3Svk/18/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti účastníka konania: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., právne zast. Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 31Sa/1/2024-30 zo dňa 13.01.2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 31Sa/1/2024-30 zo dňa 13.01.2025 potvrdzuje. II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd konštatoval, že odporca bol orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizoval záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

zástupcom. Takýto právny úkon potom nemohol vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. 4. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t. j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je datovaná splnomocniteľom v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je preto otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené.

5. Správny súd ďalej uviedol, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t. j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci.

6. Správny súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená spolu s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

7. Správny súd tiež konštatoval, že dohodu o splnomocnení je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom. Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru správneho súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Navrhovateľ má podľa výpisu z Obchodného registra SR v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (t. j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Podľa správneho súdu správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.

10. K ďalším odvolacím dôvodom správny súd zastal názor, že nebolo možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci správny súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 39 v spojení s § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu.

II. Konanie na odvolacom súde

14. Rozhodnutia správnych orgánov podľa navrhovateľa vychádzajú len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenia ich rozhodnutí. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. 15. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah právneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán podľa navrhovateľa nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu s ktorým sa stotožnil i prvostupňový súd, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. 16. Odporca a ani ďalší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

18. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

20. Odvolací súd úvodom poukazuje na svoje rozhodnutie spis. zn. 1Svk/23/2022, kde v rámci právneho posúdenia v zásade rovnakej právnej otázky uviedol: „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania.

21. Z listín založených v administratívnom spise vyplývajú skutočnosti tak, ako ich zistil správny súd s tým, že navrhovateľ podal odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. V zmysle článku II. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, na vrátenie istiny úveru, vrátane príslušenstva. Predmetná zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a združením, ktoré konalo v mene záložcu. Prílohou tohto návrhu bola Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom (ďalším účastníkom) a splnomocnencom (združením občianskoprávnej pomoci), ktorá bola spísaná formou štandardného predtlačeného formulára, ktorého znenie záložca nemohol ovplyvniť.

23. Odvolací súd tiež v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 1Svk/23/2022 prijal záver, že: „. . .keďže sa však nejednalo o generálne splnomocnenie, ale o splnomocnenie na účel uzatvorenia záložnej zmluvy, bolo nevyhnutné, aby splnomocniteľ vymedzil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zálohu. Tým, že dohoda o splnomocnení takéto vymedzenie nehnuteľností neobsahovala, stal sa splnomocniteľ vo svojej podstate rukojemníkom ľubovôle splnomocnenca, ktorý nebol žiadnym spôsobom limitovaný či inak obmedzený pri výbere tých nehnuteľností, ktoré následne boli založené. Práve v tomto smere sa nakoniec najlepšie prejavil rozpor v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca, pretože splnomocniteľ mal logicky záujem na čo najmenšom počte založených nehnuteľností, zatiaľ čo splnomocnenec, ako osoba fakticky vybratá záložným veriteľom, mal záujem presne opačný. Neurčitosť splnomocnenia vo vzťahu k vymedzeniu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy, v spojení s existujúcim a nie len hypotetickým rozporom v záujmoch medzi splnomocniteľom a splnomocnencom mali potom za následok absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení aj v

Inak povedané, ak splnomocniteľ nebol platne splnomocnený na uzatvorenie záložnej zmluvy, nemohlo v dôsledku jeho konania s odkazom na znenie § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjsť ani k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy. Záložná zmluva tak predstavuje (absolútne) neplatný právny úkon pre jej rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia a po zistení jeho neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí vkladu, pričom správny súd stotožniac sa so závermi orgánu katastra správne jeho rozhodnutie potvrdil.

26. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. Odvolací súd nepriznal trovy konania ani úspešnému odporcovi z dôvodu, že je orgánom štátnej správy a v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu. V prípade ďalšieho účastníka prihliadol na skutočnosť, že mu trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.