3Stk/6/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): U. M., O.. X. U. XXXX, V.: F. XX, XXX XX G.; proti žalovanému: Veliteľstvo pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín, so sídlom Martina Rázusa 7, 911 01 Trenčín; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 4. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/11/ 2020-81 zo dňa 3. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

II. Priebeh konania pred správnym súdom

Podľa žalobcu žalovaný nesprávne použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, keď nerozlišoval prekluzívnu a premlčaciu lehotu, keď veliteľovi celkový rámec konania určuje zákon o priestupkoch a na prejednanie konania profesionálneho vojaka sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zároveň právna úprava štátnej služby profesionálnych vojakov neumožňuje príslušnému veliteľovi uložiť profesionálnemu vojakovi povinnosť uhradiť trovy konania v disciplinárnom konaní pri prejednávaní priestupku z dôvodu, že ustanovenia všeobecného zákona o priestupkoch sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú.

predpisov. 6. Žalobca mal za to, že profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia o odvolaní a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo k porušeniu § 142 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobcovi neboli známe, pričom o ich existencii sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav veci a žalovaný ani prvostupňový orgán sa tým neriadili, keďže žalobcu nevyzvali na predloženie dôkazov. Administratívny spis obsahuje podanie proti poškodeným a žalovaný ani prvostupňový orgán si nezaobstarali rozhodnutia v týchto konaniach, neodstránili rozpor svedeckých výpovedí, nevykonali miestne šetrenie ani znalecké dokazovanie o žiadny nový podklad rozhodnutia, ktorým by bol objektívne zistený skutkový

Podľa žalovaného konanie žalobcu, za ktoré bol uznaný vinným je priestupkom podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a nie disciplinárnym previnením. Zákonodarca v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov jednoznačne vymedzil oba tieto právne inštitúty a žalobca sa v prípade svojej námietky uplynutia lehôt na prejednanie priestupku snaží tieto pojmy zamieňať a prezentovať ich ako rovnocenné, prípadne totožné, a to za účelom rovnakej aplikácie lehôt na ich prejednanie. Zodpovednosť za priestupok a za disciplinárne previnenie možno pokrýva obdobné konanie, no jednoznačne voči rozdielnym subjektom, čoho dôkazom je i odlišná právna úprava procesov ich prejednania. Vzhľadom na ustanovenie § 152 ods. 5 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého možno priestupok prejednať a uložiť zaň sankčné opatrenie najneskôr do dvoch rokov od spáchania priestupku a na skutočnosť, že konanie žalobcu voči poškodenému je priestupkom, za ktorý bol žalobca uznaný vinným možno konštatovať, že prejednanie priestupku žalobcu bolo vykonané v zákonnej lehote.

Odvolacie konanie je podanie, ktoré preskúmava prvostupňové rozhodnutie a nenahrádza prvostupňové konanie. 9. Žalovaný mal za to, že v priebehu priestupkového konania bolo jednoznačne preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku žalobcu, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri tvrdení o primeranej obrane na zastavenie útoku. Žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil dôkazy o ktorých tvrdil aj v podanej žalobe, že existujú a že nimi disponuje, a to najmä videozáznam, ktorý by preukazoval iný priebeh deja ako bol preukázaný v priestupkovom konaní. Žalobca nemal odňatú možnosť preukazovať svoje tvrdenia riadnymi dôkazmi. Žalovaný trval na tom, že prvostupňový orgán dostatočne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia a že v priebehu vlastného posúdenia konania neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu kvalifikácie konania žalobcu alebo zmenu v osobe, ktorá bola uznaná za vinnú zo spáchania prejednávaného priestupku. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný súd na konanie v predmetnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.

V priebehu priestupkového konania bolo jednoznačne preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona formou drobného ublíženia na zdraví. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri tvrdení o primeranej obrane na zastavenie trvajúceho útoku a nepredložil žiadne dôkazy o skutočnostiach, na ktoré poukázal v žalobe. Správny súd mal za to, že žalovaný a prvostupňový orgán dodržali všetky hmotnoprávne a procesné podmienky na prejednanie priestupku, rozhodnutie žalovaného je náležite zdôvodnené a obsahuje všetky formálne náležitosti.

13. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec vrátil Veliteľovi 1. mechanizovanej brigády Topoľčany na ďalšie konanie.

Podľa obsahu podania mal krajský súd právnu vec posudzovať ako žalobu v sociálnych veciach. Svojou povahou prejednávaná vec kumulatívne nenapĺňa ustanovenie § 194 SSP a správny súd toto určenie nemôže prekročiť, keďže vo veci nerozhodoval orgán verejnej správy definovaný v § 4 SSP. V predmetnej veci zákonodarca druh žaloby explicitne vymedzil ustanovením § 199 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci išlo o výkon disciplinárnej právomoci podľa osobitného predpisu a uloženie sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku, na ktoré sa aplikuje procesný postup rozkazného a disciplinárneho konania, v ktorých sa uvádza označenie „disciplinárne previnenie“. Použitie zákona o priestupkoch sa na profesionálneho vojaka môže aplikovať len v rozsahu § 11 až § 20 zákona o priestupkoch, alebo za podmienky vymedzenej v § 10 ods. 2 zákona o priestupkoch. Pre účely priestupkového zákona nie je možné považovať za občanov osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. Vo vzťahu k vymedzeniu prekluzívnej a premlčacej lehoty sťažovateľ zopakoval svoje vyjadrenia, ktoré uviedol v žalobe a v replike k vyjadreniu žalovaného.

17. Podľa sťažovateľa sa správny súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s: (I) výpoveďou svedkyne, ktorá vyvracala tvrdenia oznamovateľa; (II) námietkou, že veliteľ nepreukázal úmysel, čo je elementárna podmienka pre posúdenie konania, ktoré má znaky priestupku, pričom dôkazné bremeno je na strane veliteľa; (III) nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia povahy disciplinárneho previnenia, okolností za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj sťažovateľa k plneniu služobných povinností; (IV) námietkou, že v prejednávanej veci vzhľadom na priebeh udalostí nebolo možné uložiť prísnejšie opatrenie ako pokarhanie.

19. K tomuto uzneseniu sa vyjadril sťažovateľ, podľa ktorého pri podaní kasačnej sťažnosti v danej veci ide o prípad podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP, a teda nemusí byť pred kasačným súdom povinne zastúpený. V prejednávanej veci išlo o výkon disciplinárnej právomoci veliteľa (nadriadeného) podľa osobitného predpisu a uloženie sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku, čím sú naplnené podmienky konania o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Vyžadovanie zastúpenia advokátom v konaní o predmetnej kasačnej sťažnosti by bolo porušením procesného práva sťažovateľa, čoho následkom by bolo odmietnutie spravodlivosti.

23. V predmetnej veci kasačný súd skúmal otázku, či sa na daný prípad vzťahuje § 199 ods. 1 písm. g) SSP, a teda či ide o preskúmavanie rozhodnutia súvisiaceho so sociálnou vecou profesionálneho vojaka, kedy v konaní pred kasačným súdom existuje výnimka z povinnosti zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP.

V prejednávanej veci mal kasačný súd za preukázané, že správny súd konal o správnej žalobe vo veciach správneho trestania a zo žiadnych písomností v spise nevyplýva, že by sa na sťažovateľa vzťahovala akákoľvek výnimka z povinného zastúpenia advokátom.

26. Najvyšší správny súd sa stotožňuje s právnym názorom, že Správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu sociálnych vecí. Ust. § 199 ods. 1 SSP vymedzuje, čo sa rozumie sociálnymi vecami prostredníctvom výpočtu orgánov verejnej správy, ktoré o sociálnych veciach rozhodujú. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, tento spôsob bol zvolený vzhľadom na pomerne často sa meniacu právnu úpravu v sociálnych veciach. Zároveň sa však v dôvodovej správe uvádza cit: „Špeciálna úprava konania vo veciach sociálnych bola predkladateľom zvolená vzhľadom na osobitnú problematiku sociálnych vecí, najmä dávkových vecí dôchodkového poistenia a zabezpečenia, ako aj s prihliadnutím na zrušenie tretej hlavy piatej časti OSP, <https://www.aspi.sk/products/lawZ./X/XXXXXX/X/aspi%XXXA/XX/ XXXX%XXZb.> aby bolo dôsledne garantované rešpektovanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež požiadavka rešpektovania zásad uplatňovaných pri realizácii sociálnych práv, vyplývajúca z medzinárodných dohovorov. Konanie v sociálnych veciach sa týka sociálneho poistenia vrátane sociálneho zabezpečenia

27. Rovnako sa aj odborná spisba zhoduje na tom, že na účel konania podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku vymedziť sociálne veci jednak podľa ich povahy (obsahu) a jednak podľa orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú. Konanie o žalobe v

Podobne uvádzajú aj HANZELOVÁ, I.; RUMANA I.; ŠINGLIAROVÁ I.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016 cit.: „Za konanie v sociálnych veciach považujeme teda nielen preskúmavanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne v dávkových a nedávkových veciach sociálneho poistenia, ale aj preskúmavanie rozhodnutí orgánov, ktoré rozhodujú vo veciach sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek, dôchodkových nárokov vyplývajúcich zo štátnoslužobných vzťahov, osobitných vzťahov sudcov a prokurátorov, ale aj z nárokov zo zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci a služieb zamestnanosti, bez ohľadu na to, či o nich rozhodujú ústredné orgány štátnej správy, územné orgány štátnej správy či orgány územnej samosprávy.“

30. V správnej žalobe sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie malo pravdepodobne vplyv na jeho odmeňovanie ešte pred jeho právoplatnosťou. Konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania však nie je možné automaticky spájať s konaním, ktoré sa týka služobného pomeru profesionálneho vojaka. Ak má sťažovateľ za to, že bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich zo služobného pomeru, môže sa nápravy domáhať na to určeným postupom.

32. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „ústavný súd“) v uznesení z 13. apríla 2021 sp. zn. I. ÚS 152/2021 v bodoch 14 - 16 tento súd uviedol, že podľa § 450 SSP je krajský súd oprávnený sťažovateľa vyzvať na odstránenie vád, a to len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok, a to ak sťažovateľ nie je v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a o povinnosti zastúpenia nebol riadne poučený. Krajský súd [.

33. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, napríklad uznesenie sp. zn. 6 Sžk 27/2017 zo 17. apríla 2019 a uznesenie sp. zn. 10 Asan 13/2017 z 9. augusta 2017, ktoré bolo podrobené aj kontrolou ústavnosti, pričom ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 271/2018 z 12. júna 2018 ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd v bode 21 daného uznesenia skonštatoval nasledovné: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať.

34. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 459 písm. d) SSP kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. 35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP. 36.

V Bratislave dňa 27. januára 2022