3Svk/11/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Rád bosých karmelitánok preblahoslavenej Panny Márie z Hory Karmel Košice, ul. Lechkého 7, Košice, IČO: 17151881, zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom ul. Kováčska 53, Košice, IČO: 36730564, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, ďalší účastníci: 1. ATEX Košice, s.r.o. so sídlom Floriánska 10, Košice, IČO: 36210757, zastúpený JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Masarykova 12, Košice, 2. Jazdecký klub EMCAR, ul. Floriánska 10, Košice, IČO: 35568968, 3. Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2019/007880 zo dňa 31. januára 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/5/ 2019-276 zo dňa 1. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/5/2019-276 zo dňa 1. júna 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. R. navrhovateľovi ATEX Košice, s.r.o. (ďalej ako „ďalší účastník 1)“). 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/007880 zo dňa 31. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3. Žalovaný v súvislosti s námietkou nesúladu stavby s Územným plánom hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice (ďalej ako „Územný plán“) poukázal na stanovisko útvaru hlavného architekta mesta Košice (ďalej ako „ÚHA“) zo dňa 28. marca 2018 týkajúceho sa výpočtu regulatívu 19 % doplnkovej funkcie u monofunkčných plôch. Stavebný úrad, ktorý je povinný podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej ako „stavebný zákon“) posúdiť súlad stavby so záväznými regulatívmi určenými v Územnom pláne, požiadal o zaujatie jednoznačného stanoviska práve ÚHA, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu mesta, keďže pre výpočet percentuálnych podielov zastúpenia jednotlivých funkcií v danom území nie je v územnom pláne určená presná metodika. A práve z tohto stanoviska vychádzal stavebný úrad pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia. 4. K námietke žalobcu, že zamietavé stanovisko Mestskej časti Košice Sídlisko KVP č. 1579/ 2017/VY zo dňa 12. októbra 2017 (ďalej ako „Stanovisko MČ KVP“) malo byť stavebným úradom dožiadané a nemalo sa uspokojiť s konštatovaním, že k termínu ústneho pojednávania mestská časť neuplatnila žiadne ďalšie stanovisko, žalovaný uviedol, že stavebný úrad na str. 10-11 odvolaním napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlil a ujasnil postavenie mestskej časti ako dotknutého orgánu. Žalovaný k uplatňovaniu záväzných stanovísk pre potreby stavebného zákona v spojení s §140b stavebného zákona ešte pre objasnenie zákonného postupu uviedol, že stavebný zákon vymedzuje záväzné stanovisko ako: „stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi.“

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 6. Žalobca v žalobe namietal, že: i. rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s Územným plánom a záväzným znením regulatívov (nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie), pretože nespĺňa podmienku, aby doplnková funkcia k základnej funkcii predstavovala maximálne 19 % celkovej plochy lokality;

žalovaného); iv. správne orgány sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s argumentáciou žalobcu o tom, že je daná potreba zvýšenej ochrany jeho práv a právom chránených osobitných záujmov, ktoré sú dané tým, že žalobca je náboženskou organizáciou osobitného významu, pričom táto skutočnosť bola až do vydania rozhodnutia o umiestnení stavby mestom akceptovaná (nesprávny postup žalovaného);

8. K námietke týkajúcej sa rozporu stavby s územným plánom mesta správny súd poukázal na to, že ÚPN mesta Košice je spracovaný pre územný plán obce a pre tento platí, že výmera, veľkosť jednotlivých funkčných plôch - v tomto prípade sa jedná o plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia a plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia - je spracovaná vo vzťahu k potrebám obyvateľov obce, teda je to dimenzované pre celkový počet obyvateľov obce. Sporný regulatív pre usporiadanie územia hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice (ďalej aj ako „Regulatív“) v záväznej časti ÚPN znie: „10. U polyfunkčných plôch musí byť podiel druhej funkcie minimálne 20 % z celkovej plochy

U obytných plôch malopodlažnej zástavby sa taktiež pripúšťa ako doplnková funkcia určená „na dožitie“ existujúca funkcia záhradkárska lokalita. V lokalite kasárne kpt. Jaroša sa požaduje zachovanie verejnej zelene na ploche minimálne 30 %.“ Za situácie spornosti výpočtu, keď svoj výpočet predložil ďalší účastník 1) ako aj žalobca, správne postupoval v konaní tak stavebný úrad ako aj žalovaný, že pre výpočet ohľadom dodržania 19 % doplnkovej funkcie požiadal o zaujatie stanoviska ÚHA, ktorý zabezpečuje koncepcie funkčného a priestorového využitia na území mesta Košice. Podľa správneho súdu ÚHA zvolil správny a zákonný spôsob výpočtu, keď pre výpočet dodržania max. 19% doplnkovej plochy bral za základ 100% celkovej rozlohy predmetných funkčných plôch a to pre každú plochu samostatne.

9. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu dotýkajúce sa nesprávneho postupu žalovaného v konaní, tieto taktiež podľa správneho súdu neboli spôsobilé v konaní zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Správny súd sa pokiaľ ide o tieto námietky žalobcu v plnom rozsahu stotožnil s ich vysporiadaním sa žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom tak, ako to je uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného.

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

Hoci mesto Košice predalo susediace pozemky ďalšiemu účastníkovi 2) za zvýhodnenú kúpnu cenu, ktorá zohľadňovala jeho záväzok predané pozemky použiť výhradne na účely výstavby jazdeckého areálu, tento prenajal pozemky ďalšiemu účastníkovi 1), ktorý je s ním prepojený cez osobu predsedu ďalšieho účastníka 2) a zároveň spoločníka ďalšieho účastníka 1).

12. Namieta aj závery správneho súdu o súlade výstavby s platným Územným plánom mesta Košice, ktorý predmetné územie jasne definuje ako monofunkčné územie „plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia“. Poukázal, že na rozdiel od stavebníka, predložil

proces. 13. Odôvodnenie správneho súdu sťažovateľ považuje aj za nepreskúmateľné pre vnútorný obsahový nesúlad vety: „referát ÚHA Mesta Košice zvolil správny spôsob výpočtu, keď pre výpočet 19 % pre doplnkovú funkciu bral za základ 100% celkovú rozlohu predmetných funkčných plôch a to každú funkčnú plochu samostatne“. Z tejto vety nie je podľa neho zrejmé, či sa má vychádzať zo 100% celkovej rozlohy predmetných funkčných plôch (v ich súčte) alebo z každej funkčnej plochy samostatne (oddelene).

Krajský súd mal skúmať účel regulácie výstavby v danom území, pričom je toho názoru, že účelom Územného plánu nebolo umožnenie výstavby rodinných domov a bytových domov v predmetnom území. Umiestnenie doplnkovej funkcie nemôže byť čo i len rušivé voči základnej funkcii zohľadňujúc celkovú plochu lokality, pričom bezprostredné susedstvo rodinných domov a športovísk považuje jednoznačne za navzájom rušivé. Hluk, ktorý sa vytvorí na športoviskách určených pre kolektívne športy (futbal, hokejbal, volejbal, tenis) bude pôsobiť rušivo pre obyvateľov bezprostredne susediacich rodinných domov a bytových domov, ktorí budú mať eminentný záujem na čo najnižšej hladine hluku v okolí. Sťažovateľ je presvedčený, že cieľom mesta Košice nemohlo byť umožnenie výstavby rezidenčného bývania v rodinných domoch a bytových domoch v bezprostrednom susedstve kláštora, ktorej členky žijú uzavretým spôsobom života podľa najprísnejšej pápežskej klauzúry.

zriadení. MČ KVP v zmysle štatútu mesta podáva mestu Košice vyjadrenia k investičným zámerom mesta a tretích osôb na území príslušnej mestskej časti. Pri výkone tejto právomoci má právne postavenie obce, ktorá vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Keďže toto stanovisko nebolo súladné s ostatnými záväznými stanoviskami, správne orgány konajúce v administratívnom konaní, s poukazom na poslednú vetu § 140b stavebného zákona nemohli bez zosúladenia stanovísk rozhodnúť vo veci. Ak mal prvostupňový orgán za to, že absencia odôvodnenia je vadou Stanoviska MČ KVP, mal povinnosť vyzvať MČ KVP ako dotknutý orgán na doplnenie dôvodov svojho zamietavého záväzného stanoviska.

Kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť. V druhom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalší účastník 1) doplnil informáciu, že došlo k zmene Územného plánu mesta Košice s platnosťou od januára 2023, pričom podľa jeho názoru zmena vyriešila ochranu plôch kláštora definovaním verejnej zelene a komunikácie v kontakte s kláštorom sú zadefinované ako ukľudnené obsluhujúce len priľahlú zástavbu, čím boli požiadavky zástupcov sťažovateľa splnené. Podľa ďalšieho účastníka 1) aj v prípade zrušenia územného rozhodnutia budú všetky objekty, už realizované alebo v príprave, v plnom súlade s platným Územným plánom. Žiadal preto, aby rozhodnutie správneho súdu nebolo zrušené, pretože by neprinieslo účastníkom priaznivejší výsledok.

Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto

IV. Posúdenie kasačného súdu

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci na základe kasačnej sťažnosti posúdiť, (i)

20. V súvislosti s otázkou súladu stavby s územným plánom sťažovateľ vzniesol dve námietky, keď podľa neho správny súd nesprávne právne vyložil znenie regulatívu a zároveň nesprávne vyhodnotil rušivosť umiestňovanej stavby ako doplnkovej funkcie k primárnej monofunkčnej ploche predpokladanej územným plánom.

Správny súd prijal záver, že výpočet pre doplnkovú funkciu sa má počítať z každej funkčnej plochy samostatne, pričom ak hovorí o funkčných plochách v množnom čísle, myslí tým dve funkčné plochy, ktoré v posudzovanom prípade prichádzajú do úvahy.

. .) U monofunkčných plôch, okrem obytných plôch malopodlažnej zástavby - stav sa pripúšťa umiestnenie doplnkových funkcií, ktoré svojim charakterom nie sú rušivé voči základnej funkcii, spolu do 19 % z celkovej plochy lokality (. . .).“ Z administratívneho spisu mal pritom kasačný súd za preukázané, že umiestňovaná stavba sa dotýkala dvoch monofunkčných plôch definovaných územným plánom - plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia a plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia.

vedeckými poznatkami. Naopak, je to práve úloha správnych súdov, aby vykonali výklad sporného regulatívu a konfrontovali ho so znením iných príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže sám je súčasťou všeobecne záväzného právneho predpisu prijímaného vo forme všeobecne záväzného nariadenia obce.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd posudzoval zákonnosť záverov správneho súdu ohľadom výkladu daného Regulatívu. Na úvod dáva za pravdu sťažovateľovi, že stavebný zákon neužíva pojmy obdobné pojmom uvedeným v Územnom pláne, preto nebolo možné siahnuť po definíciách a výklade zákonných inštitútov. Rovnako ako správny súd, aj súd kasačný je toho názoru, že hoci Regulatív neužíva výslovne pojem „19 % z funkčnej plochy“, tvorca Regulatívu mal záujem usporiadať vzťahy v spornom území tak, aby každá funkčná plocha Územného plánu (vymedzená konkrétnou ohraničenou plochou Územného plánu) spĺňala podmienku maximálne 19 % inej doplnkovej funkcie. Ak tvorca použil pojem „plocha lokality“, podľa kasačného súdu mal záujem regulovať každú jednotlivú plochu vymedzenú a ohraničenú Územným plánom nejakou konkrétnou funkciou. V tu posudzovanom prípade má umiestňovaná stavba zasahovať do dvoch monofunkčných plôch - do plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia a do plochy mestského a nadmestského občianskeho

V tomto smere preto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú. 24. Úlohou stavebného úradu ako aj žalovaného bolo však okrem správneho výpočtu podielu doplnkovej funkcie posúdiť aj naplnenie podmienok sporného regulatívu z materiálneho hľadiska a to, či navrhovaná doplnková funkcia (bývanie, športoviská) svojim charakterom nie je voči základnej funkcii rušivá. Toto sťažovateľ namietal jednak v správnej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti, pričom poukazoval na vzájomnú rušivosť športovísk a bývania, ako aj na rušivosť umiestňovanej stavby na špecifický spôsob života sťažovateľa ako náboženskej

25. Uvedená námietka je pritom podľa kasačného súdu rovnako kľúčová ako správne vypočítanie podielu jednotlivých funkcií v spornej lokalite, keďže podľa Územného plánu môže byť doplnková funkcia povolená len v prípade, ak k tej hlavnej nebude rušivá.

plánom. Inými slovami, bolo povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť, či správne orgány zohľadnili aj stavbu kláštora realizovaného v rámci hlavnej funkcie spornej plochy a správne právne posúdili prípustnosť (absenciu neprimeranej rušivosti) vplyvu navrhovanej stavby na túto už realizovanú stavbu.

27. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

28. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemusí byť rozsiahle a nepochybne by malo byť tiež primerané kvalite a konkrétnosti námietok, ktoré účastník konania v podanej správnej

vyvrátená. 29. Aplikujúc vyššie uvedené na napadnutý rozsudok, kasačný súd musí konštatovať, že tento sa vysporiadal iba s jedným argumentom žalobcu, ktorý sa týkal výpočtu podielu doplnkovej funkcie v spornom území, pričom ostatné námietky správnej žaloby vybavil odkazom na rozhodnutia správnych orgánov. Námietky sťažovateľa uvedené v správnej žalobe, ktoré sa týkali rušivých vplyvov umiestňovanej stavby a ako aj absencie súhlasného záväzného stanoviska mestskej časti pritom boli podľa kasačného súdu námietkami kľúčovými, s ktorými mal správny súd povinnosť sa vysporiadať a predložiť svoj právny názor na túto problematiku. Bolo preto úlohou správneho súdu autonómne uviesť dôvody, pre ktoré zastáva názor, že podstatná argumentácia sťažovateľa je alebo nie je správna. Rezignovanie na úlohu súdu jednoduchým odkazom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto súvislosti nepostačuje.

Vzhľadom na zistený dôvod nezákonnosti - nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu sa kasačný súd s ďalšími námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti v tejto fáze konania nezaoberal, keďže ani nepoznal právny názor správneho súdu na nastolené otázky.

Rovnako, keďže kasačný súd nespochybnil závery správneho súdu o výpočte doplnkovej funkcie k hlavnej funkcii dotknutých území, ale správnemu súdu vyčíta nevysporiadanie sa s inými kľúčovými otázkami sporu, táto zmena by nemala vplyv na právne posúdenie kasačného súdu.