← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·27. 1. 2022

3Svk/16/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200477.2

OdmietaZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
5S/62/2021
IČS
1021200477
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Kralevich capital group s.r.o., so sídlom: Súmračná 20, 821 02 Bratislava, IČO: 50626001, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36833533, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/37972-GRJ zo dňa 8. marca 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/62/2021-26 zo dňa 15. júna 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.5S/62/2021-26 zo dňa 15. júna 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a kasačná sťažnosť

1. Dňa 10. novembra 2021 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) doručená kasačná sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) č. k. 5S/62/2021-26 zo dňa 15. júna 2021, ktorým správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa nebola pri jej podaní zastúpená podľa § 49 ods. 1 SSP alebo podľa § 50 SSP. 2. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; b) Podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP podanie bolo nezákonne odmietnuté. 3. Sťažovateľka uviedla, že žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného podala na správnom súde advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava (ďalej len „advokátska kancelária“) dňa 9. apríla 2021 a k žalobe skutočne nebolo pripojené o.i. plnomocenstvo, teda v konaní pred správnym súdom nebolo preukázané oprávnenie advokátskej kancelárie zastupovať sťažovateľku.

4. Správny súd vyzval sťažovateľku na predloženie plnej moci a túto doručoval priamo sťažovateľke a nie advokátskej kancelárii. Sťažovateľku poučil o následku nepredloženia plnej moci spočívajúcom v odmietnutí žaloby. Sťažovateľka správnemu súdu nepredložila v stanovenej lehote požadované dokumenty (okrem predloženia plnej moci správny súd požadoval podľa § 182 ods. 2 SSP aj predloženie jedného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca domáha). Správny súd mal za preukázané, že žaloba obsahovala vadu, pre ktorú nemohol v konaní ďalej pokračovať a preto napadnutým uznesením žalobu odmietol. 5. Sťažovateľka je presvedčená, že správny súd nepostupoval v súlade s § 59 ods. 2 SSP, keď výzvu na predloženie plnej moci udelenej advokátskej kancelárii doručoval sťažovateľke. Sťažovateľka poukazuje na § 59 ods. 1 SSP podľa ktorého „Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.“ Podľa sťažovateľky správny súd nedoručoval výzvu osobe, ktorá podanie v zmysle elektronického podpisu pripojeného k žalobe urobila (keďže správny súd nemal za preukázané zastúpenie sťažovateľky). Ak správny súd vyzval na predloženie plnej moci sťažovateľku a nie toho, kto podanie urobil, t.j. advokátsku kanceláriu, postupoval nesprávne, keď po takomto postupe žalobu odmietol.

II. Posúdenie kasačným súdom

6. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že ku kasačnej sťažnosti bolo doložené plnomocenstvo, ktoré neobsahuje dátum, kedy ho sťažovateľka zvolenej advokátskej kancelárií udelila. Vzhľadom na povinnosť sťažovateľa byť zastúpený v konaní o kasačnej sťažnosti advokátom, vrátane spísania kasačnej sťažnosti (§ 449 ods. 1 SSP), kasačný súd uznesením zo dňa 8. decembra 2021, doručeným 14. decembra 2021, vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila ku kasačnej sťažnosti plnomocenstvo udelené zvolenej advokátskej kancelárii s uvedením dátumu, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Plnomocenstvo s uvedením dátumu bolo kasačnému súdu doručené 20. decembra 2021, t.j. v stanovenej lehote.

7. Pri posúdení otázky, či správny súd postupoval správne, ak výzvu na doplnenie podania doručoval sťažovateľke a nie advokátskej kancelárii, ktorá žalobu podala, kasačný súd poukazuje na to, že pri výklade podmienok právneho zastúpenia a požiadaviek na jeho preukázanie sú súdy vždy povinné sledovať cieľ, zmysel zákonom ustanovenej podmienky a zdržať sa neúčelného, prílišného formalizmu (mutatis mutandis nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/2020 zo dňa 5. novembra 2020, publikované v ZNaUÚS pod č. 36/2020, sp. zn. I. ÚS 117/2019 zo dňa 15. júna 2021 či rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 14/2021 zo dňa 30. júna 2021, bod 10, sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, bod 9 a iné). Kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 1 Cdo 152/2010, podľa ktorého cit: „Na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia bude spravidla postačujúcim opatrením súdu

výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako aj v prípade, že bolo predložené s nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné.

Je treba mať však na pamäti, že ak by súd prvého stupňa nevyzval účastníka na odstránenie nedostatku plnomocenstva - nepostačuje, ak neúspešné opatrenie (výzva na odstránenie tohto nedostatku) smerovalo len voči advokátovi, ktorý sa označil za zástupcu účastníka - a odvolací súd bez nápravy tohto pochybenia by odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, išlo by o nesprávny postup, ktorým by sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“.

8. Kasačný súd zdôrazňuje aj zmysel povinného zastúpenia advokátom v správnom súdnictve. Keďže sa v konaní pred správnym súdom preskúmava zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj ďalších vecí ustanovených zákonom, čiže sa riešia najmä zložité právne otázky, účelom povinného právneho zastúpenia advokátom je zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.

Z uvedeného je zrejmé, že ak si účastník konania zvolí právneho zástupcu so zákonom požadovanou kvalifikáciou, nie je dôvodné od neho očakávať, že bude svoje práva chrániť sám, najmä pri úkonoch s rizikom odmietnutia súdneho prieskumu, ako v tomto prípade.

9. Kasačný súd mal za preukázané, že žalobu podala advokátska kancelária a z jej obsahu je zrejmý úmysel podať ju v mene sťažovateľky. Preukázanie zastúpenia prostredníctvom plnomocenstva ani vyhotovenie rozhodnutia žalovaného však k žalobe priložené neboli.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah sa kasačný súd sa stotožňuje s názorom sťažovateľky, že správny súd postupoval nesprávne, keď po márnom uplynutí lehoty na predloženie plnomocenstva, stanovenej vo výzve, doručovanej výlučne splnomocniteľovi, žalobu podanú splnomocnencom, odmietol. Správny súd mal v takomto prípade možnosť vyzvať buď oba subjekty súčasne, alebo následne. Postup správneho súdu v danom prípade kasačný súd hodnotí ako formalistický, znemožňujúci sťažovateľke prístup k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a teda postup, ktorým sa jej odňala možnosť konať pred

súdom. 11. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP ako aj § 440 ods. 1 písm. j) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. januára 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Svk/16/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik