3Svk/13/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. J. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava a pribratých účastníkov konania: 2/ U.. B. E., E. X, K. I., 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 7/ IP Nitra, s. r. o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46474412, 8/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/036589 zo dňa 16. 10. 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/9/2018-405 zo dňa 10. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. 5. Žalobca v žalobe namietal: i. že mesto Nitra nebolo vecne príslušným stavebným úradom, keďže podľa § 117b Stavebného zákona bol vecne príslušný na konanie v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, ii. nezákonnosť celého procesu z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, pričom tvrdil, že nie je naplnená hypotéza § 32 ods. 2 Stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny, iii. že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku mal žalovaný preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, iv. že podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nedostatočné, pretože dopravné napojenie je z predmetných podkladov nezistiteľné, a z toho dôvodu v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ Stavebného zákona nemohol stavebný úrad určiť podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, v. že v?rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č.?24/2006 Z.

6. Správny súd rozsudkom č.k. 11S/9/2018-405 zo dňa 10. augusta 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 7. K námietke chýbajúcej príslušnosti správnych orgánov správny súd uviedol, že v posudzovanom prípade ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 Stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), pričom štátnu správu v tomto prípade vykonávajú špeciálne stavebné úrady podľa osobitných predpisov. Pôsobnosť štátnej cestnej správy určuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „cestný zákon“) tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje v § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť obce. Preto uzavrel, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku. V predmetnej veci je nepochybné, že ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, pretože stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/ 2015-14000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a v osvedčení pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015.

V predmetnej veci mal správny súd za preukázané, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. Poukázal aj na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/ 021566 zo dňa 17. mája 2017, ktorý uviedol, že stavba je po preskúmaní predložených dokumentov v súlade s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

10. Za nedôvodnú považoval i námietku týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, keďže podľa § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona sa požiadavky napojenia na pozemné komunikácie určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešia v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s realizáciou stavby.

Rovnako poukázal na to, že žalobca sa síce žalobou v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 11S/69/2017 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, ktoré je ale stále právoplatné a záväzné pre správny súd. 12.

slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je podľa správneho súdu v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo

vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo mu znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok alebo ho zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

16. Namietal tiež zaujatosť bývalého prednostu žalovaného, pričom pripustil, že ide o?novoty, ale túto námietku nemohol uplatniť v?čase podania správnej žaloby, keďže o?nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr, a?teda vychádzajúc zo znenia § 439 ods. 3 a § 441 SSP sú podľa neho plne relevantné. 17. Ďalej zopakoval jeho žalobné dôvody, že využitie vymedzených plôch v?území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, a?teda neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v?zmysle § 32 ods. 2 Stavebného poriadku. Územný plán mesta Nitra pre dané územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a?z?tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však spracovaná nebola. V?aktuálne platnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku, avšak nie je vymedzená hranica strategického

18. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že v?zámere nebola uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v?úseku Nitra Zobor - Šindolka a?ani správny orgán neposúdil parametre cesty I/64 v?celom úseku. Predmetný úsek cesty nebol do dnešného dňa dopravne a?kapacitne riešený, aby vyhovoval pre celý areál strategického parku a?taktiež nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Podľa sťažovateľa „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou, a?teda v?zmysle § 3 písm. f) zákona ?EIA ide o?tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu v?zmysle zákona?EIA. Ak by uvedená stavba nebola v?zmysle zákona ?EIA posúdená, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície realizované v?predmetnom strategickom parku.

21. Tiež poukázal na nevysporiadanie sa správneho súdu s?potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru, keď v?tomto konaní sa žalovaný vysporiadal s námietkami sťažovateľa len vo formálnej rovine. Rovnako namietal, že prvostupňový orgán nevyhovel jeho žiadosti podľa zákona č. 211/2000 o zaslanie fotokópie celého spisu, čím mal porušiť ustanovenie § 23 Správneho poriadku. 13.

plánu zóny pre územie tam plánovaného priemyselného parku. Súlad povolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra potvrdil aj príslušný orgán územného plánovania. 22. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Svk 13/2022 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr.

I. Posúdenie kasačného súdu

24. Kasačný súd na úvod uvádza, hoci uvedené nebolo predmetom kasačnej sťažnosti, že?rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v?spojení s § 442 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. 25. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť (i) otázku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného otázku, (ii) ktorý úrad bol príslušný na rozhodnutie vo veci, (iii) správnosť aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 Stavebného zákona, (iv) zohľadnenie potreby zmeny parametrov cesty I/64, (v) či malo predmetnej stavbe predchádzať posudzovanie vplyvov strategického parku a (vi) nevyhovenie jeho žiadosti o zaslanie fotokópie spisu.

Sťažovateľ správne poukazuje na to, že v kasačnom konaní sú nové dôvody tzv. novoty neprípustné, ak mohli byť uplatnené v správnej žalobe (§ 439 ods. 1 písm. b) SSP, obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžrk 20/2018 zo dňa 25. septembra 2019, bod 32; sp. zn. 10 Sžk 34/2017 zo dňa 26. septembra 2018, bod 23 či sp. zn. 1 Sžfk 106/2017 zo dňa 22. januára 2019, bod 12). Rovnako však tiež platí, že v konaní o kasačnej sťažnosti nie je možné podľa § 441 SSP uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Ak sťažovateľ v kasačnom konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2017, poukazuje na skutočnosť, ktorá mala nastať až v roku 2021, uvedené vyhodnotil kasačný súd ako novú skutočnosť, ktorej uplatňovanie je v kasačnom konaní neprípustné. Navyše kasačný súd dodáva, že skutočnosť, ktorá nastala štyri roky po vydaní preskúmavaného rozhodnutia,

28. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona účinného v čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí stavebným úradom je obec. Podľa § 117b Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 Stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných povoľujú stavbu aj o pozemných komunikácií, ktorá je predmetom konania v prejednávanom prípade.

30. Naopak, ustanovenie § 120 Stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 Stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b Stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovení cestného zákona.

Navyše, neobstála by ani námietka sťažovateľa, že v prejednávanej veci ide o významnú investíciu. Uvedenou námietkou sa kasačný súd už zaoberal v obdobnej veci sťažovateľa a žalovaného, preto v tejto veci kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svk 13/2022 zo dňa 31. mája 2023, s ktorého závermi sa plne stotožňuje aj v tu prerokúvanej veci:

parku, teda na činnosti vymedzené v?§ 1 ods. 12 cit. zák. (usporiadanie vlastníckych vzťahov, výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a?zariadení, iné obdobné prípravné činnosti). Takúto významnú investíciu však môže vykonávať len podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu.

Významnou investíciou podľa tohto osvedčenia tak sú len stavby slúžiace príprave územia budúceho strategického parku. Pojem prípravné práce však nemožno zamieňať so samotným pojmom strategický park, ktorým podľa § 1 ods. 11 cit. zák. je súhrn pozemkov o?výmere najmenej 250 ha a?stavieb, ktoré sú potrebné na realizácie investícií v?oblasti priemyselnej výroby, služieb a?činnosti v?oblasti výskumu a?vývoja. Kým teda strategický park tvoria všetky priemyselné, obchodné a?iné podobné objekty vrátane stavieb pomocnej a?podpornej infraštruktúry (komunikácie, inžinierske siete a?pod.), tak príprava územia pre tento park už nezahŕňa samotné priemyselné a?obchodné objekty jednotlivých spoločností, ktoré ich v?tomto parku umiestnia (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 5 Svk 1/2021).

33. K nadväzujúcej námietke sťažovateľa, že v posudzovanej veci nebolo vydané územné rozhodnutie, kasačný súd opakovane odkazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

35. Rovnako z právneho rozboru § 32 ods. 2 Stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod.

37. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk 9/2021 zo dňa 16. decembra 2021, body 40 až 43). Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

Zohľadniac predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku - napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci. Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. 41. Ďalšie kasačné body sťažovateľa (že neprebehlo zisťovacie konanie na strategický park, že počet parkovacích miest mal odôvodňovať povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie) sa týkali celého zámeru „PROLOGIS PARK NITRA“, pričom jeho námietky nesmerovali priamo voči stavebnému povoleniu, ktoré je predmetom preskúmavania v tomto konaní, ale proti jeho podkladovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní.

V tomto rozhodnutí sa vysporiadal aj s rovnakými námietkami sťažovateľa, ktoré sa týkali priamo zisťovacieho konania, ktorého zákonnosť bola premetom prieskumu tohto samostatného konania. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že nebolo možné, aby?súd?v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre?rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na §?27 ods.?1 SSP, pretože?rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom, čo sa aj v zmysle vyššie uvedeného

42. Nad rámec posudzovaného konania kasačný súd dodáva, že zisťovaciemu konaniu „PROLOGIS PARK NITRA“ predchádzalo zisťovacie konanie na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever pod názvom „Priemyselný park Nitra sever“ a v danej veci bolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR pod č. 1423/05-1.6/tč zo dňa 15. augusta

43. Zisťovacím konaním prešla aj navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 8. novembra 2016, vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého sa táto navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré bolo zmenené (vo výrokovej časti a v časti odôvodnenie) rozhodnutím Okresného úradu odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. februára 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. februára 2017. Aj v tomto rozhodnutí príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona EIA, kap. 9 Infraštruktúra, pol. č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Strategický park prešiel teda zisťovacím konaním aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 44.

Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a?rovnako nevidel dôvod na to, aby?sa ňou ďalej zaoberal. 45. K poslednej námietke sťažovateľa, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaslanie kópie spisu podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „infozákon“), kasačný súd uvádza, že závery správneho súdu boli v súvislosti s ňou sčasti nesprávne. Kasačný súd už totiž opakovane judikoval, že vzťah medzi infozákonom a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. sp. zn. 1 Sžik 3/2021). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie.

46. Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keďže podal žiadosť o informáciu podľa infozákona, správny orgán bol povinný túto sprístupniť alebo vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie podľa infozákona. Záver správneho súdu o tom, že prístup k spisu podľa správneho poriadku konzumuje postup podľa infozákona a sťažovateľ mal žiadať o nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, bol teda nesprávny.

47. Kasačný súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom oznámení zo dňa 4. mája 2017 o začatí stavebného konania okrem iného sťažovateľovi ako účastníkovi konania oznámil, že má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a má právo nahliadať do podkladov po predchádzajúcej dohode. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku zaťažené procesnou vadou.