3Svk/11/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200623.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-32S/20/2022
- IČS
- 5022200623
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31820174, právne zast. Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ WAMP, s. r. o., so sídlom Sama Chalúpku 615/4, 029 01 Námestovo, IČO: 36432717, 2/ Obec Oravská Polhora, so sídlom Oravská Polhora 454, 029 47 Oravská Polhora, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/ 011014-003 zo dňa 22. júla 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-32S/20/2022-206 zo dňa 19. februára 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NO-OSZP-2021/014508-016 zo dňa 10. decembra 2021, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber a zhromažďovanie odpadov WAMP s.r.o." na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania 1/ nebude posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o EIA"). 2. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd") uznesením č. k. ZA-32S/20/ 2022-206 zo dňa 19. februára 2024 správnu žalobu odmietol ako oneskorene podanú, keďže podľa § 181 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP") musí zainteresovaná verejnosť, ak napáda rozhodnutie, podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od jeho právoplatnosti. Podľa obsahu administratívneho spisu rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 22. júla 2022 a nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2022, kedy bolo doručené poslednému z účastníkov konania. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP uplynula 25. septembra 2022. Keďže žalobca správnu žalobu podal až 28. novembra 2022 (pozn. kasačného súdu - v rozhodnutí správneho súdu je nesprávne uvedený rok 2023), podal ju po zákonom stanovenej lehote, ktorú podľa § 181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal rozhodnutie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4.
V kasačnej sťažnosti uviedol, že oznámenie o právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bolo zverejnené na stránke Enviroportál W. 24. novembra 2022, čo je možné zistiť z tohto rozhodnutia, ktoré sa dodnes nachádza na tejto stránke. V stiahnuteľnej verzii tohto dokumentu je uvedená cesta k súboru osoby, ktorá rozhodnutie na stránku nahrávala, vrátane dátumu, kedy bolo rozhodnutie na portál nahraté, a to 24. novembra 2022: N. 24.11.2022.
Správny orgán oneskorene informoval o právoplatnosti rozhodnutia po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, čím bola možnosť zainteresovanej verejnosti podať žalobu obmedzená. Toto považoval sťažovateľ za nezákonné odmietnutie podania. 5.
Súčasne poukázal na to, že § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA je nedôslednou transpozíciou Aarhuského dohovoru a Smernice EIA. Tieto dokumenty používajú pojmy „povolenie činnosti" alebo „schválenie činnosti", ktorými sa myslí rozhodnutie o posúdení vplyvov na životné prostredie. Zákon o EIA pozná rozhodnutie o podnete (§ 19), rozhodnutie zo zisťovacieho konania (§ 29) a záverečné stanovisko (§37). Ust. § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA správne odkazuje len na záverečné stanovisko, ale už neodkazuje na rozhodnutie o podnete alebo rozhodnutie o zo zisťovacieho konania, ale naopak odkazuje na „povolenie", čo je termín, ktorý zákon o EIA nepozná. Sťažovateľ má za to, že termín „povolenie" bol zákonodarcom neprevzatý ako legálny termín používaný Smernicou EIA a s tým, že sa tým myslelo rozšírenie aj na iné rozhodnutia podľa zákona o EIA, ako je záverečné stanovisko, ktoré je explicitne uvedené v danej norme. Predchádzajúci zákon č. 127/1997 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie poznal iba jeden typ rozhodnutia, a to záverečné stanovisko, a v zisťovacom konaní sa nevydávalo rozhodnutie, ale len vyjadrenie, že daná činnosť nepodlieha
posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Zákonom o EIA sa stanovili nové typy rozhodnutí a preto § 24 ods. 1 písm. e) treba vykladať tak, že príslušný orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona o EIA. 6.
To, čo sú dôležité informácie pre rozhodnutie, treba vykladať podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA. Tieto je správny orgán povinný zverejniť, lebo len tak sa môže skonzumovať právo na informácie najširšej verejnosti. Odkazovať v tejto súvislosti na § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nie je možné, pretože osobitný predpis upravuje danú oblasť inak, ako aj s ohľadom na § 3 ods. 6 správneho poriadku a najmä teleologický výklad § 24 ods. 1 písm. e) zákona o EIA. Adresátom tohto ustanovenia
nie sú účastníci konania, ale najširšia verejnosť, ktorá sa konania nezúčastňuje, ale má na tieto informácie nárok. 7. O nepoužiteľnosti správneho poriadku svedčí aj ust. § 24 ods. 4 zákona o EIA, stanovujúce práva osoby z radov verejnosti, ktorá nebola účastníkom konania a má na konaní záujem. Poukázal aj na § 24 ods. 3 písm. a) zákona o EIA, ktorým sa predpokladá odôvodnené stanovisko, a to je možné urobiť len na základe poznania všetkých relevantných informácií. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Závery kasačného súdu
9. Sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť mal v administratívnom konaní postavenie účastníka konania a napadnuté rozhodnutie mu ako účastníkovi konania bolo doručené 22. júla 2022. Na otázku, či sa počítanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcom v postavení zainteresovanej verejnosti spravuje vždy iba ustanovením § 181 ods. 3 SSP, alebo v prípade, ak bol žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti súčasne účastníkom dotknutého administratívneho konania, sa počítanie lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou spravuje ustanovením § 181 ods. 1 SSP, rozhodol veľký senát tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025 tak, že cit: „konštatuje nevyhnutnosť striktnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP - bez ohľadu na to, či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté administratívne rozhodnutie." 10.
Zo záveru veľkého senátu pre prejednávanú vec vyplýva, že pre začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby sťažovateľom je relevantný dátum právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (25. júl 2022), a nie dátum, kedy mu ako účastníkovi správneho konania bolo toto rozhodnutie doručené (22. júl 2022). Súčasne, veľký senát slovami cit: „nevyhnutnosť striktnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP" vyjadril, že ide výlučne o dátum právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a nie iný dátum (napr. dátum, kedy sa zainteresovaná verejnosť o právoplatnosti dozvedela, alebo kedy bola táto informácia zverejnená). Záverom veľkého senátu sú senáty kasačného súdu viazané (§ 466 ods. 3 SSP). 11. Ďalej je pre vec podstatné, že hoci sťažovateľ argumentuje oneskoreným zverejnením informácie o právoplatnosti rozhodnutia na enviroportáli, svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukazuje. Údaje, ktoré sa na stránke nachádzajú v podobe „cesty k súboru osoby, ktorá rozhodnutie na stránku nahrávala, vrátane dátumu, kedy bolo rozhodnutie na portál nahraté", môžu predstavovať indíciu o oneskorenom zverejnení, ale nie jednoznačný dôkaz.
Nie je úlohou kasačného súdu preverovať sťažovateľom naznačené indície. 12. Sťažovateľ uvádza, že oneskoreným zverejneným bola jeho pozícia ako zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu „obmedzená". S týmto tvrdením možno súhlasiť, pretože je dôvodné predpokladať, že zainteresovaná verejnosť využíva enviroportál na sledovanie informácií o životnom prostredí s cieľom zapájať sa do rozhodovacích procesov a legitímne sa spolieha sa správnosť a včasnosť zverejňovaných informácií. Tu však treba pripomenúť, že pri enviroportáli na rozdiel napr. od katastra nehnuteľností, neplatí, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom je údaj uvedený v tomto registri.
Z informácií o portáli (https://www.enviroportal.sk/o-portali) vyplýva, že cit: „Právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia je zakotvené aj v Aarhurskom dohovore. Slovenská
agentúra životného prostredia sa snaží zabezpečiť tento prístup verejnosti prevádzkovaním informačného portálu enviroportal.sk.". Ide teda o významný podporný nástroj prístupu k informáciám, ale zákon o EIA v § 24 (Účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní) ukladá povinnosť príslušnému orgánu, prípadne obci, zverejňovať informácie na ich webovom sídle, resp. úradnej tabuli (§ 24 ods. 1, § 29 ods. 6 písm. b), § 29 ods. 8 § 29 ods. 15, § 29 ods. 16 zákona o EIA) a na splnenie tejto povinnosti viaže uplatňovanie práv verejnosti v konaniach podľa tohto zákona. Súčasne, sťažovateľ bol účastníkom predchádzajúceho správneho konania, v konaní aktívne vystupoval, rozhodnutie mu bolo doručené a teda z tejto pozície sa mohol aj aktívne informovať o tom, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Kasačný súd preto uzatvára, že ak by sa aj preukázalo, že správny orgán informáciu o právoplatnosti rozhodnutia zverejnil na enviroportáli oneskorene, znamenalo by to s ohľadom na konkrétne okolnosti veci obmedzenie, avšak nie vylúčenie možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o dátume právoplatnosti rozhodnutia.
13. Ustanovenie § 24 zákona o EIA, na ktoré sťažovateľ poukazuje, sa týka „Účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní", čo je zrejmé z nadpisu tejto časti zákona. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA, na ktorý sťažovateľ poukazuje v spojení s ďalšími ustanoveniami, je príslušný orgán povinný informovať verejnosť o „iných dôležitých informáciách na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia". Ak by sa aj uvedené ustanovenie malo vzťahovať v zmysle výkladu Aarhuského dohovoru a Smernice EIA a ďalších ustanovení zákona o EIA, prezentovaného sťažovateľom, aj na iné rozhodnutia podľa zákona o EIA, z jeho znenia vyplýva, že ide o informácie dôležité na vydanie rozhodnutia v konaní podľa zákona o EIA, nie informácie dôležité pre podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP.
Ani túto námietku preto kasačný súd nepovažoval za dôvodnú.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
14. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 17. júla 2025