo práva ohrozil, obmedzil alebo poškodil, resp. ako tieto okolnosti vyplývajú z kamerového záznamu 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a to po náležite zistenom skutkovom stave. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v odvolacom konaní predložil mimo iného aj listinný dôkaz „Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy“, ku ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju podpísať. Prvostupňový orgán predložil aj listinný dôkaz - „Videozáznam zo

Tvrdenia o zanedbateľnom spôsobe porušenia predpisov považoval za právne irelevantné. Nie je podľa neho podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe, ale že bol dopravný predpis porušený takým spôsobom, ktorý za závažný považuje zákon o cestnej premávke. Mal za to, že v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z. je zahrnutá každá jazda motorového vozidla v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke a uvedené ustanovenie sa nezaoberá časovým rozsahom, počas ktorého by bolo možné jazdiť s vozidlom v protismernej časti cesty. 10. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, pričom sa touto námietkou zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

12. Okrem iného uviedol, že zmenu rozhodujúceho skutkového záveru, by žalobca mohol dosiahnuť len tak, ak by tvrdil a preukázal, že svojou jazdou nijako nezasiahol do protismernej časti cesty a počas celej jazdy jazdil vpravo pri pravom okraji vozovky alebo do protismeru prešiel z dôvodu obchádzania, predchádzania, otáčania alebo odbočovania, ktoré dočasnú jazdu v protismere predpokladajú (§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.).

14. Správny súd sa ďalej vyjadroval k objektu priestupku, ktorým je vo všeobecnosti riadny výkon verejnej správy a s tým spojené ďalšie činnosti. V zmysle osobitnej časti zákona je potom objektom priestupku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Okrem toho ide v prejednávanej veci o tzv. „ohrozovací“ priestupok, ktorý je na rozdiel od priestupkov „porušovacích“, dokonaný už len samotným ohrozením chráneného záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bez toho, aby došlo k škode na živote, zdraví alebo majetku iných osôb. Jeho úlohou je preventívne pôsobiť na vodičov, aby okolnosťami nevynútenou (čo i len čiastočnou) jazdou v protismernom pruhu, zbytočne neohrozovali bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Práve vzhľadom na preventívnu funkciu tohto priestupku sa nevyžaduje bezprostredné ohrozenie práv alebo záujmov iných osôb, ale ohrozenie záujmov spoločnosti je v tomto prípade dané už samotným porušením pravidiel cestnej premávky spočívajúcim v nedodržaní povinnosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. jazdiť na vozovke vpravo, pri jej pravom okraji.

Správny súd konštatoval, že žalobca argumentoval len okolnosťami spáchania skutku, a bagatelizoval skutok. 16. Záverom zhrnul, že žalobca spôsobom vedenia jazdy svojho vozidla nesporne zasiahol do protismerného jazdeného pruhu, hoci si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke, čím zjavne ohrozil záujem chránený zákonom (záujem spoločnosti) na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uvedené platí bez ohľadu na tvrdenia žalobcu, že do protismerného jazdného pruhu svojim vozidlom zasiahol na nepatrný čas, cez prerušovanú čiaru, v čase keď sa žiadne vozidlo ani žiadna osoba v protismere nenachádzali, počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti.

18. Uzavrel, že neobstojí ani námietka žalobcu, že skutočnosť, že zákon zaraďuje priestupok medzi závažné porušenie pravidiel cestnej premávky je dôkazom toho, že sa požaduje vyššia miera spoločenskej nebezpečnosti skutku. Naopak, platí, že zákon tým identifikoval konkrétne porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré sa považujú z povahy veci za závažné, čím stanovil ich vyššiu spoločenskú závažnosť a nebezpečnosť.

19. Žalobca napadol rozsudok správneho súdu kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 20. Poukázal na to, že dôvodnosť správnej žaloby (ako aj svojej argumentácie v administratívnom konaní) založil na tom, že jeho konanie nemôže byť postihnuté ako priestupok z dôvodu absencie spoločenskej nebezpečnosti činu. Spoločenská nebezpečnosť pritom predstavuje jednu z podmienok stanovenú v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Mal za to, že okrem videozáznamu a formálneho poukazu na porušenie § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, v spise nie je žiaden dôkaz o porušení alebo ohrození záujmu spoločnosti, a zároveň v spisoch správnych orgánov absentuje vysvetlenie k tomu, akú protispoločenskú nebezpečnosť videozáznam zachycuje a aký záujem spoločnosti jeho konanie ohrozilo. 21. Vyjadril nesúhlas so závermi správneho súdu vyjadrenými na strane 12 v bode 24 rozsudku, keď bol za objekt priestupku označený riadny výkon verejnej správy. Ak by uvedené skutočne platilo, ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch v časti „ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“ by nemalo zmysel, nakoľko druhovo určený objekt vo forme záujmu na riadnom výkone verejnej správy by bol sám o sebe atribútom každej skutkovej podstaty každého priestupku. Záujem na riadnom výkone verejnej správy ako druhový objekt pri prejednávaní priestupkov by bol daný vždy a za každých okolností. Okrem toho je záujem na riadnom výkone verejnej správy ako druhový objekt priestupku daný buď vždy alebo nikdy; odpoveďou nemôže byť že je daný „niekedy áno, niekedy nie“, nakoľko sa to prieči jeho vždy-prítomnej povahe. 22. Uviedol, že má za to, že ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch v časti „ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“ je potrebné ponímať ako materiálny korektív protiprávneho konania, a je potrebné každý skutok ponímaný ako priestupok posudzovať individuálne, či nedošlo len k formálnemu naplneniu jeho znakov, v opačnom prípade by sa jednalo výlučne o formalistické chápanie zákona, čo by sa priečilo ústavným princípom právneho poriadku Slovenskej republiky. 23. Žalobca svoje konanie označil ako „zrezanie zákruty“ na nepatrný čas, pri zníženej rýchlosti, na prehľadnej rovine v slnečný deň, cez prerušovanú čiaru, na suchej vozovke na ktorej sa nikto a nič nenachádzalo. Za tejto situácie podľa jeho názoru mohol ohroziť iba svoj život, zdravie, majetok slobody a práva (tak ako je to v prípade rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžd/4/2014 o ktorom Krajský súd na strane 14 bod 29. rozsudku uviedol, že nie je aplikovateľný na daný prípad). 24. Žalobca v kasačnom konaní trval na tom, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach riadne nezdôvodnili záujem spoločnosti ktorý mal ohroziť, neumožnili mu vykonať dôkazy v jeho prospech k otázke toho, či bola naplnená celá skutková podstata priestupku § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. najmä v časti „ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke“ nakoľko v oboch ich spisoch absentuje čo i len zmienka o tom, že by tento pojmový znak bol skúmaný. 25. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na vecnej správnosti a zákonnosti vydaného rozhodnutia a žiadal, aby bola kasačná sťažnosť zamietnutá.

26. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnom konaní vo svojej podstate nespochybňoval, že jeho konanie po formálnej stránke naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku podľa proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

29. Správny súd na uvedené reagoval tak, že zdôraznil, že skutková podstata priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorá je kladená žalobcovi za vinu, je zakotvená v ustanovení § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Materiálny znak priestupku považoval pri porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom za splnený ex lege. Výslovne uviedol, že prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia poukázal na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z., čím preukázal naplnenie požiadavky na konaní ohrozujúcom záujmy spoločnosti a žalovaný sa s tým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil. Mal za to, že za tejto situácie nebolo možné konajúcim správnym orgánom vyčítať, že sa nezaoberali posúdením materiálneho znaku priestupku.

Takéto okolnosti však neboli žalobcom tvrdené. 30. Kasačný súd nemá pochybnosti o tom, že v prejednávanej veci bolo v administratívnom konaní dostatočne preukázané, že konanie žalobcu naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty priestupku. Zostalo však sporné, či bola v súlade so zákonom vyhodnotená aj materiálna stránka priestupku.

Zákon nedefinuje záujem spoločnosti, ale je zrejmé, že pre naplnenie znakov priestupku sa vyžaduje aj určitý stupeň jeho závažnosti, škodlivosti a nebezpečnosti pre spoločnosť. Okrem formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku musí teda konanie vykazovať určitú silu a intenzitu, aby bolo schopné poškodiť a ohroziť záujmy spoločnosti.

33. Uvedené však bez ďalšieho neznamená, že v každom prípade, kedy určité konanie naplní formálne znaky priestupku je daná aj vyžadovaná miera závažnosti tohto konania. Potreba skúmať naplnenie materiálnej stránky priestupku vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/23/2017 zo dňa 30.5.2018, v ktorom sa uvádza, že „Pri skúmaní zodpovednosti za priestupok je správny orgán povinný zisťovať nielen naplnenie formálnej stránky priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej stránky vyjadrenej v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch slovami „konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“.

35. Môžu však nastať prípady, keď sa k okolnostiam konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku, pripoja ďalšie okolnosti, ktoré majú za následok zníženie závažnosti a škodlivosti konania pre spoločnosť pod mieru, ktorá je typická pre bežne sa vyskytujúce prípady daného priestupku. V takomto prípade k naplneniu materiálneho znaku priestupku

36. Kasačný súd zdôrazňuje, že konanie, ktoré síce má formálne znaky priestupku, ale nie je ním porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nie je priestupkom, a preto spoločnosť nemá dôvod ho postihovať. Skúmanie naplnenia materiálnej stránky priestupku, je korektívom, ktorý vyjadruje zásadu „ minima non curat praetor“.

38. V prejednávanej veci žalobca v konaní pred správnym súdom (ako aj v priestupkovom konaní) spochybňoval splnenie materiálnej stránky priestupku spočívajúcej v spoločenskej nebezpečnosti jeho konania s poukazom na konkrétne okolnosti. Súčasne žiadal, aby boli tieto okolnosti aj predmetom ďalšieho dokazovania, ktoré navrhol. Uvedené pre správny súd znamenalo povinnosť zaoberať sa týmito konkrétnymi tvrdenými okolnosťami veci, a to jednak z hľadiska ich existencie ako aj ich vplyvu na zníženie nebezpečnosti konania, ktoré formálne spĺňa formálne znaky skutkovej podstaty priestupku. Bolo teda potrebné, aby bolo vyhodnotené, či zo zisteného skutkového stavu skutočne vyplýva, že žalobca iba na nepatrný čas a v nepatrnej miere prešiel do protismeru, ako aj ostatné tvrdené okolnosti.

nič nemení, že v prejednávanej veci sa žalobcovi kladie za vinu priestupok, ktorý je svojou povahou ohrozovací. 40. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch dopadá na všetky priestupky a preto pri každom z nich je potrebné, aby došlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, teda k naplneniu materiálnej stránky priestupku.

41. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované doplnenie dokazovania za účelom preukázania existencie okolností, ktoré významnou mierou znižujú nebezpečnosť jeho konania, tak kasačný súd má za to, že vyhotovený obrazový záznam postačuje na posúdenie toho, či tu existovali okolnosti, na ktoré žalobca odkazuje. Z tohto záznamu je možné posúdiť, či išlo taký výnimočný až hraničný prípad, ako tvrdí žalobca. Je z neho možné zistiť všetky podstatné skutkové okolnosti veci a preto nie je nevyhnutné pristúpiť k navrhovanému výsluchu.

V. Záver a trovy konania

42. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku a vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 43. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2025