3Stk/6/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200036.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/14/2021
- IČS
- 3021200036
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: GastroBENE s.r.o., so sídlom Dechtice 320, 919 53 Dechtice, IČO: 46871586, zastúpeného: JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom, Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2058 zo dňa 5. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/ 14/2021-59, zo dňa 6. októbra 2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3021200036.1, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN-PRAV ODD/ROZ/2020/1028 zo dňa 11.11.2020, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta 2.000,00 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci“), ktorého sa zamestnávateľ GastroBENE s.r.o., Dechtice 320, 919 53 Dechtice, IČO: 46871586 dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.09.2020 o 17:50 h využíval na prevádzke Závodná jedáleň Manz Slovakia, s.r.o., Rybárska 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, závislú prácu fyzickej osoby E. E. A., F.. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - pomocná sila, výdaj stravy, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
II. Konanie pred správnym súdom
2. V žalobe žalobca žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a uviedol nasledovné argumenty: · protokol z inšpekcie práce nebol prerokovaný, pričom vo veci malo byť nariadené ústne pojednávanie bez ohľadu na mimoriadny stav vyvolaný šírením COVID-u 19; · zistený skutkový stav nepostačuje pre rozhodnutie, žalovaný mal zisťovať, či E. E. A. naplnil znaky závislej práce, na akom právom základe a či skutočne „pracuje“ pre žalobcu alebo pre p. E. alebo inú osobu; · v konaní došlo k procesným pochybeniam; · rozhodnutie neobsahuje všetky zákonné náležitosti a uloženie pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia jej výšky. 3. Žalovaný zotrval na jeho správnosti svojho postupu a rozhodnutia. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 13S/14/2021-59, zo dňa 6. októbra 2021 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z nasledovných dôvodov: · sporným bolo posúdenie, či E. E. A. mal so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah; · bez akejkoľvek pochybnosti bolo preukázané, že v čase kontroly sa na mieste výdaja stravy žalobcom nachádzal aj E. E. A.. Dôvodom jeho prítomnosti bola dohoda s p. E. vedúcim kuchyne, ktorý mu zadával pracovné pokyny, na základe ktorých už viacero dní vykonával činnosť výdajcu stravy na pracovisku určenom žalobcom za dohodnutú odmenu 5,00 eur na hodinu; · je zrejmé, že zo strany E. E. A.Š. išlo o výkon závislej činnosti v prospech žalobcu v súlade s predmetom jeho podnikania. Dojednaná činnosť vykazuje všetky znaky závislej práce; · z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 42 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer je možné založiť aj ústnou pracovnou zmluvou, nakoľko nedodržanie písomnej formy nie je Zákonníkom práce výslovne sankcionované jej neplatnosťou; · správne orgány mali zisťovať, či medzi žalobcom a p. A. bola uzatvorená ústna pracovná zmluva. Výsledky vykonaného dokazovania pritom nasvedčujú, že pán A. uzatvoril ústnu dohodu o pracovnom pomere so žalobcom, ktorý v zastúpení p. E. s ním dojednal základné podmienky výkonu závislej práce spĺňajúce znaky všetkých podstatných náležitostí pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce). Rozhodnutie žalovaného bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu; · v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca nedostal odpoveď v akom pracovnoprávnom, resp. právnom vzťahu bol, resp. mal byť podľa názoru správnych orgánov pán A. k žalobcovi v čase výkonu inšpekcie, čo zakladá aj dôvod nezákonnosti spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť; · ostatné námietky súd nepovažoval za dôvodné.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie). V kasačnej sťažnosti sťažovateľ: · odcitoval ustanovenia právnych predpisov o uzatváraní pracovnej zmluvy (§ 17 ods. 2 zákonníka práce, § 42 ods. 1 Zákonníka práce); · uviedol, že má opakovane za to, že došlo k porušeniu nelegálneho zamestnávania; · poukázal na odpovede p. A. v zápisnici o podaní informácie; · uviedol, že p. A. v deň inšpekcie nebol vedený v registri poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne; · založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce) predstavuje založenie takéhoto vzťahu pracovnou zmluvou v písomnej forme; · bez existencie akejkoľvek písomnej zmluvy ide o bezzmluvnú prácu (pracovnoprávny vzťah založený konkludentne); · pracovná zmluva v písomnej forme predstavuje zhmotnenie zásady právnej istoty v pracovnoprávnych vzťahoch s cieľom podporiť ochranu práv zamestnancov. 6. Žalobca uviedol, že víta rozhodnutie správneho súdu, avšak trvá na všetkých skutočnostiach uvádzaných v žalobe, na ktorú poukazuje.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 8. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie. 9.
Kasačný súd zdôrazňuje, že SSP stanovuje pre uplatnenie kasačnej sťažnosti prísne podmienky vo vzťahu k vymedzeniu kasačných dôvodov. Z ustanovenia § 440 ods. 2 vyplýva, že v prípade uplatnenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP je sťažovateľ povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a rovnako tak uviesť v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Pod právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
10. Sťažovateľom vyššie uvedené atribúty dôsledne nenaplnil. Sťažovateľ trvá na závere, že pokiaľ nie je pracovná zmluva založená písomne, ide o nelegálne zamestnávanie. Nepredložil však potrebnú právnu argumentáciu, ktorou by rozporoval právne závery správneho súdu o tom, že k založeniu pracovnoprávneho vzťahu mohlo v tomto prípade dôjsť aj ústne, a že pre rozhodnutie o nelegálnom zamestnávaní je potrebné zaobstarať si ďalšie dôkazy. 11.
Vzhľadom na takúto nedostatočnú argumentáciu sťažovateľa kasačný súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že vo veciach správneho trestania je povinnosťou správneho orgánu riadne zistiť skutkový stav a za týmto účelom získať potrebné dôkazy bez toho, aby subjekt podozrivý z protiprávneho konania musel predkladať dôkazy o svojej nevine.
12. V súdenej veci žalovaný v rozhodnutiach vychádzal z jediného dôkazu, a to zo zápisnice o podaní informácie p. A.. Správny orgán po začatí správneho konania nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal len podkladov obstaraných vo fáze pred jeho začatím.
Nie je vylúčené, aby boli podkladom rozhodnutia aj dokumenty a podklady získané v rámci kontrolnej činnosti, pokiaľ by z nich bolo možné bez pochýb vyvodiť záver o porušení povinnosti žalobcu. 13. V súdenej veci však podľa kasačného súdu takýto záver z predmetnej zápisnice nemožno vyvodiť. Z vyjadrení p. A. sa javí, že mal za to, že k uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo (napr. „Dohodol som sa na práci s p. E..“, „Bol som v tom, že dostanem riadnu písomnú dohodu.“). Rovnako tieto vyjadrenia svedčia o tom, že vykonával prácu so všetkými atribútmi závislej práce, evidoval svoj čas na pracovisku elektronicky, zamestnávateľ mu prepláca obuv.
14. Za týchto okolností sa kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že je potrebné skúmať, či v danom prípade nedošlo k uzavretiu ústnej pracovnej zmluvy. Kasačný súd poukazuje na výklad k § 42 ods. 1 Zákonníka práce cit: „Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. .
. . Ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru.
. .“ (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 488-495). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ani k tomuto nedošlo, záver o protiprávnom konaní si musí zaobstarať aj ďalšie dôkazy, napr. výsluchom prevádzkara p. E.Á_, s ktorým si mal p. A. dojednať prácu. 15.
Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny orgán v ďalšom konaní zváži jeho nariadenie. Kasačný súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017, v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len
fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“
16. Pokiaľ ide o ostatné závery správneho súdu a výhrady žalobcu k procesnému postupu, kasačný súd nepovažuje formu, ktorú zvolil správny orgán pre prerokovanie protokolu vzhľadom na šírenie nákazy COVID-19 za porušujúcu práva žalobcu. Postupom žalovaného mu nebola obmedzená ani sťažená možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
17. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 18. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 19. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. novembra 2023