3Svk/11/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcov (sťažovateľov): 1. Z.. G. X., R.., nar. XX. G. XXXX, bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., 2. W. X., nar. XX. G. XXXX, bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., obaja po zomr. G. X., nar. X. J. XXXX, zomr. XX. H. XXXX, naposledy bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., spoločne zastúpených: AK - TARABČÁK s.r.o., IČO: 36859109, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, so sídlom Levočská 3, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1. F. X. nar. XX. K. XXXX, bytom H. X, XXX XX R., 2. R. X., nar. X. H. XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., 3. J. T., nar. XX. A. XXXX, bytom N. X, XXX. XX N., 4. W. Q., nar. XX. A. XXXX, bytom T. XX, XXX XX R., 5. H. X., nar. XX. H. XXXX, bytom T. 1, XXX XX . W., 6. A. X., nar. XX. Q. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., 7. T. X., nar. XX. D. XXXX, bytom A. č. XXX, XXX XX A., 8. T. K., nar. XX. G. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.., bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., 9. J. J., nar. XX. H. XXXX, bytom T. T. XXX, XXX XX T. T., zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.., bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., 10. E. U., nar. XX. Q. XXXX, bytom X. XXX/ XX, XXX XX A., zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.., bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., 11. J. H., nar. XX. H. XXXX, bytom A. XXX, XXX XX . A., zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.., bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX R., 12. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 13. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove č. Co 28/2012/BA zo 17. septembra 2012, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 5/2013-264 zo 17. októbra 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 1 S 5/2013-312 zo 4. januára 2021, takto

1. Správa katastra Prešov (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) začala konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa § 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) verejnou vyhláškou č. ROEP 279/97 z 18. júna 1997 pre katastrálne územie R. (ďalej len „k. ú. R.“).

2. V zmysle § 7 cit. zák. G. X. (ďalej len „právny predchodca žalobcov“) doručil komisii pre vypracovanie ROEP námietku, obsahom ktorej bol nesúhlas s výmerou parcely č. XXXX/ X,. reg. "P. KN", v k. ú. R., pretože výmera parcely sa z pôvodných 668 m2 zmenila na 389 m2 a zároveň sa podľa neho zmenili aj pomery v teréne. Tiež uviedol, že predmetnú parcelu vlastnili ako rodina viac než 70 rokov a v teréne slúžila ako jediná prístupová komunikácia k jeho rodinnému domu.

3. V dôsledku odvolania, ktoré voči tomuto rozhodnutiu podal právny predchodca žalobcov, Katastrálny úrad v Prešove (ďalej len „žalovaný“) 30. decembra 2019 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 10. novembra 2009, pretože sa nevysporiadal s druhou časťou námietky, ktorá sa týkala grafického znázornenia a usporiadania parcely v teréne.

4. Správny orgán prvého stupňa najskôr vyzval právneho predchodcu žalobcov na doloženie geometrického plánu alebo iných dokladov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie a jednoznačne určili polohové a geometrické určenie pozemku mpč. "P. KN" č. XXXX/X, pretože v dokumentácii SK takýto plán správny orgán sám nenašiel. Následne však rozhodnutím z 23. marca 2010 opätovne námietke nevyhovel. Uviedol, že hoci právny predchodca žalobcov predložil kópiu z pôvodnej mapy pozemkového katastra, ktorá slúžila aj ako pozemkovoknižná mapa, reambulovaná v r. 1932, v predmetnej kópii je zobrazená parcela č. XXXX ešte bez deľby ako neknihovaná parcela tak, ako bola zobrazená v kópii originálu mapy z r. 1869. Rovnako tak situačný plán, ktorý nebol datovaný a riešil deľbu iných parciel (parcela č. XXXX/X v ňom nebola zobrazená).

5. Na odvolanie právneho predchodcu žalobcov žalovaný znova rozhodnutím z 26. apríla 2010 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 23. marca 2010 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie. Zdôvodnil to tým, že pri opätovnom preskúmavaní zistil, že na správe katastra je ďalšia kópia pozemkovoknižnej mapy, ktorá zobrazuje deľbu parciel mpč.

6. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) požiadal 28. februára 2012 správny orgán prvého stupňa o preskúmanie zápisu parcely č. XXXX/X, reg. "P. KN", a to na základe podnetu Z.. W. D., ktorý si nechal vypracovať znalecký posudok č. 4/2012, znalcom v odbore geodézia a kartografia Z.. H. U. (ďalej len „znalecký posudok č. 4/2012“), ktorý sa týkal posúdenia správnosti geometrického určenia hraníc pozemku evidovaného v katastri ako parcela č.

7. Správny orgán prvého stupňa 13. marca 2012 začal konanie o oprave chyby v schválenom ROEP pre k. ú. R. v časti zápisu a zákresu - geometrického určenia parcely č. XXXX/X, . reg. "P. KN" a parciel č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX, reg. "O. KN" na mape určeného operátu a na LV XXXXX v k. ú. R..

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 12. júna 2012 zmenil údaje schváleného registra č. C 1/2010 v k. ú. R. tak, že jedným výrokom - opravil geometrické určenie parcely č. XXXX/X, reg. "P. KN" podľa návrhu vyššie uvedeného znaleckého posudku a v súlade s jeho grafickou prílohou, ktorá sa stala aj súčasťou

republike; - opravil zákres parciel č. XXXX/X. a č. XXXX/X, obe v reg. "P. KN", na mape určeného operátu. 9. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že sa stotožnil s tvrdením znalca ohľadne postupu pri vložkárskom konaní, vykonanom v rokoch 1932-1933.

Zrejme pri tomto odsúhlasovaní si právni predchodcovia vlastníkov vyreklamovali rozdelenie neknihovanej cesty č. XXXX na parcely č. XXXX/X,. č. XXXX/X . a č. XXXX/X a vyžiadali si zápis mpč. XXXX/Xao výmere 668m2 do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX.

10. Zákres parcely č. XXXX/X bol najskôr vykonaný do pozemkovoknižnej mapy pracovnej tzv. indikačnej, ktorá sa nosila do terénu a na komisie a podľa ktorej sa až následne mal vykonať tzv. kancelársky zákres v mape, ktorá bola založená do dokumentácie vznikajúcej novej pozemkovej knihy. Keďže tieto zákresy neboli vykonané v jednom čase, sú nedopatrením vykonané rôzne - inak v indikačnej mape pracovnej a inak v pozemkovoknižnej mape, podľa ktorej žalovaný zaviazal správny orgán prvého stupňa rozhodnúť o námietke právneho predchodcu žalobcov.

12. Keďže geometrické určenie parcely mpč. XXXX/X bolo v dvoch rovnocenných mapách rôzne, pre posúdenie, ktorý zákres hraníc pozemku je správny, je rozhodujúca aj výmera zapísaná v pozemkovej knihe. Keďže po zjednotení operátov sa mapou pozemkovej knihy stala reambulovaná mapa pôvodného pozemkového katastra, ktorá je vyhotovená na matematickom podklade, výmera je tiež rozhodujúca pre posúdenie zákresu, nakoľko by mala byť odvodená - získaná planimetrovaním v mape zakreslenej parcely. Znalec pre zistenie výmery spravil výpočty výmery digitalizáciou parcely z naskenovaného rastra podľa jednotlivých zákresov hraníc parcely. Ten výpočtom zistil, že k výmere 668 m2 je bližšie výmera parcely zakreslená v pracovnej pozemkovoknižnej mape 545 m2. Podľa správneho orgánu prvého stupňa to v žiadnom prípade nemohla byť výmera 1188 m2 (942 m2 zapísaná na LV č. XXXXX + 246 m2 zabratá do "O. KN" č. XXXXX a č. XXXXX/X), aká bola vlastníkom priznaná po zostavení ROEP, vyhovením námietke vznesenej právnym predchodcom žalobcov.

SPF, so znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca v odbore geodézia a kartografia, s ďalším šetrením vo veci správnym orgánom prvého stupňa, ako aj so stanoviskom zhotoviteľa ROEP k znaleckému posudku. Vyhotoviteľ ROEP sa stotožnil s názormi znalca a komisii odporučil návrhu SPF vyhovieť. Zo siedmych členov komisie, šesť hlasovalo za vydanie rozhodnutia o oprave ROEP (člen SPF sa hlasovania zdržal, keďže predkladal návrh na konanie).

Keďže nebol preukazovaný opak v evidovaní výmery pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX na 668 m2, žalovaný mal za to, že bolo potrebné vychádzať aj z výmery, ktorá bola odvodená z geometrického a polohového určenia.

Preto dodal, že tak ako platná pozemkovoknižná, tak ani pracovná mapa nie sú správnymi mapovými podkladmi v danej veci, pretože ani výmera vypočítaná z pracovnej mapy nie je v dovolenej odchýlke k výmere mpč. XXXX/X zaevidovanej v pozemkovoknižnej vložke na 668 m2 a taktiež to, že sporná parcela nekončí pri parcele č. XXXX/X, ako je to zvýraznené v pracovnej mape, ale pokračovala ďalej a končila na hranici bývalej mpč. XXXX/X., čo je znázornené aj v grafickej prílohe napadnutého rozhodnutia. Keďže však rozhodnutie prvostupňového orgánu považoval žalovaný vo výroku za vecne správne, v odvolacom konaní ho doplnil tu napadnutým rozhodnutím a v ostatnom sa s ním stotožnil, žalovaný rozhodol tak, že odvolanie právneho predchodcu žalobcov zamietol.

17. Krajský súd následne rozsudkom č. k. 1 S 5/2013-127 z 24. februára 2015 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že pokiaľ prvostupňový správny orgán v predmetnej veci neustanovil znalca v zmysle § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pričom predložený dôkaz hodnotil ako znalecký posudok, závažne procesne pochybil a porušil subjektívne práva žalobcu. Podľa neho predložený dôkaz označený ako tzv. znalecký posudok č. 4/2012, ktorý vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov, ešte neznamená, že aj takto ním vypracovaný dokument je znaleckým posudkom, pokiaľ tento znalec nebol ustanovený postupom podľa Správneho poriadku. Ďalej mal za to, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že v plnom rozsahu akceptoval predmetný znalecký posudok bez toho, aby sa s týmto dôkazom akokoľvek vyrovnal a navyše v jeho rozhodnutí chýba taktiež aj správna úvaha, ktorá podľa krajského súdu absentovala aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

18. Najvyšší súd uznesením č. k. 6 Sžo 108/2015-183 z 12. júla 2017 opätovne rozsudok krajského súdu zrušil a vyslovil záver, že znalecký posudok, ktorý do konania predložil SPF je potrebné hodnotiť ako plnohodnotný znalecký posudok, keďže spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má znalecký posudok mať v zmysle vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z. k zákonu č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 490/2004 Z. z. k zákonu č. 382/2004 Z. z.“). Konštatoval, že v správnom konaní sa znaleckým posudkom stricto sensu označuje iba taký posudok, ktorý podal znalec ustanovený správnym orgánom v zmysle § 36 Správneho poriadku. Správna prax však bežne používa tento pojem aj pre posudky vyhotovené súdny znalcom, ktoré sú predložené účastníkom konania a nakladá s

postačujúce. 19. Konečne správny súd rozsudkom č. k. 1 S 5/2013-264 zo 17. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok správneho súdu“) v znení opravného uznesenia č. k. 1 S 5/2013-312 zo 4. januára 2021 správnu žalobu právneho predchodcu žalobcov zamietol. Vyšiel z toho, že správne orgány postupovali pri dokazovaní v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, riadne vyhodnotili dôkazy, a to aj znalecký posudok predložený SPF, ktorý je plnohodnotným znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v súlade s vyhláškou č. 490/2004 Z. z. k zákonu č. 382/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že zo zákona č. 180/1995 Z. z. nevyplýva, žeby stanovisko komisie malo mať povahu zápisnice podľa § 22 Správneho poriadku, keďže komisia nie je

II. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

28. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 5. októbra 2021. Vec bola náhodným spôsobom pridelená tretiemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni Mgr. Kristíne Babiakovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 29. Najvyšší správny súd skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. Najvyšší správny súd zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP).

Keďže zánikom procesnej subjektivity pôvodný sťažovateľ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, kasačný súd v zmysle § 25 SSP za primeranej aplikácie § 63 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o pokračovaní v konaní pred kasačným súdom s dedičmi pôvodného sťažovateľa, t. j. právnymi nástupcami po zomrelom sťažovateľovi (pozn. súdu z tohto dôvodu kasačný súd v ďalšom texte uvádza už len sťažovateľov ako účastníkov konania).

bola vec vrátená správnemu súdu, pričom spis sa tomuto súdu vrátil 21. augusta 2017. V súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2017 účinnému k 21. augustu 2017 („RP 2017 I“) mala byť vec podľa bodu 1.2 RP 2017 I zapísaná tomu senátu, ktorý vo veci pôvodne rozhodoval, a to pod pôvodnou spisovou značkou. Podľa bodu 1.2 v spojení s bodom 1.1.1 a v spojení s časťou E/ RP 2017 I, keďže senát 1S v zložení predsedníčka senátu

Mgr. Magdaléna Želinská (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Eva Sláviková a JUDr. Marian Hoffmann, PhD. Súčasne podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2017 účinného k 1. novembru 2017 v znení jeho opatrenia č. 9 („RP 2017 II“) v súvislosti so zánikom funkcie sudkyne Mgr. Magdalény Želinskej uplynutím 31. októbra 2017 bolo nariadené, aby sa podľa § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) veci pridelené tejto sudkyni ako sudkyni spravodajkyni prerozdelili náhodným výberom do iných senátov správneho kolégia Krajského súdu v Prešove (konkrétne senáty 2S, 3S, 5S a 6S v pomere 1:1:1:1). Podľa potvrdenia založeného na č. l. 206 súdneho spisu bol tak spis v tejto veci 14. novembra 2017 prerozdelný náhodným výberom do senátu 6S, ktorý je zložený z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

Kasačný súd pripomína, že zohľadňuje rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, hoci od 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 CSP). Kasačný súd sa tak naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu (pozri v tomto smere rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2021 z 24. februára 2022, bod 32) a nemá dôvod sa od predchádzajúcich záverov Najvyššieho súdu v predmetnom rozhodnutí odkláňať. Uvedené platí o to viac, že ide o rozhodnutie vydané v rovnakej veci, ktoré bolo tzv. kasačne záväzné pre správny súd nižšej inštancie, a to s poukazom na vtedy

prijala a čo správnemu orgánu odporučila. Prezenčná listina obsahuje zoznam prítomných s pripojenými vlastnoručnými podpismi. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľmi v tom, že by bolo žiaduce, aby zo zápisnice komisie boli zrejmé aj úvahy jednotlivých členov komisie, aby bolo zjavné, akým spôsobom sa komisia dopracovala k výslednému stanovisku a odporúčaniam, avšak podľa kasačného súdu uvedený nedostatok nemá vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia správneho orgánu, keďže komisia je len dočasný poradný a iniciatívny orgán (pozri dôvodovú správu k zákonu č. 180/1995 Z. z.; Národná rada Slovenskej republiky, I. volebné obdobie, parlamentná tlač 162) a správny orgán v konečnom dôsledku nie je jej závermi viazaný. To, že komisia má odlišné postavenie ako správny orgán, nakoniec vyplýva aj z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 cit. zák., v ktorých zákonodarca výslovne rozlišuje medzi postavením správneho orgánu a komisie. Keďže správne orgány jasne uviedli, na základe akých dôvodov dospeli k svojim záverom a nebolo to len na podklade stanoviska komisie,

Kasačný súd sa tak stotožňuje so záverom správneho súdu, ktorý nezistil logické dôvody, pre ktoré by výroky odporovali ustanoveniu § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Navyše ako správne konštatoval, súčasťou rozhodnutí správnych orgánov je znalecký posudok a aj grafická príloha. Kasačný súd v tomto smere poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu napr. vo veci sp. zn. 6 Sžf 1/2009 z 24. novembra 2010, v ktorej hovorí, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorý výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. Kasačný súd má však za to,

užívali sporné pozemky niekoľko rokov už pred samotným zostavovaním ROEP-u, námietku ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom z titulu vydržania vzniesli až v správnej žalobe. Z uvedených záverov vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 10 Sžo 301/2015 z 25. januára 2017, uverejnené ako judikát R 43/2017, ktoré hovorí, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži v podstate už len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom.

Preto kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá a z tohto dôvodu je na riešenie týchto pochybení daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. 37. Kasačný súd záverom len podotýka, že z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že názor sťažovateľov prezentovaný v kasačnej sťažnosti, že štátu nesvedčí žiadny titul, na základe ktorého by nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom, a preto prichádza do úvahy iba vydržanie vlastníctva štátom, je nesprávny. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že Slovenská republika nadobudla vlastníctvo k parcele č. XXXX/X, reg. "P. KN" opravou schváleného registra č. C 1/2010 Pe z 5. mája 2010 v k. ú. R., a to tým spôsobom, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa sa vytvorila nová parcela, ktorej výmera bola pôvodne zapísaná ako súčasť parcely č. XXXX/X,

38. Vzhľadom na dĺžku konania pred správnymi súdmi považuje kasačný súd za vhodné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vyššie prezentované závery nezbavujú sťažovateľov prístupu k súdu v otázke ochrany ich vlastníckeho práva k spornému pozemku.

Občiansky zákonník sa ich vlastnícke právo nepremlčuje.