3Stk/3/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:4024200013.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/21/2024
- IČS
- 4024200013
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: HAMMER ELEKTRO s.r.o., Novozámocká 365/193, Nitra, IČO: 51186021, zast. advokátom: Mgr. Marián Bafrnec, AK so sídlom Levická 598, Vráble, IČO: 51157225, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a Dodatku č. 2 zo dňa 21. novembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 3S/21/2024-179 zo dňa 10. októbra 2024 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho a súdneho konania
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31. januára 2024, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 01. februára 2024, domáhal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia buď celého (eventuálne zrušenia bodu 4) protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a dodatku č. 2 zo dňa 21. novembra 2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe požadoval
úplnú náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre postúpil vec dňa 01. februára 2024 Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na správny súd bola žaloba doručená dňa 13. februára 2024.
2. Žalobca v žalobe namietal, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, lebo aj keď neboli vo vzťahu žaloba - živnostníci naplnené všetky znaky závislej práce, tak žalovaný konštatoval existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi
nimi. Z tohto dôvodu považoval aj bod 4. Protokolu za nezákonný. Rovnako namietal nedostatočné zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, nedostatočne vykonané dokazovanie. Žalovaný mal vychádzať len z podnetu a vyjadrení živnostníkov, ktorý podali podnet na vykonanie inšpekcie. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav vzatý za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom.
Odôvodnil to tým, že v inšpekčnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz, že by on zadával živnostníkom pokyny, ako majú vykonať činnosti podľa zmluvy v Nemecku. Žalovaný si vykladá zmluvu len účelovo. Aktuálne s ním nie sú živnostníci v žiadnom a ani obchodnoprávnom vzťahu, preto ani už nie je možné nedostatok odstrániť. 3. Žalobca v žalobe označil za predmet súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného v znení dodatkov, ako sú uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že na základe zistení porušenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov mu nariadil žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii v časti Opatrenia Protokolu odstrániť okrem iného aj zistené nedostatky uvedené v bode 4 v lehote do 15 dní od ukončenia inšpekcie práce. Konkrétne v Protokole v bode 4 „v časti Zistené nedostatky, Pracovnoprávne vzťahy, B) „Zistené nedostatky“ - Vznik pracovného pomeru Protokolu IP NR skonštatoval, že zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb:
M.Q_ I., O. C. Q. B. C. v období od 26.04.2023 do 11.05.2023 na základe zmluvných obchodnoprávnych vzťahov (zmluvy o spolupráci zo dňa 25.04.2023 uzatvorené podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov) napriek tomu, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, čím porušil § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov“. Žalovaný mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Žalobca tvrdí, že Protokol v znení dodatkov je spôsobilý zasiahnuť do jeho práv a ukrátiť ho na jeho právach.
4. Správny súd skúmal povahu žalobou napadnutého protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/ P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a Dodatku č. 2 zo dňa 21. novembra 2023, a to v tom smere či podlieha prieskumu
správnym súdom. Z obsahu napadnutého protokolu v znení dodatkov vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, mzdové nároky zamestnancov, pracovný čas, zabezpečenie stravovania), na kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (školenie zamestnancov z predpisov BOZP, lekárske prehliadky vo vzťahu k práci, doklady o odbornej spôsobilosti), predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a na kontrolu splnenia opatrení na odstránenie zistených nedostatkov z protokolu č. INA-11-55-2.3/ P- A22,E24,A25-23 zo dňa 01. marca 2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10. marca 2023. Žalovaný vytkol žalobcovi v protokole nasledovné nedostatky: A) Nesplnené opatrenia z predchádzajúcej činnosti inšpekcie práce, body 1 až 3 (porušil § 122a ods. 1, § 122 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. a) zákonníka práce), B) Zistené nedostatky - Vznik pracovného pomeru - bod 4: „zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb:
M. I., O. C. Q. B. C. v období od 26.04.2023 do 11.05.2023 na základe zmluvných obchodnoprávnych vzťahov (zmluvy o spolupráci zo dňa 25.04.2023 uzatvorené podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov) napriek tomu, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu“ (porušil § 1 ods. 3 zákonníka práce); ďalej - B) zistené nedostatky - Vznik pracovného pomeru - body 5,6,7 (porušil §43 ods. 1 písm. a), b) zákonníka práce); B) zistené nedostatky - Skončenie pracovného pomeru - bod 8, 9 (porušil § 75 ods. 2, § 38 ods. 2 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - zmeny pracovného pomeru - bod 10 ( porušil § 54 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - pracovný čas - bod 11 (porušil § 99 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - mzdy - body 12 až 15 (porušil § 121 ods. 1,
2, § 130 ods. 5, § 129 ods. 3 v spojení s § 116 ods. 3 a § 132 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - dovolenka - bod 16 (porušil § 111 ods. 1 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - stravovanie a cestovné náhrady - body 17,18 (porušil § 3 ods. 1, §145 ods. 1 zákonníka práce v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. c), § 36 ods. 8 o cestovných náhradách); B) zistené nedostatky - vysielanie, dočasné pridelenie, pracovná cesta - bod 19 (porušil § 5 ods. 14 zákonníka práce platní do 31.10.2022); B) zistené nedostatky - iné - pracovnoprávne a mzdové predpisy - bod 20 (porušil § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce).
5. Inšpektor v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 4. v lehote 15 dní od prevzatia protokolu a v bodoch 13,14,1,18,20 do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin bezodkladne po ukončení výkonu inšpekcie práce a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
6. V predmetnej veci správny súd odkázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. decembra 2023 v obdobnej veci, podľa ktorého „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/ 2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu).
V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.
Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.
Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému
subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného.
Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom
práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“.
7. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatkov č. 1,2 nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) SSP, a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
8. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (440 ods. 1 písm. f/ SSP), že v predmetnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že podanie bolo nezákonne odmietnuté (440 ods. 1 písm. j/ SSP). Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Sťažovateľ mal za to, že inšpektorom uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky k údajným porušeniam § 1 ods. 3 Zákonníka práce uvedeným v bode 4. Protokolu závažným spôsobom zasahuje do práv, povinností a oprávnených záujmov žalobcu, najmä do jeho zmluvnej slobody. Zákonný príkaz vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu explicitne vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 3 Zákonníka práce, bez ohľadu na vôľu strán, je opodstatnený iba v prípade, že sú kumulatívne naplnené všetky zákonom predpokladané znaky závislej práce uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Sťažovateľ má za to, že pokiaľ neboli znaky závislej práce v priebehu inšpekcie práce preukázané zo zistených skutkových okolností, nie je inšpektor práce, resp. Inšpektorát práce, v mene ktorého inšpektor vykonáva inšpekciu práce, oprávnený v Protokole nariadiť odstránenie nedostatkov. Takéto nariadenie je potom nezákonné.
10. Pokiaľ by sťažovateľ Protokol nenapadol žalobou a nežiadal o jeho preskúmanie, inšpektorátom práce nariadené odstránenie nedostatkov v napadnutom Protokole by bolo možné vnímať ako povinnosť sťažovateľa dodržiavať pri svojej činnosti v obdobných prípadoch pracovnoprávne predpisy a plniť z nich vyplývajúce povinnosti a to aj v prípade, ak právny vzťah medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom nebude napĺňať znaky závislej
práce. Sťažovateľ sa tak nedobrovoľne bude musieť riadiť pracovnoprávnymi predpismi aj napriek tomu, že nedošlo zo strany sťažovateľa k porušeniu pracovnoprávnych predpisov. 11. Uviedol, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/ 2022 v podstate zjednodušene hovorí, že Protokol je bez významu bez rozhodnutia správneho orgánu, ktorého je Protokol podkladom. Sťažovateľ má však za to, že v čase od vydania Protokolu do meritórneho rozhodnutia správneho orgánu o porušení povinností vyplývajúcich z Protokolu, ktorý je ako jediný podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, eventuálne aj následne do rozhodnutia správneho súdu v prípade správnej žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu, môže uplynúť značná doba, počas ktorej je právne postavenie dotknutého subjektu v jeho súkromnoprávnych vzťahoch neisté a môže mať značný vplyv na jeho obchodné aktivity.
12. V zmysle uvedeného má za to, že preskúmanie Protokolu súdom je dôvodné, keď sa uložením povinnosti odstrániť zistený nedostatok v bode 4. zasahuje do práv, povinností a oprávnených záujmov sťažovateľa. 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že Protokol a tam uvedené opatrenie predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže Inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty, samy o sebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/19/2014 zo dňa 30. septembra 2015. 14. Uviedol, že podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, prijatie alebo neprijatie opatrení nie je vymáhateľné zo strany správneho orgánu formou výkonu rozhodnutia.
K ujme na právach žalobcu nedošlo, nakoľko svoje práva si mohol a aj uplatnil vo vedenom správnom konaní na Inšpektoráte práce Nitra pod č. 81/24/práv. Inšpektorát práce Nitra vydal vo veci rozhodnutie o uložení pokuty pod zn. č. 81/24/práv. zo dňa 22. apríla 2024, ktoré žalobca napadol odvolaním dňa 15. mája 2024. Odvolací orgán Národný inšpektorát práce napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vrátil vec ma nové prejednanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. NIP_NIP/PO/BEZ/2024/3541, O- 118/2024 z 11. júla 2024.
Dňa 4. septembra 2024 vydal Inšpektorát Nitra nové rozhodnutie pod zn. č.81//24/práv., voči ktorému bolo podané odvolanie dňa 2. októbra 2024. Národný inšpektorát práce odvolanie žalobcu rozhodnutím NIP_NIP/PO/BEZ/2024/3541, O-224/2024 zo dňa 21. novembra 2024 zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce Nitra č. k. 81/24/práv. zo dňa 4. septembra 2024 potvrdil.
III. Posúdenie kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 20. Kasačný súd sa s ohľadom na kasačné body kasačnej sťažnosti obmedzil iba na vysporiadanie sa s otázkou prípustnosti súdneho prieskumu Protokolu, v rámci ktorého boli dotknutému subjektu uložené opatrenia.
21. Preskúmateľnosťou protokolu správnym súdom sa zaoberal najvyšší súd v uznesení z 25. apríla 2018, vydaním pod sp. zn. 6Sžfk/15/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 6/2018 pod č. 53. Z časti právnej vety „.
. . Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu.
. .“ sa síce môže javiť, že pod pojmom „ak sa kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti“ sa myslí práve situácia riešená v predmetnej veci. Z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia však možno vyvodiť, že takouto povinnosťou môže byť iba konkrétna povinnosť, ktorá je zároveň bez ďalšieho vynútiteľná už iba na podklade vyhotoveného protokolu (súčasťou ktorého je uložené opatrenie). Iba taký Protokol, v rámci ktorého dozorný orgán pristúpil k uloženiu konkrétnej a vynútiteľnej povinnosti alebo sankcii, môže reálne, nie len iluzórne, zasahovať do práv a právom chránených záujmov dozorovaného subjektu. S konkretizáciou na prejednávanú vec však Protokol tieto atribúty nespĺňa. Na to, aby mohol dozorovaný subjekt namietať zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, musí na Protokol nadviazať (napríklad) rozhodnutie o uložení sankcie.
22. Súdny prieskum Protokolu je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému subjektu uložené konkrétne povinnosti (nie len abstraktné s odkazom na zistené nedostatky), pričom rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti uložených konkrétnych povinností. V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia kontrolovaného subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, možno takýto protokol považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na § 7 písm. e/ SSP v správnom súdnictve nepreskúmava.
23. V nadväznosti na uvedené treba dodať, že aj keď formulácia uložených opatrení v závere Protokolu (použitím pojmu „nariaďuje“) na prvý pohľad naznačuje, že ide o imperatívne uloženú povinnosť, pri ďalšom skúmaní také závery neobstoja. Tým, že z Protokolu v žiadnom smere nevyplýva možnosť vynútiť splnenie uložených (nedefinovaných) opatrení, tieto sa v znení ako sú uvedené s prihliadnutím na kontext celého Protokolu javia skôr ako prísne odporúčania pre dozorovaný subjekt, ktoré má prijať, v záujme odstránenia neželaného stavu, prípadne predchádzania alebo zabránenia jeho opakovaniu (koniec koncov, to je hlavným zámerom výkonu dozoru). Okrem iného, v prípade trvácich alebo opakujúcich sa správnych deliktov môže totiž včasné odstránenie nezákonného stavu alebo prijatie vhodných opatrení na zamedzenie ich opakovania zavážiť ako okolnosť, ktorá následne ovplyvňuje výšku uloženej sankcie, (ktorá je v príslušnom zákone spravidla ohraničená dolnou a hornou hranicou ponechávajúcou orgánu verejnej správy voľnú úvahu pri jej ukladaní).
24. S poukazom na uvedené, a teda, že Protokol, hoci v rámci ktorého boli sťažovateľovi uložené opatrenia, nemôže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom, kasačný súd je toho názoru, že ani sťažnostné body vymedzené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé prelomiť tieto závery a byť tak predmetom prieskumu na kasačnom súde.
Nie je teda daný dôvod, aby sa kasačný súd ďalej zaoberal námietkami sťažovateľa a vecne ich prejednal, v dôsledku čoho vyhodnotil kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a v zmysle § 461 SSP ju zamietol.
IV. Záver
25. Z dôvodov uvedených vyššie sa kasačný súd nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému uzneseniu správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2025