← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 7. 2024

3Svk/17/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100100.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
5S/11/2024
IČS
0924100100
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: O.. H. M., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Pavel Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 77/29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42029171, proti žalovanému: Mesto Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, IČO: 00326283, o preskúmanie zákonnosti hlasovania, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/11/2024-22 zo dňa 04.03.2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 5S/11/2024-22 zo dňa 04.03.2024 podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že tajné hlasovanie mestského zastupiteľstva Mesta Kežmarok k bodu č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 Územného plánu Mesta Kežmarok zo dňa 06.12.2023 je neplatné. 2. Správny súd zároveň konštatoval, že neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia. Túto pritom zákon vymedzuje osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upravenom v § 6 ods. 2 SSP. Dôvodom pre odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP však bude len jej podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Aktívna žalobná legitimácia v konaní o zrušenie uznesenia zastupiteľstva patrí výlučne prokurátorovi. Dôvodom pre takúto výlučnosť je osobitná povaha uznesení zastupiteľstva, ktoré v závislosti od konkrétneho prípadu môžu mať konkrétneho i neurčitého adresáta, resp. čiastočne normatívny charakter. Tým sa zabezpečilo, aby súdny prieskum v týchto prípadoch nebol obchádzaný napríklad prostredníctvom konania o žalobe proti inému zásahu verejnej správy, resp. všeobecnou správnou žalobou (na porovnanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/59/2008 a sp. zn. 4Sžo/48/2016). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je prokurátorom, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené, pre toto konanie nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, preto zjavne nebol oprávnený na podanie správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správnu žalobu odmietol.

II. kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného

a) kasačná sťažnosť žalobcu 3. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, kde namietal, že: - podanou žalobou sa domáhal uložiť povinnosť žalovanému opätovne zrealizovať hlasovanie o rokovacom bode č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 Územného plánu mesta Kežmarok, nakoľko dňa 06.12.2023 sa konalo zasadanie Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, kedy o rokovacom bode č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 Územného plánu mesta Kežmarok prebehlo tajné hlasovanie, ktorého výsledok považoval za neplatný.

Dôvodom vzniknutých pochybnosti o platnosti tajného hlasovania o rokovacom bode č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/ 2021, bola tá skutočnosť, že spoločne s poslancami Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, a to Mgr. Romanom Porubänom, Mgr. Gabrielou Karabinošovou a Mgr.

Michalom Gáborčíkom, hlasovali spoločne „PROTI“, avšak Mgr. Bc. Jozef Matia, ktorý v uvedený deň viedol rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok po spočítaní všetkých hlasov poslanec mestského zastupiteľstva vyhlásil, že z prítomných 12 (slovom dvanástich) poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok hlasovalo „PROTI“ v počte 3 (slovom traja) poslanci Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok. - predsedajúci Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok porušil Rokovací poriadok Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, nakoľko mal v zmysle ust. § 1 ods. 3 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok zrealizovať hlasovanie o otázke vykonania opätovného hlasovania o bode rokovania č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 Územného plánu mesta Kežmarok z dôvodu vzniknutých podozrení a pochybnosti o platnosti výsledku tajného hlasovania zo strany sťažovateľa a ďalších poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, resp. zrealizovať nové hlasovanie o uvedenom bode. - považoval konanie žalovaného za v rozpore s rokovacím poriadkom Mestského

zastupiteľstva mesta Kežmarok, zákonom o obecnom zriadení a Ústavou Slovenskej republiky, preto sa teda predmetnou podanou žalobou domáhal o uloženie povinnosti zrealizovať opätovne hlasovanie, nakoľko platnosťou spochybneného tajného hlasovania dochádza k porušeniu základného práva poslanca mestského zastupiteľstva zastupujúceho obyvateľov mesta Kežmarok hlasovať o otázkach, ktoré sú vo verejnom záujme.

Konajúci súd vec posúdil príliš formalisticky, nakoľko nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. - uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predmetnou žalobou sa nedomáhal zrušenia Uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, ktoré bolo výsledkom z tajného hlasovania o rokovacom bode č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 Územného plánu mesta Kežmarok, kde je aktívne vecne legitimovaný výlučne prokurátor, avšak domáhal sa ochrany základného práva poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok hlasovať o otázkach týkajúcich sa verejného záujmu, nakoľko predmetné hlasovanie považoval s ďalšími poslancami Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok za neplatené, a preto navrhoval uložiť povinnosť žalovanému zrealizovať opätovné hlasovanie o uvedenom bode, keďže vzniklo dôvodné podozrenie o platnosti výsledku tajného hlasovania.

b) vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení označil tvrdenia sťažovateľa za nepravdivé. Stotožnil sa so záverom súdu a jeho rozhodnutie považoval za vecne správne a zákonné.

III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom

5. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 6. Podľa § 348 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 7.

Podľa § 350 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

9. Žalobca sa môže podľa § 348 SSP žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Kasačný súd uvádza, že uznesenie zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja predstavuje v podstate univerzálny správny akt, ktorým zastupiteľstvo navonok prejavuje svoju vôľu, resp. rozhodovanie vo veciach, ktoré nemajú (výlučne) normatívny charakter. Predmetom konania je domáhanie sa zrušenia uznesenia

zastupiteľstva. Aj keď to zákon výslovne v § 348 neuvádza, musí ísť o uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva, resp. obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja pri výkone verejnej správy. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že v zmysle § 3 ods. 2 SSP sa na uznesenie zastupiteľstva primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy. O opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP ide pritom len vtedy, ak bolo vydané v administratívnom konaní, ktoré je vždy realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Žalobou sa možno domáhať zrušenia uznesenia, ak bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis jeho obsahom alebo postupom pri prijatí uznesenia. Ako irelevantnú preto kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa o porušení § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku predsedom Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, pretože sa týkala postupu pri prijatí uznesenia, kedy z hľadiska aktívnej legitimácie môže byť žalobcom iba prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.

Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu (zákon č. 153/ 2001 Z. z.).

10. Ako neopodstatnenú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, keďže sa nemal domáhať zrušenia uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok, ktoré bolo výsledkom hlasovania o rokovacom bode č. 6 - Zmeny a doplnky č. 25/2021 územného plánu mesta Kežmarok, ale považoval hlasovanie za neplatné a preto navrhoval uložiť žalovanému zrealizovať opätovné hlasovanie o danom bode. Kasačný súd uvádza, že správny súd nemá zákonom stanovenú právomoc uložiť orgánu územnej samosprávy opätovne vykonať hlasovanie. V zmysle § 356 ods. 3 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby prokurátora, uznesením zruší napadnuté uznesenie

zastupiteľstva. Naviac už správny súd konštatoval pri výklade o aktívnej legitimácie prokurátora, že predmetným inštitútom sa má zabezpečiť, aby súdny prieskum nebol obchádzaný inými spôsobmi správnej žaloby; preto postupoval správne keď prijal záver, že sťažovateľ (žalobca) zjavne nebol oprávnený na podanie správnej žaloby a podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správnu žalobu odmietol.

IV. Záver

11. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 12. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Svk/17/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik