3Svk/13/2021

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Žalobca požiadal žalovaného listom doručeným dňa 24. júna 2019 o určenie právneho zástupcu vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Obce Studenec č. 13/2017 zo dňa 16. marca 2017 a oznámeniu Obce Studenec č. FD/159/2017 zo dňa 3. mája 2017 o zamietnutí odvolania, ktorými bol žalobcovi vyrubený poplatok za komunálne odpady na rok 2017 v sume 75,- €. 2. Žalovaný rozhodnutím sp. zn.: KaPO/21731/2019, ČRZ: 118630/2019 zo dňa 12. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zastavil konanie o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že žalobca podal rovnakú žiadosť už 10. septembra 2018, o ktorej rozhodol žalovaný rozhodnutím sp. zn. KaPO 1N 26530/2018, ČRZ: 173886/2018 zo dňa 14. decembra 2018 tak, že žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal. Keďže sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, žalovaný zastáva názor, že boli splnené podmienky pre zastavenie konania o druhej žiadosti žalobcu. Poučil tiež žalobcu, že proti rozhodnutiu žalovaného možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

8. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súčasne aj z dôvodu, že správny súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť sťažovateľovi uskutočnenie procesných práv v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP). 9. Nesprávne právne posúdenie veci vidí sťažovateľ v právnom názore správneho súdu, podľa ktorého je proti rozhodnutiu žalovaného prípustný riadny opravný prostriedok. Zdôrazňuje (odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 13/2014 zo dňa 24. septembra 2015), že CPP so sídlom v Bratislave zabezpečuje poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom regionálnych kancelárii na celom území Slovenskej republiky. Samotné CPP so sídlom v Bratislave ako aj jeho regionálne kancelárie (vrátane žalovaného) predstavujú jeden orgán. Proti rozhodnutiu žalovaného preto nemožno podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže s ohľadom na už uvedené žalovaný nemá nadriadený orgán, ktorý by o takomto odvolaní mohol rozhodnúť. Súčasne tiež upriamuje pozornosť na § 98 ods. 2 SSP podľa ktorého mal správny súd spolu s odmietnutím žaloby rozhodnúť aj o postúpení veci príslušnému orgánu verejnej správy, čo neurobil. 10. Procesné pochybenie správneho súdu vidí sťažovateľ v tom, že napriek jeho výslovnej žiadosti o nariadenie pojednávania obsiahnutej v správnej žalobe (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP), toto správny súd nenariadil a o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania. Sťažovateľ podotýka, že napadnuté uznesenie je jednostranné, založené len na vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. 11. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s napádaným uznesením a odkázal na jeho odôvodnenie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Sťažovateľ svojou kasačnou sťažnosťou žiada od kasačného súdu, aby posúdil (i) či je voči rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý je sťažovateľ povinný vyčerpať pred podaním správnej žaloby a (ii) či nenariadenie pojednávania, napriek žiadosti sťažovateľa, predstavuje neprimeraný zásah do práva na spravodlivý proces aj v prípadoch, ak správny súd rozhoduje procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 15. Pri riešení sťažovateľom nastolených otázok kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

17. Na rozdiel od úpravy materiálnych a formálnych podmienok poskytovania právnej pomoci, procesná úprava konania a rozhodovania o nároku na jej poskytnutie nie je upravená v zákone o poskytovaní právnej pomoci komplexne. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci sa z procesného hľadiska vzťahuje Správny poriadok (§ 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci), pokiaľ zákon o právnej pomoci neustanovuje inak. Uplatniteľná v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preto aj procesná úprava zastavenia konania (§ 30 Správneho poriadku), ak existujú procesné prekážky, pre ktoré nemožno meritórne rozhodnúť o samotnom nároku (teda keď nemožno rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci).

19. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci „Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok.

Teda či rozhodnutiami o nároku je možné chápať aj všetky ostatné rozhodnutia vydávané v konaní vedenom CPP o nároku na poskytnutie právnej pomoci. 21. Kasačný súd je toho názoru, že ak zákonodarca uvádza pojem „rozhodnutie o nároku“ v súlade s gramatickým výkladom predmetného ustanovenia (nárok vo všeobecnom ustálenom význame ako právo alebo oprávnenie -KAČALA, J.; PISÁRČIKOVÁ, M.; POVAŽAJ, M.: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. doplnené a upravené vydanie.

23. Kasačný súd má za to, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť riadne opravné prostriedky aj proti procesným rozhodnutiam v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci (pri ktorých Správny poriadok opravné prostriedky pripúšťa), zrejme by v tomto smere zvolil jednoznačnejšiu formuláciu.

25. Takémuto chápaniu nasvedčuje aj historický vývoj ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ten totiž v znení účinnom do 30. júna 2016 upravoval osobitné procesné postupy len vo vzťahu k rozhodnutiu o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci (vo vzťahu k tomuto vylučoval možnosť podať opravný prostriedok) a vo vzťahu k rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci pripúšťal opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd v procesnom postupe podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) - Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že právna úprava pre podávanie opravných prostriedkov stanovená v § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci je úpravou špeciálnou vzťahujúcou sa na dva typy rozhodnutí vydávaných CPP - o priznaní nároku a o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Právo podať opravný prostriedok sa pri všetkých ostatných rozhodnutiach vydávaných CPP v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci riadi ustanoveniami Správneho poriadku.

29. Nemožno v zásade spochybňovať argumentáciu sťažovateľa v tom, že o odvolaní ako riadnom opravnom prostriedku podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku v zásade rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods. 1 Správneho poriadku). Právna úprava však obsahuje osobitné pravidlo upravujúce rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov právnických osôb (akou je aj CPP), kde kompetenciu rozhodnúť o opravnom prostriedku zveruje útvaru ustanovenému zákonom a ak taký nie je, útvaru určenému jej štatútom (§ 58 ods. 2 Správneho poriadku).

31. Kasačný súd zastáva právny názor, keďže zákon o poskytovaní právnej pomoci neustanovuje inak, že § 5 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu CPP predstavujú osobitnú úpravu určenia odvolacieho orgánu predpokladanú § 58 ods. 2 Správneho poriadku. Preto argumentácia sťažovateľa o absencii orgánu oprávneného rozhodnúť o prípadnom odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania neobstojí.

33. Kasačný súd na podporu svojej argumentácie dáva naopak do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 24/2018 zo dňa 26. februára 2019, sp. zn. 8Sžk 2/2021 zo dňa 27. januára 2021 a iné, kde boli predmetom prieskumu rozhodnutia podobné ako v tejto veci, a to až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku - odvolania, o ktorom rozhodol riaditeľ CPP. V žiadnom z týchto konaní pritom nevznikla pochybnosť o prípustnosti a zákonnosti tohto riadneho opravného prostriedku.

35. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľa sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku bol prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 53 a § 30 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť riaditeľ CPP podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 25 ods. 1 a § 5 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci a v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu CPP. O týchto skutočnostiach bol sťažovateľ riadne poučený v rozhodnutí žalovaného.

37. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom a uzatvára, že napádané uznesenie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Povinnosť nariadiť pojednávanie, ak o to účastník súdneho konania požiada 38. Kasačný súd posúdil aj druhú podstatnú námietku sťažovateľa, teda že správny súd nenariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie, napriek tomu, že o to sťažovateľ požiadal a rozhodol uznesením o odmietnutí žaloby. Tento postup správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávny a porušujúci jeho právo na spravodlivý proces (zakladajúci kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).

. . z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.“ Porušenie tejto povinnosti zo strany správneho súdu je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) v spojení s § 462 ods. 1 SSP.

samej. V tomto smere možno poukázať aj na komentárovu spisbu (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 593 - 595): „Pojednávanie treba nariadiť v tom prípade, ak sa má rozhodnúť vo veci samej, teda sa má rozhodnúť o žalobe.

42. Kasačný súd súhlasí s názorom sťažovateľa v tom, že zásada ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania úzko súvisí s princípom kontradiktórnosti, s možnosťou vykonávať dokazovanie a správne súdy sú ju v plnom rozsahu povinné aplikovať pri rozhodovaní o merite konania - o veci samej. V posudzovanom prípade však správny súd vydával procesné rozhodnutie - vec odmietal (prvý diel druhej hlavy druhej časti SSP). Ide o rozhodnutie, ktoré je výsledkom postupu súdu, v rámci ktorého sa posudzuje (ne)splnenie základných procesných podmienok konania. Pri takomto postupe sa dokazovanie spravidla nevykonáva, súd relevantné skutočnosti skúma z úradnej povinnosti (§ 97 SSP), posudzuje najmä písomné podklady doručené žalobcom, uplatnenie nových argumentov nad rámec žaloby už právna úprava v zásade neumožňuje (§ 183 a § 181 SSP), a preto ani nemožno očakávať, že by prípadné pojednávanie, návrhy na ňom prednesené a jeho výsledky mohli zmeniť rozhodnutie

samej. 43. V preskúmavanom prípade správny súd rozhodol uznesením o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Jeho rozhodnutie vo svojej podstate znamená, že z dôvodu procesnej prekážky (neprípustnosti žaloby proti vymedzenému predmetu prieskumu z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov) správny súd žalobu nemohol meritórne prejednať (nemohol rozhodnúť o namietanej (ne)zákonnosti napádaných správnych aktov). Správny súd pritom rozhodol (a svoje rozhodnutie odôvodnil) len na základe skutočností, ktoré sú zrejmé už zo žaloby a jej príloh. Keďže v predmetnom prípade ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a nie o rozhodnutie vo veci samej, správny súd nebol povinný podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadiť v predmetnej veci pojednávanie, i keď to sťažovateľ požadoval. Nenariadenie pojednávania v rozpore so žiadosťou sťažovateľa preto v tejto veci nemôže zakladať kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

V. Záver

45. Zhrňujúc vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná v celom svojom rozsahu, a preto ju zamietol (§ 461 SSP). 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021