3Svk/12/2021

X. L. P. (žalobca) sa žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 12.07.2020 domáhal sprístupnenia informácie, týkajúcej sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj ako „OS BA I“) pod sp. zn. 16C/29/2020, v ktorom vystupuje ako žalobca v 2. rade, cit: „Z akého dôvodu mu ako žalobcovi v 2. rade nebolo doručované uznesenie zo dňa 01.07.2020 č. k. 16C/29/2020-79“.

II. Konanie pred správnym súdom

6. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol: · žalovaný v obdobnej veci o odvolaní dcéry žalobcu M.. Z. P. odvolaniu vyhovel, rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie a rozhodnutie, pričom uviedol, že existencia právnej úpravy nahliadania do spisu či vyhotovovania úradných potvrdení zo spisu v rôznych právnych predpisoch, ktoré de facto upravujú prístup k informáciám, nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce pre povinnú osobu zo zákona o slobode informácií;

Práve naopak, zákon o slobode informácií nekladie na osobu žiadateľa žiadne nároky, teda zabezpečuje rovnaký prístup k informáciám pre každého žiadateľa za podmienok v ňom stanovených a každý žiadateľ musí na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií dostať informácie v rovnakej kvalite a kvantite; · o tri dni neskôr žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovil presne opačný názor, podľa ktorého existencia procesnoprávnych predpisov, ktoré de facto upravujú prístup k informáciám, nepriamo zakladá prekážku pre sprístupnenie informácií a žiadateľ tak nie je oprávnený v právnom režime zákona o slobode informácií žiadať informácie, ktoré sa týkajú poskytovania údajov zo súdneho spisu podľa osobitných procesnoprávnych predpisov; · žalobca považoval za absurdné aj tvrdenie žalovaného, že povinná osoba bola povinná obmedziť sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov, a že žalobca si môže požadovanú informáciu zistiť v spise. Mal za to, že ak by aj predmetná informácia bola dostupná zo spisu, táto skutočnosť by neodôvodňovala odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Argumentácia povinnej osoby

7. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný sa v odôvodnení vôbec nezaoberal a nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní.

Voči tomuto rozhodnutiu však podané odvolanie nebolo. Žalovaný tak logicky nemôže byť nijako „zodpovedný“ za takéto odmietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, ako sa snaží žalobca v jeho oprave žaloby a doplnení skutkového stavu naznačiť, resp. vzájomne prepojiť so žalobným návrhom zo dňa 03.11.2020, naviac, predmetné odmietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti v tomto súdnom spore, keďže Krajský súd v Bratislave ako odvolací správny orgán o tomto rozhodnutí nerozhodoval; · žalovaný dáva za pravdu žalobcovi, že existencia právnej úpravy nahliadania do súdneho spisu a získania informácií z neho, upravená (v tomto konkrétnom prípade v ustanovení § 97 ods. 1 Civilného sporového poriadku), nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce pre povinnú osobu, ktorej je doručená žiadosť o informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko si prostredníctvom takejto žiadosti žiadateľ len uplatňuje svoje ústavné právo zakotvené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ktoré predstavuje slobodu prejavu a právo

Povinné osoby sú povinné poskytovať informácie, ktorými disponujú, ktoré k dispozícii majú alebo ktoré u povinnej osoby tzv. „ležia“ a stačí sa na ne pozrieť. Ide teda o informácie, ktoré sa v databáze súdnych konaní vedených súdom nachádzajú (resp. sú evidované v jeho informačnom systéme).

pravdu; · nakoľko však predmetom žiadosti bol dôvod, resp. vysvetlenie procesného postupu súdu, povinná osoba nad rámec svojej poučovacej povinnosti, chcela žiadateľovu pozornosť upriamiť na komunikáciu so spisovou kanceláriou, kde by mu nielen s poukazom na údaje nachádzajúce sa v centrálnej evidencii, resp. v registri súdneho manažmentu, dali odpoveď, ale vo vzájomných súvislostiach konkrétneho prípadu by vedeli vysvetliť a zdôvodniť, prečo nedošlo k doručeniu predmetného uznesenia, resp. k akej chybe či nedostatku pri jeho doručovaní došlo.

11. Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 12. Správny súd uviedol, že hoci žalobca už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu povinnej osoby namietal nesprávnosť rozhodnutia povinnej osoby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia, poukazujúc na ustanovenia zákona o slobode informácií, viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 5Sži 3/2011, rozsudok sp. zn. 3Sži 28/2013, rozsudok sp. zn. 2Sži 6/2011) ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010 a rovnaké argumenty uplatnil ako žalobné dôvody, z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa týmito relevantnými argumentmi žalobcu vôbec zaoberal, či sú žalobcom označené rozhodnutia vyšších súdnych autorít na danú vec aplikovateľné alebo nie, či posudzujú obdobnú skutkovú situáciu ako v prípade žalobcu, resp. či právny názor v rozhodnutiach uvedený je nejakým spôsobom prekonaný novšou rozhodovacou činnosťou.

že odvolaniu vyhovel, rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie a rozhodnutie, nejednalo sa však o skutkovo a právne totožnú vec. M.. Z. P. žiadala sprístupniť informáciu, a to dátum doručenia dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 245/2019 zo dňa 18.12.2019 Okresnému súdu Bratislava II a dátum, kedy Okresný súd Bratislava II odoslal ostatným účastníkom konania predmetné dovolanie

Z tohto dôvodu došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené Krajským súdom v Bratislave, ako nadriadeným správnym orgánom a vo veci bolo vydané nové rozhodnutie, ktoré žalobca aj priložil k žalobe. V prejednávanej veci žalovaný odmietol

14. Zo skôr uvedených dôvodov, a teda nevysporiadanie sa s argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní, je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 15. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

súdnictve. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že informácia, ktorú žalobca žiadal sprístupniť, a to dôvod, prečo mu ako žalobcovi v 2. rade nebolo v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 16C/29/2020 doručované uznesenie zo dňa 01.07.2020, č. k. 16C/29/2020-79 je informáciou organizačno-technickej povahy, ktorá nemôže mať za následok ovplyvnenie súdu pri rozhodovaní a tým porušenie verejného záujmu na nestrannom a nezávislom súdnictve, čo je účelom ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Sprístupnenie žalobcom požadovanej informácie nie je preto možné obmedziť alebo vylúčiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, tak ako to urobil žalovaný.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

19. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe) navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania ani kasačného konania.

21. Krajský súd v Bratislave oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia o text komentára Zákona o slobodnom prístupe k informáciám napísaný O. H. a O. T., z ktorého prakticky „prepísal” (takmer celú) poslednú vetu bodu 51, a to, že za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by nemali byť považované ani informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu, alebo inej právnej veci, ako napríklad informácie o tom, či bol podaný návrh na začatie konania (ak nie je poskytnutie informácie v rozpore s právom chránenými záujmami), informácie kedy a kde sa bude konať pojednávanie, či bolo pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné alebo či bol proti rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. Obsahom žiadosti však nie je získanie informácie organizačno- technickej povahy, akou je napríklad sprístupnenie nejakého dátumu, ktorý by mohla povinná osoba sprístupniť len obyčajným nahliadnutím do spisu, resp. elektronickej evidencie tak, že by túto informáciu z neho jasne a nespochybiteľne vyčítala. Taktiež nejde o informáciu typu, či bol súdu doručený nejaký návrh na začatie konania alebo nie. Otázka v žiadosti znela „prečo.

22. Potom ktorýkoľvek účastník súdneho konania sa môže na súd so svojimi otázkami či prejavenou nespokojnosťou v súdnom konaní obracať výlučne v režime zákona o slobode informácií a žiadať prakticky akékoľvek vysvetlenia či nápravu. Takouto úvahou a „novým poňatím” zákona o slobode informácií, by sa však do budúcna jednoznačne prejudikoval nebezpečne právny názor, že zákon o slobode informácií bude substitučne nahrádzať existenciu osobitných procesno-právnych predpisov a možno aj oblasť advokácie, resp. oblasť právneho poradenstva, nakoľko praktická skúsenosť povinnej osoby je, že v režime zákona o slobode informácií, sa často krát samotní účastníci nejakého konkrétneho súdneho konania pýtajú povinnej osoby aj otázky typu „prečo ste v konaní, ktorého som účastníkom, niečo (ne)urobili.

verejnosťou. Verejnosť však môže mať v zmysle zákona o slobode informácií prístup len k informáciám, ktoré (zjednodušene povedané) slúžia predovšetkým ako nástroj verejnej kontroly orgánov verejnej moci. Tak ako verejnosť nemôže z konkrétneho spisu žiadať podania, ktorých pôvodcom je napríklad advokát účastníka konania (a tak získať napríklad vzor právneho podania), tak nemôže chcieť verejnosť získať vysvetlenie ,prečo” súd v tej- ktorej veci urobil či neurobil nejaký krok alebo rozhodnutie. Z logiky veci by sa tak poprel účel a samotný význam existencie zákona o slobode informácií a samotná žiadosť by sa stala pokynom na výkon určitej činnosti či postupu povinnej osoby 23. Ďalší dôvod, pre ktorý nemožno sprístupňovať informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu je ten, že v záujme objektivity súdu posúdiť konkrétnu vec nestranne, je skutočnosť, že mnohé informácie sú pre verejnosť neprístupné, resp. k obsahu spisu môže mať prístup len účastník konania alebo osoba ktorá preukázala na veci právny záujem.

25. V súvislosti s účinnou realizáciou práva na prístup k informáciám v zmysle čl. 26 ods. I Ústavy SR sťažovateľ uvádza, že žalobca ako žiadateľ je oprávnený dopytovať sa požadovanej informácie podľa osobitného procesného predpisu, avšak nie podľa zákona o slobode informácií.

26. Súd sa vôbec nevysporiadal so svojou úvahou, prečo otázku žiadateľa o informáciu, v tomto prípade žalobcu, typu „prečo. . . ” považoval za organizačno-technickú informáciu. Otázky v žiadostiach o sprístupnenie informácií, ktoré znejú v intenciách vôle, aby povinná osoba poskytla účastníkovi konkrétneho konania vysvetlenie, prečo nejakým spôsobom súd v jeho veci koná alebo nekoná, nemožno subsumovať do kategórie informácií organizačno- technickej povahy.

Táto povinnosť povinnej osobe zo žiadneho ustanovenia zákona o slobode informácií nevzniká. Sťažovateľ však uvádza, že vyšší súdny úradník, ktorý disponoval so súdnym spisom, ku ktorému predmetná žiadosť o informáciu smerovala, žiadateľovi aj odpovedal, keď mu ešte dňa 16.07.2020 formou e- mailu doručil žalobcovi odpoveď, že predmetné uznesenie (ktorého (ne)doručenie je vlastne predmetom celej správnej žaloby), bolo po neúspešnom elektronickom doručení cez UPVS (ktoré sa realizovalo v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente) prevzaté Slovenskou poštou na listinné doručenie dňa 14.07.2020, a to z dôvodu, že žalobca nemal aktívnu elektronickú schránku. Následne dňa 20.07.2020 bolo toto uznesenie žalobcom prevzaté. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetným uznesením disponuje od 20.07.2020 a na jeho otázku „prečo mu nebolo doručené.

27. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/7/2016, sťažovateľ nesúhlasí s názorom správneho súdu, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky tu jasne vyslovil, čo do pojmu rozhodovacia činnosť nepatrí, teda nepatria sem evidenčné informácie zo súdnych registrov a informácie organizačno-technickej povahy, akým je informácia týkajúca sa dátumu vytýčenia pojednávania alebo jeho odročenia, či dátumu právoplatnosti rozhodnutia, taktiež informácia o doručení návrhu na začatie súdneho konania, či informácia, ktorý sudca má vec pridelenú a bude o nej rozhodovať.

28. Sťažovateľ zhŕňa, že: · dôvody, v ktorých spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom a porušením práva na spravodlivý proces, vidí sťažovateľ v súvislosti s vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sži/7/2016 tak, ako je uvedené vyššie; · žalobca sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sži/8/2009, z obsahu ktorého taktiež jednoznačne vyplýva, že informácie žiadané žalobcom, sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu, pričom ich poskytnutie, by s ohľadom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií prekročilo rámec povinností povinnej osoby; · v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžo/40/2015 možno konštatovať, že zákon o slobode informácií nerozlišuje žiadateľov o sprístupnenie informácií a právny režim je u všetkých žiadateľov rovnaký (bez ohľadu na skutočnosť, že žiadateľom je samotný účastník konkrétneho súdneho konania). Ústavou zaručené právo na prístup k informáciám nie je uspokojované iba právnym režimom zákona o slobode informácií, ale aj

informácie. Zákon o slobode informácií sa použije však vždy, keď chýba špeciálna úprava. Vo vzťahu k iným zákonom pôsobí ako lex generalis a príslušný špeciálny zákon potom deroguje jeho postavenie v rozsahu, v ktorom sám upravuje problematiku poskytovania informácií.

· podľa uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 184/2003, obsahom práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je právo sťažovateľa dostávať informácie podľa jeho predstáv a

29. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že · popísal okolnosti súvisiace so súdnym konaním na Okresnom súde Bratislava I., ktorého je účastníkom; · vyjadril nesúhlas s odôvodnením, ktoré mu poskytol vyšší súdny úradník, ohľadom aktivovania elektronickej schránky;

V. Posúdenie kasačného súdu

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 31. Kasačný súd z doterajšieho priebehu konania sumarizuje, že v priebehu administratívneho a súdneho konania vyvstali nasledovné otázky: · aký je vzťah zákona o slobode informácií a iných zákonov, upravujúcich prístup k informáciám, a čo to znamená pre žiadateľa o informácie z hľadiska uplatňovania jeho práva na informácie u povinnej osoby (špeciálne ak je v postavení účastníka súdneho konania); · či je rozhodnutie povinnej osoby, resp. sťažovateľa, dostatočne odôvodnené; · či požadovaná informácia spadá pod obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií cit: „sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy“.

Ku vzťahu zákona o slobode informácií a iných zákonov, upravujúcich prístup k informáciám 32. Sťažovateľ opakovane argumentuje, že zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. l Ústavy SR a použije sa vždy, keď chýba špeciálna úprava. Vo vzťahu k iným zákonom pôsobí ako lex generalis a príslušný špeciálny zákon potom deroguje jeho postavenie v rozsahu, v ktorom sám upravuje problematiku poskytovania informácií. Poukazuje pritom na osobitné postavenie žalobcu ako účastníka súdneho konania s tým, že si má žiadať informácie podľa predpisov upravujúcich prístup do súdneho spisu.

Podobne rozhodol Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí č.k.: 6 Sži 8/2012. Tu pri posúdení kolízie sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií a obmedzení stanovených v zákone č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov súhlasil s názorom krajského súdu, že oba uvedené zákony nie sú v vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám zákonmi špeciálnymi, ale pôsobia v právnom systéme paralelne. Možno uviesť aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.: 4 Sži 1/ 2010, kde Najvyšší súd SR potvrdil názor krajského súdu, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre je v oblasti poskytovania informácií obsiahnutých v prokurátorskom spise špeciálnou úpravou (lex specialis) ku všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v ustanoveniach zákona o slobode informácií (lex generalis).

17. Treba zdôrazniť, že najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu informáciám umožňuje zákon o slobode informácií, čo vyplýva zo zakotvenia práva na sprístupnenie informácie pre každého (§ 3 ods. 1 tohto zákona), bez ohľadu na preukazovanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 tohto zákona), dokonca ak to neznemožňuje sprístupnenie informácie, aj bez uvedenia všetkých zákonom stanovených náležitostí, vrátane identity žiadateľa (§ 14 ods. 3 tohto zákona), a bezplatne (§ 21 ods. 1 tohto zákona). 18.

Konkrétne predpisy stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať aj ďalšie podmienky prístupu k nim. 19. V takýchto prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že sa jedná o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou.

34. Kasačný súd vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodné argumenty sťažovateľa, že žalobca si mal a mohol požadovanú informáciu vyžiadať iným spôsobom, že by mu táto informácia podľa iného právneho predpisu sprístupnená aj bola a že by jeho špecifické postavenie účastníka súdneho konania vylučovalo sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií.

K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia 35. Kasačný súd v súvislosti s požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa nesprístupňujú informácie podľa zákona o slobode informácií zdôrazňuje, že rozhodovacia prax súdov požaduje okrem formálneho hľadiska pri sprístupňovaní informácií zohľadniť aj hľadisko materiálne. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú - t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 5 Sži 1/2009). Aj ak je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť ( IV. ÚS 464/2010). 36. V posudzovanom prípade povinná osoba aj sťažovateľ rozhodli, že požadovaná informácia sa nesprístupňuje z dôvodu, že sa týka rozhodovacej činnosti súdov. 37. Ako správne uviedol správny súd, cieľom tohto zákonného obmedzenia práva na informácie je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní. 38. V rozhodnutí povinnej osoby je uvedený len odkaz na zákonné ustanovenie a informácie o možnosti žiadateľa ako účastníka súdneho konania nazerať do súdneho spisu. Napriek argumentácii žalobcu v odvolaní, obsahujúcej aj odkaz na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že sa s argumentáciou povinnej osoby stotožňuje a zopakoval, že žiadateľ podaním žiadosti o informácie nadobúda špecifické postavenie a v právnom režime zákona o slobode informácií nie je oprávnený požadovať informácie zo súdnych spisov, ktoré sa poskytujú podľa osobitným predpisov. 39. V oboch rozhodnutiach teda absentuje splnenie materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú - t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti trvá. Povinná osoba ani sťažovateľ vôbec neuviedli, prečo by mohlo sprístupnenie požadovanej informácie ohroziť rozhodovaciu činnosť Okresného súdu BA I v konaní týkajúcom sa žalobcu. V súlade s vyššie uvedeným sa preto kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že sťažovateľ nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom kasačný súd dodáva, že rovnako za dôvod nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia považuje absenciu odôvodnenia materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú 40. Záverom kasačný súd poznamenáva, že hoci sťažovateľ vo svojich podaniach v konaní pred správnym súdom, ako aj v kasačnej sťažnosti, svoju argumentáciu ohľadom nemožnosti sprístupnenia požadovanej informácie rozširoval a dopĺňal, takýmto spôsobom nie je možné nahradiť odôvodnenie rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

K posúdeniu, či požadovaná informácia spadá pod obmedzenie prístupu k informáciám 41. Kasačný súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu vyznieva protirečivo, keď tento na jednej strane ako dôvod zrušenia rozhodnutia sťažovateľa uviedol jeho nepreskúmateľnosť a súčasne formuloval záver, že požadovaná informácia nespĺňa podmienky ochrany podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. 42. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o absencii odôvodnenia, prečo je potrebné požadovanú informáciu chrániť, nie je podľa kasačného súdu v tejto fáze možné vyhodnotiť, či je danú informáciu možné sprístupniť alebo nie, a preto jednoznačne formulovaný záver správneho súdu o povinnosti sprístupniť informácie považuje kasačný súd za predčasný. 43. Sťažovateľ bude teda povinný po vrátení veci v ďalšom konaní vyhodnotiť dôvody obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 - 11 zákona o slobode informácií a v rámci toho zohľadniť, či voči žiadateľovi ako účastníkovi konania je obmedzenie prístupu v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Bude povinný vyhodnotiť, či existuje materiálny dôvod ochrany požadovanej informácie, a pritom vezme do úvahy konkrétne okolnosti tohto posudzovaného prípadu, t.j. či: · ide o informáciu týkajúcu sa priamo žalobcu; · nejde o vysvetľovanie zložitých právnych názorov či postupov súdu; · hoci je žiadosť formulovaná v podobe otázky „prečo?“, vo svojej podstate ide o dopyt na technickú otázku, týkajúcu sa doručovania rozhodnutia žalobcovi. 44. Kasačný súd dodáva, že neposkytnutie informácie musí byť presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia a vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. Nemôže spočívať vo všeobecných obavách, ako uvádzal sťažovateľ vo svojich vyjadreniach v súdnom konaní a v kasačnej sťažnosti, že cit: „potom každý účastník súdneho konania, sa môže na súd so svojimi otázkami či prejavenou nespokojnosťou v tom ktorom súdnom konaní obracať na súd výlučne v režime zákona o slobode informácií a žiadať prakticky akékoľvek vysvetlenia či nápravu...“ .... „Takouto úvahou by sa však do budúcna jednoznačne prejudikoval nebezpečne právny názor, že zákon o slobode informácií bude substitučne nahrádzať existenciu osobitných procesno-právnych predpisov a možno aj oblasť advokácie, resp. oblasť právneho poradenstva...“ ... „Tak ako verejnosť nemôže z konkrétneho spisu žiadať podania, ktorých pôvodcom je napríklad advokát účastníka konania (a tak získať napríklad vzor právneho podania), tak nemôže chcieť verejnosť získať vysvetlenie ,prečo” súd v tej-ktorej veci urobil či neurobil nejaký krok alebo rozhodnutie.“