3Svk/10/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: 1. H.. Q. R., bytom O. XX, XXX XX O. O., zastúpený: JUDr. Tatianou Jamrichovou, PhD., advokátkou so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, 2. Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. B. Y. (sťažovateľ v 1. rade), bytom J. XXX/XX, XXX XX K., 2. X.. X. Y. (sťažovateľ v 2. rade), O. J. XXX/XX, XXX XX K., spoločne zast.: Advokátska kancelária NOVÁK, s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53556798, 3. H.. B. B., bytom S. XXX/XX, XXX XX S., 4. Z. R., bytom O. XXXX/XX, XXX XX O. O., 5. X. D.n, bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 6. V. S., bytom S. XXX/XXX, XXX XX S., 7. U. O., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 8. A. O., bytom K. XXX, XXX XX K., 9. X. Z., bytom S. XX, XXX XX O. O., 10. Q. Z., bytom W. X, XXX XX O. O., 11. H.. Q. Y., bytom S. XX, XXX XX S., 12. V.. Y. V., bytom X. Q. XXXX/XX, XXX XX O. O., 13. G. D., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 14. Q. Y., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 15. X. Y., bytom Y. Č.. XX, XXX XX O. O., 16. Q. S., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 17. G. S., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 18. X. Ž., bytom S. Č.. XXX, XXX XX S., 19. X. Y., bytom S. Č.. XX, XXX XX S., 20. G. D., bytom S., XXX XX S., 21. Y. Y., bytom S. Č.. X, XXX XX S., 22. U. Y., bytom S. Č.. X, XXX XX S., 23. X. Y., bytom S. Č.. X, XXX XX S., 24. X. Y., bytom V. P. XXX/X, XXX XX O., 25. P. Y., bytom V. P. XXX/X, XXX XX O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/59/2020 - 314 zo dňa 26. mája 2022, takto

Územné konanie 1. Obec Králiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) v konaní o vydanie územného rozhodnutia na základe žiadosti stavebníkov (ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade) vydala postupne tri prvostupňové rozhodnutia, ktoré boli žalovaným zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Následne rozhodnutím č. Oc. Ú. -275/2019/PM, ev. č. 2/2019 zo dňa 22. októbra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „územné rozhodnutie“) stavebný úrad podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN XXX/X, C-KN XXX/XX, C-KN XXX/Xvk. ú. S.. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že (I) k návrhu na vydanie rozhodnutia boli predložené všetky potrebné doklady, (II) rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, (III) stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, (IV) z projektovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že územné konanie sa týka rodinného domu a nie ubytovacieho zariadenia a (V) charakter stavby zodpovedá rodinnému domu. Ďalšie námietky nepovažoval za relevantné. Konanie o proteste prokurátora 3. Krajská prokuratúra Banská Bystrica (ďalej aj „prokuratúra“) na základe podnetu žalobcu vykonala prieskum, ktorého výsledkom bolo podanie Protestu prokurátora č. Kd 150/20/ 6600-13 zo dňa 10. augusta 2020 (ďalej len „protest prokurátora“) proti rozhodnutiu žalovaného, a to z dôvodu porušenia viacerých zákonných ustanovení. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a listom č. OU-BB-OVBP2-2019/016300-6-PN zo dňa 29. septembra 2020 ho predložil na rozhodnutie Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 4. Ministerstvo rozhodnutím č. 27478/2020/SV/78528 zo dňa 21. októbra 2020 protestu prokurátora nevyhovelo a rozhodnutie žalovaného potvrdilo. Ministerstvo najmä uviedlo, že (I) stavba rodinného domu zodpovedá všeobecne technickým požiadavkám na stavbu rodinného domu, (II) nie je v rozpore s územným plánom obce, (III) vzhľadom na rozostavanosť stavby nie je dôvodné zrušenie územného rozhodnutia, (IV) rozhodnutie žalovaného je zákonné a (V) umiestnením stavby sú splnené podmienky na ochranu prírody a krajiny. Proti tomuto rozhodnutiu podala prokurátorka rozklad. 5. Minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 196/2020, č. 32188/

Žaloba žalobcu 6. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania a priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 7. Žalobca najmä namietal, že (I) stavba nemá charakter rodinného domu, ale penziónu, s čím sa žalovaný nevysporiadal, (II) podstatou územného konania nie je určiť účel užívania stavby, ale vymedziť územie pre stavbu, (III) bolo úlohou žalovaného posúdiť charakter navrhovanej stavby, (IV) v konaní neboli predložené všetky doklady, (V) návrh neobsahoval charakteristiku územia a v konaní nebol predložený súhlas vlastníka jednej z parciel, (VI) v posúdení návrhu vo vzťahu k územnému plánu obce absentovala správna úvaha, (VII) v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo posúdenie vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie, hygienické, protipožiarne, dopravné a iné podmienky, (VIII) chýba grafická príloha k rozhodnutiu, (IX) na predložených grafických zobrazeniach sú rozdiely, (X) stavba nemala

Žaloba prokurátora 8. Krajská prokuratúra sa žalobou podanou na správnom súdu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázala na to, že (I) vo veci nebol spoľahlivo zistený stav veci, pretože spornou zostala otázka charakteru stavby, (II) žalovaný bez zmeny skutkového stavu uviedol iné právne posúdenie, a to bez zdôvodnenia takéhoto postupu, (III) absentovala grafická príloha rozhodnutia, (IV) stavebný úrad v rozhodnutí neurčil ďalšie podmienky umiestnenia stavby, (V) rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, (VI) poučenie prvostupňového rozhodnutia neuvádza, či má včas podané odvolanie odkladný účinok a (VII) administratívny spis nespĺňa požiadavky vyhlášky č. 410/2015 Z. z. Prokurátor sa zároveň nestotožnil s rozhodnutím ministerstva a ani s následným rozhodnutím ministra.

zamietol. 12. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe žalobcu navrhli správnemu súdu, aby (I) konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) prerušil do skončenia konania o proteste prokurátora a aby (II) žalobe nepriznal odkladný účinok.

Záverom navrhli, aby správny súd žalobu zamietol. 13. Uznesením č. k. 24S/59/2020-145 zo dňa 13. mája 2021 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 24S/59/2020 a 71S/12/2021 (žaloba prokurátora) s tým, že sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 24S/59/2020.

V ďalšom zotrval na svojich argumentoch. 19. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade v ďalšom vyjadrení poukázali na to, že informácia zo Slovenskej komory architektov nebola predložená v územnom konaní a nie je možné ju pripustiť ako dôkaz. V ďalšom texte zotrvali na svojich vyjadreniach. V podaní zo dňa 7. februára 2022 ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade oznámili správnemu súdu, že stavba rodinného domu bola zrealizovaná, je skolaudovaná, zapísaná v katastri nehnuteľností a majú v

III. Rozhodnutie správneho súdu

Pokiaľ stavebný úrad nekonkretizoval, aký dôkaz hodnotil (ktorú konkrétnu súčasť konkrétnej projektovej dokumentácie) a ako ho vyhodnotil (aké konkrétne skutkové poznatky mu z jeho vykonania vyplynuli), jeho skutkový záver o charaktere stavby ako „rodinného domu“ považoval správny súd za neudržateľný, svojvoľný, t. j. abstrahujúci od požiadavky spoľahlivosti.

nakoľko STN 73 4301 k tejto otázke poskytuje normatívnu reguláciu, ktorú bolo potrebné akceptovať. Pokiaľ správne orgány mali na základe námietok žalobcu 1. (v odvolacom konaní už s oporou v stanoviskách architektov) informácie o tom, že projektová dokumentácia je z hľadiska jej stavebnotechnického usporiadania v rozpore s účelom alebo charakterom rodinného domu, boli povinní urobiť úkony zabezpečujúce odstránenie tejto pochybnosti, či už ustanovením znalca alebo v súčinnosti s príslušnou komorou, ktorá vydala oprávnenie na výkon činnosti projektantovi (ako to stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí odporučil žalobcovi, čím úplne rezignoval na svoju povinnosť zistiť spoľahlivo skutkový stav veci).

osobami, ktoré sa obísť zákon mohli pokúsiť. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že tejto argumentácii úplne chýba racionálne jadro.

25. Konštatovanie stavebného úradu o súlade stavby s územným plánom podľa správneho súdu neobsahuje žiadnu preskúmateľnú úvahu v dôsledku absentujúceho hodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak je síce zrejmé na podklade akého všeobecne záväzného právneho predpisu mal byť súlad navrhovanej stavby so záväznou územnoplánovacou dokumentáciou obce posúdený (platný územný plán Obce Králiky bol dostatočne identifikovaný), aj to, s akým výsledkom, avšak bez toho, aby stavebný úrad identifikoval podklad, z ktorého vychádzal (či išlo projektovú dokumentáciu stavby „Výstavba rodinného domu p. č. XXX/X, XXX/X Králiky SO 01 Rodinný dom“, ktorá sa nachádza v spise alebo projektovú dokumentáciu stavby „Novostavba rodinného a víkendového domu p. č. XXX/X, XXX/X Králiky SO 01 Rodinný dom“, ktorú predložil žalobca, alebo o inú, nie je v tejto súvislosti vôbec spomenuté) a tiež bez toho, aby uviedol svoju úvahu týkajúcu sa hodnotenia tohto dôkazu, teda jeho súladu s konkrétne vyjadrenými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia riešeného územným plánom obce.

územného rozhodnutia bola umiestnená stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, ktorej nezodpovedá názov žiadnej časti predloženej projektovej dokumentácie. Správny súd mal za to, že nebolo zrejmé, ktorá z predložených dokumentácií bola použitá v konaní pred stavebným úradom.

Napokon vo výroku územného rozhodnutia sa umiestnila stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ s tým, že stavba a inžinierske siete budú umiestnené podľa situácie stavby a projektu, bez zmienky o tom, ako bude umiestená (a či vôbec) žumpa. Samotný obsah spisu tak nedostatočne dokumentuje úroveň zistenia a ustálenia skutočného stavu, ktorý nedáva uspokojivú odpoveď ani len na otázku, aká stavba, resp. z čoho pozostávajúca stavba vlastne bola územným rozhodnutím umiestnená.

V konaní nebol zabezpečený taký podklad, ktorý by konajúcim orgánom umožnil dospieť k objektívnemu (spoľahlivému), jednoznačnému (presnému a úplnému) a tým odôvodniteľnému skutkovému záveru o splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby. Pokiaľ zodpovedanie tejto relevantnej otázky z predložených dôkazov bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplývalo, je zrejmé, že uplatnený postup konajúcich orgánov nebol konformný s požiadavkami plynúcimi so zásady materiálnej pravdy. Z uvedených dôvodov bolo zasiahnuté do subjektívneho práva žalobcu (ako účastníka územného konania) na spravodlivý proces, zahŕňajúci spoľahlivé zistenie skutkového stavu a bolo potrebné mu poskytnúť súdnu ochranu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné uviesť ako správne orgány zo skutkových zistení vyvodili konkrétne právne závery a ako subsumovali zistený skutkový stav. Žalovaný mal poskytnúť komplexný pohľad na danú vec. Vzhľadom na to, že sa obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu, obsah podaní účastníkov konania a odôvodnenie niektorých rozhodných skutočností, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ mienil uplatniť § 42 ods. 5 stavebného zákona, taký postoj mal vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam zrozumiteľne vyjadriť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vecných žalobných námietok. 30. K absentujúcej grafickej prílohe správny súd zdôraznil, že účelom rozhodnutia o umiestnení stavby je určiť, kde má byť táto stavba umiestnená. Nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je jednoznačným, určitým a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať polohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby doplňovania ďalších projektových alebo iných technických podkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov). Výrok prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby je nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, ktorá je definovaná len identifikáciou pozemkov, na ktorých mala byť umiestnená a rozostupmi od priľahlých pozemkov.

Pokiaľ by aj mohlo ísť o prílohu územného rozhodnutia, nie je zrejmé, podľa ktorého z uvedených rovnako označených výkresov situácie stavby (obsahujúcich rozdielne stavebné a dopravné vzťahy v predmetnom území) mala byť stavba umiestnená. Zmienka o umiestnení stavby podľa situácie stavby nespĺňa požiadavku na prílohu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žiadna situácia nebola spolu s ním oznámená (doručovaná) účastníkom konania.

Pokiaľ sa žalovaný pokúsil odstrániť tento nedostatok uvedeným spôsobom bez toho, aby v odvolacom konaní zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý umiestnil jednoznačne trojpodlažnú stavbu, spôsobil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s platným a účinným znením výroku prvostupňového rozhodnutia, čo samo o sebe zakladá dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť.

33. Správny súd mal za to, že nebol dôvod na uplatnenie postupu podľa § 99 písm. g) SSP, pretože kolaudáciou navrhovanej stavby a jej zapísaním do katastra neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby a táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku jeho preskúmateľnosti správnym súdom. Naopak odmietnutím jeho preskúmania by bolo žalobcovi neodôvodnene odopreté jeho ústavou garantované právo (podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Taký záver osvedčuje aj skutočnosť, že došlo k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia v nadväzujúcom stavebnom konaní o povolenie tejto stavby, pričom stavebný zákon predpokladá postup uplatniteľný v prípade, ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia (§ 88a) a to bez ohľadu na to, či existuje kolaudačné rozhodnutie. Správny súd skúmal aj včasnosť podania správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že bola podaná v lehote podľa § 181 ods. 1

IV. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

35. Sťažovatelia mali za to, že správny súd mal konanie uznesením zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP, a to z dôvodu, že nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o umiestnení stavby. Týmto rozhodnutím vznikli sťažovateľom (staviteľom) nároky, vo vzťahu ku ktorým majú legitímne očakávania získania účinného užívania vlastníckeho práva. Vo vzťahu k uvedenej

36. Sťažovatelia ďalej poukázali na to, že keďže rozhodnutie stratilo právne účinky, žalobcova účasť v tomto konaní je výlučne formálneho charakteru a nemôže mu zabezpečiť priaznivejší výsledok. Zrušenie rozhodnutia by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a smerovalo by len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania, bez iného výsledku. Dokonca právny názor stavebných úradov a odvolacích orgánov je taký, že ak už došlo k realizácií stavby, tak by sa konanie len formálne zastavilo. Žalobcove námietky smerovali voči postupu správnych orgánov a netýkali sa užívania nehnuteľnosti, a teda nie je možné zistiť, ako sú jeho práva dotknuté. Zásah do práv žalobcu nebol v priebehu celého konania ozrejmený. Právo na súdnu ochranu podlieha rôznym procesnoprávnym obmedzeniam, ktorým je aj § 99 písm. g) SSP a súd je povinný ho rešpektovať v súlade s princípom legality.

38. Vo vecnej rovine mali sťažovatelia za to, že stavebný úrad posúdil súlad predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie (projektovanie) stavieb, ako aj s inými zákonnými požiadavkami. Rovnako zistenie

Etapa, lokalita č. 147, Centrum rekreácie a cestovného ruchu Banská Bystrica - Králiky, schválený VZN obce Králiky č. 4/2006 zo dňa 9. mája 2006 nevyplývajú žiadne záväzné regulatívy pre oblasť, kde sa nachádza Stavba a správne orgány nemali dôvod uviesť, aké záväzné regulatívy sa na danú oblasť vzťahujú, (IV) stavba sa nenachádza vo funkčnej ploche „Obytné plochy s nízkopodlažnou zástavbou“, pričom aj keby tomu tak bolo, tak nie je v rozpore s uvedenou definíciou, (V) orgány štátnej správy sa zhodli na tom, že charakter stavby je rodinný dom, (VI) zadováženie si znaleckého posudku, resp. iných podkladov stavebným úradom nemá oporu v zákone, (VII) norma STN 73 4301 má odporúčací charakter a je zastaralá, (VIII) rozpor vo výroku je len chybou v písaní, (IX) z priečneho rezu vo výkresovej časti projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa jedná o podkrovie, a teda nie o 3. nadzemné podlažie, (X) v konaní boli predložené všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov a pokiaľ sa nevyjadrili, má sa za to, že súhlasili.

Prístup správneho súdu preto sťažovatelia považujú za príliš formalistický. Rovnako nie je pravda, že by sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/10/2011 nevzťahovalo na daný prípad. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/14/2019 nevyplýva, že spolu s územným rozhodnutím má byť doručovaná účastníkom aj situácia tvoriaca jeho prílohu, a teda, že by došlo k porušeniu § 39a ods. 1 stavebného zákona, ak by grafickou prílohou bola situácia, ktorá sa osobitne nedoručuje spolu s rozhodnutím, ale je daná možnosť sa s ňou oboznámiť v priebehu konania a v rozhodnutí sa na takúto situáciu priamo odkazuje.

Rozdiel vo výkresoch sa týka len parkovacích miest a v tom, že v jednej situácii je viac stavieb. 40. Sťažovatelia nesúhlasili ani s tvrdením, že žalovaný menil svoj právny názor. Nemenil ho hlavne k charakteru stavby. Zmena právneho názoru počas viacnásobných preskúmavaní rozhodnutí nemôže byť dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia a nepredstavuje žiadnu nezákonnosť. Záverom sťažovatelia požadovali priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnili tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozsudku hrozí závažná ujma, značná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

V ďalšom texte zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť a žiadosť o priznanie odkladného účinku zamietol.

44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Predmetom právneho posúdenia kasačného súdu už bola skutkovo a právne obdobná vec sťažovateľov (Rozhodnutie o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“) - rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/12/2023 zo dňa 21. februára

a možné zrušiť napadnuté rozhodnutie, keďže stratilo účinnosť, resp. právne účinky. Podľa sťažovateľov nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia došlo k strate účinkov rozhodnutia o umiestnení stavby. Toto by malo viesť k záveru, že v priebehu konania odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, čo malo viesť k tomu, že krajský súd konanie podľa § 99 písm. e) zastaví.

Kasačný súd v súvislosti s uvedenou argumentáciou sťažovateľov poukazuje v prvom rade na to, že si je vedomý skutočnosti, že rozhodnutie orgánov verejnej správny nemá byť správnymi súdmi zrušované výlučne z dôvodu, aby sa konanie len formálne zopakovalo. Súdený prípad však do kategórie týchto vecí nespadá. Krajský súd v napadnutom rozsudku (v bode 57) [v tu prejednávanej veci v bode 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku] jednoznačne a jasne odôvodnil, prečo nie je možné nadväzujúce rozhodnutia vydané vo veci (stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie) považovať za prekážku meritórneho rozhodovania vo veci územného rozhodnutia. Osobitne poukázal na to, že vydanie nadväzujúcich rozhodnutí nie je možné považovať za odpadnutie dôvodu konania v tejto veci.

Naopak, zrušenie takéhoto podkladového rozhodnutia môže byť dôvodom pre zrušenie nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré boli na základe neho vydané. [. . .] 37. Ak sťažovatelia potrebu zastavenia konania odvodzovali od toho, že konanie by sa len formálne zopakovalo a že nie je možné predpokladať, že by nové konanie vo veci privodilo žalobcom priaznivejší výsledok, ani s týmto tvrdením sa kasačný súd nemohol stotožniť.

38. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento v konaní identifikoval podstatné vady spojené s územným konaním - napr. neurčitý výrok rozhodnutia o umiestnení stavby, materiálna zmätočnosť rozhodnutia, nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania a pod. Tieto nedostatky, resp. pochybenia orgánov verejnej správy nie sú nedostatkami bezvýznamnými, ale - vychádzajúc z ich podstaty - môžu dopadať na vlastný výrok rozhodnutia o umiestnení stavby.

konaní, resp. v novom rozhodnutí) - k tomu pozri aj toto odôvodnenie ďalej.

41. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že skutočnosť, že na stavbu už bolo vydané stavebné povolenie, nie je okolnosťou, ktorá per se bráni súdnemu prieskumu územného rozhodnutia, čo je možné podporiť napr. aj závermi z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 5 A 107/2001 -„Ani za situace, kdy je stavba již téměř ukončena, není vydání územního rozhodnutí po zrušení rozhodnutí původního bezpředmětné. Jednotlivá řízení upravená ve stavebním zákoně je nutno vidět v jejich vzájemné časové, formální a obsahové souvztažnosti, neboť např. ve stavebním řízení stavební úřad přezkoumá zejména, zda dokumentace splňuje podmínky územního rozhodnutí, a rovněž v kolaudačním řízení stavební úřad zkoumá, zda byla stavba provedena podle dokumentace ověřené stavebním úřadem ve stavebním řízení a zda byly dodrženy podmínky stanovené v územním rozhodnutí a ve stavebním povolení.“).

Stavebné povolenie je teda v tomto kontexte akýmsi implementačným rozhodnutím rozhodnutia vydaného v územnom konaní [k tomu pozri napr. rozsudky ESD zo dňa 4.1.2004, vo veci Delena Wells, C-201/02 (bod 52.) a zo dňa 4.5.2006 ve veci Diane Barker, C-290/03, body 47. a 48.]. Kasačný súd si je vedomý, že uvedené súdne rozhodnutia sú vo vzťahu k súdenej veci relevantné len marginálne, keďže sa týkajú iného druhu povoľovacieho konania, nepochybne však z nich vyplýva význam územného rozhodnutia, keďže práve ono formuje základný právny režim možnej budúcej stavebnej činnosti. Územné rozhodnutie je preto vo svojej podstate akýmsi právnym determinantom ďalších rozhodnutí, ktoré majú byť vydávané v súlade s ním a v jeho medziach. Stavebné povolenie, ktoré nadväzuje na územné rozhodnutie, územné rozhodnutie nenahrádza a ani nekonzumuje jeho právne účinky, predstavuje akési implementačné rozhodnutie (vo vzťahu k tomuto územnému rozhodnutiu).

44. Napokon je potrebné uviesť, že ak by sa kedykoľvek v budúcnosti ukázalo, že stavba bola postavená na základe povolení, ktoré boli nezákonné, nie je vylúčené, že by to mohlo - za splnenia ďalších predpokladov a podmienok - predstavovať právny základ pre vznik nárokov stavebníkov, príp. tretích osôb vo vzťahu k verejnej moci. Skúmanie a posudzovanie tejto otázky však nie je úlohou kasačného súdu v tomto konaní.

46. Sťažovatelia v tejto súvislosti namietali zistenia krajského súdu o tom, že by rozhodnutia orgánov verejnej správy nevychádzali z riadne zisteného skutkového stavu veci (časť B., písm. a) kasačnej sťažnosti), ďalej to, že by orgány verejnej správy neposúdili súlad predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami, resp. s inými zákonnými požiadavkami (časť B., písm. b) kasačnej sťažnosti).

47. Sťažovatelia namietali, že nie je správne zistenie krajského súdu, že súčasťou administratívneho spisu malo byť viacero projektov, a preto neobstojí ani tvrdenie krajského súdu o tom, že by toto malo spôsobovať vadu, resp. nezákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej

48. Toto sťažovatelia napádajú a tvrdia, že v územnom konaní bola predložená len jedna projektová dokumentácia (v zmysle § 35 ods. 1 Stavebného zákona), ktorá je špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí. Projektová dokumentácia, ktorú predložil v konaní žalobca, nebola predložená v územnom konaní. V súvislosti s posúdením súladu predmetnej dokumentácie uvádzajú, že táto je hodnotená na str. 13 prvostupňového rozhodnutia a na str. 6 napadnutého rozhodnutia.

rozhodnutia. 50. [. . .] Nie je pritom úlohou správnych súdov, aby preskúmavali jednotlivé nákresy, ich zhodu a pod., keď tieto ani nedisponujú príslušnou odbornosťou v danom odvetví. Ich úlohou je preskúmavať, či vydané územné rozhodnutie je dostatočne jednoznačné, či nie je zmätočné a pod. z hľadiska právneho. Už len z dôvodov uvedených v tomto bode rozsudku kasačného súdu je pritom zrejmé, že požiadavku jednoznačnosti a nezameniteľnosti (minimálne vo výroku) - v kontexte špecifikácie stavby, ktorej umiestnenie sa povoľuje - napadnuté prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného - nespĺňajú. [.

. .] Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.“. Prípadné formálne nedostatky rozhodnutia by bolo azda možné preklenúť práve tým, keby prílohou rozhodnutia bola grafická schéma umiestňovanej stavby, čo však v súdenej veci splnené nebolo. Kumulácia všetkých uvedených faktorov (nejednoznačnosť vymedzenia stavby z dôvodu nepresnosti výroku územného rozhodnutia, existencie viacerých projektových schém v administratívnom spise, a to s rozdielmi medzi nimi - napr. aj v dĺžke komunikácie a pod.) v spojení s tým, že územné rozhodnutie neobsahuje žiadnu prílohu, ktorú by podľa zákona obsahovať malo, viedli v súhrne krajský súd k správnemu záveru o tom, že predmetné rozhodnutie bolo potrebné zrušiť.

53. Kasačný súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje s krajským súdom v argumentácii uvedenej v bode 37 napadnutého rozsudku [pozn. bod 59. napadnutého rozsudku] ako okolností dopadajúcich na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

54. Akokoľvek brojili sťažovatelia aj proti tomu, že krajský súd vyhodnotil ako nedostatok rozhodnutí orgánov verejnej správy aj to, že tieto sa dostatočne nevysporiadali s umiestňovanou stavbou v kontexte regulatívov funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia, kasačný súd im nemohol prisvedčiť ani v tejto otázke.

55. Ak územný plán neobsahoval v rozhodnom čase žiadne regulatívy funkčného využitia alebo priestorového usporiadania, bolo potrebné túto skutočnosť do územného rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného výslovne uviesť, a to práve preto, aby pre účely prípadného súdneho prieskumu bolo zrejmé, že sa nejedná o kvalitatívny nedostatok rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale že v danom prípade nebolo dôvodné tieto regulatívy v rozhodnutí podrobne hodnotiť, keďže žiadne neexistovali. Kasačný súd pritom v rámci tohto konania nemá možnosť dopĺňať dokazovanie v uvedenom zmysle, keďže by tým išiel nad rámec jeho zákonných právomocí (k tomu pozri napr. § 441 SSP), pričom takúto verifikáciu nemohol urobiť ani na základe nahliadnutia do administratívneho spisu, keďže tento príslušný územný plán, ako ani jeho relevantnú časť, neobsahuje.

. .“ (bod 43 napadnutého rozsudku). 57. Do tejto kategórie patrí nepochybne napr. to, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s tým, či vo veci je potrebná koordinácia stavieb - „Prístupová komunikácia“ a „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, čo žalobcovia v odvolaní riadne namietali - bod 4 odvolania (bod 40 napadnutého rozsudku), resp. že spôsob riešenia tejto otázky nebol zo strany prvostupňového orgánu dostatočne odôvodnený. V tejto súvislosti krajský súd v bode 40 napadnutého rozsudku uviedol, že orgány verejnej správy mali súlad prístupovej komunikácie posudzovať v širších súvislostiach, keďže táto má závislý vzťah s hlavnou stavbou, ktorú má obsluhovať.

súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. [.

58. Bez meritórneho riešenia zo strany žalovaného zostala aj námietka žalobcov týkajúca sa zmätočnosti výroku územného rozhodnutia (bod č. 3 odvolania žalobcov), ako aj námietka týkajúca sa toho, že bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces, keď im nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia - bod 5 odvolania (body 41 a 43 napadnutého rozsudku krajského súdu).

príslušné podozrenie ďalej upresniť vo vzťahu k žalovanému v priebehu odvolacieho konania - mal žalovaný uplatniť procesné úkony smerujúce k tomu, aby žalobcovia mohli upresniť predmetnú odvolaciu námietku a aby tieto podozrenia mohli byť následne verifikované (potvrdené alebo vyvrátené), ak by tieto v rámci dodatočnej špecifikácie vykazovali relevantnú intenzitu podozrenia (k tomu pozri aj bod 63 tohto rozsudku). [.

Nie je z neho možné jednoznačne určiť, aká stavba, resp. na základe akej projektovej dokumentácie sa umiestňuje. Táto zmätočnosť nevyplýva len z toho, že v administratívnom spise sa nachádza viacero grafických dokumentov s rôznym obsahom (hoci boli všetky tieto dokumenty vypracované p. Ľ. Q. a s dátumom vyhotovenia 12/2016), [pozn. v tu prejednávanej veci znalcom H.. V. Q. s dátumom 12/2016] ale aj z toho, že z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva, že by akákoľvek projektová dokumentácia mala tvoriť prílohu predmetného rozhodnutia (§ 39a ods. 1 Stavebného zákona). Zmätočnosť výroku rozhodnutia stavebného úradu podčiarkuje aj to, že samotná stavba je v nej nesprávne špecifikovaná minimálne v parametri jej dĺžky, ktorá - paradoxne - vyplýva z projektu, o ktorom napr. sťažovatelia tvrdia, že nie je projektom, na základe ktorého bola stavba umiestnená. Žalovaný sa tiež v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov, pričom viacero z nich malo meritórnu povahu a týkali sa vážneho porušenia zákona zo strany stavebného úradu. Žalovaný v odvolacom konaní úplne rezignoval na odvolaciu námietku žalobcov, že niektoré

Ak by sa totiž čo i len o jednej listine tvoriacej podstatný podklad pre rozhodnutie ukázalo, že bola „falšovaná“, mohlo by to dopadať na samotný výrok územného rozhodnutia. Na strane druhej, kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľmi v tom, že vo veci nedošlo k porušeniu precedenčnej zásady (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku, veta druhá) i keď postup žalovaného (pozri vyššie) môže predstavovať porušenie iných zákonných ustanovení, ako aj v tom, že ak by z územného plánu obce/zóny nevyplývali žiadne konkrétne regulatívy a obmedzenia týkajúce sa stavby, nie je možné od orgánu verejnej správy spravodlivo požadovať, aby sa nimi (podrobne) zaoberal. Uvedené však neznamená, že dostatočným odôvodnením súladu plánovanej stavby s územným plánom môže byť len samotné - strohé konštatovanie, že stavba sa má realizovať v časti určenej na obytné využitie (k tomu pozri napr. aj bod 55 tohto rozsudku).

je rodinným domom, resp. víkendovým domom, ale zariadením prechodného bývania (penzión a pod.) - k tomu porovnaj napr. Pre posúdenie druhu navrhnutej stavby v územnom konaní je rozhodujúci skutočný charakter stavby, nielen označenie stavby v projektovej dokumentácii. (Krajský súd v Českých Budejoviciach, sp. zn.: 10 Ca 21/2002-21).

65. Uvedené platí najmä vzhľadom na to, že dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu územného rozhodnutia krajským súdom nie sú len formálne pochybenia. Vady konania a rozhodnutia, ktoré krajský súd v rozsudku orgánom verejnej správy vytkol nemajú „kozmetickú“ povahu a je zrejmé, že účelom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správny nie je zopakovanie konania len preto, aby sa konanie zopakovalo, keď zistené nedostatky majú materiálnu povahu.

67. V tejto súvislosti je tiež nesprávny predpoklad sťažovateľov aj v tom, že zrušením napadnutého rozhodnutia nemôže byť žalobcom poskytnutá žiadna ochrana ich subjektívnych práv z dôvodu, že sporná stavba (cestná komunikácia) už stojí. Táto dotknutosť na ich právach nemusí v tomto štádiu konania bezpodmienečne spočívať v tom, že postavená stavba zrazu prestane existovať, ak sú žalobcovia v súdnom konaní úspešní, ale napr. v tom, že rozhodnutia súdov im poskytnú možnosť realizovať ďalšie právne úkony smerujúce k obnoveniu stavu, ktorý tu existoval pred vydaním nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonných rozhodnutí.

Tento však nie je nedotknuteľný. 69. Z kasačnej sťažnosti je tiež zrejmé, že požiadavku jej vyhovenia odvodzovali sťažovatelia aj od toho, že práve na základe vydaného rozhodnutia nadobudli dobromyseľne určité práva. Najvyšší správny súd nerozporuje názor sťažovateľov, že aj súdy sú povinné chrániť legálne nadobudnuté práva fyzických osôb a právnických osôb, resp. poskytovať ochranu v dobrej viere nadobudnutých práv uvedených subjektov. Ani tieto práva sťažovateľov však nie sú

70. Samotným zrušením rozhodnutia vydaného v územnom konaní totiž ešte nedochádza k priamemu zásahu do práv sťažovateľov (a to ani v prípade, ak už sporná cestná komunikácia stojí, resp. bola skolaudovaná). O priamom zásahu do práv sťažovateľov by bolo možné pojednávať napr. v prípade, ak by zákonným následkom zrušenia územného rozhodnutia bolo okamžité, resp. priame odstránenie postavenej stavby. Len samotné zrušenie územného rozhodnutia, ktoré je v rozpore so zákonom, ešte takýto priamy zásah do práv sťažovateľa nepredstavuje.

Sťažovateľom však ani nevznikla len na základe tohto rozsudku povinnosť cestnú komunikáciu odstrániť [pozn. resp. rodinný dom], nenastupuje automatické odstránenie postavenej cestnej komunikácie orgánmi verejnej moci a pod. 71. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd zamietol, keď dospel k záveru, že sťažovatelia v nej hrozbu závažnej ujmy dostatočne nešpecifikovali. Na strane druhej, ak sťažovatelia indikovali, že dôvodom odkladného účinku je to, aby sa zabránilo opakovanému územnému konaniu k stavbe, ktorá je už postavená a skolaudovaná, toto súd nemohol bez ďalšieho vyhodnotiť ako hrozbu závažnej ujmy. Samotné „nové konanie“ nemôže byť považované za hrozbu závažnej ujmy, a to o to viac, že - ako opakovane sťažovatelia tvrdili - stavba už stojí a bola skolaudovaná. V súvislosti s podaným návrhom poukazuje kasačný súd aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 10 Ads 99/ 2014, z 1. júla 2015, podľa ktorého „[36] Považovala-li by se pouhá hrozba existence dvou odlišných rozhodnutí sama o sobě za újmu, musel by být odkladný účinek přiznáván téměř

. .] Ak sťažovatelia uviedli, že dôvodom pre odkladný účinok kasačnej sťažnosti má byť aj to, aby čo najkratšie trval stav právnej neistoty, toto nie je možné považovať za zákonný dôvod (podľa § 447 SSP). Naviac, dôvody uvedené v čl. II kasačnej sťažnosti pre priznanie odkladného účinku sú vymedzené skôr abstraktne. Tieto by pritom mali byť vymedzené konkrétne spolu so súvisiacimi skutkovými okolnosťami, pretože od tohto vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie kasačného súdu o odkladnom účinku a rozsah jeho odôvodnenia. Návrh sťažovateľov v súdenej veci však nie je dostatočne konkrétny. Napokon, ako už kasačný súd uviedol aj na iných miestach tohto rozsudku (k tomu pozri napr. bod 70 vyššie), zrušenie územného rozhodnutia napadnutým rozsudkom krajského súdu vo svojej podstate žiadnym materiálnym spôsobom postavenie sťažovateľov, resp. ich majetku (cestnej komunikácie) priamo nemení, keďže týmto úkonom sa ich stavba (cestná komunikácia) najmä neodstraňuje. [.

73. K podaniu sťažovateľov zo dňa 27.10.2022 (doručené správnemu súdu po lehote - k tomu pozri § 445 ods. 2 SSP), ktorým títo viac-menej reprodukovali tvrdenia uvedené v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že v predmetnom podaní uvedená argumentácia - aj keby bola uplatnená pred uplynutím lehoty na podanie kasačnej sťažnosti - nebola spôsobilá negovať vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.“

47. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Neúspešným sťažovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 3. - 25. rade trovy kasačného konania nevznikli, preto im náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal (v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 a § 169 SSP). Prokuratúre, ako žalobcovi v 2. rade (v zmysle § 46 SSP) náhradu trov konania kasačný súd nepriznal s odkazom na § 170 písm. c/ v spojení s § 467 ods. 1 SSP. 49. O náhrade trov kasačného konania žalobcu rozhodol najvyšší správny súd podľa?§?467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľom - ďalším účastníkom konania 1) a 2). Najvyšší správny súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom kasačného konania nie sú iba žalobcovia a žalovaný, ale aj ďalší účastníci konania 1) a 2), ktorí majú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti. Z?tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď sťažovatelia v kasačnom konaní úspešní neboli (ich kasačná sťažnosť bola?zamietnutá), a preto im právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa domáhali zrušenia rozsudku správneho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť inému záveru, ako k tomu, že v kasačnom konaní vystupovali sťažovatelia na strane žalovaného, pretože podporovali správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda žalobca v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok voči sťažovateľom na náhradu trov kasačného konania. V?tomto smere kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých bola riešená rovnaká právna otázka a?kasačný súd nepovažuje za dôvodné sa od nich odkloniť (sp. zn. 2Sžk/6/2019,?sp. zn. 3Svk/23/2021, sp. zn. 3Svk/43/2022). 50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.