3Svk/17/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200288.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/98/2020
- IČS
- 5020200288
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ V. G., dátum narodenia X. L. XXXX, trvale bytom R. A.H. XXX, XXX XX I., 2/ U. G., J.. A., dátum narodenia XX. H. XXXX, trvale bytom R. A. XXX, XXXXX I., obaja právne zastúpení advokátom: JUDr. Ladislav Ščury, sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca; proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina; za účasti: 1a/ P.. V. Z. P., dátum Z. XX. T. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, Ž., 1b/ F.. P. X., dátum narodenia XX. T. XXXX, trvale bytom R. A. XXX, XXX XX I., 1c/ T. Q., dátum narodenia XX. F. XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, Ž. (ďalšie účastníčky 1a/ až 1c/ ako dedičky poručiteľky 1/ V. P., dátum narodenia, X. H. XXXX, posledný trvalý pobyt R. A.H. XXX, XXXXX I., ktorá zomrela dňa XX. H. XXXX), 2/ F. L., trvale bytom Q. XXX/ XX, XXX XX Č., 3/ T. L., trvale bytom Q. XXX/ XX, XXX XX Č., 4/ J. L., trvale bytom B. XXX, XXX XX K., Č.Á. J., 5/ J. G.A., trvale bytom I.D. XXX, XXX XX I., 6/ L. X., trvale bytom R. A. XXX, XXX XX I., 7/ F. F., trvale bytom H. XXX, XXX XX H.; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/004120-003/PAV zo dňa 4. júna 2020, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31 S 98/ 2020-57 zo dňa 6. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Konanie pred správnym súdom 1. Správny súd uznesením č. k. 31 S 98/2020-57 zo dňa 6. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobcu žalobcov, účastníkom a ďalším účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania. 2. V odôvodnení napádaného uznesenia správny súd uviedol, že rozhodnutie o zrušení prvostupňového správneho rozhodnutia v odvolacom konaní (na základe riadneho opravného prostriedku) a vrátení veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu má povahu, charakter procesného rozhodnutia. Takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu prieskumu, ak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a títo majú naďalej možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v rámci administratívneho
konania. Správny súd dal do pozornosti, že rozhodnutím žalovaného v predmetnej veci nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, správne konanie nebolo právoplatne skončené a účastníci konania majú naďalej možnosť hájiť svoje práva priamo v pokračujúcom administratívnom konaní. Preto procesné rozhodnutie žalovaného podľa názoru správneho súdu nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov a je vylúčené zo súdneho prieskumu s odkazom na § 7 písm. e) SSP. Podporne v rámci svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 207/2015 zo dňa 28. júla
2016. 3. Žalobcovia - sťažovatelia podali proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnili dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP.
4. Sťažovatelia vo svojej kasačnej sťažnosti uviedli, že rozhodnutím žalovaného došlo na ujme na ich subjektívnych právach tým, že žalovaný nesprávne posúdil ďalších účastníkov konania 1/, 2/ a 4/ (odvolatelia v správnom konaní) ako spoluvlastníkov sporného pozemku, resp. priľahlých pozemkov. Poukazujú na to, že v správnom konaní preukázali, že sú výlučnými vlastníkmi rekonštruovanej starej drevenice ako aj stavebných pozemkov KN C 3870/5, 3871/3 a 3871/4 v katastrálnom území I. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Ďalší účastníci konania 1/, 2/ a 4/ preto nemali byť účastníkmi správneho konania (spojeného stavebného a územného konania), keďže nie sú spoluvlastníkmi a ani vlastníkmi sporných nehnuteľností a ani priľahlých nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný poukázal na dve súdne konania prebiehajúce na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16 C 219/2014 a 5 C 49/2017, tieto sa podľa názoru sťažovateľov týkajú iných pozemkov, než sú sporné nehnuteľnosti a ide o konania, ktoré iniciovali sťažovatelia. Nemôže ísť preto o konania o predbežných otázkach vo vzťahu k
dotknutému spojenému stavebnému a územnému konaniu v tejto veci. 5. Sťažovatelia zastávajú názor, že rozhodnutím žalovaného ako aj uznesením správneho súdu bolo porušené vlastnícke právo ako aj princíp právnej istoty sťažovateľov, keď žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v absolútnom rozpore s právnou logikou. Žalovaný svojím rozhodnutím bez akéhokoľvek dôkazu rozhodol o tom, že vlastnícke právo sťažovateľov je spochybnené, hoci tomu tak nie je a neexistuje preto ani predbežná otázka, ktorú žalovaný ani nešpecifikoval. 6. Žalovaný a ani ďalší účastníci a účastníčky konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadrili. 7.
V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2022 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej (predsedníčka senátu), Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD.
8. Z dôvodu dlhodobo plánovanej neprítomnosti predsedníčky senátu v čase vyhlásenia predmetného rozsudku rozhodoval senát 3S v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2022 v znení opatrení č. 1 až 8 v zložení zo sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. (predsedníčka zastupujúceho senátu 4S), Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD.
II. Posúdenie kasačného súdu
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 10.
Sťažovatelia svojou kasačnou sťažnosťou žiadali kasačný súd, aby posúdil či rozhodnutie žalovaného (ktorým tento v odvolacom konaní zrušil stavebné povolenie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie), je spôsobilé zasiahnuť do ich subjektívnych práv, a teda má aj podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (a contrario § 7 písm. e) SSP).
11. V rámci svojich právnych úvah pri riešení nastolenej právnej otázky vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do 31. júla 2021.
12. Podľa § 7 písm. e) SSP: „Správne súdy nepreskúmavajú. . . e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy. . . procesnej. . . povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“
13. Kasačný súd dáva do pozornosti, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti už venoval kompetenčnej výluke podľa § 7 písm. e) SSP, pričom uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 36/2021 zo dňa 30. marca 2022): „33. Rozhodnutia a opatrenia procesnej povahy majú charakter takých úkonov orgánov verejnej správy, ktoré sa spravidla priamo nedotýkajú hmotných práv účastníkov konania a nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie vo veci samej (meritórne posúdenie otázky posudzovanej v predmetnom konaní), slúžia skôr na zabezpečenie priebehu konania a pre potreby náležitého zistenia skutkového stavu (BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016).
34. Výluka opatrení a rozhodnutí procesnej povahy z priameho súdneho prieskumu v správnom súdnictve má pôvod práve v ich povahe a v záujme na hospodárnosti a rýchlosti správneho konania ako takého. Tým, že procesné rozhodnutia a opatrenia priamo neovplyvňujú hmotnoprávny stav fyzických a právnických osôb, v záujme zabránenia neefektívnemu predlžovaniu správneho konania a jeho rozčlenenia na viacero čiastkových otázok sa ich súdny prieskum sústredí na fázu po vydaní meritórneho, resp. konečného rozhodnutia.
Preskúmavané sú tak spravidla spolu s meritórnymi, resp. konečnými rozhodnutiami ako vady, nedostatky konania predchádzajúce vydaniu meritórneho rozhodnutia (BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:
C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127, ale aj § 191 ods. 1 písm. g) SSP). Inými slovami, zákonodarca preferoval záujem na plynulom a nerušene prebiehajúcom správnom konaní ústiacom do vydania správneho rozhodnutia vo veci samej pred záujmom na okamžitom a momentálnom posudzovaní zákonnosti, resp. perfektnosti každého jednotlivého čiastkového procesného úkonu, ktorý k takému finálnemu rozhodnutiu vedie. A to osobitne v kontexte právnej úpravy lehôt v správnom konaní, v niektorých prípadoch aj prekluzívneho charakteru.
35. Súčasne je potrebné brať do úvahy i skutočnosť, že procesné práva (ktoré môžu byť najčastejšie dotknuté pochybeniami v rámci procesných rozhodnutí a opatrení) nie sú samoúčelné. Sledujú najmä cieľ zabezpečenia spravodlivého a zákonného rozhodnutia pre účastníka konania v predmete (merite) správneho konania. Procesné nedostatky tak môžu byť konvalidované v ďalšom procesnom postupe, ich relevancia sa posudzuje s ohľadom na ich intenzitu (zachovanie podstaty záruk obsiahnutých v procesných právach) a legitímne sa pomeriava vplyvom na výsledok konania - teda vplyvom na meritórne alebo konečné rozhodnutie a jeho zákonnosť (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.:
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127). Nedostatky procesného charakteru (a preto ani procesné rozhodnutia a opatrenia) nemožno vnímať a ani v rámci súdneho prieskumu posudzovať izolovane od konečného rozhodnutia.
36. Vyššie uvedené východiská súčasne rámcujú výklad výnimky z kompetenčnej výluky, teda prípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutí a opatrení procesnej povahy, ktoré môžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Tá (aj s ohľadom na imperatív zákazu vylúčenia rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy) umožňuje súdny prieskum takých procesných rozhodnutí, ktoré majú reálny dopad na hmotnoprávnu situáciu účastníka konania (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžrk 6/2020 zo dňa 16. decembra 2020, sp. zn. 3 Sžrk 1/2019 zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 6 Sžrk 19/2018 zo dňa 20. mája 2020, publikované pod č. R 22/2021 a obdobne tiež BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.:
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127) alebo ktoré nie sú vydávané v priebehu správneho konania, resp. sú konečné, a teda po ich vydaní nenasleduje už vydanie žiadneho ďalšieho (nasledujúceho) meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu verejnej správy mohli byť preskúmané (KÜHN, Z.; KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář.
Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 555 - 557). 37. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že pri aplikácii kompetenčnej výluky podľa § 7 písm. e) SSP vo vzťahu k procesným rozhodnutiam, si musí správny súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zodpovedať (i) či žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie má procesnú povahu, (ii) či má účastník konania možnosť namietnuť nezákonnosť tohto rozhodnutia alebo opatrenia so súdnym prieskumom meritórneho rozhodnutia a (iii) či takéto rozhodnutie alebo opatrenie napriek svojej procesnej povahe priamo, fakticky nezasahuje do hmotných subjektívnych práv účastníka konania, resp. meritórne neukončuje konanie.”
14. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými východiskami stotožňuje a uplatnil ich aj na tento prípad. 15. Na úvod dáva do pozornosti, stotožňujúc sa s názorom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu stavebného povolenia, má povahu rozhodnutia predbežnej a procesnej povahy. Nedošlo ním totiž k meritórnemu a konečnému rozhodnutiu o žiadosti sťažovateľov, teda o tom, či sťažovateľom má alebo nemá byť vydané stavebné povolenie. Meritórne bola vec žalovaným vrátená stavebnému úradu na ďalšie konanie.
Tieto skutočnosti nakoniec nespochybňujú ani samotní sťažovatelia.
16. S ohľadom na skutočnosť, že konanie o žiadosti sťažovateľov o vydanie stavebného povolenia po vydaní rozhodnutia žalovaného naďalej prebieha, je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že sťažovatelia majú naďalej priestor svoj nesúhlas s čiastkovými názormi žalovaného opätovne uviesť v procesnom postupe pred stavebným úradom, prípadne v následnom procesnom postupe pred žalovaným ako odvolacím orgánom. Následne po vydaní
konečného rozhodnutia žalovaným ich môžu uplatňovať v konaní pred správnym súdom proti konečnému, meritórnemu rozhodnutiu. 17. Kasačný súd sa venoval aj otázke, či rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľov. Zdôrazňuje pritom, že je potrebné rozlišovať otázku prípustnosti súdneho prieskumu (a teda aj potenciálnej ujmy na subjektívnych právach, ktorá má byť spôsobená žalovaným rozhodnutím) a otázku (ne)zákonnosti žalovaného rozhodnutia. Kasačný súd teda neriešil a ani nemohol riešiť otázku, či je rozhodnutie žalovaného (ne)zákonné, ako opakovane namietajú sťažovatelia a z čoho vyvodzujú aj svoju ujmu na právach. Riešil len otázku prípustnosti súdneho prieskumu, a teda či takýto typ rozhodnutia žalovaného, o aký ide v predmetnej veci, aj s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, mohol mať potenciálny dopad na hmotnoprávnu situáciu sťažovateľov, resp. spôsobiť im ujmu na ich subjektívnych právach. Až v prípade kladného zodpovedania otázky prípustnosti možnosti prieskumu v správnom súdnictve možno pristupovať k posudzovaniu (ne)zákonnosti napadnutých rozhodnutí.
18. Kasačný súd v tomto smere uvádza, že vydané stavebné povolenie v predmetnej veci nikdy nenadobudlo právoplatnosť, bolo žalovaným zrušené už v odvolacom konaní, po podaní riadneho opravného prostriedku. Stavebné povolenie preto nemohlo založiť sťažovateľom právo vykonávať stavbu a ani legitímne očakávanie, že túto stavbu budú môcť bez ďalšieho vykonávať.
Jeho zrušením preto v tomto smere nemohlo dôjsť k zásahu do právnej istoty sťažovateľov a ani do ich vlastníckeho práva v zmysle možnosti realizácie nimi plánovanej stavby. Žalovaný meritórne nerozhodol o samotnej žiadosti sťažovateľov o vydanie stavebného povolenia, táto otázka je naďalej otvorená a prenechaná na posúdenie stavebnému úradu v rámci ďalšieho procesného postupu.
19. Rovnako kasačný súd konštatuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nerozhodoval a ani nerozhodol o vlastníckom práve sťažovateľov k sporným nehnuteľnostiam, venoval sa výlučne procesnej otázke vzťahu prepojeného územného a stavebného konania v predmetnej veci a prebiehajúcich súdnych konaní. Sťažovatelia pritom nepreukázali žiadny dopad rozhodnutia žalovaného na ich hmotnoprávnu situáciu. Kasačný súd preto musí, v súlade s názorom správneho súdu, konštatovať, že ani po zohľadnení tvrdení a argumentácie sťažovateľov nezistil, že by rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu alebo zmenu na subjektívnych právach sťažovateľov, malo dopad na ich hmotnoprávnu situáciu či meritórne ukončovalo predmetné stavebné konanie.
20. Predmetné rozhodnutie žalovaného je preto s ohľadom na § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu a správny súd postupoval správne a zákonne, pokiaľ správnu žalobu sťažovateľov odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
21. Už uvedené závery kasačného súdu sú tiež v súlade s jeho ustálenou rozhodovacou činnosťou, ktorá konštantne a dlhodobo považuje obdobné rozhodnutia, ktorými dochádza k zrušeniu rozhodnutia v odvolacom konaní (na základe riadneho opravného prostriedku) a vráteniu veci na ďalšie konanie, za nepodliehajúce súdnemu prieskumu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 76/2015 zo dňa 14. decembra 2016 či sp. zn. 5 Sžo 207/2015 zo dňa 28. júla 2016 či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžrk 2/2020 zo dňa 31. marca 2022); obdobne tiež odborná literatúra - BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 123, 126 - 127.) Pričom na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť ani prípadné nesprávne poučenie obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 207/2015 zo dňa 28. júla 2016).
III. Záver
22. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov. Uznesenie správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnené a vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že tento žiadnemu z účastníkov nepriznal. Urobil tak preto, lebo sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní, súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníkom v 1/ až 7/ rade v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. septembra 2022