3Svk/14/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200114.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/50/2021
- IČS
- 2021200114
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: G.. F. I., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX F., právne zastúpeného advokátom: JUDr. Ľudovít Surma, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50120671, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-1348/2021 zo dňa 20. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 S 50/2021-58 zo dňa 27. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 17. mája 2021 požiadal žalobca o vykonanie záznamu na základe listiny o zániku práva k nehnuteľnosti - bytu č. X, X. F., súpisné č. XXXX, vchod X s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na bytovom dome, na parcele registra „C“ katastra nehnuteľností, parc.č. XXXX, okres F., obec F., katastrálne územie F., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len „byt“ alebo „nehnuteľnosť“). Žalobca žiadal o nahradenie doterajších vlastníkov podielu na byte P.. Y. W. a P. W. (ďalej len „noví vlastníci“) zapísaním vlastníka G.. P. P. (ďalej len „pôvodná vlastníčka“). Vykonania záznamu sa dožadoval na základe priložených listín („Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy“ z
4. mája 2021), ktorými sa dovolával neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou pôvodná vlastníčka predala podiel na byte novým vlastníkom, a to z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného podľa § 140 v spojení s § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). K žiadosti priložil tiež doklady o doručení priložených listín tak pôvodnej vlastníčke ako aj novým vlastníkom. 2. Žiadosti žalobcu žalovaný nevyhovel, o čom upovedomil žalobcu opatrením č. Z-1348/ 2021 zo dňa 20. mája 2021 (ďalej len „žalované opatrenie“). Nevyhovenie žiadosti žalobcu odôvodnil žalovaný tak, že reálne dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy nie je záznamovou listinou podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“), a to ani v prípade, ak by právna situácia bola nesporná a všetky strany by neplatnosť uznali. O neplatnosti zavkladovanej zmluvy musí rozhodnúť súd. Žalobcu preto žalovaný odkázal na súd a odporučil mu si následne zapísať poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
3. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/ 2010 zo dňa 20. júla 2011 (R 81/2014) týkajúce sa postupu žalovaného pri zápise odstúpenia od kúpnej zmluvy záznamom. Konštatoval, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť zmluvy s účinkami ex tunc (od počiatku), a to priamo na základe zákona. Na neplatnosť zmluvy sa nevyžaduje deklaratórne rozhodnutie súdu (R 31/ 2013). Podmienkou vykonania záznamu tak nemôže byť rozhodnutie súdu. Žalovaný bol v konaní o zázname povinný skúmať len formálne zákonné podmienky pre vykonanie záznamu, nie skúmať iné skutočnosti. Mal preto v predmetnej veci vykonať záznam. Iba ak by iní účastníci zmluvného vzťahu spochybnili úkon žalobcu, bolo by v zmysle judikátu R 81/2014 vhodné uvažovať o tom, že žalovaný mal týchto vyzvať, aby podali na všeobecnom súde príslušnú žalobu. V tejto veci však žalovaný nevyzval účastníkov neplatnej zmluvy, aby podali žalobu o určenie neplatnosti doručeného jednostranného úkonu - dovolania sa neplatnosti. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 20 S 50/2021-58 zo dňa 27. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. 6. Správny súd dospel k právnemu názoru, že ak je vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená iná listina, ktorá však nepochybne nevychádza z údajov katastra, žalovaný záznam nemôže vykonať. Zákonodarca ustanovil správe katastra vykonať záznam vždy, ak má listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. S odkazom na § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností správny súd dospel k názoru, že zákonodarca predpokladal, že pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, záznam bude vykonaný až na základe súdneho rozhodnutia. Iba žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností. Takéto rozhodnutie súdu môže byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
7. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ namietal, že v podanej žalobe argumentoval tým, že žalovaný je povinný zapísať ním predloženú listinu záznamom rovnako, ako zapisuje iné jednostranné úkony, ktorými dochádza k zmene práv. Poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy či dovolanie sa vrátenia daru (jednostranné právne úkony s následkami plynúcimi zo zákona) sa zapisujú záznamom. Správny súd sa s touto okolnosťou nevysporiadal. Nevysvetlil najmä, prečo dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu nepriznáva rovnaké účinky, aké má odstúpenie od zmluvy a prečo nie je záznamu schopnou listinou. 9. Podľa názoru sťažovateľa zo vzťahu medzi § 34 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností nevyplýva, že zápis práv, ktoré vznikli, zmenili alebo zanikli zo zákona, je možný iba na základe rozhodnutia súdu. Z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností podľa neho vyplýva iba postup žalovaného v prípade, ak existuje rozhodnutie súdu, nie však povinnosť požadovať k zápisu rozhodnutie súdu. Zákon o katastri nehnuteľností nevylučuje možnosť zapísať vznik, zmenu alebo zánik práva zo zákona na základe inej listiny. Katastrálna prax takéto listiny bežne zapisuje aj bez súdneho rozhodnutia (R 81/2014). Žalovaný v predmetnej veci nezistil a ani nezisťoval spornosť dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy a nezistil teda ani prekážku, ktorá by bránila záznamu. 10. Poukazujúc na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97 zo dňa 20. októbra 1997 sťažovateľ poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorý má podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinky ex tunc. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 136/ 2009 zo dňa 20. októbra 2010 sťažovateľ poukázal na to, že dovolanie sa neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka rovnako spôsobuje neplatnosť úkonu od jeho počiatku (ex tunc). Vlastnícke právo prevodcu sa tak obnovuje zo zákona a nevyžaduje sa súhlas adresátov ani rozhodnutie súdu. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril. 12. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Svk 14/2023 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne, ak nevykonal záznam v katastri nehnuteľností na základe dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy sťažovateľom z dôvodu porušenia jeho predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka.
15. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd v prvom rade do pozornosti, že kataster nehnuteľností je verejným informačným systémom, resp. evidenciou údajov týkajúcich sa nehnuteľností a práv k nim (§ 1 ods. 1 a § 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022). Do katastra nehnuteľností sa zapisujú údaje na základe verejných alebo iných listín osvedčujúcich existenciu práv k nehnuteľnosti (napr. § 30 ods. 4, § 31 ods. 1 či § 34 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022). Osobitný spôsob evidencie údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností spôsobuje, že zákonodarca priznáva týmto údajom prezumpciu hodnovernosti a záväznosti, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022).
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
17. Podľa § 5 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
18. Podľa § 34 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
19. Podľa § 35 ods. 2 písm. a) a c) zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.
. ., c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie. 20. Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou (§ 4 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022).
Záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú aj vlastnícke práva, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, a to nielen na základe verejných listín, ale aj iných listín potvrdzujúcich/preukazujúcich vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnosti (§ 34 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 2 písm. a) a c) zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31.
októbra 2022). Záznam plní výlučne evidenčnú funkciu, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022). Orgány štátnej správy na úseku katastra pri vykonávaní záznamu nerozhodujú o tom, či práva k nehnuteľnosti vznikli alebo zanikli, nemajú teda právomoc rozhodovať v spore o vlastnícke právo. Tieto orgány záznamovým postupom v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 2 písm. a) zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 skúmajú, či listiny predložené navrhovateľom obsahujú všetky rozhodné skutočnosti pre overenie/osvedčenie vzniku, zmeny alebo zániku práv zo zákona (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Svk 16/2022 zo dňa 27. októbra 2023, body 44 a 45).
21. Sťažovateľ sa svojím návrhom domáhal vykonania záznamu vlastníckeho práva v prospech pôvodnej vlastníčky z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie jeho zákonného predkupného práva podľa § 40a v spojení § 140 Občianskeho zákonníka, pričom neplatnosti kúpnej zmluvy sa sťažovateľ dovolal oznámením adresovaným novým vlastníkom ako aj pôvodnej vlastníčke. Doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sťažovateľ žalovanému aj preukázal.
22. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
23. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
24. V súvislosti s predmetnými ustanoveniami dáva kasačný súd sťažovateľovi za pravdu v tom, že ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka neurčuje formu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto sa jej možno dovolať nielen súdnou cestou, ale aj mimosúdnym úkonom s požadovanými náležitosťami (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 89/2018 zo dňa 25. novembra 2020, bod 18, sp. zn. 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20. októbra 2010 či R 50/1985; obdobne tiež obdobná literatúra - ŠTEVČEK, M.; DULAK, A.; BAJÁNKOVÁ, J.; FEČÍK, M.; SEDLAČKO, F.; TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C.H_Beck, 2019, 1754 s. - komentár k § 40a Občianskeho zákonníka). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa pritom právny úkon stáva neplatný od svojho počiatku - ex tunc (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 211/2009 zo dňa 31. augusta 2010, sp. zn. 6 Cdo 89/2018 zo dňa 25. novembra 2020, R 31/2013, ako aj už citovaný komentár k § 40a Občianskeho zákonníka). Kasačný súd dáva osobitne do pozornosti, že „v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti mimosúdne medzi účastníkmi, ak druhá strana dôvod neplatnosti uzná, nie je potrebné podanie návrhu na súd a účastníci sú oprávnení usporiadať svoje vzájomné práva aj prostredníctvom dohody .
. .“ (ŠTEVČEK, M.; DULAK, A.; BAJÁNKOVÁ, J.; FEČÍK, M.; SEDLAČKO, F.; TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H_Beck, 2019, 1754 s. - komentár k § 40a Občianskeho zákonníka; obdobne tiež R 50/1985).
25. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 34 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022), nejde ani o konanie, v ktorom by orgány štátnej správy na úseku katastra rozhodovali v spore o vlastnícke právo či vykonávali osobitné dokazovanie v tomto smere (bod 20 tohto rozsudku). V rámci záznamového postupu príslušný orgán - žalovaný skúma obsahové a formálne náležitosti predložených listín, na základe ktorých sa žiada o vykonanie záznamu (§ 36 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022), či tieto osvedčujú relevantnú právnu skutočnosť, ktorej záznam sa má uskutočniť (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Svk 16/2022 zo dňa 27. októbra 2023, body 44 a 45). Pokiaľ takéto náležitosti iná listiny spĺňa, príslušný orgán vykoná záznam (§ 36 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022).
26. Ustanovenie § 36a ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022 upravuje postup príslušného orgánu v prípade, ak sa na vykonanie záznamu predloží iná listina, ktorá sa týka vlastníckeho práva zapísaného na liste vlastníctva a ktorá nevychádza z údajov katastra. Inými slovami, pri záznamovom postupe katastrálny orgán skúma aj súlad (nadväznosť) záznamovej listiny s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností. Ustanovenie § 36a ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022, podľa ktorého ak „je na vykonanie záznamu predložená záznamová listina, z ktorej vyplýva vlastnícke právo v prospech inej osoby než v prospech právneho nástupcu osoby zapísanej za vlastníka v katastri nehnuteľností (liste vlastníctva), t. j. pravidlo, podľa ktorého, ak záznamová listina nenadväzuje na zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (liste vlastníctva), orgán katastra záznam nevykoná.
. . Znenie § 36a ods. 1 KZ je súčasne prejavom ochrannej funkcie katastra nehnuteľností (§ 2, § 71 ods. 1 KZ). Jej podstata spočíva v tom, že osoba, ktorej vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti je zapísané v katastri nehnuteľností, sa berie za nositeľa tohto práva, pokiaľ sa nepreukáže opak. Do momentu takéhoto preukázania sa pri strete na jednej strane práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaného a na strane druhej len proklamovaného a v katastri nehnuteľností nezapísaného práva uprednostní to právo tej osoby, ktorému zodpovedá zápis v katastri nehnuteľností“ (FEČÍK, M.; JAKUBÁČ, R.: Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie.
Bratislava: C.H_Beck, 2021, 1120 s. - komentár k § 36a ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností). 27. Sťažovateľ sa v predmetnej veci domáhal vykonania záznamu vlastníckeho práva k podielu na byte v prospech pôvodnej vlastníčky, bez právneho úkonu nových vlastníkov, a to na základe ním realizovaného dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho predkupného práva. K návrhu na vykonanie záznamu pritom predložil len dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu a s tým súvisiace doručenky. Predloženými dokladmi však neosvedčil (nepreukázal), že by ním tvrdený sled relevantných skutočností odôvodňujúcich relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy bol medzi dotknutými subjektami (sťažovateľom, pôvodnou vlastníčkou a novými vlastníkmi) nesporný.
28. V predmetnej veci tak voči žalovanému bol uskutočnený návrh na záznam inej listiny proti vlastníckemu právu nových vlastníkov zaevidovaného v katastri nehnuteľností, bez prejavu ich vôle, v prospech pôvodnej vlastníčky, a to treťou osobou - sťažovateľom.
Z predložených dokladov a údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností žalovaný mohol objektívne ustáliť to, že (i) sťažovateľ má predkupné právo k 1/2 bytu podľa § 140 Občianskeho zákonníka (keďže je jeho spoluvlastníkom), (ii) že pôvodná vlastníčka predala byt novým vlastníkom (čo vyplýva zo zavkladovanej kúpnej zmluvy), a to (iv) že sa sťažovateľ dovolával porušenia jeho zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka proti pôvodnej vlastníčke a novým vlastníkom. Na druhej strane však žalovaný z predložených dokladov najmä nemohol osvedčiť (i) či noví vlastníci nie sú vo vzťahu k pôvodnej vlastníčke blízke osoby (§ 140 Občianskeho zákonníka), (ii) či sťažovateľovi skutočne nebola doručená ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, (iii) či boli splnené iné náležitosti dovolania sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka (napr. druhá veta § 40a Občianskeho zákonníka a pod.). Žalovaný tak nemal osvedčený súlad/nadväznosť inej listiny na údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľností, keď vlastníctvo navrhovanej (pôvodnej) vlastníčky nebolo
odvodené od nových vlastníkov a nemal nesporne preukázanú ani relatívnu neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy. Inými slovami, predložené listiny a údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľností ako celok na seba nenadväzovali a nepredstavovali dostatočný, nesporný a hodnoverný podklad pre potvrdenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy k podielu na byte a vykonanie záznamu tak, ako to navrhoval sťažovateľ. Súčasne žalovaný ani nie je orgánom, ktorý by mal viesť konanie o týchto skutočnostiach, zo žiadneho ustanovenia zákona o katastri nehnuteľností žalovanému nevyplýva v záznamovom postupe povinnosť vykonávať dokazovanie a objasňovať skutočnosti, ktoré žiadateľ (sťažovateľ) neosvedčil listinami pripojenými k svojmu návrhu. Nepredložením dôkazu o nespornosti relatívnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy medzi zúčastnenými osobami (sťažovateľa, pôvodnej vlastníčky a nových vlastníkov) sa tak sťažovateľ dostal do pozície osoby, ktorá uplatňuje záznam v rozpore s údajmi obsiahnutými v katastri nehnuteľností, a to v navyše v prospech inej osoby - predchádzajúcej vlastníčky. 29. Žalovaný preto postupoval správne, ak nevykonal záznam, o tomto upovedomil
sťažovateľa a odkázal ho na uplatnenie práva na súde. Ide o postup predpokladaný v takejto situácii § 36a ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. októbra 2022. Kasačný súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že kataster nehnuteľností predstavuje informačný systém, evidenciu údajov. Záznamový postup a všeobecne konanie/postup pred katastrálnymi orgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov k nehnuteľnostiam. Nie je úlohou katastrálnym orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či nahrádzať právomoc príslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov. Z návrhu, žaloby a kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa však javí, že jeho záujmom v predmetnej veci bolo práve prostredníctvom podaného záznamu dosiahnuť presadenie jeho sporného právneho nároku smerujúc proti skutočnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností a bez ingerencie civilného súdu, , a to na úkor pôvodnej vlastníčky a nových vlastníkov.
Takýto postup však nie je podľa názoru kasačného súdu prípustný. 30. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že žalovaný opomenul upovedomiť o nevykonaní záznamu pôvodnú vlastníčku (prípadne aj nových vlastníkov) a odkázať všetkých zúčastnených nielen na súd, ale aj na možnosť uzavretia osobitnej dohody.
V tomto smere však kasačný súd konštatuje, že tieto vady jednak nemajú vplyv na výsledok postupu pre sťažovateľa (aj pri ich odstránení by nedošlo k záznamu) a na druhej strane nepredstavujú ani porušenie práv sťažovateľa, ale porušenie práv iných osôb. V správnom súdnom konaní sa pritom môže žalobca - sťažovateľ domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv, nie práv a oprávnených záujmov tretích osôb (§ 177 ods. 1 SSP).
31. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie judikátu R 81/2014 na svoj prípad, kasačný súd sa so sťažovateľom nestotožňuje, keďže v predmetnej veci ide o iné skutkové okolnosti. Odstúpenie od zmluvy ako aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti na základe porušenia zákonného predkupného práva sú síce jednostranné právne úkony, vyvolávajú právne účinky zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc). Na druhej strane ide však o odlišné situácie v tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy si uplatňuje svoje právo predchádzajúci vlastník proti novému vlastníkovi na základe zákona alebo zmluvných dojednaní, ktoré sú obsiahnuté v zmluve, ktorá bola obsiahnutá v katastri nehnuteľností. Ide teda o situáciu priamo medzi účastníkmi zmluvy, ktorá je osvedčiteľná na základe predložených listín a údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka) ide o situáciu, ktorá nenastala len medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, navrhovateľ záznamu (osoba oprávnená z predkupného práva) sa domáha vykonania záznamu v prospech tretieho (prepis vlastníckeho
práva na pôvodnú vlastníčku), a to na základe údajov (podmienok relatívnej neplatnosti a podmienok zákonného predkupného práva), ktoré nevyplývajú z katastra nehnuteľností a ktoré nemajú katastrálne orgány ani oprávnenie objasňovať, dokazovať a teda odstraňovať ich spornosť. 32.
Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že postup žalovaného bol správny a primerane odôvodnený opatreniu, na ktorého vydávanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Rovnako aj správny súd v napadnutom rozhodnutí identifikoval a odôvodnil kľúčový dôvod, pre ktorý nebolo možné v predmetnej veci vykonať záznam - to, že na záznam bola predložená listina, ktorá nevychádzala z údajov katastra (bod 6 tohto rozsudku). Kasačná sťažnosť sťažovateľa preto nebola dôvodná.
V. Záver
33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci v podstatnom zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168, § 169 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. mája 2024