3Stk/8/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200739.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/67/2021
- IČS
- 7020200739
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50560611, právne zastúpeného: Mgr. Marcel Fandák, LL.M, advokát so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 42247161, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE-OOP2-2020/025448-007 zo dňa 02.09.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 6S/ 16/2020 - 50 zo dňa 9. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2020/015560 zo dňa 02.04.2020 rozhodol o uložení pokuty vo výške 150 Eur podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o diaľničnej známke“) Advokátskej kancelárii Bröstl & Čentík s.r.o, IČO: 50560611, so sídlom Rázusova 1,040 01 Košice za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že dňa 04.02.2019, v čase o 16:42:10 hod., ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom G., kategórie M1 užíval vymedzený úsek cesty DI, 415,6 km, smer PR bez úhrady diaľničnej známky. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 18629288 a plnoformátovej prehľadovej fotografie (2x), vyhotovený dňa 05.02.2019 o 02:51:10 hod. 2. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy
a pozemných komunikácií v konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, preskúmavaným rozhodnutím č. OU-KE-OOP2-2020/025448-007 zo dňa 02.09.2020 rozhodol tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu.
3. Z predmetného záznamu z kontroly bol v jednotnom systéme cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 31.01.2020 vygenerovaný rozkaz č. OU-KE-OCDPK-2020/015560 o uložení pokuty, ktorý bol účastníkovi konania (žalobcovi) doručený dňa 03.02.2020. Účastník konania voči uvedenému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom tvrdil, že diaľničná známka pre vozidlo s evidenčným číslom G. bola riadne objednaná a zaplatená dňa 30.01.2019.
4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 05.02.2020 požiadal NDS a.s. o vyjadrenie k záznamu z kontroly. NDS uviedla, že kontrolou v rámci Centrálnej evidencie úhrad Diaľničných známok Služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest Slovenskej republiky sa zistilo, že predmetné vozidlo nemalo v čase výkonu kontroly, t.j. dňa 04.02.2019 o 16:42:10 uhradenú platnú elektronickú diaľničnú
známku. Predmetné vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku s platnosťou od 05.02.2019 do 31.01.2020. 5. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán svoje zistenia uviedol v rozhodnutí, ako aj v stanovisku pri ústnom prejednaní správneho deliktu zo dňa 10.03.2020.
Pre vydanie rozhodnutia si zadovážil podklady a svoje poznatky uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré neobsahuje nesúlad právnych názorov s vykonanými skutkovými zisteniami a predloženými dôkazmi. Účastník konania bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Účastník konania podľa žalovaného nepredložil doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že v čase spáchania správneho deliktu, t. j. dňa 04.02.2018 v čase 16:42:10 hod., keď užíval vymedzený úsek cesty, bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
6. K námietkam žalobcu v odvolaní žalovaný konštatoval, že žalobca si zvolil kúpu diaľničnej známky spôsobom objednávka, úhrada bankovým prevodom. Na základe tohto postupu mu bola vystavená objednávka diaľničných známok - 7190004710, v ktorej boli uvedené, okrem iného, aj skutočnosti, ako evidenčné číslo vozidla - G., dátum splatnosti objednávky - 30.01.2019, ako aj dátum začiatku platnosti diaľničnej známky - 05.02.2019 a dátum skončenia platnosti diaľničnej známky, a to 31.01.2020. Následne bolo žalobcovi vystavené Potvrdenie o úhrade diaľničnej známky - faktúra č. 1990017458 (ďalej „potvrdenie o zaplatení“), v ktorom bola taktiež uvedená platnosť diaľničnej známky, a to od 05.02.2019 do 31.01.2020. Účastník konania v odvolaní spomína potvrdenie o zaplatení a v ňom uvedený dátum úhrady 30.01.2019, ale neuvádza podstatnú skutočnosť uvedenú v tomto potvrdení, a to dátum platnosti diaľničnej známky, ktorý je uvedený v tomto potvrdení o zaplatení, ako aj v samotnej objednávke.
7. K námietkam žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa pri kvalifikácii skutku odvoláva na formálny údaj na potvrdení NDS ohľadom začiatku platnosti diaľničnej známky, ktorý je podľa neho v zjavnom rozpore so skutočnosťou, a považuje ho za právne irelevantný a bezvýznamný pri posudzovaní spáchania správneho deliktu, žalovaný konštatoval, že podľa § 8 ods. 1 zákona o diaľničnej známke správcom výberu úhrady diaľničnej známky je NDS,
a. s. . Správca výberu úhrady diaľničnej známky je oprávnený výkonom činností podľa tohto zákona poveriť inú osobu. Správca výberu úhrady diaľničnej známky v elektronickej podobe elektronickým zariadením zhromažďuje, spracúva, využíva a uchováva vymedzené údaje. Správca výberu úhrady diaľničnej známky a poverená osoba sú povinní na požiadanie poskytnúť ministerstvu a okresným úradom informácie zhromaždené elektronickým zariadením na plnenie úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov. V § 9 ods. 1 zákona o diaľničnej známke je ustanovené, že kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Týmito osobami sú zamestnanci správcu výberu úhrady diaľničnej známky a zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej
známky. V § 9 ods. 10 zákona o diaľničnej známke je ustanovené, že na účely rozkazného konania podľa § 11 až 13 tohto zákona môže správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 tohto zákona alebo osoba poverená výkonom kontroly vykonávať kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona stacionárnymi elektronickými zariadeniami a mobilnými elektronickými zariadeniami správcu výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej podľa § 8 ods. 1 tohto zákona bez zastavenia vozidla a jazdnej súpravy aj bez súčinnosti orgánov policajného zboru.
V § 9 ods. 11 písm. b) zákona o diaľničnej známke je ustanovené, že na účely rozkazného konania správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 tohto zákona je oprávnená zabezpečovať dôkazy o nesplnení povinností vyplývajúcich z tohto zákona a poskytovať ich okresným úradom.
8. K námietke žalobcu, že platnosť diaľničnej známky určuje zákon a nie NDS, a.s. a jej platnosť závisí od jej skutočnej úhrady a nie od úvahy a svojvôle správneho orgánu žalovaný poukázal na § 5 zákona o diaľničnej známke.
9. K námietke, že diaľničná známka bola platná odo dňa úhrady - od 30.01.2019 a jednoznačne elektronický systém správcu výberu úhrady diaľničnej známky zle vygeneroval jej platnosť a údaj o jej začiatku platnosti sa nedá vyplniť, žalovaný konštatoval, že v § 5 ods. 3 zákona o diaľničnej známke je jasne ustanovené, že o úhrade diaľničnej známky sa vydá potvrdenie, ktoré okrem iného obsahuje aj údaj o začiatku platnosti a konca platnosti diaľničnej
známky. 10. K námietke žalobcu, že diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná od 01.01. príslušného kalendárneho roka alebo odo dňa jej úhrady v príslušnom kalendárnom roku do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka, v rámci ktorej poukazuje na § 3 ods. 1 zákona o diaľničnej známke a súčasne na článok IV. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky (ďalej „VOP“), žalovaný konštatoval, že účastník konania poukazuje len na jeden článok VOP, ktorý upravuje výšku a platnosť úhrady diaľničnej známky. Logicky nadväzujúci článok V. VOP upravuje úhradu diaľničnej známky. Článok V. VOP v odseku 1 ustanovuje, akými spôsobmi je možné úhradu diaľničnej známky vykonať. V článku V. odseku 6 VOP je ustanovené, že poskytovateľ služby, na základe zaplatenia úhrady diaľničnej známky, vydá potvrdenie, ktoré okrem náležitostí stanovených v príslušných ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení bude
obsahovať: a) miesto, dátum a čas predaja diaľničnej známky, b) krajinu registrácie vozidla, c) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02, d) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo prípojné vozidlo, e) platnosť diaľničnej známky, začiatok a koniec jej platnosti, f) názov a sídlo Správcu výberu úhrady diaľničnej známky. 11. Žalovaný dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom. Prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav veci a odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
II. Konanie pred správnym súdom
12. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“) správnu žalobu a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie administratívneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, t.j. podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 13. Žalobca predovšetkým namietal: - Správny orgán sa uspokojil s formálnym vyjadrením NDS, neprihliadol na relevantné dôkazy, dopustil sa svojvoľného a formalistického právneho posúdenia, ktoré je v zjavnom rozpore so
zákonom; - tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil doklad, z ktorého je zrejmé, že v čase spáchania správneho deliktu (dňa 04.02.2019) bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, je absolútne nepravdivé - žalobca predložil celý rad dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že diaľničná známka bola uhradená dňa 30.01.2019, (sms potvrdenie z banky o odoslaní platby, výpis z účtu, e-mail potvrdenie o úhrade diaľničnej známky zo dňa 31.01.2019 a potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, faktúra číslo 1990017458); - odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vnútorne nekonzistentné - žalovaný uviedol, že objednávka bola vytvorená 30.01.2019, pričom v tomto dni ju žalobca uhradil v Tatrabanke, teda finančné prostriedky boli v tomto dni pripísané na účet - žalovaný na jednej strane tvrdí, že v čase užívania diaľnice nemal žalobca uhradenú diaľničnú známku a na druhej strane uvádza, že diaľničné známka uhradená bola; - k tvrdeniu žalovaného „Pri úhrade diaľničnej známky formou objednávky je pri dátume „platná od“, ktorý zadáva zákazník (pričom prednastavená hodnota je zvolená podľa textu
nižšie“), červenou zvýraznený text: „Peňažné prostriedky za úhradu diaľničnej známky musia byť pripísané na účet Správcu výberu úhrady diaľničnej známky najneskôr 4 pracovné dni pred začiatkom platnosti diaľničnej známky, preto dátum začiatku platnosti diaľničnej známky môžete nastaviť najskôr o 4 pracovné dni nasledujúce po dnešnom dni“ žalobca poukázal na text z objednávky č. 7190004710: „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádzame, že úhrada Vami špecifikovaných Diaľničných známok bude v rámci Centrálnej evidencie úhrad diaľničných známok zrealizovaná výlučne až na základe Vášho zaplatenia vyššie uvedenej sumy do uvedeného dátumu splatnosti Objednávky, a teda doklad.
Potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, faktúra“ Vám bude doručený až okamihom pripísania Vašej platby na vyššie uvedený účet Správcu výberu úhrady diaľničnej známky.“ - žalovaný správny orgán nesprávne vyhodnotil porušenie povinnosti, pretože diaľničná známka na rok 2019 bola zo strany prevádzkovateľa riadne a včas uhradená, z pohľadu dodržania povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 a spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke je rozhodujúce, či v čase užívania diaľnice bola zaplatená úhrada za diaľničnú známku; - platnosť diaľničnej známky nesprávne vygeneroval správca výberu úhrady diaľničnej známky od 05.02.2019, pri kúpe diaľničnej známky s ročnou platnosťou údaje začiatku a konca platnosti ročnej diaľničnej známky dopočítava automaticky systém, podľa žalobcu je však zrejmé, že skutočným dňom platnosti diaľničnej známky nebol dátum 05.02.2019, ale deň, keď bola diaľničná známka uhradená, a to 30.01.2019, resp. 01.02.2019, keďže do 31.01.2019
prevádzkovateľovi vozidla ešte platila diaľničná známka na rok 2018; - s názorom žalovaného nestotožňuje ani súdna prax, podľa ktorej zákon o diaľničnej známke zakotvuje v § 10a ods. 1 skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého objektívna stránka je založená na porušení povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2.
Ide o povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Teda objektívna stránka skutkovej podstaty nie je založená na nesprávnom alebo neúplnom zadaní údajov vymedzených v § 5 ods. 1 zákona. Preto nesprávne alebo neúplné zadanie údajov do elektronického systému nemôže mať za následok vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti, navyše v prípade, ak účastník konania tvrdí a svoje tvrdenie aj preukázal potvrdením o úhrade diaľničnej známky. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/3/2017 zo dňa 25.04.2018, v ktorom bolo uvedené, že správny súd sa nestotožňuje s tvrdením, že skutočné zaplatenie za diaľničnú známku nemá vplyv na spáchanie správneho deliktu a správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o diaľničnej známke nepostihuje sankciou uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov do elektronického systému, ale sankciou postihuje nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom (§ 4 ods. 2 v spojení s § 10a ods. 1 zákona ).
Iný výklad zákona by v podstate znamenal, že zákon de facto nerozlišuje medzi prevádzkovateľom vozidla, ktorý diaľničnú známku vôbec neuhradil a prevádzkovateľom vozidla, ktorý si zákonnú povinnosť splnil, avšak do elektronického systému zadal nesprávne údaje;
- poukázal na zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov a konštatoval, že novela bola zameraná na lehotu, v ktorej je možné uložiť pokutu prevádzkovateľovi vozidla za porušenie povinnosti „zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky", teda za užívanie diaľnic bez diaľničnej známky. Tento zákon ustanovuje, že v rozkaznom konaní môže byť pokuta za porušenie povinnosti uložená do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti (§ 11 ods. 6 zákona).
Predmetné ustanovenie má hmotnoprávnu povahu, teda lehota uvedená v ustanovení § 11 ods. 6 zákona je prekluzívna, pričom jej uplynutie spôsobuje zánik trestnosti správneho deliktu. 14. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Mal za to, že námietky v žalobe sú totožné s námietkami v odvolaní. Jednotlivé spôsoby úhrady diaľničnej známky dostatočne vysvetlil v napadnutom rozhodnutí a vychádzal len zo zákona o diaľničnej známke a nie z sms potvrdení z banky o odoslaní platby, výpisov účtov, resp. zo zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, ako uviedol žalobca. Opätovne konštatoval, že zákon o diaľničnej známke v § 5 ods. 1 jasne ustanovuje, čo sa pri úhrade diaľničnej známky do elektronického systému zadáva a v odseku 2 uvedeného paragrafu je ustanovené, akou formou je možné túto úhradu vykonať. 15. Žalobca v replike zotrval na argumentácii uplatnenej v správnej žalobe a okrem toho zdôraznil, že skutková podstata správneho deliktu (§ 10 ods. 1 zákona o diaľničnej známke), ktorého sa mal žalobca podľa žalovaného dopustiť, znie nasledovne: „Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 24 ods. 2.“ Podľa § 4 ods. 2 „Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“
Konštatoval, že v čase inkriminovaného užívania diaľnice mal splnenú povinnosť úhrady diaľničnej známky, logicky sa nemohol dopustiť takto zákonom jasne definovaného správneho deliktu. 16. Správny súd dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie formálne napĺňa skutkovú podstatu administratívnymi orgánmi špecifikovaného správneho deliktu, pri posudzovaní danej veci dôsledne nezohľadnili tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné, a to vzhľadom na okolnosti prípadu) a s týmto sa v správnom konaní a ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dôsledne nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, podľa názoru správneho súdu tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť. Vzhľadom na podstatu argumentácie žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto formálne poňatie administratívneho deliktu
by bolo zrejme problematické, z hľadiska zásady právnej istoty, pretože takýto prístup by mohol viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivému postihu. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority
správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty.
Argumentácia žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje. 17. K námietke žalobcu, že prekluzívna lehota na uloženie pokuty uplynula a preto právo na jej uloženie zaniklo, správny súd uviedol, že po zrušení napadnutých rozhodnutí bude úlohou žalovaného zaoberať sa aj touto skutočnosťou.
18. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, neboli vydané v súlade so zákonom a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP).
Dôvodom ich zrušenia bola predovšetkým absencia materiálnych dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď pri formálnom posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu, nakoľko z vyššieho uvedeného vyplýva, že žalobca dňa 04.02.2019 užíval vymedzený úsek diaľnice s uhradenou diaľničnou známkou s ročnou platnosťou, ktorej zákon jasne a určito vymedzuje platnosť v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o diaľničnej známke.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bola v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
20. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie). Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Podľa sťažovateľa správny súd absolútne právne neodôvodnil skutkový stav namietaný sťažovateľom a jednoducho aplikoval odôvodnenie, ktoré sa vzťahovalo na prípady žalôb, kedy prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku, ale nesprávne uviedol evidenčné číslo vozidla, resp. nevykonal preregistráciu.
22. Sťažovateľ zdôraznil, že § 5 ods. 3 zákona o diaľničnej známke jednoznačne ustanovuje, čo musí obsahovať potvrdenie o úhrade diaľničnej známky a pod písm. e) je uvedené platnosť diaľničnej známky, začiatok a koniec jej platnosti. Tento zákon v § 5 ods. 2 dáva
prevádzkovateľovi vozidla viacero možností úhrady diaľničnej známky. Pri každom z nich sa vydáva potvrdenie, obsahujúce platnosť známky. Správny orgán posudzuje jej platnosť na základe tohto potvrdenia a nie na základe výpisov z banky, sms a pod.
. 23. V danom prípade potvrdenie o úhrade diaľničnej známky obsahuje platnosť od 05.02.2019 - 31.01.2020. Žalobca spomína dátum úhrady 30.01.2019, uvedený na potvrdení o zaplatení, ale aj v tomto potvrdení je uvedený dátum platnosti známky, rovnako ako aj v objednávke.
24. K námietke žalobcu, že rovnakým spôsobom si zakúpil aj známku pre iné vozidlo a jemu systém vygeneroval platnosť známky správne, hoc bola uhradená o deň neskôr, sťažovateľ konštatuje, že pri daných vozidlách boli využité iné spôsoby úhrady. Online úhrada, ktorú je možné zaplatiť službou Tatrapay, alebo bankovou kartou, je spracovaná okamžite, zatiaľ čo pri objednávke diaľničnej známky, ktorá je určená pre platbu bankovým prevodom, je vystavená objednávka, na základe ktorej zákazník realizuje bankový prevod. O úhrade diaľničnej známky formou objednávky pojednávajú VOP v čl. X a bode 5. Na základe objednávky na predmetné vozidlo bola uhradené diaľničná známka na rok 2019, pričom platnosť známky bola zákazníkom nastavená, resp. potvrdená na 05.02.2019 - zákazník by si mal zvoliť taký dátum, aby stihla byť jeho úhrada realizovaná bankovým prevodom pripísaná na účet a spracovaná pred dátumom začiatku jej platnosti. Objednávka bola vytvorená dňa 30.01.2019.Pri úhrade formou objednávky je pri dátume „platná od“, ktorý zadáva zákazník (pričom prednastavená
hodnota je zvolená podľa textu nižšie), červenou zvýraznený text: „PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY ZA ÚHRADU DIAĽNIČNEJ ZNÁMKY MUSIA BYŤ PRIPÍSANÉ NA ÚČET SPRÁVCU VÝBERU ÚHRADY DIAĽNIČNEJ ZNÁMKY NAJNESKOR 4 PRACOVNÉ DNI PRED ZAČIATKOM PLATNOSTI DIAĽNIČNEJ ZNÁMKY, PRETO DÁTUM ZAČIATKU PLATNOSTI DIAĽNIČNEJ ZNÁMKY MOŽETE NASTAVIŤ NAJSKOR O 4 PRACOVNÉ DNI NASLEDUJÚCE PO DNEŠNOM DNI.“
25. V danom prípade sa teda nejedná o žiadnu systémovú chybu (zlé vygenerovanie platnosti), ako uvádza žalobca, ale pri tomto druhu úhrady je na to zákazník upozornený. 26. Sťažovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu 6Sžf/30/2016 cit: „už len samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Na spáchanie správneho deliktu, ale postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty a to s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Najvyšší súd tiež uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie a fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu.“ V danej veci teda vôbec nie je možné zohľadňovať materiálny znak správneho deliktu, nakoľko správny orgán vychádzal priamo zo zákona. 27.
Pokiaľ ide o neprimeranú tvrdosť a nespravodlivý postih, na ktorý upriamuje pozornosť správny súd, sťažovateľ uvádza, že zákon o diaľničnej známke mu ukladá povinnosť, nie možnosť uložiť pokutu. 28. Žalobca rozsudok správneho súdu považoval za správny a zákonný. Zotrval na svojich dovtedajších podaniach a vyjadreniach, že diaľničná známka bola preukázateľne uhradená 31.01.2019. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan 34/ 2019 zo dňa 25. marca 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, v zmysle ktorého je pri deliktuálnej zodpovednosti podľa zákona o diaľničnej známke potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a zvoliť materiálny prístup. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia považoval vzhľadom na štandardy nastavené Najvyšším súdom SR, Ústavným súdom SR, ako aj ESĽP za dostatočné.
IV. Posúdenie kasačného súdu
29. Najvyšší správny súd ako súd kasačný konštatuje, že konštantnú prax judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS
SR. 30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
31. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľom nastolené otázky, týkajúce sa prístupu k posudzovaniu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 o diaľničnej známke už boli riešené Najvyšším súdom SR Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Asan 19/2020 zo dňa 20. augusta 2020 (vec rovnakej žalobkyne aj žalovaného, užívanie diaľničného úseku dňa 8. januára 2017), v rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, ako aj Najvyšším správnym súdom v rozhodnutí sp. zn.: 5Asan/22/2020 zo dňa 25. mája 2022.
Na toto rozhodnutie kasačný súd podľa § 464 ods. 1 poukazuje a uvádza jeho prevzatú časť cit.: „21. V predmetnom prípade sa medzi sťažovateľom a žalovaným stal sporným výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o
diaľničnej známke. Hoci správny delikt vo všeobecnosti nemá legálnu definíciu, je chápaný ako protiprávne a spoločensky škodlivé konanie zodpovednej osoby, ktorého znaky sú uvedené v zákone a s ktorým tento spája aj hrozbu sankcie trestnej povahy ukladanej v rámci výkonu verejnej správy (napr. HAMUĽÁKOVÁ, Z.; HORVAT, M.:
Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, str. 21 - 22 a iné). Na to, aby mohlo dôjsť k sankcionovaniu konania osoby v rámci výkonu verejnej správy (administratívnej zodpovednosti) musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a preukázané štyri znaky vyvoditeľné zo skutkovej podstaty správneho deliktu - (i) objekt, (ii) objektívna stránka, (iii) subjekt a (iv) subjektívna stránka.
22. Vychádzajúc zo znenia § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke je zrejmé, že objektom, teda spoločensky chráneným záujmom, skutkovej podstaty sporného správneho deliktu je fiškálny záujem štátu na úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest. Diaľničná známka má pritom charakter časovo limitovaného poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest konkrétnymi vozidlami alebo jazdnými súpravami (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 3 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30. júna 2019 a § 2 ods. 1, 2 a 4 zákona o diaľničnej známke v aktuálnom znení).
23. Takto vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke ústi aj do vymedzenia jeho objektívnej stránky. Sankcionuje totiž konanie prevádzkovateľa spočívajúce v porušení jeho povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest konkrétnym vozidlom alebo konkrétnou jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
24. Z hľadiska objektu a objektívnej stránky predmetného správneho deliktu je preto relevantná otázka, či bolo preukázané, že určitým vozidlom bol využívaný vymedzený úsek ciest bez toho, aby došlo k úhrade diaľničnej známky. 29.
K obdobným záverom dospel tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8 Asan 19/2020 zo dňa 20. augusta 2020 za obdobného skutkového stavu. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, v ktorom uviedol: „ 16. (.
. .) Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona č. 488/ 2013 Z. z., pričom jej objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby prevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku ciest, uhradil diaľničnú známku. Jej súčasťou však nie je povinnosť týkajúca sa kvalifikovaného poskytnutia EČV. To znamená, že zákon č. 488/2013 Z. z. sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom a teda nie nesprávne zadanie údajov (napr. EČV) o vozidle(.
. .) 22. Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr. jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. V prejednávanej veci preto žalobkyňa nenaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko hoci v dôsledku zrejmej nesprávnosti pri zadaní EČV, kedy bola chybná len jediná číslica, zakúpila diaľničnú známku pre iné vozidlo, toto podľa výsledkov lustrácie ani neexistuje a teda štátu resp.
správcovi výberu úhrad fakticky nevznikla škoda. Pokiaľ teda vozidlo s chybným EČV neexistuje a teda logicky nemôže využívať diaľnicu, možno konštatovať, že žalobkyňa si splnila povinnosť úhrady pre vozidlo, ktoré diaľnicu reálne využíva a teda v dobrej viere mohla využívať svoje vozidlo so správnym EČV (líšiacim sa len v jedinej číslici) na diaľnici v domnení, že má naň zakúpenú diaľničnú známku.“
32. Kasačný súd konštatuje, že hoci sa vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, týkali formálnych pochybení užívateľov vymedzených úsekov ciest, spoplatnených diaľničnou známkou, spoločným znakom, rozhodujúcim pre použitie týchto rozhodnutí aj na posudzovanú vec, je potreba zohľadnenia materiálneho prístupu pri trestaní za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.
Správny orgán sa teda v zmysle prezentovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré rešpektoval aj správny súd v tejto veci, nemôže uspokojiť s formálnym prístupom, ale musí preukázať, či k vozidlu skutočne v čase využívania spoplatneného úseku cesty bola uhradená diaľničná známka.
33. V posudzovanom prípade žalobca predkladal dôkazy, z ktorých vyplýva, že v čase, keď dané vozidlo využívalo spoplatnený úsek cesty (04.02.2019), bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky (úhrada dňa 31.01.2019). Túto skutočnosť nevyvrátil vo svojej argumentácii ani sťažovateľ. Rozdielnym bol názor žalobcu a sťažovateľa na to, či vzhľadom na zvolený spôsob platby za diaľničnú známku je dôvodom na záver o užívané spoplatneného úseku cesty bez úhrady diaľničnej známky skutočnosť, že elektronický systém vygeneroval dátum platnosti diaľničnej známky v súlade s internou úpravou po uplynutí štyroch pracovných dní po preukázanej úhrade, t.j. až deň po tom, ako vozidlo využívalo spoplatnený úsek cesty(05.02.2019). 34. Ťažisko argumentov sťažovateľa spočíva v tom, že za zvolený spôsob platby a teda aj za automaticky nastavený najskorší možný začiatok platnosti diaľničnej známky nesie zodpovednosť žalobca. Naopak, žalobca tvrdí, že vzhľadom na zákonnú definíciu znenia správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 4 ods. 2 tohto
zákona sa deliktu nemohol dopustiť, keďže tento je formulovaný ako užívanie spoplatneného úseku cesty bez splnenia povinnosti úhrady, čo sa v jeho prípade nestalo. 35. Kasačný súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení zákona o diaľničnej známke v príslušnom znení nemožno vyvodiť reálny význam a dôvod existencie posunu lehoty medzi úhradou ročnej diaľničnej známky a momentom najskoršieho možného dátumu začiatku jej platnosti nakoľko začiatok platnosti je stanovený zákonom pevne na 1.januára daného roka. Úvaha sťažovateľa o zvolení si resp. posunutí začiatku platnosti diaľničnej známky môže mať význam pri známkach s obmedzenou platnosťou (10-dňová, resp. 30-dňová známka), kde si zákazník takúto známku môže zakúpiť aj s časovým predstihom a určí si začiatok plynutia 10- alebo 30-dňovej lehoty kedykoľvek počas roka.
36. Pokiaľ ide o zdôrazňovanie významu VOP, kasačný súd dáva do pozornosti, že tieto nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ preto má dôjsť k ich aplikácií alebo odvolávaniu sa na ne, musia byť buď predmetom dokazovania (a teda obsiahnuté v administratívnom alebo súdnom spise) alebo musia byť posúdené ako všeobecne známa skutočnosť či skutočnosť známa príslušným orgánom z vlastnej činnosti (§ 122 SSP a § 32 ods. 2 Správneho poriadku).
Skutočnosť zakladajúca ich zohľadnenie by však nepochybne mala byť zachytená v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako aj napádaného rozsudku správneho súdu. V spise sa však nachádzajú len VOP účinné od. 01.02.2020, t.j. nie VOP účinné v čase posudzovaného konania žalobcu (príloha k odvolaniu žalobcu). Ani z tohto dokumentu však nevyplýva lehota medzi úhradou a začiatkom platnosti ročnej diaľničnej známky tak, ako argumentuje sťažovateľ. Tieto VOP naopak pracujú s pojmom „úhrada , resp. potvrdenie o úhrade“ a výslovne v čl. IV. ods. 2 stanovujú cit: „Diaľničná známka s ročnou platnosťou, v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka, je platná odo dňa úhrady Diaľničnej známky Zákazníkom (vrátane) do dňa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. .
. .“ 37. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného, v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou, uzatvára, že je povinnosťou správneho orgánu riadne sa vysporiadať s argumentáciou účastníka konania v tom smere, či skutočne užíval vymedzený úsek cesty bez preukázanej úhrady diaľničnej známky.
V. Záver
38. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. 39. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. júla 2022