3Stk/8/2025

1. Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu dozor na mieste a dozor formou vyhľadávacej činnosti, na základe ktorých zistil, že žalobca prevádzkuje hru FUTURA MEMORY LOGIC v prevádzkach pohostinského typu. 2. Rozhodnutím č. ÚRHH/002372/2020-120 zo dňa 03.8.2020 prvostupňový orgán podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) uložil žalobcovi sankciu, spočívajúcu v povinnosti skončenia prevádzkovania hazardnej hry FUTURA MEMORY LOGIC. Zároveň mu podľa § 92 ods. 1 písm. e) a k) zákona o hazardných hrách uložil pokutu v sume 500.000 EUR za prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú nebola udelená individuálna alebo všeobecná licencia. Podľa prvostupňového orgánu sa žalobca dopustil porušenia § 4 ods. 4 zákona o hazardných hrách tým, že v čase najneskôr od 22.11.2019 až do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia prevádzkoval hazardnú hru bez vydanej licencie v počte 141 technických zariadení v konkrétne menovaných prevádzkach. 3. Žalovaný (Rada Úradu pre reguláciu hazardných hier) rozhodnutím č. URHH/001773/ 2021-110 zo dňa 04.02.2021 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo vzťahu k jednotlivým námietkam poukázal na to, že účasť žalobcu na dozore vykonávanom formou vyhľadávacej činnosti nie je nevyhnutná a zákon ju nevyžaduje. Z uvedených dozorov boli vyhotovené zápisnice z vyhľadávacej činnosti, ktoré boli žalobcovi doručené a bola mu určená lehota na doručenie námietok. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán preukázateľne zistil, že (I) hra bola prevádzkovaná vo veľkom rozsahu, pričom o rozsahu prevádzkovania hry informoval úrad sám žalobca vo svojom podaní zo dňa 22.11.2019, (II) žalobca neuposlúchol výzvu na ukončenie prevádzkovania hry, (III) hra spĺňa všetky pojmové znaky zákonnej definície hazardnej hry, (IV) počet zariadení bol stanovený na základe vyjadrenia žalobcu, (V) posúdenie hry si nevyžadovalo znalecké dokazovanie a posudky predložené žalobcom nie sú odpoveďou na otázku, či je hra hazardná alebo nie, (VI) nebola identifikovaná technická otázka, na základe ktorej by bolo potrebné odborné posudzovanie Technickým skúšobným ústavom Piešťany a (VII) výsledok hry závisí jedine od naprogramovania softvéru a hráč výsledok nedokáže nijako ovplyvniť. Vo vzťahu k výške sankcie (v najvyššej možnej výške) žalovaný uviedol, že táto je zákonná vzhľadom na odmietnutie prijatia a vykonania opatrení na ukončenie prevádzkovania hry, rozsah prevádzkovania hazardných hier bez licencie, dĺžku ich prevádzkovania, spôsobenú škodu a následky. Žalobca tiež nepreukázal likvidačný charakter pokuty.

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie, alebo zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie.

by vyvrátil posudok znaleckého ústavu. Žalobca tiež vyzval správny súd na to, aby posúdil, či je z rozhodnutí správnych orgánov možné zistiť, aké konkrétne zariadenia mal žalobca prevádzkovať a ako malo dôjsť k prevádzkovaniu 141 technických zariadení, ak sa v administratívnom spise nenachádzajú dôkazy o zaisťovaní a zapečaťovaní týchto strojov. V ďalšom texte zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 8. Žalobca podaním zo dňa 17.06.2021 podal námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave z dôvodu, že osoba konajúca v mene žalovaného pôsobila na Krajskom súde v Bratislave.

9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/45/2021-187 zo dňa 23.09.2021 súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 10. Žalovaný vo vyjadrení k replike uviedol, že počas dozorov vykonaných u žalobcu nedošlo k zaisteniu alebo zapečateniu žiadnych technických zariadení žalobcu. K zaisteniu zariadení došlo počas iných dozorov, v inom čase a voči iným dozorovaným subjektom.

12. Správny súd vo vzťahu k právnemu posúdeniu hry ako hazardnej dospel k záveru o aplikovateľnosti § 140 SSP, a preto poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k. BA-2S/51/2021 - 282, týkajúceho sa žalobcu FUTURA SK s.r.o., spoločníkom a konateľom ktorého je totožná fyzická osoba, ktorá je konateľom a spoločníkom aj žalobcu v prejednávanej veci, týkajúcej sa uloženia pokuty žalovaným za porušenie zákona o hazardných hrách. V predmetnej veci sa správny súd zaoberal, za totožných žalobných námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci, posúdením hry FUTURA v modifikácii FUTURA Eclipse a FUTURA Supernova fungujúcej na rovnakom základe ako FML ako hazardnej hry v zmysle zákona o hazardných hrách. 13.

hry. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu vo vzťahu k nenariadeniu znaleckého dokazovania a následného výsluchu znalca, keďže otázka kvalifikácie určitej hry ako hazardnej je otázkou právnou, nie otázkou skutkovou, na posúdenie ktorej by boli potrebné odborné znalosti znalca z príslušného technického odboru. Z rovnakého dôvodu nepovažoval súd za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, výsluch žalobcu a výsluch znalca a tieto návrhy na dokazovanie uznesením vyhláseným a odôvodneným na pojednávaní zamietol.

V zmysle § 97 ods. 2 písm. e) zákona o hazardných hrách, na výkon dozoru sa nevzťahuje správny poriadok, a teda nemožno sa stotožniť s argumentom žalobcu, že pri postupe podľa § 80 a nasl. zákona o hazardných hrách by bol v postavení účastníka správneho konania; postavenie žalobcu ako dozorovaného subjektu vyplýva z § 80 písm. d) zákona o hazardných hrách. Práva a povinnosti dozorovaného subjektu sú ustanovené v zákone o hazardných hrách (§

15. Ako dôvodnú však správny súd vyhodnotil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti správny súd, vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) a z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/49/2021, poukázal na právo žalobcu odoprieť výpoveď. Správny súd uviedol, že žalovaný výzvou zo dňa 13.11.2019 určil žalobcovi lehotu na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov (č. l. 8 administratívneho spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že prevádzkovaním okrem iného aj hry s hracím softvérom FML žalobca prevádzkuje hazardné hry bez udelenej individuálnej licencie.

Správny súd tento postup sám o sebe nepovažoval za nezákonný, pretože zákon o hazardných hrách neukladá, aby takéto poučenie žalovaný resp. jeho inšpektori vykonali. Za účelom dodržania práva na spravodlivé súdne konanie vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej „Dohovor“) však bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či by skutkový stav, ako ho zistili orgány verejnej správy, obstál aj v prípade, že sa neprihliadne na skutočnosti, ktoré sa zistili z vyjadrenia žalobcu postihnutého označeným nedostatkom.

Berúc do úvahy aj tieto podklady, bolo by možné ustáliť počet zariadení s hrou FML prevádzkovaných žalobcom na 15. 17. Nedostatky v zisťovaní skutkového stavu sa tak podľa súdu týkali rozsahu správneho deliktu, keď správny súd nemohol prihliadať na vyjadrenie (priznanie) žalobcu v priebehu výkonu dozoru a použiť ho na potvrdenie správnosti skutkových zistení, pričom sankcia bola uložená v maximálnej výške vychádzajúc práve z počtu zariadení 141, hoci na to žalovaný nemal relevantný zákonný podklad. Pokiaľ žalovaný vychádzal pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia z premisy, že v danom čase žalobca prevádzkuje hazardnú hru FML na počte 141 zariadení, uvedený záver neobstojí. V administratívnom spise niet rovnako žiadneho dôkazu o stave a funkčnosti technických zariadení, na ktorých mala byť žalobcom prevádzkovaná hra FML, práve v čase od 22.11.2019 až ku dňu 03.08.2020. Uvedené hľadiská boli následne ako v zásade priťažujúce okolnosti brané na zreteľ pri ukladaní pokuty v maximálnej možnej výške, keď žalovaný vychádzal z premisy, že správny delikt bol spáchaný vo veľkom rozsahu (141

výške. Z počtu zariadení 141 žalovaný rovnako vychádzal pri svojom závere o tom, že žalobca pri spáchaní správneho deliktu spôsobil štátu škodu veľkého rozsahu na odvodoch v určitej výške. Možno tak uzavrieť, že aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.11.2019 možno aplikovať právo žalobcu odoprieť výpoveď, a teda neberúc do úvahy obsah tohto vyjadrenia, neposkytuje obsah predloženého administratívneho spisu dostatočný skutkový podklad pre vyvodenie záverov o zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu vo väčšom rozsahu, po dlhšie časové obdobie a spôsobenie škody veľkého rozsahu.

konkrétnej výške.

20. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na Slovensku je niekoľko desaťtisíc reštauračných, pohostinských a iných obdobných zariadení a nie je možné, aby sťažovateľ navštívil každé z nich. Zistenie skutkového stavu je úlohou dozoru na mieste, pričom v zmysle § 83 ods. 4 písm. c) zákona o hazardných hrách je dozorujúci orgán oprávnený vyžadovať od dozorovaného subjektu, aby mu poskytoval doklady, písomnosti, vyjadrenia a informácie, vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dozoru a vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dozoru a zisteným

22. Podľa sťažovateľa sa dozorom na mieste zisťuje a preukazuje skutkový stav. Nezisťujú sa podozrenia, ktoré je potrebné potvrdzovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 83 ods. 12 zákona o hazardných hrách. Výsledkom dozoru na mieste preto nie sú podozrenia alebo predpoklady, ktoré je následne potrebné overovať, ale zistenia. Procesný postup dozoru na mieste je upravený výhradne v zákone o hazardných hrách, pričom § 97 ods. 2 písm. e) výslovne vylučuje použitie Správneho poriadku pri výkone dozoru, čím vylučuje aj aplikáciu zásad správneho trestania. Dozor nie je proces trestania, ale zisťovania skutkového stavu, ktorý je možné spochybniť námietkami voči výsledku dozoru, čo však žalobca vo vzťahu k počtu technických zariadení nikdy neurobil. Sťažovateľ zdôraznil, že zákon o hazardných hrách nepripúšťa možnosť odoprieť súčinnosť dozorovaným subjektom. Naopak, pri akejkoľvek nesúčinnosti sa dozorovaný subjekt dopúšťa iného správneho deliktu, a to marenia výkonu dozoru.

Správny súd vyslovil zvláštnu úvahu o povinnosti úradu už počas výkonu dozoru poučovať dozorovaný subjekt o práve odoprieť výpoveď. Zákon o hazardných hrách túto povinnosť nepozná. Podľa sťažovateľa v konaní nevznikol rozpor ohľadom zistenia počtu technických zariadení a ich rozmiestnenia. Žalobca sám poskytol úradu zoznam technických zariadení a ich rozmiestnenie na základe výzvy regulátora, a to ako súčasť svojich povinností. Podľa sťažovateľa dozorovaný subjekt nie je oprávnený odmietnuť poskytnutie súčinnosti, ale je ho možné k tomu zákonnými prostriedkami donútiť. Naopak, obvinený alebo obžalovaný

24. Z pohľadu sťažovateľa nie je teda možné predloženie zoznamu zariadení interpretovať ako priznanie. Spor medzi úradom a žalobcom spočíval v tom, či žalobcom prevádzkovaná hra je hazardná alebo nie. Z tohto pohľadu sa dozorovaný subjekt nikdy nepriznal, práve naopak, neustále obhajoval svoj názor, že sa nejedná o hazardné hry. Sťažovateľ preto uzavrel, že počet a rozmiestnenie technických zariadení úrad zistil dozorom a nie správnym konaním. 25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti súhlasil s výrokom rozsudku, avšak nestotožnil sa s posúdením hry ako hazardnej. Žalobca rovnako nesúhlasil s názorom, že vylúčenie aplikácie správneho poriadku znamená aj vylúčenie všetkých zásad správneho trestania. Žalobca tiež poukázal na to, že dozor na mieste bol vykonaný v súkromnom obydlí a nie v sídle spoločnosti, o čom predložil fotodokumentáciu. Ďalej poukázal na to, že (I) nebol prizvaný k výkonu dozoru, (II) bolo mu nezákonne zaistené technické zariadenie v rámci vyhľadávacej činnosti, (III) žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, (IV) bol neprípustne

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania.

27. Podľa § 81 ods. 1 zákona o hazardných hrách sa dozor vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Úrad pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaných subjektov a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.

29. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti je vyhodnotenie, či sa na podklad poskytnutý žalobcom v odpovedi na žiadosť sťažovateľa dňa 22.11.2019 vzťahuje ochrana prostredníctvom zákazu sebaobviňovania a teda, či je tento podklad použiteľný pre zistenie skutkového stavu.

najvyššej sadzbe. Okrem tohto vyjadrenia žalobcu sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne podklady pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu vo väčšom rozsahu, po dlhšie časové obdobie a spôsobenie škody veľkého rozsahu. 31. Kasačný súd na úvod sumarizuje všeobecné východiská ochrany pred sebaobviňovaním, vychádzajúc z relevantnej judikatúry ESĽP, judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej „SD EÚ“), ako aj doterajšej národnej judikatúry.

33. Aj ak sú tieto predpoklady splnené, môžu nastať situácie, kedy použitie dôkazov získaných prostredníctvom nátlaku alebo donucovania nespadá pod právo neobviňovať samého seba. Právo nevypovedať sa primárne týka rešpektovania vôle obvinenej osoby mlčať.

34. Pokiaľ ide o použitie listinných dôkazov získaných pod hrozbou sankcií v kontexte finančnoprávnych záležitostí, z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že takéto použitie nespadá do rozsahu ochrany práva proti sebaobviňovaniu, ak sú orgány schopné preukázať, že cieľom nátlaku je získať konkrétne už existujúce dokumenty, teda dokumenty, ktoré neboli vytvorené v dôsledku samotného nátlaku na účely trestného konania, ktoré sú relevantné pre predmetné vyšetrovanie a o ktorých existencii tieto orgány majú vedomosť. Túto situáciu treba odlišovať od situácie, keď sa orgány snažia prinútiť jednotlivca, aby poskytol dôkazy o trestných činoch, ktoré údajne spáchal, tým, že ho nútia predložiť dokumenty, o ktorých sa domnievajú, že musia existovať, hoci si nimi nie sú isté (Funke proti Francúzsku, 25. februára 1993, bod 44, J.B_ proti Švajčiarsku, č. 31827/96, bod 69). Súd opísal takúto situáciu ako „rybárske expedície“ („fishing expeditions“, t. j. neopodstatnené, plošné vyhľadávanie informácií bez jasného cieľa). Podľa ESĽP tu možno nájsť paralelu s dôkazmi vo forme svedectva: keď

35. Napokon z judikatúry vyplýva, že aj keď vyšetrujúce orgány majú vedomosť o existencii listinných alebo iných faktických dôkazov, avšak tieto dôkazy získali metódami porušujúcimi zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania, právo neobviňovať sa sa uplatní.

konania. Na tento účel treba zohľadniť povahu a mieru donucovania použitého na získanie dôkazov; existenciu akýchkoľvek relevantných záruk v konaní; a použitie akéhokoľvek takto získaného materiálu. Prístup SD EÚ 37. Hoci sa v tomto prípade neuplatňuje európske právo, kasačný súd poukazuje aj na relevantnú rozhodovaciu prax SD EÚ, týkajúcu sa čl. 47 Charty základných práv a slobôd Európskej únie, ktorý zakotvuje právo na spravodlivé prejednanie veci. Podľa Vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) článok 47 druhý odsek Charty zodpovedá článku 6 ods. 1 Dohovoru. Článok 52 ods. 3 Charty stanovuje, že práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaručeným Dohovorom, majú rovnaký zmysel a rozsah ako práva, ktoré im priznáva Dohovor. Pri výklade práv zaručených článkom 47 druhým odsekom SD EÚ musí zohľadniť zodpovedajúce práva zaručené článkom 6 Dohovoru, ako ho vykladá ESĽP, ako úroveň minimálnej ochrany (body 37. - 38. rozsudku z 2. februára 2021, C-481/ 19, Consob).

38. V rozsudku z 28. januára 2021, C-466/19P, Qualcomm bod 143, SD EÚ k otázke sebaobviňovania s poukazom na svoju ustálenú rozhodovaciu prax uviedol, že Komisia je oprávnená uložiť podniku povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie týkajúce sa skutočností, ktoré mu môžu byť známe, a v prípade potreby jej sprístupniť súvisiace dokumenty, ktoré má k dispozícii, aj keď tieto dokumenty môžu slúžiť proti nemu alebo proti inému podniku na preukázanie existencie protisúťažného správania.

Nič totiž nebráni príjemcovi takejto žiadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom preukázal, že skutočnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, ako im pripisuje Komisia. Relevantná národná rozhodovacia prax

41. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/49/2021 z 31. mája 2023 (R 74/ 2024 ZNSS), na ktoré poukazoval v prejednávanej veci aj správny súd, sa týkalo použiteľnosti výpovede žalobcu za situácie, kedy mu už vzhľadom na štádium predmetného procesu patrilo právo odoprieť výpoveď. V rozhodnutí sp. zn. 4Stk/11/2025 z 22. októbra 2025 sa tento súd pri posúdení predkladania vyjadrení dohľadovaným subjektom zaoberal momentom, od ktorého by mu malo právo nevypovedať patriť a v širšom kontexte uviedol s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2023-96 zo dňa 27. novembra 2024 cit: „[.

42. V prejednávanej veci sťažovateľ v rámci výkonu dozoru žiadosťou zo dňa 13.11.2019 (č. l. 9 administratívneho spisu) požiadal žalobcu podľa § 83 ods. 4 písm. c) zákona o hazardných hrách o predloženie písomnej informácie a dokumentácie, konkrétne (I) písomného zoznamu všetkých technických zariadení, kde dozorovaný subjekt prevádzkuje hry a súťaže a miesta prevádzkovania hier a súťaží, (II) dokumentov preukazujúcich vlastníctvo alebo oprávnenie disponovať so zariadeniami a (III) nájomných zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi priestoru pre umiestnenie zariadení. Súčasne ho poučil, že ak požadované informácie a podklady neposkytne, môže mu byť uložená pokuta podľa § 96 ods. 1 písm. c) zákona o hazardných

. . Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci, ako aj ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, tzn. tretie osoby budú povinné umožniť výkon dozoru, ako aj zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, čím môžu byť týmto tretím osobám sčasti a v určitom čase obmedzené ich obchodné a podnikateľské aktivity, preto sa navrhuje zároveň ustanoviť, že osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú týmto tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo primárne zakotviť do zákona o hazardných hrách účel dozoru ako postup pre zistenie skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenie s ohľadom na jeho súladnosť so zákonom.

45. Súčasne však v zmysle vyššie uvádzaných všeobecných východísk kasačný súd dodáva, že v prejednávanej veci sťažovateľ žiadal od žalobcu predmetné informácie a súčasne mu zaslal výzvu zo dňa 13.11.2019 (č. l. 8 administratívneho spisu), v ktorej žalobcovi určil lehotu na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov, z obsahu ktorej vyplýva, že prevádzkovaním o. i. aj hry s hracím softvérom FML žalobca prevádzkuje hazardné hry bez udelenej individuálnej licencie. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom, že v danom čase, t. j. 13.11.2019, keď boli žalobcovi zasielané obe výzvy, mal už sťažovateľ podozrenie z protiprávneho konania žalobcu. V nadväznosti na požiadavky stanovené judikatúrou ESĽP bolo potom potrebné, aby správny súd vyhodnotil, či v danom momente už žalobca čelil „existujúcemu alebo očakávanému trestnému konaniu“, teda „trestnému obvineniu“ v autonómnom zmysle článku 6 § 1 Dohovoru, a či poučenie o sankciách, ktoré žalobcovi hrozia v prípade neposkytnutia požadovaných informácií možno považovať za formu donútenia či

naďalej argumentoval, že nejde o prevádzkovanie hazardnej hry bez potrebnej licencie a teda sa správneho deliktu nedopustil. 47. Napokon kasačný súd poukazuje na to, že v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 07.05.2020, ktorým sa začalo správne konanie pre uloženie sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c) a e) zákona o hazardných hrách, sťažovateľ explicitne uviedol, že bude v konaní vychádzať z údaju o počte 141 kusov zariadení s hrou. Žalobca mohol od začiatku administratívneho konania tento údaj korigovať alebo spochybniť (viď. rozsudok vo veci Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, už uvádzaný, bod 328).

Podobne možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6 As 238/2023 - 57, v zmysle ktorého: „K poukazu stěžovatelky na zásadu nemo tenetur (zákaz sebeobviňování) Nejvyšší správní soud odkazuje na svou judikaturu, podle níž je při aplikaci této zásady třeba hledat rovnováhu mezi veřejným zájmem na kontrole dodržování právních předpisů, na odhalování a trestání protiprávní činnosti a zájmem na zachování spravedlivého procesu (rozsudek ze dne 15. 12. 2016, č. j. 2 As 254/2016-39, bod 24). Zároveň platí, že „orgán dohledu je i pod hrozbou sankce oprávněn zavázat účastníka řízení k tomu, aby poskytl veškeré potřebné informace vztahující se ke skutkovému stavu, které jsou mu známy, a aby mu předal případně příslušné dokumenty, jež má k dispozici, a to i tehdy, když mohou sloužit k prokázání protiprávního jednání vůči němu samotnému nebo vůči jinému subjektu“ (rozsudek ze dne 11.8.2015, č. j. 6 As 159/2014-52, bod 50). Samotná povinnost sdělení známých informací a předložení existujících dokumentů tak není sebeobviněním, neboť adresátovi povinnosti nic nebrání se v

V. Záver

49. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď predloženie zoznamu zariadení a súvisiacich podkladov interpretoval ako priznanie žalobcu k spáchaniu správneho deliktu, nepoužiteľné pre riadne zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho nebol v danej veci skutkový stav dostatočne zistený. Napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného (sťažovateľa) v zmysle podanej žaloby pri zohľadnení vysloveného právneho názoru kasačného súdu. 50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. marca 2026