3Svk/15/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100202.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sa/3/2024
- IČS
- 0724100202
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ANDALEX II, s.r.o., so sídlom Tehelná 42, Dunajská Lužná, IČO: 35893605, právne zastúpený JUDr. Slávom Uhrinom - advokátom, so sídlom Švabinského ul. 19, 851 01 Bratislava, IČO 30816483, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 00603201, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 15Sa/ 3/2024-61, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.1.2024 sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť konať a rozhodnúť vo veci dodatočného povolenia zmeny dokončenej stavby „Rozdelenie nebytových priestorov č. 3-42 a 3-43 na 4.
NP nebytového objektu Švabinského ul. 19 v Bratislave“ (ďalej len „administratívne konanie“), v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň sa domáha priznania nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur mesačne za každý mesiac zavineného nekonania žalovaného.
2. K žalobe boli ako príloha pripojené rozhodnutie žalovaného č. j. 1497/2022/05-UKSP/ Va-02 z 12. júla 2022 o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby „Stavebné úpravy v nebytových a administratívnych priestoroch č. 3-42 a 3-43 na 4. poschodí (4. NP) polyfunkčnej budovy ANDALEX na ul. Švabinského 19, Bratislava“ (ďalej len „rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby“), odvolanie JUDr. Sláva Uhrinu zo dňa 17. augusta 2022 proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby, odvolanie žalobcu z 22. augusta 2022 proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby, rozhodnutie žalovaného z 19. júla 2006 č. UKSP 7659-TX3/06-Vi-71 o povolení užívania stavebných objektov špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, ktoré sú súčasťou stavby: „Polyfunkčný objekt Andalex, Švabinského ulica - II. etapa“ a sťažnosť vo veci nekonania stavebného úradu zo dňa 15.10.2023. 3.
Keďže ku žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd žalobcu na doloženie jedného z uvedených vyzval uznesením č. k. 15Sa/3/2024-43 z 11. marca 2024. V súdom určenej lehote 15 dní žalobca obligatórnu prílohu nepredložil. V žalobe žalobca iba zmienil, že žalovaný na ním podanú sťažnosť proti nečinnosti (zo dňa 15.10.2023) do uvedeného dňa nereagoval. Žalobca ako prílohu k žalobe podanej správnemu súdu doložil sťažnosť vo veci nekonania v administratívnom konaní datovanú dňa 15. októbra 2023, adresovanú žalovanému, spolu s elektronickou doručenkou z ktorej vyplýva, že predmetná sťažnosť bola žalovanému doručená dňa 15. októbra 2023.
4. Dňa 22.4.2024 doručil žalovaný správnemu súdu podanie, ktorým namieta, že v konaní o dodatočnom povolení stavby správny orgán nemal konať formou rozhodovania o povolení stavby ale podľa § 88a stavebného zákona vydaním osvedčenia o zmenách stavby.
5. Správny súd pri svojom následnom rozhodovaní vychádzal z toho, že aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúru podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo
postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu
vo veci samej. 6. Je pravdou, že žalobca žalovanému skutočne dňa 15. októbra 2023 doručil podanie, ktorým namieta jeho nečinnosť a toto podanie možno považovať za sťažnosť proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach.
Správny súd bol však toho názoru, že zákon o sťažnostiach dáva žalobcovi ďalšie prostriedky, ako sa domôcť odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní a až za predpokladu ich úplného a neúspešného vyčerpania bude dôvodné podať žalobu proti nečinnosti na správny súd. Ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach totiž upravuje postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom) pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané. Napokon, takýto výklad je odrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, podobne ako je tomu pri prieskume rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravného prostriedku. Iniciovanie súdneho prieskumu
namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť až tou krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet. Nemožno opomenúť, že účelom adresovania sťažnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť.
7. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach a konanie uznesením postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastavil. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Záverom skonštatoval, že na žalobcove podanie zo dňa 22.4.2024 nemohol prihliadnuť aj preto, že konanie o žalobe proti nečinnosti neumožňuje deliť konanie na konanie o uloženie povinnosti konať a konanie o náhradu nemajetkovej ujmy.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
8. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) a navrhol, aby súd pokračoval v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy a konanie zastavil. 9. Sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s tým, že konanie správny súd uznesením zastavil. Mal za to, že keďže sa domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd mal konanie zastaviť len v časti žalobného návrhu podľa § 242 ods. 1 veta prvá SSP a o primeranom finančnom zadosť učinení mal konať ďalej. Zastával názor, že následným konaním bolo preukázané, že žaloba bola už v čase podania dôvodná, žalobca v čase podania žaloby nemal informáciu o tom, že žalovaný jeho sťažnosť účelovo odložil ako podnet, poukázal na svoju aktivitu, ktorú musel vyvinúť postupom v zmysle infozákona. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len cituje kasačné dôvody bez toho, aby ich v zmysle ust. § 440 ods. 2 SSP vymedzil tak, aby uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uviedol, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11. Jediným sťažnostným bodom, ktorý sťažovateľ viacmennej konkretizoval, je jeho nesúhlas s rozhodnutím správneho súdu, ktorý sťažnosťou napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu proti nečinnosti a domáha sa, aby súd rozhodol o návrhu na priznanie primárneho finančného odškodnenia v sume 3000 EUR spôsobom, že v konaní bude pokračovať. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľov návrh, aby súd uložil povinnosť konať a rozhodnúť vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Rozdelenie nebytových priestorov č. 3-42 a 3-43 na 4: NP Nebytového objektu Švabinského ul.19 v Bratislave“ je nevykonateľný. Žalovaný vo veci dodatočného povolenia zmeny tejto stavby konal, a to rozhodnutím z 12. júla 2022, teda viac ako rok pred podaním žaloby, kedy nariadil nepovolené časti stavby odstrániť. Tým, že správny súd nerozhodol o nečinnosti žalovaného, zastavil konanie o tomto návrhu, nemohol rozhodovať a priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy, preto kasačné námietky sťažovateľa nie sú spôsobilé na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
III. Konanie na kasačnom súde
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti.
14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas a po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu, podaní účastníkov v kasačnom konaní ako aj obsahu súdneho spisu kasačný súd dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.
IV. Vybraná súvisiaca právna úprava
15. Kasačný súd považuje pre posúdenie veci za relevantné nasledovné ustanovenia: Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 248 SSP ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
16. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Podaná kasačná sťažnosť je po obsahovej stránke značne strohá, obdobne ako žalobná argumentácia.
17. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je stručná a formulovaná vo všeobecnej rovine. Kasačný súd z jej obsahu vyabstrahoval nesúhlas sťažovateľa s tým, že správny súd konanie zastavil v celom rozsahu, t. j. ohľadne uloženia povinnosti konať ako aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom o tejto druhej časti nároku malo pokračovať súdne konanie. Čo sa týka dôvodnosti zastavenia konania, z argumentácie kasačnej sťažnosti vyplynulo, že žalobca považoval za preukázané, že v priebehu konania preukázal, že žaloba bola už v čase jej
podania dôvodná. Poukazoval na význam jeho iniciatívy (podľa infozákona získané informácie o odloženej sťažnosti, čo považuje za účelové konanie, námietky nesprávneho postupu pri doručovaní v správnom konaní, námietky voľby nesprávnych procesných postupov), preto považoval za dôvodné zastavenie konania podľa § 242 ods. 1 veta prvá SSP.
18. Tu je na mieste opakovane zdôrazniť, že napriek prísnej procesnej úprave kasačného konania (s čím súvisí povinné právne zastúpenie alebo preukázanie právnického vzdelania kasačného sťažovateľa), kasačná sťažnosť a hlavne návrh rozhodnutia kasačného súdu nespĺňa obsahové požiadavky stanovené ust. § 445 SSP. Kasačnému súdu nie je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, na základe aplikácie akého zákonného ustanovenia na okolnosti prejednávanej veci sa sťažovateľ domáhal vydania rozhodnutia kasačného súdu - aby súd konanie zastavil len v časti konania podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP a pokračoval v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy.
19. Bez ohľadu na to, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pre nevyčerpanie osobitných postupov vymenovaných zákonom na odstránenie nečinnosti správneho orgánu, s čím žalovaný nesúhlasil, a vo vzťahu k odôvodneniu správneho súdu v tejto otázke (ako základu pre jeho rozhodnutie), predložil iba tvrdenie, že obsahom neskôr doložených písomností a tvrdení preukázal, že žaloba bola podaná dôvodne, ničím však nepreukázal ani nepreukazoval argumentáciu vyvracajúcu záver správneho súdu o nesplnení základnej zákonnej podmienky v zmysle § 246 ods. 2 SSP s čím ust. § 99 písm. f) spája ako následok zastavenie konania z procesných dôvodov, t. j. bez toho, aby sa súd zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby. Na spochybnenie zákonnosti záveru správneho súdu nepostačuje len formulovanie skutočností, z ktorých by malo vyplývať, že žaloba bola dôvodná už v čase
jej podania. 20. Pokiaľ sa žalobca na prejednávanú vec domáhal aplikovania postupu podľa § 248 SSP tu treba uviesť, že zo systematického, logického aj účelového výkladu jednoznačne vyplýva, že táto právna úprava sa vzťahuje iba na prípady, kedy bola riadne podaná žaloba vrátane náležitostí podľa § 246 ods. 2 SSP, spôsobilá byť základom rozhodovania súdu vo veci samej, a po podaní takejto kompletnej a kvalifikovanej žaloby došlo k odstráneniu vytýkanej nečinnosti správneho orgánu.
V takomto prípade by odpadnutie dôvodu žaloby na odstránenie nečinnosti bolo vyriešené zastavením konania v tejto časti a správny súd by pokračoval prejednávaním uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie. 21. Kasačný súd zdôrazňuje význam toho, že v prejednávanej veci došlo po skúmaní podmienok vedenia konania (§97 SSP) v dôsledku zisteného procesného nedostatku - nesplnenie náležitostí žaloby v zmysle ust. §246 ods. 2 SSP- k zastaveniu konania v zmysle § 99 písm. f) z procesných dôvodov. Nebol dôvod na aplikáciu právnej úpravy zastavenia konania podľa § 248 SSP, predpokladom ktorej by bolo odstránenie nečinnosti po podaní riadnej a kompletnej žaloby. Logicky teda ani nebol dôvod na rozhodovanie o uplatnenej
nemajetkovej ujme. Vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu by vyhovenie požiadavke kasačného sťažovateľa na aplikáciu ust. § 248 SSP len na základe presvedčenia, že žaloba bola od počiatku dôvodná, vzhľadom na tvrdené pochybenia žalovaného v procesnom postupe, bolo v rozpore s účelom právnej úpravy a zásadou subsidiarity správneho súdnictva.
VI. Záver.
22. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd po preskúmaní dôvodov vznesených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, nespôsobilé zvrátiť záver o vecnej správnosti napadnutého uznesenia správneho súdu. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že procesne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025