3Stk/8/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): S. Q., dát. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX A., právne zast. JUDr. Andrea Gireth, advokátka so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-6/2022 zo dňa 04.04.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. ZA-15Sa/ 17/2022-189 zo dňa 29.01.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2019 zo dňa 22.08.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) vyššie citované rozhodnutie potvrdil. V rámci svojho odôvodnenia uviedol, že účastník konania je povinný pri státí použiť na to vyhradený priestor a na zaparkovanie vozidla mal teda využiť vyhradené voľné parkovacie miesto, ktoré sa nachádzalo pred jeho vozidlom.

Podľa súdu vodič vozidla s parkovacím preukazom nemá po nevyhnutne potrebný čas všeobecnú povinnosť plynúcu z § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, t. j. dodržiavať zákaz státia v pešej zóne, pokiaľ dopravnou značkou nie je určené inak. Súd uložil žalovanému povinnosť zamerať svoje dokazovanie na to, či žalobca skutočne vošiel do pešej zóny v súvislosti s prepravou ŤZP, či tu stál po nevyhnutný čas a či miestom ktoré zvolil na státie, neohrozoval bezpečnosť cestnej premávky. 4.

5. Rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-257/2019-P, ORPZ-ZA-ODI2-413/2021-P zo dňa 15.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 2“) prvostupňový orgán uznal žalobcu za vinného pre priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, a to z dôvodov, že: (I) dňa 17.04.2019 v čase o 23:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo v obci Žilina po ulici Horný Val pri križovatke s Bottovou ulicou v smere jazdy od Kuzmányho ulici k Makovickému domu, a to tak, že cúval cez vodorovné dopravné značenie V10A parkovacie miesto s kolmým státím a vodorovné dopravné značenie parkovacie miesto pre osobu so zdravotným postihnutím, pričom neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky V10a a E15 a následne zastal a stál v pešej zóne, kde je to zakázané (ďalej len „skutok 1“); (II) dňa 08.08.2021 v čase o 8:00 hod. viedol jazdnú súpravu zloženú z vozidla a obytného prívesu v obci Ružomberok po ceste I/18, kde bol na odstavnú plochu pri Kasárňach v 520 km nasmerovaný, zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia mýtnej polície PZ Liptovský

Lustráciou bolo následne zistené, že príves má vykonanú technickú kontrolu, ale žalobca nemal predpísaný doklad na preukázanie tejto skutočnosti (ďalej len „skutok 2“). Vyššie uvedeným konaním žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. b), § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, za čo mu prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške

Správny orgán posudzoval (I) zavinenie žalobcu z nedbanlivosti, (II) osobu a pohnútku žalobcu, (III) závažnosť priestupku, (IV) spáchanie predchádzajúcich priestupkov a sankciu uložil v spodnej polovici maximálnej sadzby. 6. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-6/2022 zo dňa 04.04.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil. K skutku 1 uviedol, že žalobca bol povinný pri státí použiť na to vyhradený priestor, a to v súvislosti s prepravou ŤZP osoby. Žalobca stál v pešej zóne nad rámec nevyhnutne potrebného času, ktorý má na mysli § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke.

Argumentáciu žalobcu k skutku 2, týkajúcu sa „odcudzenia dokladov“ inou hliadkou, považoval žalovaný za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, keďže bolo zistené, že žalobca nebol inou hliadkou kontrolovaný.

7. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Žiline domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2. V rámci žaloby požadoval, aby boli jeho priestupky prejednané v jeho prítomnosti a poukázal na to, že sa ich nedopustil tak, ako mu boli kladené za vinu.

10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-15Sa/17/ 2022-189 zo dňa 29.01.2024 žalobu zamietol. 11. Správny súd poukázal na to, že žalobca síce podal žalobu v stanovenej lehote, avšak doplnenie žaloby a následná replika boli podané neskôr. Preto mohol správny súd preskúmať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu žalobných bodov uvádzaných v správnej žalobe a nie v následných podaniach žalobcu. Žaloba však neobsahovala žiaden konkrétny skutkový a právny dôvod, pre ktorý považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Všeobecné tvrdenia nespĺňajú náležitosti žalobného bodu a neumožňujú správnemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Žalobca v doplnení žaloby poukázal na § 195 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) a uviedol, že zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav ustálený v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom. V tomto rozsahu mohol správny súd

12. Správny súd k skutkovým otázkam, týkajúcim sa inej osoby ako žalobcu uviedol, že tieto neboli predmetom administratívneho konania a doplnenie dokazovania v tomto smere by bolo irelevantné. K namietanej účelovosti vyhodnotenia výpovedí žalobcu k skutku 1 správny súd uviedol, že v tejto skutkovej otázke bol zrejmý rozpor, a preto je záver prvostupňového orgánu v súlade s obsahom administratívneho spisu. K namietanému odstráneniu dokumentov z administratívneho spisu (vedenie osoby v pátraní, zadržanie vodičského preukazu) správny súd uviedol, že tieto skutočnosti sú irelevantné pre posúdenie jednotlivých skutkov.

13. Za irelevantné považoval správny súd aj tvrdenia žalobcu, týkajúce sa nahlásenia priestupkov iných osôb. Skutočnosť, ako správny orgán posúdil iné oznámenia o priestupku, kde mohla byť úplne iná skutková a právna situácia, nemajú žiaden vplyv na vyhodnotenie konania žalovaného v predmetnej veci, a preto v tomto smere nemožno skonštatovať, že by bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce.

parkovacie miesto pre osobu ŤZP. Žalovaný tak riadne vyhodnotil skutkovú otázku, s ktorou sa v pôvodnom rozhodnutí nezaoberal a správny súd mal za to, že tak urobil dostatočne a v súlade s názorom krajského súdu v zrušujúcom rozsudku. Samotná skutková otázka, že žalovaný stál v pešej zóne mimo vyhradených parkovacích miest s vypnutým motorom, kým čakal na manželku (ktorá je ŤZP), kým sa vráti z prechádzky je preukázaná videozáznamom a záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná ani v rámci súdneho pojednávania, v rámci ktorého sám žalobca uviedol, že zaparkoval asi 2 metre od parkovacieho miesta.

15. K skutku 2 správny súd uviedol, že v tejto otázke bol v administratívnom konaní dostatočne zistený skutkový stav. Podľa súdu zo žiadneho dôkazu nachádzajúceho sa v administratívnom spise, ani v súdnom spise, nevyplýva, že by bol žalobcovi inou hliadku odobratý doklad preukazujúci vykonanie technickej kontroly prípojného vozidla, a preto nemožno považovať skutkový záver žalovaného, že k tomu nedošlo, za rozporný s obsahom administratívneho spisu. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nemal byť zadržaný vodičský preukaz pre nepredloženie dokladu o zdravotnej spôsobilosti (mal za to, že nemal mať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti pre pozastavenie účinnosti zákonného ustanovenia), táto otázka nebola predmetom súdneho prieskumu, pretože žalobca bol napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný len za nepredloženie dokladu o technickej kontrole prípojného vozidla. Preto akékoľvek argumenty týkajúce sa dokladu o zdravotnej spôsobilosti boli pre súd irelevantné. 16. Ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania považoval správny súd za nedôvodné. Priestupky iných vodičov boli pre toto konanie irelevantné. Pokiaľ išlo o SD kartu Sandisk 16

Skutočnosť, že žalobca nahlásil odcudzenie dokladov inou hliadkou po vykonanej kontrole v predmetnej veci vyplýva z napadnutého rozhodnutia, a teda táto skutočnosť bola dostatočne preukázaná a nebolo k nej potrebné vykonať ďalšie dokazovanie prehraním telefonátu. Súd nepovažoval za dôvodné ani návrhy žalobcu na výsluchy svedkov. Okolnosti, ku ktorým sa mali svedkovia vyjadriť sa netýkajú predmetnej veci, teda priestupkov, ktoré sú kladené za vinu žalobcovi a preto ich zisťovanie bolo pre danú vec irelevantné. 17. Žalobca priložil k doplneniu žaloby (č. l. 28 - 110 spisu) a k replike (č. l. 135 - 178 spisu) aj listinné dôkazy, pričom na súdnom pojednávaní uviedol, že na ich vykonaní netrvá, a preto ich správny súd nevykonal. Správny súd nevidel dôvod vykonať tento dôkazy ani ex offo, pretože nemôžu prispieť k zisteniu relevantného skutkového stavu v predmetnej veci, keďže väčšina týchto listín sa už nachádza v administratívnom spise, alebo súdnom spise Krajského súdu v Žiline (ktorý rozhodol o pôvodnej správnej žalobe sp. zn. 29Sa/30/2019) alebo sa týkajú veci nesúvisiacich s predmetom konania (najmä oznámenia iných priestupkov, ktorých sa mali dopustiť iné osoby).

18. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a j) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a všetky rozhodnutia naň nadväzujúce a konanie o priestupku zastavil.

Andrej Maukš, ktorý bol pridelený na rozhodovanie na iných súdnych oddeleniach a nie na oddelení 15Sa, a teda v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Banskej Bystrici mu táto právomoc neprináležala. 20. Sťažovateľ namietal, že súd nevyhovel ani jednému z jeho návrhov na vykonanie dokazovania. Sťažovateľ žiadal vypočuť v konaní osoby, aby bolo jasne preukázané, že jeho konanie nemalo a nemá byť klasifikované ako priestupok, prípadne, že za predmetné konanie mu nemala byť uložená sankcia vo forme pokuty. Súd týmto svojím nesprávnym úradným postupom zasiahol do sťažovateľových práv. Sťažovateľ mal záujem ozrejmiť skutkový stav aj výsluchom navrhovaných osôb. Tiež sa súd riadne nevysporiadal s posúdením otázky nevyhnutného času a vychádzal len z tvrdení správneho orgánu, pričom správne orgány a súd boli viazané právnym názorom v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/ 39/2019. Nevykonaním navrhovaných dôkazov, resp. výsluchov súd znemožnil sťažovateľovi riadne objasniť nepredloženie dokladu preukazujúceho vykonanie a platnosť technickej

21. Podľa sťažovateľa si správny súd nesprávne vyložil ustanovenia zákona o cestnej premávke, keď posudzoval nevyhnutný čas s ohľadom na dĺžku alebo okolnosti státia motorového vozidla v čase kým čakal na svoju manželku, ktorá je ZŤP s doprovodom. Tento čas okrem toho bol časom, kedy žalobca bol nútený čakať na príslušníkov Policajného zboru, ktorých zavolal, ale zároveň bol nútený zotrvať na mieste, keďže bol blokovaný iným motorovým vozidlom a nemohol z miesta odísť. Sťažovateľ mal za to, že išlo o nevyhnutný čas, nakoľko manželka nemala v pláne absolvovať niekoľkohodinovú prechádzku, ale je zjavné, že táto trvala krátky časový úsek, a v prípade pomoci bolo nevyhnutným zostať v blízkosti pre prípadné ťažkosti a pomoc. Vzhľadom k tomu, že sa súd ani správne orgány poriadne nevysporiadali s posúdením otázky nevyhnutného času s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti, že sťažovateľ bol blokovaný vo výjazde, že toto státie súviselo s okolnosťami týkajúcimi sa ZŤP osoby s doprovodom, došlo z ich strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu zákona o cestnej premávke.

Spoločenská škodlivosť skutku je hlavným kritériom, podľa ktorého sa ukladá trest - sankcia. Účel sankcie je kritériom primeranosti a uložená sankcia musí byť úmerná predovšetkým spoločenskej škodlivosti. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/163/2010.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 25. Výzvou zo dňa 03.07.2025 kasačný súd požiadal správny súd o zaslanie Opatrenia predsedu súdu, ktorým boli prerozdelené prevzaté samosudcovské veci v agende „Sa“ z Krajského súdu v Žiline. Správny súd uvedené opatrenie kasačnému súdu zaslal spolu s Potvrdením o generovaní náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR.

IV. Posúdenie kasačného súdu

7 zákona o cestnej premávke tak, že sťažovateľ stál v pešej zóne nad rámec nevyhnutne potrebného času, pričom za takýto čas považovali možnosť ZŤP osoby vzhľadom na jej reálne obmedzenia v rôznych životných situáciách, daných jej znevýhodnením, obstarať svoje základné životné a sociálne potreby rovnocenne s osobami bez znevýhodnenia. Zjednodušene povedané, sťažovateľ mal oprávnenie vojsť s motorovým vozidlom do pešej zóny a zastaviť a stáť s vozidlom na vyhradenom parkovacom mieste v súvislosti s prepravou ZŤP manželky. Na druhej strane sťažovateľ nebol oprávnený zastaviť a stáť kdekoľvek, a to bez ohľadu na to, či čakal na privolanú policajnú hliadku, alebo na manželku. Inou situáciou by bolo, ak by sťažovateľ motorové vozidlo zastavil na nevyhnutný čas v súvislosti napr. s nastúpením manželky do vozidla. Uvedené však v celom konaní preukázané nebolo. Sťažovateľ len tvrdil, že na manželku čakal a čakal na privolanú policajnú hliadku, čo ho v zásade neoprávňuje na to, aby s motorovým vozidlom zastavil na akomkoľvek mieste. Správny súd sa teda s uvedenou námietkou dostatočne vysporiadal a kasačný súd sa s jeho závermi stotožňuje. 31. Vo vzťahu k posúdeniu možnej miery spoločenskej škodlivosti kasačný súd poukazuje na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Stk/3/2023, v zmysle ktorého: „Správny orgán spravidla nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť zistený charakter a stupeň spoločenskej škodlivosti pre určenie deliktuálnej zodpovednosti. Táto otázka je v odôvodnení obsiahnutá implicitne. Uvedené však neplatí v prípade, ak v prípade existovali pochybnosti o naplnení materiálneho znaku priestupku, resp. bola táto otázka priestupcom namietaná. V takomto prípade je povinnosťou správneho orgánu riadne sa vysporiadať s konkrétnymi okolnosťami veci a odôvodniť naplnenie materiálnej stránky priestupku a to vzhľadom na konkrétne okolnosti veci. Uvedené platí rovnako pre správny súd konajúci vo veci správneho trestania.“ 32. Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí, ako aj z rozhodnutia správneho súdu má kasačný súd za preukázané, že v danej veci miera spoločenskej škodlivosti je uvedená sama o sebe v opise jednotlivých skutkov, ktorých sa sťažovateľ dopustil. Skutočnosť, či mu prvostupňový orgán udelí pokutu, alebo napomenutie v rámci blokového konania, je na jeho správnej úvahe, ktorá podľa kasačného súdu nevybočila z medzí stanovených zákonom o priestupkoch. Správne orgány vyhodnotili výšku pokuty aj vo vzťahu k osobe sťažovateľa a jeho predchádzajúcim priestupkom, pričom ju z hľadiska právneho posúdenia nemožno považovať za excesívnu.