3Stk/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s.r.o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava, IČO: 50107461, právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 6. augusta 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/278/ 2021-73 zo dňa 25. marca 2025, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/278/2021 zo dňa 25. marca 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

8:45 hod., vykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol č. 7060/32/2020/ Val-23188/2020 zo dňa 20. júla 2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že - v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami, - z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch, - telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky, ktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových

3. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27. apríla 2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie") uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vodný zákon") v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10000,- eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16. júla 2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcely registra „C" na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Z. v rozpore s podmienkami povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd"), keďže podľa povolenia na vypúšťanie

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06. augusta 2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie") zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 vodného zákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo výške 10000,- eur za to, že žalobca dňa 16. júla 2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcela registra „C" na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Z. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona.

6. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd") dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri rozhodovaní považovali za kľúčový dôkaz (pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci) na vyslovenie viny žalobcu a uloženie sankcie, Protokol č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra 2020, ktorého prílohou je fotodokumentácia z vykonanej kontroly pozostávajúca z troch fotografií. Predmetné fotografie však podľa názoru správneho súdu preukazovali len to, že v predmetnom vodnom toku sa vyskytovala hnedo sfarbená voda, ale vôbec z nich nie je zrejmé, že takto sfarbená voda vytekala z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom ktorého je

Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo hnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo sfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch.

Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho objektu OK Školská tak, ako to tvrdili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach.

V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné prisvedčiť žalovanému, že z dikcie § 41 ods. 1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody.

11. Správny súd konštatoval, že v Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona určená celkom jednoznačne, a to tak, že pre jej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní odpadových vôd v rozpore s povolením alebo bez povolenia. Na základe uvedeného konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. 12. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver o vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať v porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise), nijako nevyplýval. Správny súd rozhodol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav napr. výpoveďami svedkov, fotodokumentáciou, z ktorej by vyplývalo MZV, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci (ak takouto správne orgány disponujú) a v prípade, že vydá nové rozhodnutie, toto náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom.

13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Žalovaný súhlasí s tým, že pokiaľ je nazerané na fotodokumentáciu oddelene bez protokolu, nemôžu fotografie dosahovať takú intenzitu, ktorá by preukázala, že skutok, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta sa stal.

17. V prejednávanom prípade však odobratie vzorky vody a jej rozbor nebol žiaduci, nakoľko samotné sfarbenie vody a zápach boli dostatočné na potvrdenie záverov o mimoriadnom zhoršení kvality vôd. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného považuje názor Správneho súdu v Bratislave o vykonaní ďalšieho dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu za požiadavku nad rámec zákona.

19. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že konštatovania prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že sfarbenie a zápach ohrozujú kvalitu vody, sú absolútne nepreskúmateľné. Žalobca je toho názoru, že práve rozbor vôd je rozhodujúcim dôkazom, ktorý však prvostupňový orgán nevykonal. Žalobca v plnom rozsahu súhlasí so závermi Správneho súdu v Bratislave, že v administratívnom konaní nebolo riadne preukázané, že je naplnený znak skutkovej podstaty predmetného iného správneho deliktu - objektívna stránka.

III. Posúdenie kasačného súdu

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok") rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

26. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

28. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

30. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10000,- eur uložená v súlade so zákonom. 31.

vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním. 32. V napadnutom rozhodnutí správny súd spochybnil naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu a teda, že v prejednávanej veci absentujú dôkazy preukazujúce komisívne konanie žalobcu spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Správny súd v uvedenom konštatovaní vychádzal z priloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.

prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt č. 3; c) Protokolom č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla 2020, ku ktorému došlo na vodnom toku Mástsky potokok v Stupave, časť Mást, k.ú. Z. dňa 16. júla 2020, č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra 2020 (ďalej len „protokol č. 2"); d) listinou žalobcu „Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3", v ktorom žalobca uviedol, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie nového problému spôsobujúceho nevyhovujúci stav na odľahčovacom

OU-MA- OSZP 2020/002922/104/MAJ zo dňa 13. marca 2020 (ďalej len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd"), ktorým Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov cez dva výustné objekty, a to výusť č. 2 - OK Zippava, s miestom vypúšťania do vodného toku Mláka a výusť č. 3 - OK Školská, s miestom vypúšťania do odvodňovacieho rigolu zaústeného do Mástskeho potoka, podľa ktorého je v podmienkach vypúšťania odľahčovaných vôd pre obidve odľahčovacie komory uvedené, že vypúšťanie odľahčovaných (odpadových) vôd sa bude realizovať len v čase prívalových dažďov, v bez dažďovom období budú odľahčovacie komory

2020/10061 zo dňa 14. septembra 2020 doručeným na prvostupňový správny orgán dňa 17. septembra 2020, ktorým bol zaslaný Meteorologický posudok 582/2020, v ktorom je konštatované, že dňa 15. júla 2020 bol zaznamenaný celkový úhrn atmosférických zrážok v lokalite mesta Stupava 0,2 mm a dňa 16. júla 2020 boli v danej lokalite striedavé zrážky s celkovým úhrnom 0,6 mm. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku MZV (dňa 16. júla 2020) sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali, a teda žalobca vypúšťal odpadové vody z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku Mástsky potok, za bezdažďového stavu resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava, bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa ustanovenia § 36 ods. 13 vodného zákona Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov.

35. Samotné fotografie nie sú samostatným dôkazom, teda hodnotenie fotografií ako dôkaz jednotlivo, tak ako to vyhodnotil Správny súd v Bratislave neprichádza do úvahy. Správny súd v Bratislave nazeral na fotografie ako na samostatný dôkaz, a hodnotil ich jednotlivo bez akýchkoľvek súvislostí k Protokolom, ktorých prílohu tvorili. Zároveň je vhodné uviesť, že Správny súd v Bratislave nebral do úvahy ďalšie dôkazy, napr. tvrdenia žalobcu počas riešenia MZV ako aj správneho konania, ktoré potvrdzovali jeho protiprávne konanie s následkom MZV. 36.

37. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia Správneho súdu ohľadom toho, že žalovanému nič nebránilo, aby boli pri riešení MZV odobraté vzorky vôd, kasačný súd uvádza, že v prejednávanom prípade odobratie vzorky vody a jej rozbor nebol žiaduci, nakoľko samotné sfarbenie vody a zápach boli dostatočné na potvrdenie záverov o mimoriadnom zhoršení kvality vôd. V prípadoch, kedy správny orgán sankcionuje pôvodcu MZV za zhoršenie kvality vôd, teda keď správny orgán tvrdí, že došlo k reálnemu zhoršeniu kvality vôd je žiaduce, aby toto tvrdenie správny orgán preukázal práve spomínaným rozborom kvality vody.

V takomto prípade by išlo o „zbytočný" dôkaz, ktorý správny orgán na vyvodenie zodpovednosti nepotrebuje. Rozbor kvality vody nie je kritériom pre potvrdenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, nakoľko aj samotné ohrozenie kvality vôd (kedy sa kvalita vody nezhorší) postačuje na naplnenie pojmových znakov MZV (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/24/2020). V prejednávanom prípade bolo ohrozenie kvality vody preukázané práve sfarbením a zápachom vody, ktoré nie sú štandardné. Napokon samotný správny súd v bode 64. napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre naplnenie znakov MZV postačuje ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia.