3Stk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Kaufland Slovenská republika v.o.s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, právne zastúpený: PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 971/2015 zo dňa 15. apríla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/117/2015-223 zo dňa 24. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

potravín. 2. Zistené skutočnosti z úradnej kontroly potravín boli zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/DK, Mi, BK, Ze/2 zo dňa 14. januára 2015 (ďalej aj ako „Záznam o úradnej kontrole potravín“). Jednalo sa o nasledovné zistenia: - nedostatky v hygiene predaja, na predajnej ploche bolo dno mraziaceho zariadenia (označené Adr63, 4) s uchovávanou hlboko zmrazenou hydinou znečistené drobnými nečistotami, cudzími predmetmi (kovová skrutka, pvc vrecko), prachom, zvyškami etikiet a drobnými zvyškami potravín. Z predloženého Formulára čistenia, dezinfekcie chodby a chladiace boxy vyplýva posledné zaznamenané čistenie dňa 26.12.2014. Inšpektori týmto konštatovali nesúlad

eura, Raciola kurča pitvané bez drobkov, hlbokozmrazené, trieda kvality A, výrobca: Raciola Uherský Brod s.r.o., Pod Valy 221, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, CZ 8022 ES, 4 ks á 1,5 kg s DMT: 03.2016, 3 ks á 1,5 kg s DMT: 02.2016, 3 ks á 1,6 kg s DMT: 02.2016 a 1 ks á 1,7 kg s DMT: 10.2015, v celkovom množstve 17 kg a v celkovej predajnej cene 42,33 eura, Hus s drobkami hlbokozmrazená, trieda kvality A, 3400 g, výrobca: HU 332 EK, 1 ks s DMT: 30.09.2016 v celkovom množstve 3,4 kg a v celkovej predajnej cene 16,96 eura, Hus vypitvaná s drobkami hlbokozmrazená, trieda kvality A, 3200 g, výrobca: PL 12190501 WE, 1 ks a DMT: 30.06.2015 v celkovom množstve 3,2 kg a v celkovej predajnej cene 15,96 eura, Kapor rybničný steak, hlbokozmrazený, vákuovo balený, á 0,6 kg, balí:

Z vyššie uvedených plodín bola kontrolou a vizuálnym hodnotením zistená nevhodnosť na ľudskú spotrebu: hrozno červené, trieda 1, krajina pôvodu: Peru, dodávateľ: Kaufland Slovenská republika v.o.s., DC Hava, cena 3,29/kg - strapce hrozna boli uložené v otvorených perforovaných PVC sáčkoch, ktoré boli umiestnené v priestore predanej plochy (oddelenia ovocia a zeleniny) na regáloch v kartónových prepravných obaloch. Kontrolou a vizuálnym hodnotením tejto komodity bolo zistené, že na stonkách a bobuliach bol masívny výskyt povlaku a hrubšieho porastu sivozelenej a bielej plesne. Mnohé bobule hrozna vykazovali známky porušenia

V Zázname o úradnej kontrole potravín bolo žalobcovi ako prevádzkovateľovi podľa ust. § 20 ods. 9 zákona o potravinách uložené opatrenie: „Stiahnuť z trhu potraviny uvedené v časti III. bod 6 písm. a) a bod 10 písm. a) Záznamu o úradnej kontrole potravín“ (ďalej aj ako „uložené opatrenie“).

5. Na základe zistených skutočností začala RVPS pod č. k. 136/2015 správne konanie č. k.: 136/2015 podľa ust. § 18 Správneho poriadku vo veci zistených porušení zákona o potravinách a následne vydala rozhodnutie č. j.: 308/2015 k spisu: 136/15 dňa 25. februára 2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa ust. § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 20000 eur. 6. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“, alebo aj ako „ŠVPS“), rozhodnutím č. j. 971/2015 zo dňa 15. apríla 2015 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa zo dňa 25. februára 2015, č. j. 308/2015 potvrdila. Žalovaný konštatoval, že nedostatkami zistenými pri úradnej kontrole dňa 14. januára 2015 bolo porušené ust. § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách (nedostatky v

správneho konania s doručenkou č. k.: 136/2015 zo dňa 27. januára 2015 a vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania zo dňa 02. februára 2015, a teda bolo vydané oprávnene. V konaní bolo zistené a dostatočne preukázané, že žalobca umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu - kontaminované plesňami a hnilobou. Ďalej umiestňoval na trh hlboko zmrazené potraviny s porušeným obalom a aj s porušeným vákuom. Ďalej boli dostatočne preukázané nedostatky v hygiene predaja (znečistené mraziace zariadenie).

eur (právoplatnosť nadobudlo dňa 17.07.2012), rozhodnutím č. k. 1355/2013 k spisu: 783/ 2013 zo dňa 08.10.2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ŠVPS č. k. 3750/2013 zo dňa 03.12.2013 bola uložená úhrnná pokuta podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách vo výške 10000 eur (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2013), rozhodnutím č. k.: 1582/2013 k spisu: 1413/2013 zo dňa 20.11.2013 bola uložená pokuta podľa ust. § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách vo výške 2000 eur (právoplatnosť nadobudlo dňa 11.12.2013), rozhodnutím č. k. 1670/2013 k spisu: 593/2013 zo dňa 09.12.2013 bola uložená úhrnná pokuta podľa ust. § 28 ods. 25 písm. f) zákona o potravinách vo výške 2000 eur (právoplatnosť nadobudlo dňa 27.12.2013), rozhodnutím č. k. 1053/2014 zo dňa 25.07.2014 bola uložená pokuta vo výške 15000 eur podľa ust. § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, a o ktorom

Zároveň žalovaný konštatoval, že obe rozhodnutia spĺňajú všetky obsahové a formálne náležitosti určené v ust. § 47 Správneho poriadku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. 8. Žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“, alebo aj ako „správny súd“) sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. j. 971/2015 zo dňa 15. apríla 2015, (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa č. j. 308/2015 zo dňa 25. februára 2015, a ktoré ako vecne správne potvrdil. 9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a tvrdil, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vo veci konajúce správne orgány závažným spôsobom porušili pravidlá vedenia konania, resp. vedenia kontroly, a ktoré majú spočívať predovšetkým v

Správny poriadok ako aj ostatné predpisy, a to znamená, že ak úradná kontrola potravín nezistí porušenie zákona, konajúci správny orgán má oznámiť túto skutočnosť subjektu, ktorý bol predmetom danej kontroly a správne konanie zastaviť. Ak úradná kontrola potravín naopak porušenie zákona zistí, konajúci správny orgán má pokračovať v danom správnom konaní zhromažďovaním ďalších dôkazov, ak je to potrebné vykonaním, týchto dôkazov za prítomnosti účastníkov konania zákonným spôsobom vyhodnotiť všetky získané dôkazy a až po vykonaní uvedených úkonov podať výzvu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Nesúhlasil s tým, že úradná kontrola potravín je samostatným konaním a tzv. „pokutové konanie“ je odlišným samostatným správnym konaním. Takýto postup nemá oporu ani v zákone, ani v Správnom poriadku a nedáva žiaden logický zmysel a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 18 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku.

Zdôraznil, že jedným z vykonávajúcich inšpektorov bola pracovníčka priamo druhostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené, žalobca zastával názor, že kontrolu vykonala ŠVPS, t. j. orgán štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona o potravinách a nie RVPS, ktorá je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín

že tento porušením zásady dvojinštančnosti správneho konania v zmysle Správneho poriadku a považoval ho za nespravodlivý. 10. Žalobca ďalej namietal, že dôkazy, ktoré správne orgány zhromaždili sú nepreskúmateľné a v tejto súvislosti napadol Záznam o úradnej kontrole potravín, ktorý považoval z hľadiska obsahového za zápisnicu v zmysle ust. § 22 Správneho poriadku a o. i., že neobsahoval dostatočné a verné opísanie skutočností, ako kontrola prebiehala a ďalej, že ŠVPS k záznamu nepripojila dostatočné dôkazy a nešpecifikovala aká konkrétna fotodokumentácia bola vyhotovená a ako aj, že fotografie neboli pevne zviazané so záznamom technicky ani mu neboli bezprostredne po skončení kontroly riadne odovzdané.

sudcom. Zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie a neprimeranosť výšky uloženej pokuty a tvrdil, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali v rámci odôvodnenia uloženej pokuty s rozhodujúcimi kritériami, ktoré mali byť podkladom pre úvahu správneho orgánu o uložení výšky pokuty, ako je závažnosť správneho deliktu protiprávneho konania, trvanie protiprávneho konania, ale aj spôsobené následky, či jeho minulosť ako prevádzkovateľa. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 4. januára 2016 navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

14. Krajský súd sa zaoberal iba námietkou žalobcu ohľadom porušenia zásady dvojinštančnosti konania, a ktorú vyhodnotil, že je dôvodná a poukázal na českú judikatúru, s ktorou sa plne stotožnil. Ďalšími námietkami žalobcu sa súd nezaoberal a to z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení, žalobca zobral späť všetky žalobné dôvody (s výnimkou porušenia zásady dvojinštančnosti konania).

ako aj vo všetkých ostatných prípadoch druhostupňového konania bola zabezpečená, a teda nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) rozhodol o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/117/2015-90 zo dňa 24. mája 2016 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) uznesením sp. zn. 5Asan/2/2016 zo dňa 26. apríla 2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

veciach. Podľa názoru Najvyššieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca zúžil rozsah napadnutia rozhodnutia po vyhlásení rozsudku, krajský súd naň nemal v odôvodnení rozhodnutia prihliadať a bol povinný sa vysporiadať so všetkými žalobnými dôvodmi. Krajský súd preto nepostupoval procesne správne, keď akceptujúc zúženie rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu po vyhlásení rozsudku dňa 24. mája 2016 sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal iba s námietkou týkajúcou sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania.

18. K námietke porušenia zásady dvojinštančnosti konania žalovaným, správny súd uviedol, že predmetná kontrola bola vykonávaná konkrétnymi poverenými kontrolórmi, pričom ŠVPS SR mohla poveriť aj kontrolórov z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej prevádzky ako aj svojich kontrolórov v zmysle ust. § 6 ods. 2 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti. Vo vzťahu k uvedenej námietke nemá právny význam to, že v Zázname o úradnej kontrole je uvedená v záhlaví Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, nakoľko predmetnú úradnú kontrolu vykonali poverení kontrolóri traja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Svidník, Prešov, Stará Ľubovňa) a jeden kontrolór zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, ktorí sú menovite uvedení v zázname o úradnej kontrole zo dňa 14. januára 2015, a ktorí aj tento záznam podpísali. Správny súd uviedol, že právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ust. § 6 ods. 2 písm. c), § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, v nadväznosti na právnu úpravu ust. § 21 písm. c) a z ust. § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, keď explicitne nevyplýva právomoc ukladať pokuty,

podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom úradnej kontroly potravín a preto výkonom inšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.“ Zároveň najvyšší súd poukazoval na obdobné veci, ktoré už boli predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky (rozsudok sp .zn. 6Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp. zn. 6Sžo/22/2016 zo dňa 24.01.2018).

správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti. V ust. § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zákonodarca upravil kompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ust. § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti) a štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ust. § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti).

Z článku 1 bod 1 Nariadenia (ES) č. 882/ 2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách vylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa tohto nariadenia sa vykonáva aj na zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochranu záujmov spotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm. b) Nariadenia (ES) č. 882/2004). Citované nariadenie 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetenciu, pri úradných kontrolách. Zákon o potravinách právomoc vykonávať úradné kontroly potravín delegoval na orgány vymedzené v jeho ust. § 21.

Zo zákona o veterinárnej starostlivosti - ust. § 6 ods. 3 písm. a), zo zákona o potravinách - ust. § 18 ods. 1, 2, v ust. § 21 ods. 1 písm. d) a ust. § 23 vyplýva, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať príslušná regionálna a veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.

bezpečnosti. V konaní bol preukázané zo Záznamu o úradnej kontrole potravín, že v danom prípade bola úradná kontrola potravín zo dňa 14. januára 2015 vykonaná v zmysle zákona o potravinách. Podľa čl. 17 vykonávacieho Nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, kontroly zhody ustanovené v tejto kapitole s výnimkou kontroly v mieste maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi, sa vykonávajú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, v súlade s kontrolnými metódami ustanovenými v prílohe V., pričom členské štáty ustanovia osobitný program kontroly zhody v mieste maloobchodného predaja konečným spotrebiteľom.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011. 21. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia čl. 8 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, správny súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že pri úradnej kontrole boli porušené alebo dotknuté práva žalobcu na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces, nakoľko kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že je v súlade so zákonom vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, alebo sa umiestňujú na trh.

správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa, plní aj preventívnu úlohu najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011). Žalobca bol povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.

23. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP.

24. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP (t. j. tak, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces). Na tomto základe sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd rozhodol vo veci podanej kasačnej sťažnosti tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie práva na náhradu trov konania.

26. Sťažovateľ nezákonnosť a nesprávnosť právneho posúdenia vidí v tom, že krajský súd aj najvyšší súd ignorovali výslovné ustanovenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Najvyšší súd sa k otázke porušenia zásady dvojinštančnosti vyjadril už aj v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27. septembra 2017 vo veci žalobcu Billa, pričom jeho závery považuje sťažovateľ za nesprávne, rovnako ako v predmetnom konaní, ignorujúce výslovné ustanovenie zákona o veterinárnej starostlivosti. Konkrétne poukázal na § 6 ods. 2 písm. g) zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého ŠVPS SR „prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti“. Z tohto ustanovenia podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva právomoc ŠVPS SR ukladať pokuty, čo najvyšší súd v uznesení ani krajský súd v rozsudku nijako nezohľadnili. Toto pochybenie celkom zjavne spôsobilo, že právny názor najvyššieho súdu ako aj krajského súdu nemá oporu v zákone a vedie k neprávnemu záveru o neexistencii právomoci ŠVPS SR ukladať pokuty.

o potravinách jednoznačne vyplýva, že úradnú kontrolu potravín môže vykonať iba orgán úradnej kontroly potravín v zmysle zákona o potravinách, nie jednotliví inšpektori vo svojom mene. 28. Sťažovateľ namietal, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

III. Právny názor kasačného súdu

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o potravinách“), prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa odseku 12 osobitných predpisov. 41.

43. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000 eur do 500.000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

45. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 46. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12.

48. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti (ďalej len ako „zákon o veterinárnej starostlivosti“), Štátna veterinárna a potravinová správa riadi, usmerňuje, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv, určuje dokumentované postupy veterinárnych kontrol podľa tohto zákona a v súlade s osobitným predpisom vykonáva vnútorný audit veterinárnych kontrol, ktoré vykonávajú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv; osobitný predpis sa vzťahuje na vykonávanie vnútorného auditu primerane.

50. Podľa § 8 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti, Regionálna veterinárna a potravinová správa je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Sídla regionálnych veterinárnych a potravinových správ a ich územné obvody sú uvedené v prílohe č. 2.

Za výkon tejto funkcie je zodpovedný hlavnému veterinárnemu lekárovi. 52. Podľa § 8 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti, písm. a) Regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov a iných úradných veterinárnych lekárov veterinárne kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek podľa § 3 a požiadaviek podľa osobitných predpisov.

54. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Táto právna úprava platila aj v čase kontroly u žalobcu. 63. V kapitole II. oddiel 4 článku 14 bod 2 nariadenie definuje nebezpečné potraviny ako tie, ktoré sú zdraviu škodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu. V 18 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách zákonodarca upravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď upravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti. V § 6

65. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase konania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28 zákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom v čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.

6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o potravinách, § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne nevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v prvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.

68. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly, keď právomoc k výkonu úradnej kontroly potravín pri kontrole povinností, pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh vyplýva pre žalovaného z ustanovenia § 18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a § 23 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom v čase výkonu kontroly, ako aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej ako „nariadenie č. 882/2004“), keď podľa odvolacieho súdu, ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o potravinách vylučuje aplikáciu nariadenia č. 882/2004 len na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

Ani z iných ustanovení nariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č. 882/2004 nie je možné aplikovať v postupe podľa zákona o potravinách. 69. Nariadenie č. 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetenciu pri úradných kontrolách. Zákon č. 152/1995 Z. z. právomoc vykonávať úradné kontroly potravín delegoval na orgány vymedzené v § 21 zákona č. 152/1995 Z. z. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov - kontrolórov - inšpektorov.

57. V kontexte uvedeného kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2018-17 zo dňa 15. augusta 2018, ktorým vo veci žalobcom namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením NS SR sp. zn. 5Asan/2/2016, odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Kasačný súd si dovoľuje citovať z odôvodnenia tohto uznesenia: „Z citovanej časti namietaného uznesenia najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré nepovažoval najvyšší súd zásadu dvojinštančnosti za porušenú, keďže iba zo skutočnosti, že na kontrole sa zúčastnili aj dvaja inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, nemožno vyvodiť porušenie zásady dvojinštančnosti konania. Ústavný súd konštatuje, že prítomnosť aj dvoch inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky pri výkone kontroly okrem inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa sledovala iba zistenie skutkového stavu, a nie právne posúdenie veci,

Z uznesenia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva iba to, že Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky nemôže ukladať pokuty, pokiaľ rozhoduje ako orgán druhej inštancie vo veciach, v ktorých v prvej inštancii rozhoduje Regionálna veterinárna a potravinová správa Stará Ľubovňa, tak ako to bolo aj vo veci sťažovateľky.

Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom názorov všeobecných súdov. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého právo na spravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).“

Sťažovateľovi ako účastníkovi konania bolo poskytnuté právo na odvolanie, ktoré využil a o odvolaní bolo rozhodnuté na druhom stupni. Na vykonanie úradných kontrol potravín boli Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú tieto kontroly a vykonávajú ich pod hlavičkou žalovaného. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov žalovaného s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj iných inšpektorov RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. Zásada dvojinštančnosti vyjadruje skutočnosť, že voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa možno odvolať, čo v danej veci splnené bolo a teda uvedená zásada porušená nebola.

60. Podľa § 22 ods. 2 SSP predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu.

Naviac najvyšší správny súd vo veci kasačnej sťažnosti dospel k rovnakému záveru a právnemu názoru, ako bol vyjadrený v skorších rozsudkoch najvyššieho súdu - nielen BILLA s.r.o., ale aj v rozsudkoch, v ktorých vystupoval žalobca v konaní proti Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/44/2016 zo dňa 29.01.2018, sp. zn. 6Asan/1/2017 zo dňa 21.02.2018, sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24.01.2018, sp. zn. 10Sžo/62/2016 zo dňa 23.08.2017, sp. zn. 7Sžo/49/2016 zo dňa 23.11.2017, sp. zn. 6Sžo/22/2016 zo dňa 24.01.2018, sp. zn. 6Sžo/10/2016 zo dňa 12.07.2017 a sp. zn. 3Sžo/41/2016 zo dňa 31.01.2018, kde, obdobne ako v konaní BILLA s.r.o., rozhodovali iné senáty Najvyššieho súdu SR vo veciach uloženia pokuty za iný správny delikt, ktoré uložila Štátna veterinárna a potravinová správa SR spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., ako i v obdobnej veci sp. zn. 4Sžo/125/2015 zo dňa 03.05.2016 TESCO STORES SR a.s.

63. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023