3Svk/11/2025

1. Žalovanému bola dňa 14. novembra 2022 doručená formulárová žiadosť žalobkyne o právnu pomoc na zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia. Žalobkyňa konanie špecifikovala ako konanie pred Ústavným súdom SR s tým, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005. Ďalej uviedla, že podaním na Ústavný súd SR si uplatňuje finančné zadosťučinenie 100000,00 Eur z dôvodu porušenia jej základných ľudských práv a slobôd, keďže vyššie uvedená exekučná vec vedená Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 nebola rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.

Vo voľnom texte žiadosti opísala skutkový stav s tým, že vo veci vedenej Okresným súdom Košice - okolie podala sťažnosť na prieťahy, ktorá bola predsedníčkou uvedeného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Uviedla tiež, že dňa 09. novembra 2022 obdržala od súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihálovej ukončenie exekučného konania pod sp. zn. Ex 30/05-263. Žalobkyňa k uvedenej žiadosti pripojila niekoľko príloh súvisiacich s konaním sp. zn. 17Er/547/2005 a s jej finančnou situáciou.

547/2005. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvodom poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný. To znamená, že žiadateľ musí spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejdená o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

spôsobom, že došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje aj odpoveď predsedníčky uvedeného súdu. Mal za to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Podstatou tohto práva je aj odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Základné právo na

novembra 2022. 4. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo skončené dňa 03. novembra 2022, a teda v zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu odpadol dôvod podania prípadnej ďalšej ústavnej sťažnosti v tejto právnej veci žalobkyne a nie je možné namietať ďalšie trvanie protiprávneho stavu a prieťahy v tomto

nepriznal. 5. Správnou žalobou podanou dňa 28. decembra 2022 pôvodne na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu zákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022 zo dňa 14. decembra 2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005.

6. Správny súd uviedol, že na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobkyne dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, teda že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bodoch č. 5 až 8 tohto rozhodnutia. Správny súd súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a proces konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, resp. právne posúdenie veci žalovaným rozdelil do dvoch častí. V prvej časti sa zaoberal právnym posúdením veci vo vzťahu k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu a v druhej časti právnym posúdením vyhodnotenia žiadosti žalobkyne vo vzťahu k úlohám a napĺňaniu účelu Zákona o právnej pomoci žalovaným, ako štátnou rozpočtovou organizáciou poskytujúcou právnu pomoc podľa Zákona o právnej pomoci.

Toto vyhodnotenie má prirodzene svoje limity, avšak vyhodnotenie prípadného úspechu ústavnej sťažnosti (tak ako je to v prípade žalobkyne) za skutkového stavu, ktorý je v zásadných bodoch totožný so skutkovým stavom v prípadoch, ktoré boli Ústavným súdom SR záväzne vyriešené v neprospech sťažovateľov odmietnutím sťažnosti, pre potreby rozhodovania o priznaní, či nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa správneho súdu, aj s ohľadom na znenie § 8 Zákona o právnej pomoci a na závery najvyššieho súdu citované v bode č. 29 tohto rozhodnutia, je bez pochýb skutočnosťou, na ktorú žalovaný podľa § 8 Zákona o právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliada. Preto ak žalovaný v prípade žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005 posudzoval zrejmú bezúspešnosť sporu s ohľadom na prípadný úspech ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci, takýto postup žalovaného nemožno označiť inak ako súladný so

Správny súd vyhodnotil ako významnú primárne argumentáciu žalovaného opierajúcu sa v zásade o ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR v obdobných veciach, teda toho Ústavného súdu SR, ktorý by rozhodoval aj o prípadnej ústavnej sťažnosti žalobkyne, na základe čoho nemožno rozumne a zrejme predpokladať iný záver vo veci než ten, že žalobkyňa by bola so svojou ústavnou sťažnosťou neúspešná. Na podporu týchto záverov správny súd poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017-24 zo dňa 17. januára 2017.

10. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci nebolo sporným, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní. V dôsledku takto konštatovaných prieťahov v predmetnom konaní sa žalobkyňa mienila domáhať ochrany svojich práv a pre túto ochranu si zvolila „cestu“ ústavnej sťažnosti na Ústavný súd

o ktorej však ako osoba bez znalosti práva nemusela vedieť. Správny súd mal za to, že v odôvodnených prípadoch, kedy je zrejmé, že žiadateľ si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej pomoci, je pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci zo strany žalovaného potrebné posudzovať žiadosť žiadateľa, ako osoby neznalej práva, ktorá sa na žalovaného obracia práve primárne z tohto dôvodu (zároveň tiež z dôvodu materiálnej núdze), komplexným spôsobom tak, aby žiadateľovi nebolo znemožnené domáhať sa svojich práv za asistencie právnej pomoci poskytnutej podľa Zákona o právnej pomoci len z toho dôvodu, že na základe vlastnej neznalosti si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej pomoci, v dôsledku čoho mu nárok na právnu pomoc nebol priznaný, hoci v prípade zvolenia správneho spôsobu právnej pomoci, by mu tento nárok mohol byť priznaný.

Tento nedostatok správny súd vyhodnotil za natoľko významný, že správny súd priviedol k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu tak, že kasačný súd žalobu zamietne. 13. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd použil na ustanovenie § 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. extenzívny výklad práva, keď aplikoval toto ustanovenie ohľadne postupu po priznaní nároku na právnu pomoc aj na žiadateľa o právnu pomoc, a teda postup pred samotným priznaním nároku na právnu pomoc, s čím sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc koná v pozícii správneho orgánu a pri svojom rozhodovaní je viazaný príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Sťažovateľ rozumie princípu ochrany práv žiadateľov o právnu pomoc, avšak pri svojom rozhodovaní je povinný dodržiavať ustanovenia zákonov, ktoré upravujú jeho postup a rozhodovanie. 14. Správny súd poukázal na to, že sťažovateľ mal posudzovať žiadosť žiadateľa ako žiadosť osoby neznalej práva a mal jeho žiadosť posúdiť komplexným spôsobom. Sťažovateľ uviedol, že je nepochybné, že žiadateľ o právnu pomoc, aj keď ide o osobu neznalú práva, má vedomosť o existencii Centra právnej pomoci. Má tak aj možnosť využiť predbežnú konzultáciu podľa § 9 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorej účelom je práve poskytnutie základnej právnej rady a teda zistenie možností uplatnenia práv fyzickej osoby. Rozhodnutie o nároku na právnu pomoc nemôže nahrádzať tento inštitút predbežnej konzultácie a už vôbec nie v situácii, keď žiadateľ jasne a jednoznačne v žiadosti o právnu pomoc vymedzil nárok, ktorý chce uplatniť a spôsob, akým ho chce uplatniť. 15. V súvislosti s uvedeným poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Svk/26/2023, v ktorom najvyšší správny súd tiež vychádzal z toho, že úlohou Centra je posúdiť žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v medziach toho, čo vymedzil sám žalobca a nemá vo svojom rozhodnutí konať nad rámec jeho žiadosti. Sťažovateľ mal za to, že žalobkyňa jasne vymedzila, že sa chce domáhať ochrany svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že sa tejto ochrany chce domáhať pred Ústavným súdom SR a na tomto súde sa chce domáhať aj finančného zadosťučinenia. Mal za to, že otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v kontexte toho, o čo žiadala žalobkyňa, posúdil správne a aj s poukazom na ustálenú judikatúru. 16. Správny súd zároveň sťažovateľovi vytkol aj to, že v prípade žalobkyne mal aplikovať ustanovenie § 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Právna úprava je však v tomto smere jednoznačná, jasná a nevyvoláva možnosť takejto interpretácie. O tejto forme Centrum rozhoduje v rozhodnutí, ktorým priznáva žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, teda musí najprv posúdiť splnenie podmienok nároku na právnu pomoc v konkrétnej veci, v ktorej sa žiadateľ na Centrum obrátil. Sťažovateľ má za to, že správne ustálil právnu vec, v ktorej žalobkyňa žiadala o právnu pomoc, že žalobkyňa už nemohla v konaní pred Ústavným súdom SR namietať porušenie svojich práv a že žalobou napadnuté rozhodnutie sťažovateľa bolo vecne správne a zákonné, dostatočne odôvodnené a reagovalo na všetky skutočnosti v predmetnej veci a argumenty žalobkyne.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť

19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie a začatá exekúcia v roku 2005 (exekučná vec vedená Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 a pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 30/ 05), v rámci ktorého žalobkyňa písomným podaním zo dňa 30. apríla 2014 podala na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom nebolo rozhodnuté viac ako osem rokov, na základe čoho podala žalobkyňa na okresný súd dňa 27. januára 2022 sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Následne bolo o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14. júla 2022 (právoplatné dňa 17. augusta 2022), ktorým bol návrh žalobkyne zamietnutý. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyni bolo dňa 09. novembra 2022 doručené konečné vyúčtovanie exekučného konania (č. l. 263 exekučného spisu) vedeného pred súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou

Možno teda konštatovať, že tak konanie o návrhu žalobkyne na zastavenie predmetnej exekúcie, ako aj exekučné konanie ako také, boli právoplatne ukončené. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia ústavnú sťažnosť nepodala, teda je nepochybné, že k podaniu ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci by mohlo dôjsť až v čase po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Košice - okolie o jej návrhu na zastavenie exekúcie, resp. po ukončení predmetného exekučného konania, teda v čase kedy porušenie jej práv spočívajúcich v prerokovaní predmetnej veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov už netrvalo.

22. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní uvedenej veci však bolo posúdenie, či správny súd vyhodnotil správne, že žalovaný mal v uvedenej veci postupovať podľa § 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., teda prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a vyhodnotiť žiadosť žalobkyne komplexne.

24. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

26. Podľa § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby. 27. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.).

28. Pri posudzovaní dôvodnosti kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd vychádzal z?vymedzenia právnej veci, v?rámci ktorej mala byť žiadaná právna pomoc poskytnutá, a ktorú svojou žiadosťou vymedzila sama žalobkyňa. Je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žiadosťou chcela domáhať poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd Košice- okolie, ktorý sa mal dopustiť porušenia jej práv tým, že v jej právnej veci konal spôsobom, že došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje aj výpoveď predsedu uvedeného súdu. Žalobkyňa na tlačive žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla, „Podaním na Ústavný súd SR si uplatňujem finančné zadosťučinenie, žiadam právne zastúpenie pred Ústavným súdom SR porušením mojich základných ľudských práv a slobôd, spôsobením prerokovania veci spôsobením zbytočných prieťahov, každý má právo na spravodlivé, verejné a v primeranej lehote právo na to, v primeranej lehote aby jeho

29. Kasačný súd v zmysle uvedeného konštatuje, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je konaním, ktoré začína výlučne na návrh žiadateľa, a ktoré nemôže začať správny orgán bez návrhu. Ak žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že žiada o zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR a namieta porušenie jej ústavného práva na prejednanie veci bez

Rozhodovanie o už uplatnenom nároku na právnu pomoc, však uvedené nahrádzať nemôže.