3Svk/18/2022

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), na základe žiadosti podanej stavebníkom Prologis Slovak Republic Management s.r.o. vydal stavebné povolenie č. UHA- DUaI-5765/2017-007-Ing.Dá dňa 26. júla 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým povolil stavbu „Logistický park Nitra-Hala DC2“ v rozsahu: SO.207 Komunikácia a spevnené plochy s tým, že účelom stavby je inžinierska dopravná stavba - komunikácia, stavba trvalá, komunikácia v rámci výstavby Logistický park Nitra - Hala DC2 a jej napojenie na komunikácie, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra, v rámci ktorej budú pripravené pripojené body pre možnosť napojenia na dopravnú sieť. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania, stavebný úrad rozhodol tak, že sa nimi nezaoberal z dôvodu, že tieto boli doručené do podateľne Mesta Nitra dňa 31. mája 2017, po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá bola do 29. mája 2017. Podľa vrátenej doručenky, bola písomnosť prvý krát doručovaná neúspešne dňa 15. mája 2017, opakovane neúspešne 16. mája 2017 a v ten istý deň bola uložená na pošte. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) sa zásielka považovala za doručenú po uplynutí troch dní od jej uloženia. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/037405 zo dňa 23. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, nakoľko v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“).

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal na to, že Mesto Nitra, ktoré v tomto administratívnom konaní ako vecne príslušný správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, nakoľko podľa ust. § 117b stavebného zákona na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva vecnú príslušnosť v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, t. j. Okresný úrad Nitra, t. j.

5. Zároveň poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. 6. Žalovaný mal, podľa názoru žalobcu, zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia, bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Evidentné je aj nerešpektovanie § 47 písm. a) stavebného zákona, a to okrem faktu, že územný plán zóny vypracovaný nebol, aj s ohľadom na nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“).

9. Na záver poukázal na porušenie jeho práv ako účastníka konania, a to v rámci jeho práva na nahliadnutie do spisu vyhotovenie fotokópie správneho spisu UHA-DUaI-5765/2017-Ing.Dá, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého spisu s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom správny orgán nevyhovel jeho žiadosti, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z. z. osobitným ustanovením.

III. Rozhodnutie správneho súdu

12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, správny súd uviedol, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné

13. Žalobca namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uviedol, že sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. septembra 2019, č. k. 11S/5/ 2017-594 zo dňa 15. januára 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“, a ktorej uskutočnenie je

14. Správny súd uviedol, že cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so stavebným zákonom. Správny súd poukázal na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Uviedol, že na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod

15. Podľa správneho súdu nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.

17. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Mesto Nitra vydalo stavebné povolenie dňa 26. júla 2017, v ktorom rozhodnutí je výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-14000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a v osvedčení pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015, ktoré boli vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a stavebného zákona. Pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú

strategického parku. 18. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. októbra 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon.

definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto

20. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukázal na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

rozpor. 21. K oznámeniu zo dňa 25. novembra 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe, správny súd uviedol, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné

správny súd poukázal na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a bol toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta

22. K námietke porušenia ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukázal na ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., teda na záväzné stanovisko zo dňa 17. mája 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a z ktorého vyplýva, že vo veci návrhu na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC2“ ktoré rieši stavebné objekty: SO.207 Komunikácia a spevnené plochy preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania a nezistil žiadne rozpory. V závere k týmto námietkam správny súd zdôraznil, že žalobcom namietané porušenie ust. § 47 písm. a) stavebného zákona sa týka navrhovania stavieb, resp. ich začlenenia do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili

rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané. Žalobca v tejto časti svojich žalobných námietok tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z., ale žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne spočívať.

V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu: Logistický park Nitra - Hala DC2 v rozsahu stavebných objektov „SO.207 Komunikácia a spevnené plochy. Prvostupňový správny orgán, reagujúc na túto námietku vznesenú žalobcom v stavebnom konaní, vo svojom rozhodnutí uviedol, že dopravné napojenie a dopravná situácia nie je predmetom tohto stavebného konania, ale je predmetom iných konaní vedených pred

24. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

26. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho počtu parkovacích miest správny súd uviedol, že táto otázka nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre cestné stavby (SO.207 Komunikácia a spevnené plochy), a preto nie je možné, aby sa ňou správny súd zaoberal pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní. Taktiež poukázal na ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyvodil záver, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné konanie.

tam uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti, predmetnú žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu.

28. Ohľadom namietaného porušenia práva žalobcu, kedy prvostupňový správny orgán pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania vychádzal z fikcie doručenia uvedeného oznámenia žalobcovi a vydal rozhodnutie pred uplynutím lehoty 7 pracovných dní na pripomienky, správny súd uviedol, že v tejto súvislosti musí dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že námietky a pripomienky podal dňa 31. mája 2017, t. j. v lehote na podávanie pripomienok.

. . . „k aplikácii § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručení písomnosti môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu“), ktorá uprednostňuje reálne doručenie a to nastalo dňa 22. mája 2017, v dôsledku čoho žalobca podal námietky a pripomienky

ustálil, že pokiaľ účastník konania nevzniesol vecné námietky v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom, na neskôr podané námietky nie je možné prihliadať a námietky žalobcu z toho dôvodu považoval za nedôvodné. S takýmto zdôvodnením žalobcom podaných námietok a pripomienok, doručených správnemu orgánu dňa 31. mája 2017, sa stotožnil aj správny súd, a mal preto za to, že ani v tomto ohľade nemožno vzhliadnuť zásah do práv žalobcu zo strany správneho orgánu za dôvodný, spôsobujúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 27. marca 2017, žiadosti boli doplnené dňa 24. apríla 2017 a stavebný úrad vydal rozhodnutie dňa 26. júla 2017. Správny súd mal za to, že i v prípade nedodržania lehôt správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, by táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

31. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej uviedol, že mu boli nesprávnym procesným postupom odňaté práva na spravodlivý proces a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania. 32. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že:

I. Hoci vo vzťahu k žalobnej námietke, týkajúcej sa možnej zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, ide o novoty, je zrejmé, že túto námietku nemohol uplatniť v čase podania správnej žaloby, keďže o nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr, a teda vychádzajúc zo znenia § 439 ods. 3 SSP a § 441 sú plne relevantné;

V. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že posúdenie vplyvov na životné prostredie malo predchádzať zisťovaciemu konaniu na zámer „PROLOGIS PARK NITRA“ a následnému povoľovaniu jednotlivých investícii v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Podľa sťažovateľa „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou, a teda v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu v zmysle zákona o EIA. Ak by uvedená stavba nebola v zmysle zákona o EIA posúdená, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície realizované v predmetnom strategickom parku.

VI. Nevysporiadanie sa správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru, keď v tomto konaní sa žalovaný nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, alebo sa s nimi vysporiadal len vo formálnej rovine.

33. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 13. decembra 2021 vyjadril účastník v rade 4/, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím žalovaného. 34. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 21. decembra 2021 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu považuje za zákonné a vecne správne. 35. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 04. januára 2022 vyjadril účastník v rade 1/, v ktorom uviedol, že kasačnú sťažnosť žalobcu považuje za zmätočnú a neurčitú a napadnuté rozhodnutie správneho súdu považuje za obsahovo, vecne aj formálne za správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

36. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

38. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľa kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu.

40. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.

42. Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby Ing. Karola Borika MBA, ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžk/42/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol: „V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.“

III. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

43. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 44. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený.

46. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný

47. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

2022.

podľa zákona o EIA 53. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé.

dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA.

dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán

55. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest,

V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

59. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 60. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. augusta 2023