3Svk/13/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: N.. Z. C., U. H. T. X/B, G., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-132/2019/RK zo dňa 07.01.2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. KM-TO-2019/008201-005 zo dňa 11.11.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/49/2020-86 zo dňa 5.10.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/49/2020-86 zo dňa 5.10.2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor, žalobcovi čiastočne informáciu sprístupnilo a ohľadom časti I. infožiadosti vydalo rozhodnutie č. KM-TO-2019/ 008201-005 zo dňa 11.11.2019 o čiastočnom nevyhovení žiadosti z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala súkromia a osobnosti fyzickej osoby štátneho zamestnanca a Ministerstvo nedisponovalo predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby na sprístupnenie. Konkrétne prijaté opatrenia vzťahujúce sa na zamestnanca vrátane rozhodnutia sa vzťahujú na individuálne identifikovaného jednotlivca, nepatria medzi informácie verejnej sféry a paria do súkromia zamestnanca spolu s ochranou jeho osobných údajov. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-132/2019/RK zo dňa 07.01.2020 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že sprístupnenie požadovaných informácií spadá pod režim obmedzenia v zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Rozsah ochrany osobných údajov je širší ako rozsah, ktorého anonymizáciu požaduje žiadateľ. Údaje z disciplinárneho konania majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby a štátny zamestnanec ako dotknutá osoba disponuje právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry. Žalovaný ako zamestnávateľ má v § 78 ods. 3 zákona č. 18/ 2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o ochrane osobných údajov“) určený rozsah informácií, ktoré môže sprístupniť. Požadované informácie napĺňali kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy zasahujúce do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby a rozhodnutie z disciplinárneho konania nie je možné zabezpečiť anonymizáciou.

5. Žalobca žiadal prvostupňové rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V zmysle § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“) žiadal uložiť povinnosť žalovanému sprístupniť mu požadované informácie cit: „aké konkrétne opatrenia (v anonymizovanej podobe) boli prijaté vo vzťahu k sťažnosťou napadnutému správaniu sa štátneho zamestnanca admina facebookovej stránky „Polícia Slovenskej republiky”, vrátane anonymizovaného rozhodnutia v tejto veci“.

Jednou z funkcií zákona č. 211/2000 Z. z. je kontrola verejnosti nad činnosťou štátnych orgánov. Je preto dôležité hľadať spôsob sprístupnenia požadovaných informácií, aj keď by medzi nimi boli osobné údaje podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Argumentáciu podporil poukazom na § 2 ods. 1, § 9 a § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/152/2017 a sp. zn. 2S 94/05 z 15.02.2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej „NS SR“) sp. zn. 5 Sži 2/2009 z 22.09.2009, uznesenie Ústavného súdu SR (ďalej ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 78/05 z16.03.2005, I. ÚS 117/07, II. ÚS 383/06 či II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS

podaním doplnil svoje vyjadrenie o rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 1SprI/217/2020 zo dňa 10.12.2020 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 1RM/2021-142-I z 21.01.2021, kde Krajský súd v Bratislave sprístupnil anonymizované rozhodnutie vo veci fyzickej osoby s konkrétnym menom a priezviskom.

10. Súd vychádzal z účelu zákona č. 211/2000 Z. z., ktorým je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožňuje verejne kontrolovať výkon verejnej moci. Z generálnej klauzuly (povinnosť poskytnúť všetky informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii) zákon určuje výnimky. Aj osobitné zákony (napr. zákon o ochrane osobných údajov, zákon o utajovaných skutočnostiach,.

11. V súvislosti s ochranou osobných údajov súd uviedol, že povinná osoba zverejňuje, resp. sprístupňuje len tie osobné údaje, ktoré jej ukladá zákon (nemusí ísť len o infozákon - príkladmo § 5, § 9 ods. 3 infozákona), resp. na poskytnutie osobných údajov disponuje povinná osoba písomným súhlasom. Pre súd bol podstatný aj obsah žiadosti o informácie. Žalobca mal záujem ako verejnosť byť informovaný nie o osobných údajoch daného štátneho zamestnanca, ale vo vzťahu k jeho pracovnej pozícii štátneho zamestnanca, aké konkrétne opatrenia mu boli uložené zamestnávateľom za spôsob jeho správania sa. Súd mal za to, požadované informácie sa netýkajú súkromia fyzickej osoby, lebo súvisia s jeho spôsobom vyjadrovania sa ako štátneho zamestnanca konkrétneho rezortu na margo polície. 12. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal zvoliť anonymizovanie v zmysle § 12 zákona č. 211/ 2000 Z. z. Žalovaný nesprístupnenie odôvodnil § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže nemal súhlas od dotknutej osoby, a sekundárne § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov.

Z § 78 ods. 3 cit. zákona podľa súdu jednak nevyplýva zákaz poskytnúť podobné údaje dotknutej osoby ohľadom uloženia opatrení a jednak samotná norma v texte uvádza oprávnenosť poskytnúť údaje. Súd si z toho ustálil, že je tu splnená druhá alternatívna podmienka v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ukladajúca povinnosť sprístupniť informácie, t. j. ustanovenie osobitného zákona.

Pri tomto rozhodovaní treba vždy zohľadniť ústavné právo na informácie a vážiť na jednej strane právo na ochranu osobnosti a súkromia a na druhej strane právo verejnosti na informácie. Súd je toho názoru, že právo verejnosti na informácie prevažuje nad právom dotknutej verejne činnej osoby na ochranu súkromia a nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie v anonymizovanej podobe v zmysle zákona by bolo protiústavným obmedzením práva na informácie.

K zúženiu priestoru súkromnej sféry u osôb verejného záujmu poukázal súd na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001 s tým, že „verejne činné osoby . . . musia rešpektovať, že ich osobitné postavenie v spoločnosti automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie a musia strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou“.

V prípade výkonu zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) okrem iného aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej alebo laickej verejnosti. 15. Súd uzavrel, že v danom prípade boli účinky aplikovaného zákona o ochrane osobných údajov na žiadosť žalobcu o informácie nezlučiteľné s ústavnou úpravou práva na informácie. Hoci je definícia pojmu „osobný údaj“ obsiahnutá v § 2 zákona o ochrane osobných údajov veľmi všeobecná, nemožno toto ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý by viedol k neprípustnému obmedzeniu ústavou zaručeného práva žalobcu, či ktorejkoľvek inej informácie, najmä keď ide o informácie o uložených opatreniach za spôsob vyjadrovania sa štátneho zamestnanca, ktorého činnosť a verejné vyjadrovanie má byť v demokratickom a právnom štáte pod verejnou kontrolou. Podľa súdu právo žalobcu na požadované informácie vyplýva priamo z článku 26 ods. 1 Ústavy SR a je nadradené záujmu žalovaného na ochranu údajov o zamestnancoch verejnej správy.

16. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ministra ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť.

režimu nezaraďuje. Súd preto dospel k záveru, že individuálne správne akty orgánov verejnej správy sa sprístupňujú podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. po zanonymizovaní osobných údajov dotknutých osôb, keďže ide o informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Žalovaný tvrdil, že nemožno zabezpečiť anonymizovanie rozhodnutia z disciplinárneho konania, ale ničím to nepreukázal ani bližšie nezdôvodnil. Nakoľko žalobca žiadal popri zrušeniu rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie aj v zmysle §193 SSP uložiť povinnosť žalovanému sprístupniť mu požadované informácie, v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol. Dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby bolo to, že je potrebné, aby sa správne orgány opätovne vysporiadali so žiadosťou žalobcu o sprístupnenie rozhodnutia a obsah rozhodnutia (rozhodnutie) poskytli miernejšou formou obmedzenia práva, v menšom rozsahu, aplikujúc § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. poskytli anonymizované rozhodnutie a anonymizované

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

Za nesprávne právne posúdenie považoval žalovaný vyhodnotenie, či požadované informácie predstavujú osobné údaje dotknutej osoby. Ide o údaje o disciplinárnom trestaní, a to či štátny zamestnanec bol alebo nebol postihnutý a disciplinárne riešený a tento údaj je svojou podstatou údajom sociálnej povahy. Žalovaný ako zamestnávateľ má ustanovením § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov určený rozsah informácií, ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť, a ktoré nepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov.

Poukázal na definíciu osobných údajov podľa § 2 novelizovaného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a doplnil, že ochrana osobných údajov a údajov týkajúcich sa osobnej sféry fyzickej osoby nie je viazaná výhradne na ustanovenie zákona o slobode informácií a zákona o ochrane osobných údajov, ktoré obsahujú iba demonštratívny výpočet charakteristík. Základnou právnou ochranou údajov o fyzickej osobe je ústavnoprávna ochrana zaručená ústavným právom na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o fyzickej osobe a právom na ochranu osobných údajov. 20. Ďalej nesúhlasil s vyhodnotením aspektu, že dotknutou osobou je v tomto prípade štátny zamestnanec. Údaje z disciplinárneho konania majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca. Predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. Dotknutá osoba, štátny zamestnanec, disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo

21. Zdôraznil, že pokiaľ ako povinná osoba subsumoval požadovanú informáciu do rozsahu „súkromia a ochrany osobných údajov“, nemožno požadovať, aby diferencoval medzi rôznymi stupňami porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca. Týmto postupom by poprel to, čo rozhodnutím chránil, t. j. súkromie a osobné údaje. Dôvod nevyhovenia žiadosti nespočíval v miere možného protiprávneho konania, ale v ochrane jeho súkromia spojeného s ochranou osobných údajov.

To znamená, že subsumujú akýkoľvek druh spoločenského správania, a to aj správania s trestnou či disciplinárnou relevanciou. Prípadný dokument z disciplinárneho konania, nie je možné preto sprístupniť anonymizáciou, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia, alebo dokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

Pre vyriešenie kasačného dôvodu je podstatné potrebné posúdiť, či správny súd správne vyložil § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií a § 2 a § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov. V súvislosti s úvahou súdu o špecifickom prístupe k verejným činiteľom, resp. verejne činným osobám je relevantný aj § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií § 9 Ochrana osobnosti a osobných údajov (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.

. . . . (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,16a) poslancom obecného zastupiteľstva,16b) predstaveným v štátnej službe,16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme,16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,16f) nadriadeným v služobnom pomere16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a)titul, b)meno, c)priezvisko, d)funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e)pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f)miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,

§ 78 ods. 3 Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

Vyššie uvedené zásady sprístupňovania osobných údajov fyzických osôb sú konfrontované s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreným v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Sám zákonodarca vymedzuje skupinu osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov (§ 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií).

Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov možno uplatniť len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty a zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy).

V opačnom prípade by totiž absolutizácia ochrany súkromia a osobných údajov mohla viesť k odňatiu možnosti kontroly výkonu verejnej moci a hospodárenia s verejnými prostriedkami verejnosťou, čo by bolo v priamom rozpore s podstatou a zmyslom obmedzovaného práva verejnosti na informácie o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl.

služobné hodnotenie (§ 122 tohto zákona) či odmeňovanie (§ 124 tohto zákona). Správny súd argumentoval, že požadované informácie sa netýkajú súkromia fyzickej osoby, lebo súvisia so spôsobom vyjadrovania sa štátneho zamestnanca konkrétneho rezortu na margo polície.

sprístupniť. Ak k tomu dotknutá osoba nedala súhlas, treba skúmať, či ich sprístupnenie neumožňuje osobitný predpis. Správny súd dospel k záveru, že z § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov nevyplýva zákaz poskytnúť informácie ohľadom uloženia opatrení a že samotná táto norma uvádza oprávnenosť poskytnúť takéto údaje. Mal preto za splnenú druhú alternatívnu podmienku § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.

a to len na špecifikovaný účel a za podmienky dodržania poslednej vety tohto ustanovenia. Z uvedenej normy nemožno vyvodiť záver, že iné osobné údaje fyzickej osoby môže zamestnávateľ zverejniť bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby. 31. Ďalej správny súd argumentoval s poukazom na nález ÚS SR II. ÚS 44/00 tým, že je potrebné zohľadniť, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej

V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že dotknutá osoba má postavenie osoby v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a požadovaná informácia nespadala pod tam vymedzené informácie. 32. V súlade s už citovaným rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 3Svk/33/2022 nie je vylúčené, aby požiadavke na sprístupnenie informácií podliehali aj iné osobné údaje (ako údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, avšak len za podmienky, že bude daný ich priamy súvis s výkonom verejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení. Tieto okolnosti správny súd v rozhodnutí nekonkretizoval a nevyhodnocoval. Nie je zrejmé, na základe akých okolností súd pri tomto dotknutom zamestnancovi uzavrel, že ide o osobu „verejného záujmu“, že jej vyjadrovanie je výkonom verejnej moci a že je tu daný osobitný verejný záujem na poskytnutí informácií o jej disciplinárnom stíhaní. Samotné stotožnenie funkcie štátneho zamestnanca s „osobou verejného záujmu“ bez ďalšieho nie je postačujúce na prelomenie ochrany osobnosti a

Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné vyhodnocovať otázku aplikácie § 12 zákona o slobode informácií. Kasačný súd však dáva do pozornosti správneho súdu rozhodnutia, týkajúce sa požiadavky na sprístupnenie informácií, kde boli žiadateľovi vopred známe osoby, ktorých údaje žiadal, čo je aj tento prípad. V rozhodnutí sp. zn. 3Sži/40/2014 NS SR uviedol cit: „Z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom

v sústave prokuratúry (miesto výkonu funkcie a ďalšie identifikačné údaje) možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údajov treba považovať za osobné údaje dotknutej osoby. V danej veci žalobca požaduje informácie o podnete špeciálneho prokurátora na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z. a sprístupnenie „návrhu generálneho prokurátora na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z.“, (ktorý, ako vyplýva zo spisu a z obsahu vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08.02.2011 doposiaľ podaný nebol). Žiadateľ teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu - meno, priezvisko, funkciu, miesto výkonu funkcie a orgán, v ktorom funkciu vykonáva. Na tomto mieste však treba poznamenať, že podnet prokurátora na disciplinárne konanie vzhľadom na vyššie uvedené je treba považovať za určitý sankčný postih iba v štádiu návrhu (po dobu konania vznikajúci) a v súvislosti s princípom prezumpcie neviny táto skutočnosť nemá byť zverejňovaná, keďže sa nedá vylúčiť jej anonymita. Z uvedených dôvodov je

V. Záver

34. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§462 SSP). Pri novom rozhodovaní bude správny súd viazaný názormi kasačného súdu a zohľadní aj vyššie uvádzané rozhodnutia. 35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§?139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. decembra 2024