3Stk/5/2024

1. Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu dozor na mieste a dozor formou vyhľadávacej činnosti, na základe ktorých zistil, že žalobca prevádzkuje hru FUTURA (modifikácia Supernova a Eclipse) v prevádzkach pohostinského typu. 2. Rozhodnutím č. ÚRHH/002373/2020-120 zo dňa 11.8.2020 prvostupňový orgán podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) uložil žalobcovi sankciu, spočívajúcu v povinnosti skončenia prevádzkovania hazardnej hry FUTURA a jej modifikácií. Zároveň mu podľa § 92 ods. 1 písm. e) a k) zákona o hazardných hrách uložil pokutu v sume 500.000 EUR za prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú nebola udelená individuálna alebo všeobecná licencia. Podľa prvostupňového orgánu sa žalobca dopustil porušenia § 4 ods. 4 zákona o hazardných hrách tým, že v čase najneskôr od 22.11.2019 až do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia prevádzkoval hazardnú hru bez vydanej licencie v počte 36 zdokumentovaných technických zariadení. 3. Žalovaný rozhodnutím č. URHH/001755/2021-110 zo dňa 4. februára 2021 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo vzťahu k jednotlivým námietkam poukázal na to, že účasť žalobcu na dozore vykonávanom formou vyhľadávacej činnosti nie je nevyhnutná a zákon ju nevyžaduje. Z uvedených dozorov boli vyhotovené zápisnice z vyhľadávacej činnosti, ktoré boli žalobcovi doručené a bola mu určená lehota na doručenie námietok. Žalobca však svoje právo nevyužil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán preukázateľne zistil, že (I) hra bola prevádzkovaná vo veľkom rozsahu, (II) žalobca neuposlúchol výzvu na ukončenie prevádzkovania hry, (III) hra spĺňa všetky pojmové znaky zákonnej definície hazardnej hry, (IV) počet zariadení bol stanovený na základe vyjadrenia žalobcu, (V) posúdenie hry si nevyžadovalo znalecké dokazovanie a posudky predložené žalobcom nie sú odpoveďou na otázku, či je hra hazardná alebo nie, (VI) nebola identifikovaná technická otázka, na základe ktorej by bolo potrebné odborné posudzovanie Technickým skúšobným ústavom Piešťany a (VII) výsledok hry závisí jedine od naprogramovania softvéru a hráč výsledok nedokáže nijako ovplyvniť. Vo vzťahu k výške sankcie (v najvyššej možnej výške) žalovaný uviedol, že táto je zákonná vzhľadom na odmietnutie prijatia a vykonania opatrení na ukončenie prevádzkovania hry, rozsah prevádzkovania hazardných hier bez licencie, dĺžku ich prevádzkovania, spôsobenú škodu a následky. Žalobca tiež nepreukázal likvidačný charakter pokuty.

Bratislave. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 4Snz/1/2022 zo dňa 9.3.2022 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z rozhodovania v predmetnej veci. 9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/2021-164 zo dňa 30.07.2021 súd priznal žalobe odkladný účinok. 10. Žalovaný vo vyjadrení k replike uviedol, že počas dozorov vykonaných u žalobcu nedošlo k zaisteniu alebo zapečateniu žiadnych technických zariadení žalobcu. K zaisteniu zariadení došlo počas iných dozorov, v inom čase a voči iným dozorovaným subjektom.

13. Správny súd rozsudkom č. k. BA-2S/51/2021-282 zo dňa 23.11.2023 správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

15. Podľa správneho súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal, či došlo k naplneniu jednotlivých pojmových znakov hazardnej hry. Skutočnosť, či ide o hru správny orgán skúmal na základe opisu predloženého žalobcom, z ktorého vyplýva, že ide o matematicko-logicko-pamäťovú súťaž, v rámci ktorej si hráč vyberá hru, ktorú chce odohrať, čo predstavuje splnenie prvého zo zákonných znakov hazardnej hry. Ohľadom prítomnosti

Kladne vyhodnotil aj prítomnosť pojmového znaku vkladu, nakoľko na realizovanie hry je potrebné vykonať vklad. Vklad sa vykonáva cez akceptor, ktorý je súčasťou každého zariadenia, na ktorom sa prevádzkuje hra. Keďže pre odohranie hry je vklad nevyhnutný, aj pojmový znak existencie vkladu je splnený. Ďalej sa zaoberal stávkou ako pojmovým znakom. Naplnenie

16. K námietke týkajúcej sa znaleckého dokazovania správny súd uviedol, že nakoľko technická stránka hry, jej priebeh, jej spôsob hrania a možné výsledky boli žalovanému známe a jasné, daná situácia si znalecké dokazovanie nevyžaduje, pričom neprizvanie znalca žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil.

Spôsob spáchania správneho deliktu je vymedzený tak, že žalobca prevádzkoval hazardnú hru FUTURA bez udelenej individuálnej licencie alebo vydanej všeobecnej licencie, v zistenom počte 36 technických zariadení. Vymedzenie miesta spáchania deliktu je naplnené uvedením konkrétnych prevádzok aj s ich kompletnou špecifikáciou. Výroková časť ďalej obsahuje ustanovenie zákona o hazardných hrách, ktoré žalobca svojím konaním porušil (§ 4 ods. 4). Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, výroková časť prvostupňového rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia.

V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019. Bolo teda v prvom rade na žalobcovi, aby tvrdený likvidačný charakter pokuty preukázal, t. j dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo predovšetkým samotného žalobcu. S jeho argumentom, predneseným v podanej žalobe, že dôkazné bremeno je jednoznačne na strane žalovaného, preto nemožno súhlasiť. 19.

svojím konaním škodu vo výške neodvedených odvodov štátu, obciam a poplatku za vydanie licencie. 20. Námietku, že žalovaný vo vzťahu k vykonávaniu dôkazov pristupoval v rozpore so zákonnou povinnosťou objektívneho zistenia skutočného stavu veci a dôkazy hodnotil selektívne, pokladal správny súd za neopodstatnenú. Správne orgány sa v tejto otázke pochybenia nedopustili, nakoľko dôsledne rešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pričom správny súd zdôraznil, že postupovali v súlade so svojou povinnosťou hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a vyhodnocovať dôkazy svedčiace v prospech aj neprospech žalobcu. Napokon vykonané dokazovanie a náležité hodnotenie dôkazov sa musí odzrkadliť v odôvodnení rozhodnutia, čo bolo v prípade prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia

Ohľadom navrhovaného výsluchu znalca U.. O. k ozrejmeniu záverov znaleckého posudku, podľa súdu správne uzavreli, že vo vzťahu k jeho výsluchu nebola identifikovaná žiadna otázka, na zodpovedanie ktorej by bolo potrebné výsluch vykonať. K navrhovanému predvedeniu technického zariadenia konštatovali, že technické zariadenie FUTURA, jeho schopnosti a možnosti, takisto priebeh hry poznajú zo svojej činnosti, ako aj zo žalobcom zaslaných inštruktážnych videí. Nepovažovali teda za potrebné predviesť technické zariadenia, nakoľko z množstva odohraných hier na tomto zariadení je im presne známy charakter a priebeh hry, vrátane jej všetkých možností. Žalobca rovnako navrhol vykonanie dôkazov súdom, konkrétne teda nariadenie znaleckého dokazovania a následný výsluch znalca Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p., ako aj vypočutie znalca U.. O. O. k ozrejmeniu záverov znaleckého posudku č. 128/2019. Tu správny súd zdôraznil, že preskúmava zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, nie je súdom skutkovým a vykonáva dokazovanie len výnimočne, za účelom prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí alebo

22. Správny súd nesúhlasil ani s námietkou ohľadom namietaného porušenia práv žalobcu v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, v ktorej žalovanému vyčítal upretie práv žalobcu ako účastníka konania byť prítomný pri uskutočňovaní úkonov správneho orgánu, ktorými vstupoval do prevádzok, dokumentoval, zaisťoval a zabezpečoval technické zariadenia.

nad žalobcom sa nejednalo o postavenie žalobcu ako účastníka konania, ale ako dozorovaného subjektu s právami a povinnosťami podľa zákona o hazardných hrách a nie správneho poriadku. 23. Napokon za neopodstatnený podkladal správny súd aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/16/2019. Hoci sa v predmetnom rozhodnutí Najvyšší správny súd SR zaoberal posudzovaním uloženej pokuty za spáchaný správny delikt prevádzkovania hazardnej hry bez udelenej licencie, závery vyslovené v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR nie je možné vzťahovať na prejednávanú vec, nakoľko právna vec riešená v rozhodnutí sp. zn. 5Asan/16/2019 sa týka skutkovo odlišnej situácie.

24. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požadoval vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania.

26. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že mu bolo upreté právo byť prítomný pri zisťovaní a zaisťovaní technických zariadení. Správny súd priznal sťažovateľovi postavenie dozorovaného subjektu, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného, ktorý tvrdil, že sťažovateľ toto postavenie nemal a za dozorované subjekty označoval majiteľov pohostinstiev. Prvostupňový orgán si pri svojom postupe obstarával podklady a dôkazy a dozor na miestach vykonával bez účasti sťažovateľa, čím mu uprel právo verifikovať správnosť údajov zachytených v zápisoch.

Pre posúdenie, či je hra založená na náhode, musí byť rozhodujúci objektívne preskúmateľný dôkaz. Správny súd nesprávne poukázal aj na rozsudok českého NSS, ktorý sa zaoberal inými hrami, ako je FUTURA. Sťažovateľ uzavrel, že konanie orgánu považuje za predpojaté.

29. Sťažovateľ ďalej v správnej žalobe namietal neurčitosť a nepresnosť výroku rozhodnutia, avšak zo strany správneho súdu na túto námietku nedostal odpoveď. Napadnuté rozhodnutie obsahuje neurčité a nepresné údaje o počte, druhu a identifikácii technických zariadení a súčasťou administratívneho spisu neboli záznamy o počte prevádzok, počte technických zariadení a ich identifikácii nezameniteľným spôsobom. Sťažovateľ poukázal aj na nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, keďže tieto neobsahujú úvahy pri vyhodnotení dôkazov. Tieto skutočnosti nevylučujú možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok.

Uvedené okolnosti kauzálne nesúvisia. Ak by dôkazné bremeno preukázania likvidačnej povahy sankcie ležalo na sťažovateľovi, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zaobstarať podklady pre rozhodnutie. Bolo teda povinnosťou žalovaného, aby sťažovateľa vyzval na predloženie dôkazov a ak by ich nepredložil, mal rozhodnúť na základe verejne dostupných údajov. 31. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakoval priebeh vykonaného dozoru formou vyhľadávacej činnosti a dozoru vykonanom na mieste, pričom zdôraznil, že splnil všetky svoje zákonné povinnosti a sťažovateľ sa k zápisniciam z vykonaného dozoru nevyjadril. K definícii predmetnej hry ako hazardnej poukázal na rozhodnutia českého NSS sp. zn. 2 As 266/2020 - 52 a sp. zn. 4 As 120/2021-75 a NSS SR sp. zn. 4Sžk/29/2019. Zdôraznil, že v prípade hier prevádzkovaných sťažovateľom rozhoduje o výsledku hry jej softvér a nie hráč. Prvok náhody predstavuje aj to, ako sú v softvéri usporiadané jednotlivé výherné a nevýherné pozície. Hráč rovnako nedokáže ovplyvniť hodnotu výhry. Žalovaný

32. Konateľ sťažovateľa vo svojom podaní doručenom kasačnému súdu dňa 23.05.2024 poukázal na to, že príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy vykonali dozor na ulici Fraňa Kráľa a aj na Špitálskej ulici č. 33, kde sa zariadenia hry FUTURA nenachádzali. Ďalej poukázal na to, že Správny súd v Bratislave nikdy nemal o jeho veci rozhodovať, pretože právny zástupca, ktorý svojho času pracoval na krajskom súde, sa zrejme podieľal na vypracovaní napadnutého rozsudku.

IV. Posúdenie kasačného súdu

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 35. Úvodom sa kasačný súd zaoberal námietkou, týkajúcou sa skutočnosti, že vo veci rozhodoval vylúčený súd. Námietku zaujatosti vzniesol sťažovateľ už v konaní pred Krajským súdom v Bratislave. O predmetnej námietke bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Snz/1/2022 zo dňa 9. marca 2022 tak, že konkrétni sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodnutia veci neboli vylúčení. V zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave. Správny súd v Bratislave vo veci meritórne rozhodoval, pričom sťažovateľ v priebehu konania na tomto súde námietku zaujatosti už nevzniesol. Svoje tvrdenie o zaujatosti teda sťažovateľ opieral o rovnaké skutočnosti, o akých už Najvyšší správny súd SR rozhodol, a teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že vo veci rozhodoval vylúčený súd. Kasačný súd poukazuje aj na § 91 ods. 2 SSP, podľa ktorého na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Kasačný súd preto uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. 36. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť vecne opiera o 5 sťažnostných bodov, a síce že (I) mu bolo upreté právo byť prítomný pri zisťovaní technických zariadení, (II) ním prevádzkovaná hra nespĺňa definičné znaky hazardnej hry, (III) správny súd neprihliadal na navrhované dôkazy, (IV) výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný a (V) pokuta mala likvidačný charakter. K jednotlivým námietkam kasačný súd uvádza nasledovné:

37. Podľa § 81 ods. 5 zákona o hazardných hrách dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v sídle, v prevádzke alebo v iných priestoroch dozorovaného subjektu alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier

39. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňový orgán vykonal u sťažovateľa jeden dozor na mieste dňa 13.11.2019, ktorého sa zúčastnil konateľ sťažovateľa. Formou vyhľadávacej činnosti vykonal prvostupňový orgán tri dozory, a to v dňoch 4.12.2019, 12.11.2019 a 5.12.2019. Sťažovateľ počas administratívneho, ako aj súdneho konania namietal, že mu bolo upreté jeho právo byť prítomný na vykonanom dozore. Pokiaľ ide o dozor na mieste, ako už kasačný súd uviedol, na tomto sa sťažovateľ priamo zúčastnil.

orgán nie je následne povinný oboznámiť dozorovaný subjekt s vykonaním miestneho zisťovania. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že správny orgán sťažovateľa o vykonaní miestneho zisťovania upovedomil a zápisnice z dozorov boli so sťažovateľom dňa 13.2.2020 prerokované. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno konštatovať, že by prvostupňový orgán pochybil, čo vyhodnotil správne tak žalovaný, ako aj správny súd.

41. Podľa § 4 ods. 1 zákona o hazardných hrách hazardnou hrou je hra, v ktorej hráč po úhrade vkladu a vložení stávky, ak § 5 ods. 15 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky.

42. Sťažovateľova námietka smerovala k tomu, že pre posúdenie toho, či je hra založená na náhode, nemôže byť rozhodujúci pohľad hráča. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že ju považuje za neopodstatnenú. Správny súd v bodoch 60 až 65 napadnutého rozsudku dal sťažovateľovi komplexnú odpoveď na to, prečo hru ako celok bolo potrebné hodnotiť ako hazardnú. Správny súd sa s definíciou hry ako hazardnej teda vysporiadal s ohľadom na jej aktiváciu hráčom, vklad, podmienky, šancu získať výhru, ako náhody vo vzťahu k možnosti získať výhru. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že posúdenie hry ako hazardnej nemôže byť postavené výlučne na pohľade jedného hráča. V preskúmavanej veci však nebolo rozhodnutie založené na jedinom subjektívnom názore výlučne jednej osoby, ale na základe odohrania hry v rámci jednotlivých dozorov, z ktorých je možné dospieť k záveru, hra z pohľadu hráča vykazuje prvky náhodnosti. Správny súd prvok náhody síce spája s pohľadom hráča, ale posúdenie hry ako hazardnej skúma aj z hľadiska jej ďalších prvkov.

V danom prípade správne orgány, ako aj správny súd sťažovateľovi vyčerpávajúco zdôvodnili, prečo ním prevádzkovaná hra spĺňa definičné znaky hazardnej hry a kasačný súd sa s ich dôvodmi v plnej miere stotožňuje.

44. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal aj to, že v súdy v Poľsku a colný úrad v Českej republike nepovažovali hru FUTURA za hazardnú. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ nesúhlasil ani s poukazom správneho súdu na rozhodnutia českého NSS, pričom tvrdil, že v daných prípadoch boli posudzované iné typy hazardných hier. S uvedeným záverom sa kasačný súd nestotožňuje a dáva do pozornosti sťažovateľa rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave - pobočka Olomouc sp. zn. 65 A 2/2024 zo dňa 6. júna 2025, v ktorom mal súd rovnako za preukázané, že žalobca prevádzkujúci hru FUTURA prevádzkoval hazardnú hru, čím porušil príslušný zákon o hazardných hrách. K rovnakému záveru vo vzťahu k prevádzkovaniu hry FUTURA dospel aj Najvyšší správny súd Poľskej republiky v rozsudku sp. zn. II GSK 1816/ 24 zo dňa 27. mája 2025, keď konštatoval: „V diskutovanej skupine rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sa primárne predpokladalo, že pojem náhodnosti, ako sa používa v kontexte hazardných hier, by sa mal spájať so zásadnou závislosťou výsledku daného typu hry od

20, LEX č. 3594186; z 18. júla 2023, II GSK 1411/22, LEX č. 3593659; z 8. augusta 2023, II GSK 597/20).“

45. Kasačný súd nemohol prisvedčiť ani námietke sťažovateľa, že správny súd sa nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi a návrhmi na vykonanie dokazovania. 46. K návrhom na vykonanie dokazovania kasačný súd, zhodne so správnym súdom, poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. 4Sžk/29/2019, v zmysle ktorého: „Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie týchto otázok sú rozhodujúce znalecké posudky a nie „senzorické pozorovanie“, ale logicky ani s názorom žalovaného, že je pre ne rozhodné odborné posúdenie poverenou skúšobňou podľa § 30 zákona o hazardných hrách. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. totiž poverená skúšobňa pri odbornom posudzovaní overí a osvedčí, že určité zariadenia a) sú spôsobilé na prevádzkovanie hazardných hier, b) sú bezpečné z hľadiska ochrany údajov, ktoré budú prostredníctvom nich prijímané, odosielané a spracúvané, c) spĺňajú technické požiadavky ustanovené technickými predpismi a že d) prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom nich bude v súlade s pravidlami hazardnej hry. Podľa ods. 2 cit. paragrafu zasa pri iných zariadeniach poverená skúšobňa odborne posudzuje systém

47. Z citovaného rozsudku vyplýva, že posúdenie hry ako hazardnej nie je závislé od záveru znaleckého posudku (bod 30. citovaného rozsudku). Správny orgán je povinný vykonať skutkové zistenia, smerujúce k naplneniu jednotlivých znakov hazardnej hry, za týmto účelom si zaobstarať potrebné dôkazy a následne ich vyhodnotiť, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

48. K námietke, že správne orgány porušili zásady správneho konania, keď ich zamestnanci odohrali hry bez účasti sťažovateľa, kasačný súd poukazuje na to, že dozor na mieste, ako aj miestne zisťovania boli prvostupňovým orgánom vykonané v súlade so zákonom.

49. K listu predloženému žalovaným od Technického skúšobného ústavu Piešťany zo dňa 24.05.2022, ktorý predložil žalovaný k vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti je treba uviesť, že ním tak ústav, ako aj žalovaný deklarovali skutočnosť, že ústav odborne posudzuje technické zariadenia. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu hry z hľadiska naplnenia znakov hazardnej hry, tak tá je v kompetencii prvostupňového orgánu. Prvok náhody, ako jedna zo súčastí definície hazardnej hry nie je za každých okolností odbornou otázkou, ale je výsledkom právneho posúdenia veci na základe vykonaného dokazovania. Uvedeným listom teda nebolo preukázané nič iné, len deklarácia platného právneho stavu.

50. Sťažovateľ zopakoval svoju námietku, ktorú uvádzal už v správnej žalobe, že výrok rozhodnutia bol nepresný a neurčitý. Napriek tomu, že sťažovateľ tvrdí, že mu na túto námietku nedal správny súd odpoveď, kasačný súd s ním opätovne nesúhlasí. Správny súd v bode 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že výroková časť prvostupňového správneho rozhodnutia spĺňa všetky kritériá. Časové hľadisko je vymedzené obdobím od vykonania dozorov formou vyhľadávacej činnosti a formou dozoru na mieste až do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, počas ktorého obdobia bol zo strany žalobcu páchaný správny delikt, teda najneskôr od 22. novembra 2019 až do dňa vydania prvostupňového správneho rozhodnutia. Spôsob spáchania správneho deliktu je vymedzený tak, že žalobca v pozícií prevádzkovateľa prevádzkoval hazardnú hru FUTURA, bez udelenej individuálnej licencie alebo vydanej všeobecnej licencie, v zistenom počte 36 technických zariadení. Vymedzenie miesta spáchania deliktu je naplnené uvedením konkrétnych prevádzok aj s ich kompletnou špecifikáciou. Výroková časť ďalej obsahuje ustanovenie zákona o hazardných hrách, ktoré žalobca svojím konaním porušil (§ 4 ods. 4). S uvedeným sa stotožňuje aj kasačný súd, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru (viď rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Stk/15/2022 zo dňa 18.8.2023), v zmysle ktorej: „Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.). (Pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.8.2020).“ 51. Pokiaľ ide o námietku, že v administratívnom spise sa nenachádzajú záznamy o počte prevádzok, ani v tomto prípade nie je možné so sťažovateľom súhlasiť. Sám sťažovateľ listom zo dňa 22.11.2019 prvostupňovému orgánu zaslal dokumentáciu, ktorej súčasťou je aj písomný zoznam všetkých zariadení s miestom a adresou prevádzkovania. Z výroku rozhodnutia je teda zrejmé, akého správneho deliktu sa sťažovateľ dopustil, podľa akého zákona, akým spôsobom, v akom čase, v ktorých prevádzkach a s koľkými zariadeniami. Uvedené rozhodnutie považuje kasačný súd zhodne so správnym súdom za riadne zdôvodnené. V rozhodnutí neabsentujú ani správne úvahy, ktorými sa správne orgány riadili pri posudzovaní predmetnej veci, a teda neobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

52. Predmetná námietka sťažovateľa smerovala predovšetkým k tomu, že prvostupňový orgán mal skúmať majetkové pomery sťažovateľa a v súlade s uvedeným objektívne zistiť skutkový stav veci. 53. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 1Stk/7/2023 zo dňa 31.03.2025, v zmysle ktorého: „Aplikácia jednotlivých trestnoprávnych zásad v správnom trestaní nie je absolútna a povinnosťou správneho orgánu nie je vysporiadať sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá sankcia, s otázkou možnej likvidačnej povahy pokuty vo vzťahu k osobe páchateľa vždy a za každých okolností v akejkoľvek veci správneho trestania.“

Sťažovateľova obrana však smeruje len voči tomu, že správny orgán je povinný bez ďalšieho zisťovať majetkové pomery dozorovaných subjektov. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí IV. ÚS 147/2019, na ktoré sám sťažovateľ poukázal, uviedol, že v danej veci sťažovateľka však len všeobecne konštatuje, že pokuta má likvidačný charakter bez toho, aby ozrejmila konkrétny dopad na jej finančnú situáciu. Keďže sťažovateľka tento argument relevantným spôsobom neodôvodnila, neuniesla ani základné bremeno tvrdenia, na základe ktorého by najvyšší (či ústavný) súd mohol posúdiť, či má pokuta likvidačný charakter. V prejednávanej veci sťažovateľ počas celého konania neuviedol argumenty, pre ktoré je pokuta preňho likvidačná.

Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch judikoval, že je vecou vnútroštátneho práva, aby nastavil reguláciu hazardu, samozrejme táto právna úprava nesmie byť diskriminačná, to znamená, nemôžu byť nastavené rozdielne kritériá pre domáce a zahraničné subjekty (tuzemské a cudzozemské).

56. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd konštatuje, že nastavenie výšky sankcií za spáchanie deliktu v zmysle zákona o hazardných hrách má svoje korene v zákone o hazardných hrách, ktorého účelom je nielen regulovať tento spôsob podnikania, ale aj chrániť spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami, ktoré s hazardnými hrami súvisia.

V. Záver

57. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 58. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. marca 2026