3Svk/11/2022

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ďalší účastník podal 20. decembra 2016 na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech oprávneného z vecného bremena, t. j. ďalšieho účastníka, a to v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), t. j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, konkrétne na streche nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX, na pozemku parcely registra „C“ parcelné č. XXXXX/XX, v okrese C. P., obec C.-m. č. K. Z., k. ú. K. Z..

Poukázal pritom na to, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. sú v zmysle § 66 ods. 2 cit. zák. zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto podľa § 35 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) navrhol vykonať záznam predmetného vecného bremena. 3. Žalobca predložil žalovanému 11. januára 2017 stanovisko k návrhu na zápis predmetného vecného bremena, v ktorom nesúhlasil s týmto návrhom ďalšieho účastníka a žalovaného žiadal, aby návrhu nevyhovel a vecné bremeno nezapísal. Skonštatoval, že s postupom ďalšieho účastníka sa nemôže stotožniť, pretože žalobca sa s ďalším účastníkom snažil dohodnúť na obsahu zmluvného vecného bremena, s čím však ďalší účastník nesúhlasil a napriek tomu podal návrh na zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn.

iné zrejmé nesprávnosti a v zmysle § 42 cit. zák. žalovaný ako katastrálny odbor je v prípade vyznačenia vecného bremena, ktoré vzniklo na základe zákona, len evidenčným orgánom a nerozhoduje o rozsahu vecného bremena, jeho rozsah je iba právom účastníkov a v jeho právomoci je ho len zapísať. Oprávnená osoba z vecného bremena, ktorá podala na katastrálny odbor návrh na jeho vyznačenie, zodpovedá za obsah predloženej listiny.

II. Konanie na správnom súde

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

8. Ďalší účastník (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ považuje posúdenie správneho súdu za nesprávne a v rozpore so zákonom č.

Má za to, že zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností v zmysle tohto ustanovenia nie je žalovaný oprávnený skúmať, pretože toto zákonné vecné bremeno sa zapisuje záznamom, čo vyplýva z § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona je k návrhu na záznam potrebné pripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, avšak z § 28 písm. c) vyhlášky č. 461/2009 Z. z. vyplýva, že spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný návrh, pretože už ten sa v zmysle stanoviska Úradu, geodézie, kartografie a katastra považuje za inú listinu uvedenú v § 35 ods. 2 písm. c) cit. zák. Preto podľa sťažovateľa žalovaný v záznamovom konaní nemá právomoc z návrhu listín skúmať, či sa vecné bremeno vzťahuje k zriadeniu a prevádzkovaniu verejných sietí (vychádzajúc zo zákonnej definície verejnej siete v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.), a či vznik takéhoto vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu podľa § 66 ods.

10. Sťažovateľ ďalej na podporu svojich tvrdení uviedol, že zákonné vecné bremeno vzniká ex lege ako výraz vôle zákonodarcu, bez ohľadu na súhlas a vôľu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, a v dôsledku jeho existencie má sťažovateľ oprávnenie vyplývajúce z ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. Podanie návrhu na zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom je len formalizáciou tohto oprávnenia a jeho vykonaním vecné bremeno nevzniká, pretože záznam len deklaruje oprávnenia sťažovateľa v § 66 ods. 1 písm. a) cit. zák. Ďalej sťažovateľ uviedol, že zastáva názor, že skutočnosti preukazujúce, že ako navrhovateľ záznamu je podnikom podľa § 5 ods. 1 cit. zák., ktorý zriaďuje a prevádzkuje verejné siete a stavia ich vedenia v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, sú verejne známymi informáciami, ktoré vyplývajú z Obchodného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Obchodný register“).

11. Sťažovateľ dodal, že správny súd odignoroval jeho podstatné námietky, ktoré uvádzal prostredníctvom svojich vyjadrení, pričom sa nevysporiadal ani s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä so stanoviskami Úradu geodézie, kartografie a katastra z 25. októbra 2007 a z 31. júla 2013, ktoré potvrdzujú jeho právnu argumentáciu.

12. Žalobca v stanovisku ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a navrhol, aby kasačný súd potvrdil rozsudok správneho súdu, pretože sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Dodal, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom a nijako nepreukázal, že koná vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Pokiaľ by žalovaný nemohol skúmať splnenie podmienok na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktokoľvek by mohol tvrdiť, že koná vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu a k zápisu zákonných vecných bremien by dochádzalo automaticky. Žalobca má za to, že úlohou žalovaného bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhu požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí, čo však žalovaný urobiť nemohol, pretože sťažovateľ tieto dôvody nepreukázal. Žalobca upriamil pozornosť na to, že hoci záznam nemá formu rozhodnutia, bol vydaný orgánom štátnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci a nemožno poprieť, že vykonaním záznamu o vzniku vecného bremena k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to v prospech tretej osoby (sťažovateľa), došlo k zásahu do práv žalobcu. Práve preto podľa neho treba dbať na dôsledné rešpektovanie ústavných princípov. Záverom poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu ohľadne odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vo vzťahu k realizácii základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

spravodajkyni Mgr. Kristíne Babiakovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je v zmysle napadnutého rozsudku správneho súdu posúdenie toho, či žalovaný má právomoc z návrhu na zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a priložených listín posudzovať, či osoba oprávnená z vecného bremena (navrhovateľ záznamu) je podnikom v zmysle zákonnej definície podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., či sa vecné bremeno vzťahuje k zriadeniu a prevádzkovaniu verejných sietí vychádzajúc zo zákonnej definície verejnej siete uvedenej v § 2 ods. 2 cit. zák., a či vznik takéhoto vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu podľa § 66 ods. 1 písm. a) cit. zák. a v nadväznosti na to, či sťažovateľ ako navrhovateľ záznamu predložil žalovanému taký návrh na zápis zákonného vecného bremena, ktorý by bol na zápis vecného bremena záznamom

podnik50). Legislatívna poznámka pod číselným označením 50) odkazuje na ustanovenie § 35 katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vykonania záznamu), podľa ktorého v ods. 1 okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby a v zmysle ods. 2 návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa [písm. a)], názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný [písm. b)], verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti [písm. c)], označenie príloh [písm. d)]. Podľa § 28 písm. c) vyhlášky č. 461/2009 Z. z. je na vykonanie záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona spôsobilý okrem iného najmä návrh, ak ide o práva k cudzím veciam.

nie je neobmedzené. Zákonodarca toto zákonné oprávnenie (a jemu zodpovedajúcu povinnosť vlastníka strpieť výkon tohto oprávnenia) vymedzil dikciou „v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme.“ Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je citeľným zásahom do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, a preto je ohraničené primeraným ústavným a zákonným

Formálna podmienka sa napĺňa materiálnym obsahom. V materiálnom právnom štáte pre splnenie formálnej podmienky nestačí sama okolnosť, že prameň práva prijal parlament, že relevantný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý prijal má právnu silu zákona. V materiálnom právnom štáte je ústavnoprávne významné, aký obsah má zákon, či spĺňa podmienky predpísané na ochranu základných práv a slobôd.“

do vlastníctva. . . Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína právny názor vyslovený už viackrát v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorej podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovateľný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva (m. m. PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 19/09).

ústavy. Ak sa splnenie tejto podmienky preukáže, ústavná relevancia podmienky verejného záujmu stratí ďalší ústavný význam. 20. Materiálnu podmienku nevyhnutnosti obmedzenia Ústavný súd vysvetlil takto: „«V súlade s medzinárodným štandardom termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo

21. Kasačný súd tak na základe vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu zdôrazňuje, že splnenie podmienky verejného záujmu nemožno prezumovať, tak ako sa ho snaží prezumovať sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti a vo svojich iných podaniach bez toho, aby splnenie podmienky verejného záujmu preukázal práve v podanom návrhu na záznam vecného bremena

práva. 22. Kasačný súd má pritom za to, že je na úvahe sťažovateľa, akými listinami pripojenými k návrhu na vykonanie záznamu v zmysle § 35 ods. 2 katastrálneho zákona osvedčí splnenie podmienok vymedzených § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., tak aby bolo preukázateľne zrejmé, že zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, je uskutočňované v nevyhnutom rozsahu a vo verejnom záujme.

23. Kasačný súd zároveň konštatuje, že zo sťažovateľovho návrhu na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností z 15. decembra 2016 žiadnym spôsobom nevyplýva, či prevádzkovanie verejnej siete na cudzej nehnuteľnosti je v nevyhnutom rozsahu a vo verejnom záujme tak ako tvrdí, pretože návrh na záznam neobsahuje žiadne relevantné zdôvodnenie. Obsah sťažovateľovho návrhu je zhmotnený na dvoch stranách, pričom návrh neobsahuje žiadne iné listiny alebo prílohy. Kasačný súd nemôže prisvedčiť ani argumentu sťažovateľa, že skutočnosti preukazujúce, že sťažovateľ zriaďuje a prevádzkuje verejné siete a stavia ich vedenia v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, sú verejne známymi informáciami, ktoré vyplývajú z výpisu z Obchodného registra a posúdením ktorých si žalovaný na účely splnenia podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) cit. zák. môže urobiť úsudok z vlastnej úradnej činnosti.

elektronických komunikácií a poštových služieb. 24. Sťažovateľ ďalej namieta, že žalovaný nemá oprávnenie z návrhu listín skúmať, či sa vecné bremeno vzťahuje k zriadeniu a prevádzkovaniu verejných sietí v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. a či vznik takéhoto vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu podľa § 66 ods. 1 písm. a) cit. zák., a podľa sťažovateľa je žalovaný oprávnený skúmať verejné listiny alebo iné listiny len z formálneho hľadiska.

25. Pokiaľ sa sťažovateľ dovolával princípu právnej istoty a rovnako princípu zachovania legitímnych očakávaní vo vzťahu k rozhodovaniu žalovaného s poukazom na spomínané stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra, tak k uvedenému kasačný súd uvádza, že ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností síce dohliada na rozhodovaciu činnosť na tomto úseku štátnej správy a to aj prostredníctvom svojich stanovísk, avšak nie je orgánom oprávneným poskytovať záväzný výklad zákona.

9/2021 z 30. marca 2023 a 5 Svk 16/2022 z 27. októbra 2023). 26. Napriek tomu, že správny súd sa v tu napadnutom rozsudku nevyjadril k uvedeným stanoviskám Úradu geodézie, kartografie a katastra, kasačný súd námietku sťažovateľa, že správny súd mu takýmto procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vyhodnotil ako nedôvodnú a to najmä z dôvodu, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (v tomto smere pozri ustálenú judikatúru Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 59/05 z 23. februára 2005, I. ÚS 20/2010 z 27. januára 2010, IV. ÚS 259/2020 z 9. júna 2020). Pokiaľ odôvodnenie správneho súdu spĺňa podmienky ustanovené v § 139 ods. 2 SSP a zároveň stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že základné právo účastníka na spravodlivý proces je z tohto aspektu plne realizované (porov. v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 304/2015). Kasačný súd má vzhľadom na uvedené za to, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tieto požiadavky splnil a jeho odôvodnenie porušenie ustanovenia § 139 ods. 2 nevykazuje. 27. Posledným kasačným dôvodom sťažovateľa bol odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžr 121/2016 z 28. februára 2018. Kasačný súd má za to, že prezentované závery sťažovateľa toto rozhodnutie neobsahuje, ba naopak, toto rozhodnutie ním požadovaný výklad katastrálneho zákona popiera, keď uvádza, že je plne v kompetencii katastrálneho orgánu posúdiť splnenie podmienok pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností v zmysle § 36 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené neznamená len posúdenie toho, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností, ale zároveň či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona. Preto kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náležitosťou podľa katastrálneho zákona je potrebné rozumieť v zmysle § 35 ods. 2 písm. c) tohto zákona i posúdenie toho, či verejná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti zriadené podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa zákona č. 351/2011 Z. z., obsahuje všetky rozhodné skutočnosti pre overenie toho, či toto právo podľa predmetného osobitného predpisu skutočne vzniklo a zároveň či vzniklo aj v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, čo sú ďalšie obligatórne zákonné podmienky pre vznik vecného bremena v predmetnom prípade, posúdeniu ktorým sa kasačný súd venoval v predchádzajúcich bodoch svojho odôvodnenia.

28. Hoci teda správny súd časť žalobných bodov ohľadne povinnosti žalovaného posudzovať, či navrhovateľ záznamu je podnikom v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z., neposúdil celkom správne, nemení to nič na tom, že za správny treba považovať jeho záver ohľadne posudzovania náležitostí v zmysle § 35 ods. 2 katastrálneho zákona a obligatórnych podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. žalovaným. Na základe uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ako celok nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 29. Návrh sťažovateľa na?priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd osobitným výrokom v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP zamietol. Urobil tak z?dôvodu, že neidentifikoval závažnú ujmu, ktorá by súvisela s?právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu (zrušenie opatrenia žalovaného č. Z - 27040/16, ktorým bol vykonaný zápis zákonného vecného bremena do operátu katastra nehnuteľností v prospech sťažovateľa), a?súčasne takýto postup ani nebol dôvodný s?ohľadom na meritórne rozhodnutie o?kasačnej?sťažnosti, keď kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú. 30. O náhrade trov kasačného konania, v súvislosti s kasačnou sťažnosťou ďalšieho účastníka, rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP s analogickým použitím § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi. Kasačný súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom kasačného konania nie je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník, ktorý mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď sťažovateľ v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa domáhal zrušenia rozsudku správneho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť k inému záveru, ako tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane žalovaného, pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda žalobca v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi na náhradu trov kasačného konania. (v tomto smere pozri rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžk 6/2019 z 24. novembra 2021, sp. zn. 3 Svk 43/2022 z 29. novembra 2023). 31. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal, keďže nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov kasačného konania a žiadne trovy kasačného konania mu ani nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.