3Svk/20/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/2, Košice, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, za účasti: Obec Sokoľany, zast.: Mgr. Karol Haťapka, advokát, so sídlom Vretenová 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013, konajúc o odvolaní Obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/ 65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania. III. Účastníkovi Obec Sokoľany náhradu trovy odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania pred všeobecnými súdmi

V návrhu bolo uvedené, že úprava nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opierala o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska“, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 95/1971.

Uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 48 zo dňa 27. januára 1981 sa s účinnosťou od 01. januára 1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek. Toto uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 52 zo dňa 14. októbra 1985.

2. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, listom zo dňa 20. mája 1997 vyzval navrhovateľov v administratívnom konaní na odstránenie nedostatkov podania, na základe čoho bolo odporcovi dňa 30. decembra 1997 doručené doplnenie podania zo dňa 15. decembra 1997 o stanoviská dotknutej obce a stanoviská mestských častí Mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc.

Rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. októbra 2004 odporca návrh obce Sokoľany zamietol z dôvodu, že podľa § 52 katastrálneho zákona katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA

Stanovisko - rozhodnutie Rady MNV v Hutníkoch nepostačovalo, ale skutočne bolo potrebné, aby k tomu dala súhlas obec alebo jej obyvatelia.“

7. Dňa 11. mája 2007 Obec Sokoľany predložila odporcovi nový geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overený Správou katastra Košice. 8. Následne vydal odporca rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007, v ktorom určil priebeh hranice medzi Obcou Sokoľany a Mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. G. Ž. (T. R. K. Y.) podľa geometrického plánu č. 16/2007.

9. Na základe odvolania Mesta Košice (podaného podľa § 250l a nasl. OSP) rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22. novembra 2007 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Krajský súd konštatoval, že Obec Sokoľany nebola predmetom prejednávania v uznesení č. 18/1979 z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky.

10. Na základe odvolania Mesta Košice proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29. októbra 2008 tak, že odvolanie odmietol ako oneskorene podané. Na základe ústavnej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu podanej Mesto Košice rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.

konanie. 11. Po vrátení veci ústavným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/250/2010 zo dňa 28. septembra 2011 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 6Sp/18/ 2007-29 zo dňa 22. novembra 2007 a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že krajský súd nepreskúmal komplexne navrhovateľove námietky a pri rozhodovaní postupoval nedôsledne.

13. Na základe odvolania Mesta Košice Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14. mája 2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/ 18/2007-178 zo dňa 12. januára 2012 zmenil a rozhodnutie odporcu č. H-2/97-d-Bj zo dňa 20. júna 2007 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca mal za to, že z uvedeného nevyplýva odčlenenie aj časti katastrálneho územia Y. od Obce Hutníky. Skutočnosť, že úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj katastrálneho územia Y., vyplývala len z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená Obec Hutníky a katastrálne územia Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha. Táto tabuľka však nebola neoddeliteľnou súčasťou, resp. prílohou návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - okolie, ale bola iba k dispozícii k nahliadnutiu na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. To znamená, že nebola ani súčasťou podkladov, ktoré boli predmetom prejednania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979. Odporca po kompletnom preskúmaní podkladov, z ktorých vychádzalo plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979, výsledkom ktorého bolo uznesenie č. 18/1979, uzavrel, že na zmenu hranice a pričlenenie časti katastrálneho územia Y. k okresu Košice - mesto nebol daný súhlas.

Názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k. ú. U. nepovažoval krajský súd za správny. 16. Na základe odvolania podaného Obcou Sokoľany rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 4Sžr/75/2014 zo dňa 10. septembra 2015 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.marca 2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd považoval právne posúdenie veci krajským súdom za nesprávne, nakoľko krajský súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu.

17. Krajský súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01. decembra 2015, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zotrval na názore, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky, t. j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k. ú. Y..

18. Proti rozsudku krajského súdu podala Obec Sokoľany odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08. júna 2016 tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01. decembra 2015 a rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 potvrdil. Najvyšší súd mal za preukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice obce (v rozhodujúcom období katastrálneho územia Y.) nebol daný v súlade so zákonom, a to zo strany obce, resp. plenárneho zasadnutia MNV, ani zo strany obyvateľov obce, v rozhodujúcom čase Obce

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že odporca vydal preskúmavané rozhodnutie č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/ d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade so zákonom.

19. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08. júna 2016 podalo Mesto Košice ústavnú sťažnosť, prostredníctvom ktorej namietalo porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017 rozhodol tak, že základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08. júna 2016 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/ 2016 zo dňa 08. júna 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že „sporným momentom je obsah vôle obyvateľov obce Hutníky.

pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu. Bez prihliadnutia na obsah vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu. Rozhodujúcou otázkou v konaní bolo posúdenie, či súhlas obyvateľov obce Hutníky s územnou zmenou bol daný, t. j. či bol obsahom ich vôle.“ 21. Ústavný súd ďalej vytkol, že „najvyšší súd sa bez posúdenia otázky obsahu vôle utiekal k formalistickému posúdeniu prejavu vôle na základe pravidiel formálnej logiky.“ V tej súvislosti poukázal na tvrdenie najvyššieho súdu, podľa ktorého je vylúčené pričlenenie k. ú. Y. k okresu Košice-mesto, keďže bod „A“ uznesenia o územných zmenách nepojednáva o k. ú. Y. a zároveň bod „B“ uznesenia o územných zmenách pojednáva iba o Obci Hutníky. 22. Ústavný súd mal za to, že „tvrdenie najvyššieho súdu nie je logicky správnym.

5792 písmená a) a c)]. Podľa dôvodovej správy [strana 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. c)] Rada MNV v Hutníkoch vyslovila nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice-mesto. Z uvedeného nevyplýva, že do okresu Košice-mesto nemôže byť pričlenená niektorá (ktorákoľvek) časť obce Hutníky. Z uvedeného vyplýva iba to, že do okresu Košice- mesto môže byť pričlenená ktorákoľvek časť obce Hutníky, teda aj k. ú. Y., ale nie obec Hutníky ako celok (obe a celé jej katastrálne územia súčasne). Podľa dôvodovej správy [strana 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. a)] Rada MNV v Hutníkoch vyslovila súhlasné stanovisko k predloženému návrhu. Táto skutočnosť podporuje logiku vyslovenia súhlasu obcou Hutníky s plánom pričlenenia návrhom územných zmien špecifikovaného územia pod vznikajúcim priemyselným parkom k okresu Košice-mesto.“ 23. Ústavný súd ďalej poukázal na názor najvyššieho súdu, ktorý tvrdil, že súhlas sa týkal iba

. Kataster F. - U. /. nikdy a nikde neexistoval. Sumarizujúc je možné povedať, že obec Sokoľany sa v uznesení o územných zmenách nespomína. Ani sa nemôže. Obec Sokoľany toho času totiž neexistovala. Obyvatelia obce Sokoľany boli obyvateľmi obce Hutníky. Existovalo iba k. ú. Y. obce Hutníky. To sa tiež v uznesení o územných zmenách explicitne nespomína. Explicitne sa v ňom však nespomína ani k. ú. U. obce Hutníky. Na mieste je teda otázka výkladu pojmu kataster F. - U. /.

časti odčleňovaného územia obce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k. ú. U., ako aj k. ú. Y.), dokonca s presnou špecifikáciou výmery, ktorá bola v prípade odčleňovaného k. ú. Y. takmer trojnásobkom odčleňovanej výmery k. ú.

zohľadnený vôbec. Navyše, použitie favorizovanej podpornej argumentácie pre prijatý záver [dôvodová správa str. 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. c)] ostalo celkom neodôvodnené. Sumárne možno povedať, že návrh územných zmien nebol najvyšším súdom zohľadnený v celej svojej komplexnosti.“

29. Po dokazovaní doplnenom výsluchom svedkov Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019, ktorým opätovne zrušil rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto, Obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou Obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k. ú. Y. a k. ú. U..

30. Zohľadnil, že návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 19. februára 1972 pod č. Vnútr. 152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov a tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka, ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 06. augusta 1979, v ktorej je uvedená Obec Hutníky - k. ú. Y., k. ú. U. s prírastkami pre Košice - mesto zvlášť z k. ú. Y. azk. ú. U..

30. Krajský súd nepovažoval za správny názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k. ú. U.. Označenie predmetnej lokality Hutníky - Bočiar (VSŽ), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch národných výborov, považoval iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely zápisu do evidencie

Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k. ú. Y. sa stala súčasťou nového k. ú. Ž.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra U., je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo, podľa krajského súdu nesprávny a odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu.

31. Krajský súd ďalej skonštatoval, že zo spisu je zrejmé, že Rada MNV v Hutníkoch prerokovala návrh územnej zmeny dňa 25. júla 1979, pričom súhlasila s bodom 4 návrhu č. Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (T.) a nesúhlasila, aby Obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto.

k. ú. U.. Pri posudzovaní obsahu tohto uznesenia nie je možné podľa krajského súdu zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z pojmu „Hutníky - Bočiar (VSŽ)“, ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto časti okresu Košice - vidiek bolo rozšírenie územia mesta Košice o územie časti obce Hutníky a ich začlenenie do okresu Košice - mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA Košice a v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého VSŽ, ktoré zasahovali do k. ú. Y. a U., na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Územná zmena sa týkala z väčšej časti k. ú. Y. (vyše 700 ha) a zo zápisnice o zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV Hutníky vyplýva, že predsedníčka MNV oboznámila a vysvetlila obsah navrhovaných zmien a nie je v súlade s logickým myslením a uvažovaním záver, že poslanci Miestneho národného výboru v Hutníkoch na plenárnom zasadnutí územnú zmenu týkajúcu sa k. ú. Y. neprerokovali, hoci sa z tohto katastrálneho územia mala odčleniť a aj odčlenila väčšia časť ako z katastrálneho územia U..

Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že na uvedenom zasadnutí členovia plenárneho zasadnutia - poslanci neodsúhlasili, aby celá Obec Hutníky bola pričlenená do okresu Košice - mesto. Dôvodil, že plénum MNV Hutníky uznesením č. 18/79 rozhodlo o dvoch návrhoch ONV - Košice - vidiek, a to na zmenu hraníc s katastrom U. G. Y. a o administratívnom začlenení Obce Hutníky do okresu Košice - mesto. Poukázal pritom na nález

34. Hoci sa v uznesení pléna MNV katastrálne územie Y. nespomína v bode „A“ uznesenia, uvádza sa iba katastrálne územie F. - U. (T.), interpretácia uvedeného textu, že bol vyslovený súhlas iba s pričlenením katastrálneho územia U., je podľa krajského súdu nelogická, pretože odhliadnuc od toho, že kataster F. - U. (T.) neexistoval, ak plénum výslovne nesúhlasilo s administratívnymi zmenami v zmysle bodu B, a výslovne to v uznesení uviedlo, v prípade nesúhlasu s pričlenením časti katastrálneho územia Y. by svoj nesúhlas formulovalo rovnako. Vyslovením súhlasu o pričlenení dotknutých katastrálnych území bolo realizované uznesenie Vlády SSR, čo vyjadrilo aj plénum MNV formuláciou „rešpektujúc tým uznesenie Vlády

35. O tom, že sa zmena hraníc týkala aj katastrálneho územia Y., svedčí podľa krajského súdu aj prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek, z ktorej vyplýva, že z katastrálneho územia Y. mal byť pre okres Košice - mesto prírastok 706 ha, pričom išlo o parcely č. 572/1 a 1609.

na základe výpovedí jednotlivých poslancov plenárneho zasadania (uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 922/2016-13). 36. Vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými námietkami a nepovažoval za dôvodné ani nevytýkanie zastavenia konania vo veci návrhu Obce Sokoľany, nakoľko na zastavenie konania neboli splnené zákonné podmienky.

Y.. 38. Názor Obce Sokoľany, že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona sa mohol založiť len na rozhodnutí o územnej zmene vydané podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, krajský súd nepovažoval za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou.

O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

40. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 podala Obec Sokoľany odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania a ktoré odôvodnila tým, že odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia č. OU-KS-K01-II-2/97/ dBJ zo dňa 25. októbra 2013 a tiež v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, dodržal základné pravidlá (zásady) správneho konania, chránil práva a záujmy účastníkov správneho konania, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania a návrhmi a námietkami účastníkov správneho konania. Odporca postupoval v súlade s katastrálnym zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

42. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky konaného dňa 16. augusta 1979 a mala za to, že v zmysle akéhokoľvek výkladu, či už logického, gramatického, doslovného, z bodu „A” tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, že plénum súhlasilo s návrhom, ktorý sa týkal rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U.. Katastrálne územie Y. v uvedenom uznesení vôbec nie je uvedené.

43. Dôvodila, že súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia Obce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k. ú. U., ako aj k. ú. Y.), dokonca s presnou špecifikáciou výmery. S uvedenou skutočnosťou sa krajský súd dostatočným spôsobom nevysporiadal. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s popisom priebehu hranice okresov odčleňovaného územia (ten sa tiež dotýkal k. ú. Y.).

ruky. Uviedla, že zákonom stanovené požiadavky neuvádza ani zápisnica z uvedenej plenárnej schôdze. Rovnako neexistuje zápisnica o hlasovaní občanov ohľadne tejto otázky, pričom v tejto súvislosti poukázala na znenie § 22 správneho poriadku.

Veľká Ida a Hutníky k okresu Košice - mesto. 47. Podľa odvolateľky je nesporné, že pôvodný návrh na uvedené zmeny síce počítal s pričlenením celého predmetného územia k okresu Košice - mesto. Avšak práve z dôvodu vznesených a namietaných pochybností o samotnej existencii súhlasu dotknutej obce Hutníky a jej obyvateľov (ale i niektorých ďalších obcí) s takýmto postupom, resp. preukázanie existencie nedodržania v tom čase zákonných podmienok na zmenu hranice obce sú splnené podmienky na účel reštitučného konania, ktorým je eliminovanie neoprávnených zásahov do práv a slobôd

49. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu obce Sokoľany považoval rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 za vecne správny a zákonný. Vo vzťahu k spornej otázke, či zmena priebehu hranice bola vykonaná so súhlasom alebo bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov, navrhovateľ vychádzajúc z odvolaním napadnutého rozsudku mal za to, že krajský súd túto otázku skutkovo ako aj právne vyčerpávajúco vyriešil. Pri riešení tejto otázky sa pri tom krajský súd správne opieral o právne závery, ktoré vyplývajú z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra

50. Odporca sa vo vyjadrení k odvolaniu obce Sokoľany s odvolacími dôvodmi stotožnil a zotrval na názore, že zmena priebehu predmetnej hranice sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov Obce Hutníky. Plénum MNV svojim uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len z časti obce v katastrálnom území U.. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, ako správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 25. októbra 2013 riadne a úplne vyrovnal so všetkými skutkovými aj právnymi okolnosťami.

51. O odvolaní Obce Sokoľany rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudkom sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04. novembra 2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 zmenil a rozhodnutie odporcu č. OU-KS-K01-H-2/97/ d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 potvrdil. Súčasne navrhovateľovi a ďalšiemu účastníkovi (Obci Sokoľany) náhradu trov konania nepriznal.

Dôvodil, že Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená spolu s Obcou Bočiar do Obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia U. a z katastrálneho územia Y..

Za rozhodujúce považoval následné skutočnosti: 54. Rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979 sa mali možnosť zúčastniť aj obyvatelia obce, keďže plenárne zasadania obcí boli verejné. Preto len uznesenie plenárneho zasadania miestneho národného výboru prijaté na plenárnom zasadnutí o predmetnej územnej zmene v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi je možné považovať za súhlasné stanovisko obce, resp. jej obyvateľov so zmenou priebehu hranice a nepostačuje len stanovisko Rady Miestneho národného výboru.

Z predmetnej zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV zo dňa 16. augusta1979 zo str. 3 vyplýva: „ Predsedníčka MNV s. Semanová oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom ONV Košice vidiek číslo 152/79 Vnútr; ohľadne zmeny hraníc okresov Košice vidiek - Košice mesto. Zároveň načrtla, aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K bodu bolo prijaté uznesenie číslo 18/1979.“

57. Z Návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 19. februára 1979, číslo: Vnútr. 35/1979; 152/1979, ktorý spoločne predložili Odbor vnútorných vecí MsNV v Košiciach a Odbor vnútorných vecí ONV Košice - vidiek vyplýva: „Bod 4/ Rešpektujúc uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri F. - U. /. a začlenením do okresu Košice-mesto; Bod 5/ Bol vyslovený súhlas začleniť časť chotáru obce Malá Ida do katastru obvodu Košice - Šaca a to tú časť, ktorá zaberá územie pre individuálnu bytovú výstavbu navrhnutú Útvarom hlavného architekta s tým, že z pripravovaného počtu individuálnych parciel 10% bude dané k dispozícii ONV Košice - vidiek pre postupné vysídľovanie obce Veľká Ida, v zmysle príslušného vládneho uznesenia, ktorú záležitosť rieši ONV Košice-vidiek;“

K tomuto uvádzame: a/ Požiadavka Rady ONV Košice- vidiek nie je v súlade s uznesením vlády SSR číslo 19 zo dňa 21. januára 1976 a ním schválených SÚP HSA Košice z dôvodov, ktoré sú už uvedené v stanovisku vedenia MsNV v Košiciach. b/ S pričlenením celých katastrálnych území do okresu Košice-mesto nesúhlasia ani samotné Rady MNV Veľká Ida a Hutníky. c/ S ďalším rozvojom VSŽ počíta SÚP HSA Košice len na území, ktoré má byť pričlenené podľa predkladaného návrhu a nie na celom území obcí Hutníky a Veľká Ida. d/ Pri stanovovaní rozvoja VSŽ v SÚP HSA Košice, tak ako je uvedený v predkladanom návrhu, bolo zohľadnené už aj riešenie vodných zdrojov pre obce Hutníky a Veľká Ida, takže z tohto dôvodu nie je potrebné pričleniť ich celé katastrálne územie k okresu Košice - mesto, pretože príslušnosť územia k okresu nijako samo o sebe neovplyvňuje vodné zdroje. e / Tie okolnosti, že väčšina ekonomicky činných obyvateľov obcí Hutníky a Veľkej Idy pracuje vo VSŽ, ktoré patria do legislatívnej správy okresu Košice- mesto, ďalej to, že tieto

59. Zo strany 2 uvedenej Dôvodovej správy (č. bl. Vnútr. 5792) vyplýva, že Rady Miestnych národných výborov v Haniske, Hutníkoch a Veľkej Ide vyslovili nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obcí k okresu Košice - mesto na strane jednej a stanovisko k predloženému návrhu vyslovila aj Rada MNV v Hutníkoch (str. 2 písm. a/, c/), a to v kontexte str. 4 uvedenej dôvodovej správy - najmä písm. b/, c/, e/. Podľa uvedenej časti správy zostalo totiž sporné iba pričlenenie celých katastrálnych území vrátane obce Hutníky k okresu Košice - mesto. 60.

61. Na základe uvedeného podľa najvyššieho súdu správny orgán v súlade s listinami založenými v administratívnom spise správne skonštatoval, že navrhovaná úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj katastrálneho územia Y., čo zároveň doplnil o záver, že táto skutočnosť vyplýva len z uvedenej prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc. Podľa názoru najvyššieho súdu správny

V predmetnom uznesení sa chotár Sokolian výslovne nespomína. 62. Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že poslanci MNV Hutníky rozhodli aj o územnej zmene týkajúcej sa k. ú. Y. aj k. ú. U.. Práve pri posudzovaní obsahu predmetného uznesenia je podľa názoru najvyššieho súdu nevyhnutné postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné uznesenie zo dňa 16. augusta 1979 č. 18/1979 v bode „A“ je možné vykladať širšie, práve s poukazom na zamýšľaný zámer územných zmien, a nahradiť tak rozhodujúcu vôľu osôb - poslancov MNV Hutníky, do ktorých výhradnej právomoci patrilo o navrhnutých zmenách hlasovať a o nich rozhodnúť. Práve naopak, uznesenie mestského zastupiteľstva (podľa názoru najvyššieho súdu obdobne i pléna MNV), aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú

63. Najvyšší súd sa stotožnil s uvedeným záverom, a v súlade s vysloveným názorom ústavného súdu v tejto veci ho aplikoval aj na predmetné uznesenie plenárneho zasadnutia MNV, a to vo vzťahu k bodu „A“ predmetného uznesenia 18/1979. Uvedený záver podporuje podľa najvyššieho súdu aj príloha k návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 19. februára 1979, číslo: Vnútr. 35/1979; 152/1979 označená ako prehľadná tabuľka, ktorá definovala jednotlivé územia, ktorých sa mali navrhované zmeny dotknúť. V prípade Obce Hutníky bol návrh predložený zvlášť pre obec označenú v dobových listinách ako Bočiar - Hutníky a zvlášť pre obec označenú ako Sokoľany - Hutníky (viď Prehľadná tabuľka, blana č. Vnútr. 1414/79). Z tohto návrhu je zrejmé, že Obec Hutníky bola pre návrh úprav hraníc rozdelená zvlášť pre úpravy územia Bočiar a pre chotár Sokoľany. Označenie obsiahnuté v uznesení pléna MNV Hutníky ako územie v katastri F. - U. korešponduje aj s návrhom zmien a prehľadnou tabuľkou, o ktorých plenárne zasadnutie

Y.. Je teda zrejmé, a to aj z výpovedí svedkov, že v danom prípade plénum rozhodovalo o území, ktoré patrilo pôvodne Obci Bočiar. Rovnako aj z obsahu svedeckých výpovedí, ktoré sú doslovne obsahom zvukového záznamu z pojednávania na Krajskom súde v Košiciach v tejto veci zo dňa 02. apríla 2019, je podľa názoru najvyššieho súdu nesporné, že chotár terajšej Obce Sokoľany nebol súčasťou zmien, o ktorých hlasovali poslanci na plenárnom zasadnutí. Pokiaľ by bol, muselo by plénum MNV rozhodnúť a uviesť v uznesení akú časť z katastrálneho územia Y. pričleňuje do okresu Košice-mesto z pôvodne navrhnutej rozlohy 706 ha.

Rozhodnutie krajského súdu považoval za svojvoľné, arbitrárne a vecne nesprávne rozhodnutie, nemajúce základ v skutkovom stave a ani v elementárnej logike. S poukazom na závery nálezu ústavného súdu vydaného v tomto konaní uzatvoril, že prejav vôle je potrebné vykladať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol

66. Uviedol, že absenciu/mlčanie vo význame neuvedenia územia (terajšej Obce Sokoľany) do uznesenia č. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky by podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napr. R88/1954) bolo možné pokladať za prejav vôle pléna so začlenením územia Sokolian do okresu Košice - mesto len v tom prípade, ak by bolo možné s určitosťou usudzovať, že uznesením bola prejavená vôľa určitého - uvedeného obsahu.

K bodu „B“ uznesenia číslo 18/1979 Pléna MNV Hutníky zo dňa 16. augusta 1979 dospel opakovane najvyšší súd k zhodnému záveru, ktorý prezentoval aj ústavný súd vo svojom náleze, a to, že bod „B“ uznesenia o územných zmenách hovorí, že do okresu Košice - mesto nemá byť včlenená celá Obec Hutníky. K tomuto záveru dospel aj krajský súd a účastníci tento záver vo svojich podaniach nespochybnili. Uvedený záver je obsiahnutý aj v predmetnom návrhu na str. 4, č. bl. Vnútr. 5794 dôvodovej správy v časti Závery, ktorý je citovaný vyššie. Z vykonaného dokazovania ako aj z obsahu administratívneho spisu odporcu je teda možné uzavrieť a prisvedčiť krajskému súdu v súlade s logickým výkladom ústavného súdu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky v bode „B“ nesúhlasilo, aby bola Obec Hutníky ako celok územne včlenená do okresu Košice-mesto, a to v zmysle predloženého návrhu.

69. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že súhlas Obce Hutníky, alebo jej obyvateľov na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Y., nebol v roku 1979 daný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme rozhodnutia bol prijatý. Uvedené znamená, že bola kumulatívne splnená aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona, teda zmena priebehu hranice sa vykonala v Obci Hutníky v časti k. ú. Y. bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Odporca preto podľa názoru najvyššieho súdu vydal preskúmavané rozhodnutie č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade so zákonom.

IV. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní II. ÚS 342/2021

dňa 09. decembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. II. ÚS 342/2021-88 zo dňa 09. decembra 2021 rozhodol tak, že základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04. novembra 2020 porušené boli.

výpovedí účastníkov plenárneho zasadnutí obce Hutníky (po štyridsiatich rokoch, údajne to malo vyplynúť zo záverov ústavného súdu) odpoveď na otázku, o čom vlastne hlasovali v spornom uznesení, a to za existencie zápisnice a ostatných podkladov prerokovaného materiálu, ktoré sú už obsahom administratívneho spisu a ktoré bolo a je možné bez väčších problémov logicky komplexne vyhodnotiť. Naopak, z obsahu skoršieho nálezu vyplynula povinnosť najvyššieho súdu komplexne posúdiť obsah vôle na základe už vykonaného dokazovania a obsahu administratívneho spisu, absencia ktorého posúdenia bola skutočným dôvodom zrušenia sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08. júna 2016) ústavným súdom.

potreby vykonať ďalšie dokazovanie. Na uvedené poukázal najmä z dôvodu, že najvyšší súd aj v napadnutom rozsudku uvedené prezentoval ako fakt. V nadväznosti na to ústavný súd upriamil pozornosť na nosnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorá viedla najvyšší súd k záveru, že neuvedenie územia (terajšej Obce Sokoľany) do uznesenia č. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky spôsobuje ten následok, že územná zmena sa netýkala

rozhodnúť.“ 74. S poukazom na nadväzujúcu časť odôvodenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžr/ 3/2019 zo dňa 04. novembra 2020 ústavný súd konštatoval, že krajský súd nezaložil svoje rozhodnutie len na širšej interpretácii prejavu vôle, ako sa to snažil predostrieť najvyšší súd.

109) s návrhom ONV Košice vidiek číslo 152/79 vnút. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice vidiek - Košice mesto. Zároveň načrtla, aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec“ (myslí sa tým Hutníky, pozn.). Uvedené v kontexte ostatných podkladov, ktoré tvorili súčasť prerokovaného materiálu, teda dôvodovej správy, smerného plánu HSA Košice, grafickej časti materiálu, výkazu zmien, vyčíslených aj vo vzťahu ku k. ú Y., slovného popisu priebehu hranice (kde sa aj rovnako spomína sporný pojem kataster F. - U. /., a ktoré boli aj k dispozícii na nahliadnutie) dáva podklad pre ústavnokonformný záver, že plenárne zasadnutie MNV obce Hutníky skutočne vyslovilo súhlas aj s navrhovanými zmenami k. ú. Y.. Ústavný súd už v skoršom náleze vyslovil, že nie je možné vychádzať len zo znenia dobového názvu, ktorý nezodpovedal ani už v tom čase realite, pretože katastrálne územie s takým názvom neexistovalo. Existovala len Obec Hutníky, ktorá sa skladala z dvoch k. ú.

V opačnom prípade by zápisnica musela obsahovať nesúhlas s časťou návrhu „A“ tak, ako bol v zápisnici zaznamenaný nesúhlas vo vzťahu k návrhu „B“.“ 76. Ústavný súd preto považoval opätovnú argumentáciu najvyššieho súdu za „prejav opakovanej svojvôle a nihilizáciu už vysloveného záväzného právneho názoru ústavného súdu jeho nerešpektovaním.“ Dodal, že „pokiaľ najvyšší súd poukazuje na závery uvedené v uznesení ústavného súdu č. k. II. ÚS 922/2016-13 z 15. decembra 2016 v kontexte záverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 49/2014, 4 Obdo 69/2014 z 25. augusta 2015, o ktoré sa opiera aj v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku, ústavný súd po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí konštatuje, že právne hodnotenie prejavu vôle vychádzalo z odlišnej skutkovej situácie (v dotknutom rozhodnutí orgánu obce úplne absentoval prejav vôle s uzatvorením zmluvy o zabezpečení prevádzky, pozn.), preto konštatuje, že najvyšším súdom citovaná právna veta je vytrhnutá z kontextu, a preto právny záver je v okolnostiach posudzovanej veci najvyšším súdom mylne interpretovaný a

77. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že „najvyšší súd opätovne v rozpore so záväzným právnym názorom ústavného súdu sa zameral na formalistické posúdenie prejavu vôle a odmietol posúdiť obsah prejavenej vôle v spornom uznesení (rovnako to konštatoval ústavný súd vo svojom skoršom náleze). Takýto postup najvyššieho súdu považuje ústavný súd za bezprecedentný prejav opakovanej arbitrárnosti nesúcej všetky pojmové znaky hrubej svojvôle bez relevantných argumentov, ktorý je v právnom štáte neospravedlniteľný.“ Rovnako považoval za „arbitrárny a ničím nepodložený právny záver najvyššieho súdu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie senát k požadovanej určitosti prejavenej vôle nedospel (z dôvodu neuvedenia územia terajšej časti obce Sokoľany), a to aj s poukazom na judikatúru (R 88/

V. Posúdenie veci najvyšším správnym súdom ako súdom odvolacím po vrátení veci ústavným súdom

80. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie o odvolaniach proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

83. Predmetom súdneho konania je preskúmanie rozhodnutia odporcu vo veci návrhu Obce Sokoľany podaného dňa 23. apríla 1997 na zmenu priebehu hraníc vzhľadom na v tom čase platnú úpravu § 52 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá okrem iného vyžadovala preukázanie, že zmena účinná priebehu hraníc účinná od 01. januára1981 bola vykonaná bez súhlasu obce Sokoľany alebo obyvateľov obce. Podstata právneho problému tkvie v tom, že v čase pričlenenia súčasného územia obce Sokoľany k územiu mesta Košice bola toto územie súčasťou Obce Hutníky, ktorej katastrálne územie pozostávalo z k.ú Y. a k. ú U..

časť v súvisiacich dokumentoch identifikovanej výmery katastra obce Hutníky, katastrálne územie U., na využitie ktorého sa preukázateľne vzťahoval predpoklad výstavby v rámci areálu VSŽ. 84. Podľa § 52 ods. 1 katastrálneho zákona (v znení účinnom do 31. decembra 2001), katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

86. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (v znení účinnom k 16. augustu 1979), národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi.

88. Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (v znení účinnom k 16. augustu 1979), plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien.

90. Podľa § 8 zákona č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor. 91. Účelom právnej úpravy § 52 a nasl. katastrálneho zákona (v znení účinnom do 31. decembra 2001) bolo, aby katastrálne úrady v katastrálnom konaní mohli autoritatívne rozhodnúť o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, ktorá bola stanovená (určená) v období rokov 1948 až 1989 bez súhlasu obce, resp. jej obyvateľov. Dôvodom bol záujem na odstránení pretrvávanie nežiadúcich dôsledkov takýchto postupov a poskytnutie možnosti obciam, resp. ich obyvateľom, ktorí nesúhlasili s predmetnou zmenou hranice obce alebo jej katastrálneho územia, dosiahnuť návrat do predchádzajúceho stavu

obyvateľov. Na účely rozhodovania o prejednávanej veci je bez právnej relevancie, že obec Sokoľany bola v období 1961 - 1990 spolu s obcou Bočiar spojená do obce Hutníky. 92. Z pohľadu vyhodnocovania existencie, resp. neexistencie súhlasu obce so zmenou hranice uskutočnenou v rozhodnom období je nutné v prvom rade pripomenúť, že o dôležitých otázkach týkajúcich sa záujmov miest a obcí sa v dotknutom období rozhodovalo v rámci výkonu kompetencie národných výborov (na miestnej, okresnej a krajskej úrovni), formou plenárnych zasadaní, ktoré boli kompetentné rozhodovať okrem iného aj o územných zmenách. Len uznesením prijatým na plenárnom zasadaní národného výboru mohol byť daný súhlas s územnou zmenou. Uznesenia prijaté na plenárnom zasadaní národného výboru formálne odzrkadľovali prejav vôle obyvateľov obce (mesta), nakoľko boli prijaté prostredníctvom hlasovania poslancov národného výboru ako volených zástupcov obyvateľov obce.

93. Ako bolo v tejto veci opakovane konštatované súdmi (vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky), rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či súhlas obyvateľov Obce Hutníky s územnou zmenou uskutočnenou na základe úkonov dotknutých orgánov (viď bod 1 tohto rozhodnutia) bol daný, t. j. či bol obsahom ich prejavu vôle.

94. Posudzovaný prejav vôle Obce Hutníky, resp. jej obyvateľov, podstatný pre rozhodovanie v danej veci bol uskutočnený prostredníctvom hlasovania poslancov MNV Hutníky vo veci materiálu Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek číslo: Vnútr. 35/1979 a číslo: Vnútr. 152/1979 zo dňa 19. februára 1979, ktorý bol predložený odborom vnútorných vecí MsNV v Košiciach a ONV Košice - vidiek.

96. Na str. 3, Vnútr. č. bl. 2089 návrhu bolo uvedené, že Geodézia, n. p., Prešov spracovala návrh popisu priebehu okresnej hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek, mapu návrhu novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek, ktoré materiály boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek.

98. Z dôvodovej správy (str. 1, č. vnútr. 5791 bl.) pripojenej k návrhu na uskutočnenie dotknutých územných zmien vyplýva, že vedenie ONV Košice - vidiek doporučilo, aby obce Veľká Ida, Hutníky, Hrašovik boli včlenené do okresu Košice - mesto. Zároveň v časti „Odbory ONV Košice - vidiek“ je uvedené: „1. Záujmové územie okresu Košice - mesto zasahuje do bezprostrednej blízkosti obcí Hutníky a Veľká Ida a v tejto oblasti sa počíta s ďalším rozvojom priemyslu, najmä VSŽ. Preto tieto obce majú byť včlenené do okresu Košice - mesto s celým katastrálnym územím a nie len jeho výsekom alebo úsekom.“

100. Na str. 2, č. bl. 5792, v bode 4. v časti „Rady Miestnych národných výborov“ dôvodová správa uvádza: „a/ súhlasné stanovisko k predloženému návrhu vyslovili v Beniakovciach, Budimíri, Hutníkoch, Košických Olšanoch, Nižnej Hutke, Nižnej Myšli, Sadoch nad Torysou, Valalikoch, Vyšnej Hutke, Vyšnom Klatove, Hrašoviku. b/ záporné stanovisko k predloženému návrhu vyslovili: - v Kokšov Bakši z dôvodu, že navrhovaná úprava sa dotýka obecného cintorína za širokorozchodnou traťou, - v Seni z dôvodu, že ide o poľnohospodársku pôdu, do ktorej JRD investovalo značné prostriedky a v prípade jej pričlenenia k okresu Košice - mesto neslúžila by poľnohospodárskej výrobe, - nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice - mesto vyslovili rady MNV v Haniske, Hutníkoch a vo Veľkej Ide.“

2021-72 zo dňa 09. decembra 2021 (bod 72 a nasl. tohto rozhodnutia), ktorý skonštatoval, že komplexné vyhodnotenie všetkých relevantných skutočností (podkladov) obsiahnutých v administratívnom spise (okrem návrhu aj dôvodovej správy, smerného plánu HSA Košice, grafickej časti materiálu, výkazu zmien vyčíslených zvlášť vo vzťahu ku k. ú Y. a ku k. ú. U., slovného popisu priebehu hranice, kde sa spomína sporný pojem „kataster F. - U. /.“) je podkladom pre ústavnokonformný záver, že plenárne zasadnutie MNV obce Hutníky v bode A/ skutočne vyslovilo súhlas aj s navrhovanými zmenami k. ú.

Ako konštatoval ústavný súd v pôvodnom náleze č. k. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017 (viď bod 20 tohto rozhodnutia), tento záver je potrebné urobiť vzhľadom na obsah dôvodovej správy na strane 2 [č. bl. Vnútr. 5792 písmená a) a c)], kde Rada MNV v Hutníkoch vyslovila nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice - mesto.

104. Túto logickú postupnosť pri vyvodení záveru o existencii súhlasu s pričlenením časti jednotlivých katastrálnych území Obce Hutníky podporuje aj časť „Závery“ dôvodovej správy (viď bod 62 tohto rozhodnutia), kde pod písm. b/ a c/ je konštatovaný nesúhlas s pričlenením celých katastrálnych území do okresu Košice - mesto s tým, že s ďalším rozvojom VSŽ sa počíta len na území, ktoré má byť pričlenené podľa predkladaného návrhu a ktoré sa nevzťahuje na celé územie obcí Hutníky a Veľká Ida. Rovnako pod písm. d/ a e/ je konštatované, že pri stanovovaní rozvoja VSŽ v SÚP HSA Košice bolo zohľadnené aj riešenie vodných zdrojov pre obce Hutníky a Veľká Ida, pričom nebolo potrebné pričleniť ich celé katastrálne územie k okresu Košice - mesto, pretože príslušnosť územia k okresu nijako samo o sebe neovplyvňuje vodné zdroje. Aj keď tieto obce patrili do kategórie ostatných nestrediskových sídiel a pre nepriaznivý vplyv VSŽ na životné prostredie týchto obcí ich bolo treba určiť na dožitie, ani to nezakladalo dôvod k tomu, aby celé katastrálne územie týchto obcí bolo pripojené k okresu Košice - mesto.

Y.. Netýkala sa však celého katastrálneho územia Y. ani celého katastrálneho územia U.Z.. 106. Naopak, ako krajský súd správne uviedol (viď bod 35 tohto rozhodnutia), dotknutá územná zmena prebiehala v presne vymedzených územiach zasahujúcich tak do katastrálneho územia Y., ako aj do katastrálneho územia U.. Smerodajným bola výstavba ďalších komplexov bývalých VSŽ, z ktorého dôvodu je v súhlase pod bodom „A“ uznesenia plenárneho zasadania MNV Hutníky č. 18/1979 uvedený dodatok /VSŽ/, aj keď v spojení so zrejme zmätočným označením „Hutníky - Bočiar“. Ako potvrdil ústavný súd v pôvodnom náleze č. k.

Zmätočné označenie „Hutníky - Bočiar“ preto nemôže znamenať, že súhlas s územnou zmenou zasahujúcou aj do k. ú. Y. vyslovený nebol. Aj v kontexte doslovného znenia súhlasu v bode „A“ uznesenia č. 18/ 1979 (dodatok /VSŽ/ a rešpektovanie smerného územného plánu HSA Košice) sa tým logicky malo na mysli, že odčleňované pozemky boli aj z k. ú. Y. aj z k. ú. U..

108. Pokiaľ odvolateľka namietala, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal so špecifikáciou dotknutých územných zmien, túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (viď bod 35 tohto rozhodnutia) jednoznačne vyplýva, že krajský súd poukázal na presné vymedzenie hraníc dotknutých pozemkov, ktoré boli predmetom územných zmien a ktoré boli zároveň predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979.

zdvihnutím ruky. Zo zápisnice z plenárneho zasadania MNV Hutníky konaného dňa 16. augusta 1979 vyplýva prijatie niekoľkých uznesení, okrem iných aj predmetného uznesenia č. 18/1979. Logicky to znamená, že zákonné kvórum poslancov na prijatie uznesenia bolo naplnené, pričom na uvedenom nemôže nič zmeniť ani absencia údaju o hlasovaní jednotlivých poslancov v zápisnici, ktorý zákon ani nevyžadoval. Aj keď z výpovedí svedkov uskutočnených na pojednávaní pred krajským súdom nie je možné definitívne potvrdiť, resp. vyvrátiť obsah prejavu vôle poslancov MNV Hutníky, a to predovšetkým s ohľadom na značný časový odstup od prijatia dotknutého uznesenia, ako bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, obsah prejavu vôle poslancov MNV Hutníky vyjadrený v uznesení č. 18/ 1979 je po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností a podkladov možné vymedziť celkom

VI. Záver

110. Vzhľadom na vyššieuvedené skutkové zistenia a právne závery odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 111. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že ich náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi. Odvolací súd nepriznal trovy konania Obci Sokoľany, jednak ako procesne neúspešnému odvolateľovi, ktorý je zároveň v postavení osoby zúčastnenej na konaní, a ktorej právna úprava rozhodovania o trovách konania pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej a tretej hlavy piatej časti OSP v zmysle § 250k ods. 1 neumožňuje priznať trovy. (o výške trov procesne úspešného žalobcu bude rozhodnuté postupom podľa § 246c OSP v spojení s ust. § 151 OSP) 112. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. decembra 2022