3Svk/15/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovatelia): A/ W.. Ľ. V., G.., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XXXX/X, XXX XX Ž., B/ T. V., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XXXX/X, XXX XX Ž., proti žalovaným: 1/ Mesto Žilina, stavebný úrad so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 2/ Útvar hlavného architekta so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 3/ Mgr. Peter Fiabáne, primátor mesta Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rade 1/ č. 971/2021-195333/2021-SÚ-SPE zo dňa 13. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/1/2022 - 45 zo dňa 5. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov odmieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh súdneho konania a rozhodnutie správneho súdu

Dňa 20. apríla 2021 žalobca A/ obdržal e-mailom z Útvaru hlavného architekta negatívne vyjadrenie, a to bez patričného odôvodnenia, resp. vysvetlenia. Na žiadosť žalobcu A/ o nové vyjadrenie/ opravu/dôvody bolo žalobcovi A/ dňa 24. mája 2021 doručené e-mailom od Útvaru hlavného architekta opäť negatívne vyjadrenie. Po opakovaných podaniach a urgenciách adresovaných stavebnému úradu a primátorovi boli žalobcom doručené „oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania“ a „rozhodnutie o prerušení stavebného konania“. Žalobcovia považovali postup orgánu verejnej správy za nezákonný.

V uvedenom rozhodnutí správny súd poučil žalobcov, že v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) musia byť v konaní pred správnym súdom zastúpení advokátom. Zároveň ich poučil, že si môžu zvoliť advokáta na zastupovanie, alebo sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci.

4. Správny súd uviedol, že účelom povinného právneho zastúpenia advokátom, resp. zastúpenia zamestnancom (členom) žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, je zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov

Aj z toho dôvodu musel správny súd uznesením č. k.: 31S/1/2022-23 zo dňa 24. marca 2022 žalobcov vyzvať, aby ustálili predmet súdneho prieskumu podľa § 57 ods. 1 písm. c), d) SSP. Ďalšou vadou žaloby bolo, že táto bola súdu doručená elektronicky prostredníctvom emailu, a teda nebola podpísaná advokátom a ani žalobcami. Z dôvodu, že v danom prípade nejde o situáciu podľa § 49 ods. 2 SSP, súd uznesením č. k. 31S/1/2022-41 zo dňa 8. augusta 2022 vyzval žalobcov, aby odstránili nedostatok procesnej podmienky konania tým, že predložia plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom, vrátane spísania žaloby, alebo preukážu, že sami majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Žalobcovia boli poučení, že v prípade, ak uvedený nedostatok procesnej podmienky konania neodstránia, správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP uznesením žalobu odmietne.

druhého stupňa. 6. Vzhľadom k tomu, že súd vyzval žalobcov na odstránenie prekážky postupu súdu v danom konaní, avšak žalobcovia od doručenia výzvy súdu do vydania uznesenia, t. j. viac ako mesiac zostali nečinní a na výzvu súdu nereagovali, uvedený (odstrániteľný) nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 49 ods. 1 SSP sa stal neodstrániteľným, čo spôsobuje, že správny súd nemohol ďalej konať a musel konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcov

II. Kasačná sťažnosť

8. Sťažovatelia uviedli, že správny súd im neustanovil advokáta a ani im neoznámil, ako si ho majú nájsť. Správny súd žiadali, aby konal z dôvodu prednosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach pred § 49 ods. 1 SSP. Správny súd uvedené neodôvodnil a ani sa k tejto argumentácii nevyjadril. V uznesení súd podsúval, že žaloba bola doručená len elektronicky (teda nie aj listinne s podpismi žalobcov), čo logicky nie je pravda, lebo inak by konanie ani nemohlo byť začaté. Súd tiež zamlčal, že konanie sa začalo 4. januára 2022 a súd dodnes nevyriešil zastúpenie sťažovateľov advokátom, ktoré advokáti sťažovateľom odopreli a súd odmietol poskytnúť informácie o advokátovi, ktorý má povinnosť zastúpenie prevziať. Namiesto toho súd začal posudzovať žalobu, ktorú ani nemal posudzovať, keďže ju nenapísal advokát a podľa jeho logiky by ju mal odmietnuť už krátko po 4. januári 2022, čím spôsobil

10. V § 49 ods. 1 SSP nie je uvedené, kto má povinnosť nájsť sťažovateľom vhodného advokáta, teda dá sa interpretovať aj tak, že advokáti majú povinnosť sa hlásiť sťažovateľom alebo správny súd má dbať na plnenie toho ustanovenia a ponúkať sťažovateľom advokátov. Je logické, že keď sťažovatelia odmietli výber medzi advokátmi a akceptovali by hocijakého, tak možnosť výberu mali najmä advokáti, na základe obsahu žalôb, podaných na správny súd. Sťažovatelia mali za to, že boli maximálne súčinní, aby si svoju časť pri plnení § 49 ods. 1 SSP splnili advokáti a aj súd. Navyše, súd má dbať na to aby v konaní postupoval bez zbytočných prieťahov (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach), z čoho vyplýva povinnosť súdu ustanoviť sťažovateľom advokáta. 11. Ďalšie irelevantné a nezmyselné odporúčanie bolo písať každému advokátovi na Slovensku, či by sťažovateľov nezastupoval. Keby takýto postup bol obvyklý, musela by existovať, napr. emailová adresa [email protected], z ktorej by povinne obdržal kópiu každý advokát na Slovensku a aj tak, bez centrálneho systému prideľovania advokátov, by to neriešilo

vyzývať. 12. Sťažovatelia žiadali kasačný súd, aby im dal informáciu, ako nájsť advokáta, ktorý má povinnosť ich zastúpiť. Ak sú všetci advokáti zaneprázdnení, musí byť spôsob ako im priradiť danú vec aj za cenu toho, že sťažovatelia budú musieť nejaký čas čakať, kým prídu na rad.

III. Posúdenie kasačným súdom

15. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. 16. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

18. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či boli sťažovatelia dostatočne poučení o povinnosti právneho zastúpenia v kasačnom konaní podľa § 449 SSP. Kasačný súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že správny súd výzvou zo dňa 24. novembra 2022 (č. l. 60) sťažovateľov požiadal, aby predložili plnú moc udelenú advokátovi, alebo aby preukázali, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Správny súd vo výzve poukázal na to, že povinnosť zastúpenia advokátom je základnou procesnou podmienkou správneho súdneho konania, ktorú je povinný skúmať. V tomto smere má kasačný súd za to, že sťažovatelia boli zo strany súdu viackrát poučení o povinnosti právneho zastúpenia v konaní tak pred správnym súdom, ako aj kasačným. 19. Čo sa týka argumentácie sťažovateľov, že správny súd je povinný im určiť zástupcu, kasačný súd uvádza, že takáto právomoc správneho súdu neexistuje. Je na sťažovateľovi, aby si v prípade jeho kauzy sám zvolil zástupcu, alebo ak spĺňa zákonné náležitosti, požiadal o pridelenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci.

uprednostnili. Čo sa týka poskytnutia právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, sťažovatelia podľa vlastných slov nespĺňajú zákonné podmienky na pridelenie advokáta, a teda bolo v ich záujme, aby si našli vlastného právneho zástupcu.

V zmysle uvedeného ustanovenia ide teda o poskytovanie služby za zákonom stanovených podmienok. Z dikcie § 449 ods. 1 SSP nevyplýva, že by mal či už správny, alebo kasačný súd určiť sťažovateľom právneho zástupcu. Uvedené ustanovenie stanovuje povinnosť, ktorú sťažovateľ musí splniť na to, aby jeho vec bola na kasačnom súde prejednaná. Ako už kasačný súd uviedol, neexistuje ustanovenie SSP, ktoré by ustanovovalo povinnosť správnemu alebo kasačnému súdu určiť účastníkom konania advokáta.

Povinné zastúpenie advokátom v správnom súdnom konaní či už pred krajským súdom a osobitne pred kasačným súdom je nevyhnutnou súčasťou profesionality konania. Podľa klasika českej procesualistiky profesora Václava Horu: „Odhodlá-li se zákonodárca nutit strany, aby se dali zastoupit advokáty, nevychází snad z toho, aby bylo zjednáno a zaručeno příslušníkům advokátského stavu jisté zaměstnání, nýbrž činí tak proto, aby procesní látka dŕíve než bude předložena soudu, byla právnicky promyšlena, odborne zpracována a uspořádána. To je tak v zájmu stran, které jsou neznalé práv, tak v záujmu soudu,jemuž má být práce ulehčena a odpovědnost zmenšena.“ Tento názor dvojnásobne platí aj pre konanie v správnom súdnictve. Povinné zastúpenie advokátom sa však nesmie chápať ako obmedzenie prístupu k správnemu súdu, ale vzhľadom na to, že spísanie kasačnej sťažnosti je náročným procesným úkonom vyžadujúcim právnické vzdelanie, treba ho vnímať ako spôsob eliminovania podaní, ktoré nie

rozhodnutiu. Zmyslom povinného právneho zastúpenia je tiež vytvoriť istý „procesný filter“ na zjavne neopodstatnené, resp. neprípustné kasačné sťažnosti, ako aj zabezpečiť to, aby kasačná sťažnosť mala všetky potrebné náležitosti vrátane uvedenia a konkretizovania dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie krajského súdu napáda kasačnou sťažnosťou.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

republiky. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/65/2017, podľa ktorého: „Kasačná sťažnosť predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Správny súdny poriadok vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa boli spísané advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Požiadavka vypracovania

24. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad uznesenie sp. zn. 6Sžk/27/2017 zo 17. apríla 2019 a uznesenie sp. zn. 10Asan/13/2017 z 9. augusta 2017, ktoré bolo podrobené aj kontrolou ústavnosti, pričom ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 271/2018 z 12. júna 2018 ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd v bode 21. daného uznesenia skonštatoval nasledovné: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať.

25. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 459 písm. d) SSP kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. 26. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešným sťažovateľom ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovaným ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 31. mája 2023