3Svk/12/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Durdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. H., Z. Š. G. XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, IČO: 36837539, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36863360, 2/ Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00308307, 4/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34003517, a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP4- 2017/005739-4 zo dňa 10. februára 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/69/2017-329 zo dňa 23. júna 2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/69/2017-452 zo dňa 12. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

II. v odôvodnení rozhodnutia na str. 4 tretí odstavec veta: „Navrhovaná činnosť je situovaná v území, ktoré je určené na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever, ktoré bolo prvýkrát posudzované ešte v roku 2005 pod názvom „Priemyselný park Nitra sever“, a v danej veci bolo vydané rozhodnutie MŽP SR pod spis. Č. 1423/05-1.6/tč zo dňa 15. augusta 2005.“ sa vypúšťa a nahrádza sa vetou: „Navrhovaná činnosť bude umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra- Sever severne od tohto priemyselného parku na pozemkoch parcel. č. uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

zákona. 4. Prvostupňový správny orgán vychádzal z predložených podkladov a čísel o počte parkovacích miest v rámci navrhovanej činnosti. Ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 219, bude navrhovateľ musieť zabezpečiť súlad podľa § 38 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. alebo požiadať o zmenu - oznámenie o zmene podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z., resp. v prípade presiahnutia počtu parkovacích miest nad 500 bude musieť požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o vykonanie povinného hodnotenia. Touto pripomienkou sa prvostupňový orgán zaoberal, nakoľko vyzval navrhovateľa, aby doplnil zámer o pripomienky a následne aj o doplňujúce pripomienky odvolateľa, čo navrhovateľ aj vykonal.

7. K pripomienke žalobcu týkajúcej sa zmeny parametrov cesty 1/64 úseku Nitra Zobor - Šindolka, ako aj zdokumentovania hlukového dopadu dopravy jestvujúcich navrhovaných ciest a križovatiek na obytnú zónu Nitra Zobor - Šindolka a dopravných vzťahov napojenia uviedol, že prvostupňový orgán sa týmto zaoberal tak, že prerušil správne konanie a v zmysle § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. vyzval navrhovateľa na objasnenie pripomienok vyplývajúcich zo stanovísk. Následne navrhovateľ objasnil tieto pripomienky v stanovisku doručenom dňa

8. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na to, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v stanovisku č. 02462/2016/AAl l-SZEÚ/56228 zo dňa 07. septembra 2016 k doplňujúcim údajom k navrhovanej činnosti zámeru sa vyjadrilo, že súhlasí s posúdením vplyvov navrhovanej činnosti v štádiu zisťovacieho konania v zmysle rešpektovania požiadaviek v ďalších stupňoch prípravy. Žalovaný v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že pri vyhotovovaní rozhodnutia vo výrokovej časti pri popise pozemkov, na ktorých bude umiestnená navrhovaná činnosť, došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k chybe v podobe nesprávneho označenia pozemkov „reg. C“, keď správne malo byť uvedené pozemky „reg. E-KN“. Taktiež v časti odôvodnenia na str. 4 odseku 3 došlo k nesprávnej špecifikácii umiestnenia navrhovanej činnosti, keď správne malo byť uvedené, že navrhovaná činnosť sa nachádza severne od priemyselného parku Nitra - Sever , čo však nemá vplyv na nadobudnuté práva a povinnosti účastníkov konania.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. Mal za to, že (III) žalovaný a ani prvostupňový orgán sa s jeho námietkou týkajúcou sa počtu parkovacích miest náležíte nevysporiadali. Žalobca pri výpočte potrebného množstva parkovacích miest pri dodržaní platnej STN normy vychádzal z počtu 587 parkovacích miest pri navrhovanom počte 3810 zamestnancov v troch zmenách (t. j. v zmene 1270 zamestnancov), k čomu nie sú pripočítané stojiská pre nákladné automobily a návštevníkov. (IV) Namietal, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Ďalej (V) poukázal na nedostatok v podobe neposúdenia parametrov cesty I/64 v celom úseku tejto cesty, až po jej napojenie na cestu R1A a tiež poukázal na to, že nie je zdokumentovaný hlukový dopad z dopravy v jestvujúcich, resp. navrhovaných trasách ciest, a ani v križovatkách na R1A, a hlavne dopad na obytnú zónu

Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané správne a v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, a teda pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie súdom, pričom s námietkami žalobcu sa príslušné správne orgány dostatočne vysporiadali. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Rozhodnutie správneho súdu

15. K námietke žalobcu, že nebol dodržaný účel Aarhurského dohovoru, správny súd uviedol, že zo samotného administratívneho konania vyplýva, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v plnom rozsahu zúčastnil zisťovacieho konania, podával námietky, s ktorými sa správny orgán prvého stupňa riadne zaoberal, vyhodnotil ich, a pokiaľ ich považoval za relevantné, za účelom odstránenia pochybností prerušil konanie a vyzval navrhovateľa (pribratého účastníka 1/), aby sa k nim vyjadril. Skutočnosť, že spôsob vyriešenia námietok zo strany žalovaného nezodpovedá predstavám žalobcu neznamená, že boli porušené práva žalobcu ako

Správny súd dal do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/ 2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).

posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. februára 2016 v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 23. júna 2021 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016.

správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutie vydané v tomto zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na správnom súde (sp. zn. 26S/3/2016). Na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v

19. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku týkajúcu sa podľa žalobcu nesprávneho výpočtu parkovacích stojísk. Túto námietku žalobca prezentoval už v priebehu konania pred správnym orgánom prvého stupňa. Prvostupňový správny orgán rozhodnutiami zo dňa 26. júla 2016 a 21. septembra 2016 prerušil správne konanie a vyzval navrhovateľa predložiť a doplniť informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov. Navrhovateľ predložil doplňujúce informácie k objasneniu pripomienok, s ktorými bol žalobca oboznámený.

požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru a z opatrení navrhovaných k zámeru. Správny orgán v rozhodnutí v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. okrem iného formuloval požiadavky v bode 15. „v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie podrobne rozpracovať v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj celkovú organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou činnosťou v súlade s príslušnými normami STN a Technickými podmienkami TP 09/2008, TP 10/200B“, v bode 17. „všetky dopravné parametre navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi“ a v bode 18. „rešpektovať ochranné pásma prislúchajúcich ciest“. V závere odôvodnenia správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení

Ako súčasť výstavby strategického parku budú v zmysle uvedenej činnosti vybudované aj parkovacie plochy pre osobné a nákladné vozidlá a autobusy, ktoré budú slúžiť na podporu projektu. Tieto parkovacie plochy zahŕňajú: hlavné parkovisko nákladných vozidiel - kapacita 200 vozidiel s celkovou hmotnosťou do 34 ton a 30 vozidiel do 3,5 tony, terminál intermodálnej prepravy - kapacita 50 vozidiel s celkovou hmotnosťou do 34 ton, verejné parkovisko osobných vozidiel - kapacita 3300 parkovísk (s tým, že z celkového počtu 3300 stojísk bolo v rámci schválenej koncepcie pri prvom posudzovaní zámeru projektu zahrnutých 36 parkovacích miest), parkovisko autobusov - kapacita do 20 autobusov. V záväznom stanovisku je ďalej uvedené, že okrem týchto hlavných parkovacích plôch budú v rámci projektu vo vnútri areálu vybudované aj ďalšie parkoviská (parkovisko pre návštevníkov a VIP parkovisko pre približne 530 vozidiel, parkovisko pre autobusovú kyvadlovú dopravu pre zamestnancov o výmere 5000 m2).

Poukázal na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou

V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. októbra 2015 zákonom č. 254/ 2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/ 2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení

21. Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti správny súd považoval za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, v samotnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. novembra 2016 je, okrem iného, uvedené, že pri príprave dokumentácie stavby k územnému konaniu a v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere, pričom pod bodom 15. je uvedené „podrobne rozpracovať v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj celkovú organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou činnosťou v súlade s príslušnými normami STN a Technickými podmienkami TP 09/2008, TP 10/2008“,

22. Rovnako tak námietky žalobcu týkajúce sa toho, že preskúmavané rozhodnutie a okolnosti s ním súvisiace sa dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve cca 30 ha, pričom ho výrazne obmedzujú v jeho podnikateľských zámeroch, považoval správny súd na irelevantné, pretože uvedené námietky sa týkajú výlučne súkromnej sféry žalobcu, a nie dopadu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného na životné prostredie. 23. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

24. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. a g) SSP alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania. 25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že:

I. nevysporiadanie sa správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru, keď v tomto konaní sa žalovaný nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, alebo sa s nimi vysporiadal len vo formálnej rovine;

V. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s jeho námietkou týkajúcou sa počtu parkovacích miest náležite nevysporiadali, keďže jednoznačne nie sú splnené podmienky pre možnosť vydania rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania, že navrhovaná činnosť sa posudzovať nebude z dôvodu, že s prihliadnutím na počet pracovníkov nie je možné uvažovať pri dodržaní platnej STN normy s počtom parkovacích stojísk 219 z hľadiska prahovej hodnoty;

26. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 28. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľa kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu. 29. Kasačný súd na úvod uvádza, hoci uvedené nebolo predmetom kasačnej sťažnosti, že rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti.

32. Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby R.. N. Z. W., ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžk/42/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol: „V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.“

III. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park

36. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd.

37. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 38. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní. 39. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 40. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.

IV. K porušeniu § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona

podľa zákona o EIA 43. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.

závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie

rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.

s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

47. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom.