3Svk/21/2022

1. Dňa 15. marca 2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcov 1) a 2) o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce č. 1/2019 zo dňa 15. marca 2019 (ďalej len „Zmluva“). Opatrením č. OU-NM-PLO-2019/004525-5 zo dňa 30. mája 2019 žalovaný Zmluvu nezaevidoval z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru bola už zaevidovaná iná zmluva. 2.

3. V ďalšom procesnom postupe žalovaný doručil právnemu zástupcovi žiadateľov oznámenie o zistených nedostatkoch s možnosťou vyjadriť sa k nim (č. OU-NM-PLO-2021/ 000478-013 zo dňa 3. februára 2021). Žalovaný identifikoval možné nedostatky v (i) procese zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce zo dňa 4. marca 2019, (ii) priebehu zhromaždenia vlastníkov dňa 14. marca 2019 a (iii) samotnej Zmluve zo dňa 15. marca 2019.

Brunovce. Túto pochybnosť žalovaný odôvodnil tým, že na predložených fotokópiách plnomocenstiev pre pána R. U. sa nachádzalo 16 vlastníkov, ktorí udelili plnomocenstvo po dátume zvolania zhromaždenia a ďalších 67 vlastníkov vôbec neuviedlo dátum splnomocnenia. Tiež plnomocenstvá udelené dvoma poľnohospodárskymi podnikmi Poľnohospodárske družstvo Čachtice a Poľnohospodárske družstvo Hôrka nad Váhom, podpísané jednou osobou, boli spochybnené, keďže v zmysle štatútov týchto organizácii sa vyžaduje podpis predsedu plus podpis ešte jedného oprávneného zástupcu organizácie. Ani plnomocenstvo spoločnosti Donnau Tradimmo s.r.o. nebolo udelené v zmysle zásad konania v mene tejto spoločnosti uvedených v obchodnom registri. Nakoniec plnomocenstvá udelené obcami Potvorice, Čachtice a Brunovce sú podpísané len starostami, pritom podľa názoru žalovaného mali byť

Vyššie uvedené zistenia žalovaného viedli k pomenovaniu pochybnosti, že 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce platne a účinne nesplnomocnilo pána R. U. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Ten teda disponoval len splnomocnením 26,237 % časti vlastníkov, čo je menej ako zákonom požadovaná 1/3 vlastníkov (v danom poľovnom revíri 33,33 % vlastníkov) na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 6. Žalobcovia podaním zo dňa 21. februára 2021 v reakcii na výzvu žalovaného tomuto predložili kópie verejných vyhlášok, prostredníctvom ktorých bola doručovaná pozvánka na sporné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov s potvrdeným dátumom zvesenia.

8. S názorom žalovaného ohľadom vád splnomocnení obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce sa žalobcovia nestotožnili, poukázali na účel zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

9. Nad rámec žiadosti predložili žalobcovia plnomocenstvo udelené pánovi R. U. zo strany Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Považany zo dňa 18. októbra 2018, ktoré bolo predmetnou farnosťou odvolané dňa 7. marca 2019, čo bolo pánovi R. U. oznámené doručením dňa 9. marca 2019. V čase zvolania zhromaždenia (dňa 4. marca 2019) tak podľa žalobcov pán R. U. disponoval mandátom na zastupovanie predmetnej farnosti. Táto pritom zastupuje výmeru prevyšujúcu výmeru 16 vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali udeliť splnomocnenia v čase až po zvolaní zhromaždenia vlastníkov.

Bolo teda zistené porušenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, v dôsledku čoho nemohol žalovaný prihliadať na aktivity vykonané na spornom zhromaždení vlastníkov (schválenie splnomocnencov k podpisu Zmluvy a podpísanie Zmluvy). Žalobcovia teda nepostupovali podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a Zmluvu nepodpísali vlastníci spoločného revíru Brunovce vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery tohto poľovného revíru.

Preto na dodatočné konvalidácie žalovaný neprihliadal. 12. Ďalšie zistené nedostatky nepovažoval žalovaný, s ohľadom na zistenú a vyššie popísanú vadu, za rozhodujúce.

13. Žalobcovia podali proti opatreniu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadali správny súd, aby zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V správnej žalobe namietali nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného, keď z tohto nie je zrejmé, aké konkrétne vady 89 splnomocnení, udelených pánovi R. U. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov (dňa 4. marca 2019), žalovaný vyčíta žalobcom.

vadám, reflektujú vôľu splnomocniteľov, · vady splnomocnení od obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce považovali žalobcovia za irelevantné, keďže ide o vlastníkov so zanedbateľnou výmerou a navyše postup, keď splnomocnenia boli podpísané len starostami, považujú žalobcovia za zákonný.

Keďže je plnomocenstvo právnym úkonom, je potrebné ho podľa názoru žalobcov vykladať v súlade s § 35 ods. 2 a § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je teda potrebné prihliadať na vôľu subjektu vykonávajúceho právny úkon a chyby v písaní a počítaní takýto právny úkon nemôžu zneplatniť, ak je jeho význam nepochybný.

Doplnil, že považuje za podozrivé úkony žalobcov, ktorými „konvalidovali“ nedostatky ich právnych úkonov, a to spätne po takmer 2 rokoch od uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov a jeho zvolania. Samotnou „konvalidáciou“ podľa názoru žalovaného žalobcovia uznali, že sporné právne úkony boli v čase uskutočnenia neplatné. Prípadnú konvalidáciu zistených vád považuje žalovaný za neprípustnú.

Medzi právne vzťahy súkromnoprávnej povahy, podľa názoru správneho súdu, patria pomery týkajúce sa zvolania a priebehu zhromaždenia podľa § 5 zákona o poľovníctve. Tieto vzťahy odzrkadľujú fungovanie a spoluprácu vlastníkov poľovných pozemkov. Posudzovanie zhody konania týchto vlastníkov s právnymi predpismi patrí do právomoci civilných súdov a nie do právomoci žalovaného ako správneho orgánu. Žalovaný pri skúmaní okolností týkajúcich sa zvolania zhromaždenia vlastníkov tak podľa správneho súdu prekročil svoju právomoc danú § 16 zákona o poľovníctve, ktorý vymedzuje otázky verejného záujmu, ktoré správny orgán pri evidenčnom úkone skúma a hodnotí. Z § 16 zákona o poľovníctve pritom explicitne nevyplýva, že by mal správny orgán skúmať zákonnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto časti preto žalovaný podľa názoru správneho súdu zaťažil svoje opatrenie vadou nesprávneho právneho posúdenia a tým aj vadou nezákonnosti.

25. Obiter dictum správny súd uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného týkajúcim sa oprávnenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zastupovať, spravovať 66,84 ha poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) je totiž predmetný subjekt správcom nielen vodného toku, ktorým sa myslí vodný útvar tečúcej povrchovej vody tzv. vodná masa, ale aj pozemku korýt, ktorým treba s odkazom na § 120 ods.

26. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. h) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 27. Sťažovateľ poukázal na právny názor správneho súdu, podľa ktorého mal prekročiť svoju právomoc vychádzajúcu z § 16 zákona o poľovníctve, ak skúmal otázku zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy. Podľa názoru sťažovateľa je tento názor správneho súdu odchýlením sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu reprezentovanej rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 33/2017 zo dňa 8. augusta 2019, sp. zn. 10 Sžk 11/2018 zo dňa 28. februára 2019, sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020 a sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019. 28. Podľa názoru sťažovateľa je z ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu možné vyvodiť, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálnym správnym aktom (opatrením) s deklaratórnymi účinkami. Podmienky evidencie stanovuje zákon, pričom prvou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve). Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverované správnym orgánom v procese evidencie. Pokiaľ vlastníci nepodpíšu zmluvu osobne, je potrebné relevantným dokladom (t. j. splnomocnením) preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená a pod. (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 33/2017 zo dňa 8. augusta 2018 a sp. zn. 10 Sžk 11/2018 zo dňa 28. februára 2019). 29. Je úlohou správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy splnené. Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či podmienky na evidenciu zmluvy boli dodržané (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020 a sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019). Správny orgán skúma nielen hmotnoprávne, ale aj procesnoprávne podmienky podľa zákona o poľovníctve, pokiaľ ide o uzatváranie príslušných zmlúv (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019). 30. Sťažovateľ tiež upozornil, že aj správny súd v zrušujúcom rozsudku č. k. 11 S 110/

31. Ak má teda sťažovateľ pochybnosti o zákonnosti zvolaného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a preukáže ich nedostatočným počtom jednej tretiny vlastníkov, ktorí sú oprávnení zvolať zhromaždenie postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve, nie je dodržaná zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo vzťahu k splneniu podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru a taktiež zásada materiálnej pravdy.

32. V druhom smere sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v rozsahu tvrdenej nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného. Hoci sa v opatrení sťažovateľ odvoláva na svoje predchádzajúce vyjadrenie, zároveň je v ňom uvedený hlavný dôvod vydania opatrenia, že celkovo 89 vlastníkov nesplnomocnilo pána Pavla Bohovica na zvolanie zhromaždenia vlastníkov. Takýto rozsah odôvodnenia považuje sťažovateľ za postačujúci. Odvolávky sťažovateľa na predchádzajúce podania v konaní boli vykonané z dôvodu hospodárnosti, keďže tento nechcel opakovať úvahy, ktoré už bližšie uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal tiež na fakt, že opatrenie, o aké ide v tejto veci, nemá predpísanú a pevne stanovenú formu, resp. náležitosti tak, ako je to v prípade rozhodnutia.

Poukázali tiež na skutočnosť, že podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve v spojení s poznámkou pod čiarou je jednou z možností zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru rozhodnutie súdu s odkazom na § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže nie je daná ustálená rozhodovacia činnosť potvrdzujúca názor sťažovateľa, nemôže byť daný ani dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Žalobcovia tiež, v súlade s názorom správneho súdu, považujú opatrenie žalovaného za nepreskúmateľné a žiadajú zamietnuť návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD., pričom Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

K právomoci správneho orgánu skúmať otázky zákonnosti zvolania zhromaždenia 39. Podľa 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve: 1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

40. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve: 1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

3) Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

Sťažovateľ kontruje, že tento názor je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu reprezentovanou rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 33/2017 zo dňa 8. augusta 2019, sp. zn. 10 Sžk 11/2018 zo dňa 28. februára 2019, sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020 a sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca

44. Preskúmavajúc napadnutý rozsudok správneho súdu kasačný súd potvrdzuje úvahu správneho súdu, že rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje

Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. (Ne)Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

Kasačný súd v tomto kontexte dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych názoroch vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 24 až 30, podľa ktorých:

V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 721/2016-39 z

28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a

Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“

48. K vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti kasačný súd už zhrňujúco dodal (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24): „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“

Neznamená to však, že ak správny orgán v rozsahu určenom § 16 ods. 1 v spojení s § 11 a § 5 zákona o poľovníctve skúmal zvolanie, priebeh a podmienky zhromaždenia vlastníkov, tak si osoboval kompetenciu, ktorá mu nepatrí, práve naopak.

50. Skúmanie splnenia procesnoprávnych podmienok pre uzatvorenie predmetnej zmluvy má v posudzovanom prípade svoje opodstatnenie najmä z hľadiska, že v krátkom časovom období boli uzatvorené dve zmluvy o užívaní poľovného revíru a obe boli predložené na zaevidovanie. V takejto situácii je správny orgán oprávnený skúmať základný predpoklad pre uzatvorenie zmluvy a to, či bolo zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom, keďže zmluvu je možné schváliť iba na zhromaždení.

51. Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak správny súd bez ďalšieho dospel k názoru, že sťažovateľ/žalovaný nemal právomoc v konaní podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve skúmať okolnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 zákona o poľovníctve, rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. V súvislosti s predostretou argumentáciou správneho súdu pritom kasačný súd dodáva, že v tejto nevzhliada také argumenty, pre ktoré by bolo potrebné iniciovať zmenu ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je jednou z podmienok evidencie zmluvy skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Správny orgán v konaní o evidenciu zmluvy tak musí vždy hodnotiť, či ním zistené skutočnosti a vady týkajúce sa procesného postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve aspoň v potenciálnej rovinne môžu spochybniť skutočnú vôľu vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, body 44 a 51).

revíru. Ak dospeje k názoru, že tomu tak je, následne bude posudzovať správnosť a zákonnosť zistení žalovaného v kontexte žalobných námietok žalobcov a vysporiada sa aj s otázkou potenciálnej prípustnosti konvalidácie vád predložených plnomocenstiev počas konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru.

K nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného 54. Ďalším sporným názorom správneho súdu bola nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného. Správny súd vo svojej podstate vyhodnotil opatrenie žalovaného ako nepreskúmateľné, keď v zásade obsahovalo len všeobecné vymedzenie dôvodu pre nezaevidovanie Zmluvy uvedením počtu sporných splnomocnení, súvisiacich výmer poľovných pozemkov v spornom revíri a záveru, že deklarovaný zástupca v čase zvolania zhromaždenia nedisponoval splnomocneniami od potrebnej časti vlastníkov (bod 10 tohto rozsudku). Konkrétne vady jednotlivých sporných splnomocnení (prečo neboli uznané) boli uvedené v predchádzajúcom liste žalovaného č. OU- NM-PLO-2021/000478-013 zo dňa 3. februára 2021 (body 3 až 5 tohto rozsudku), na ktorý vo svojom opatrení žalovaný odkázal. Sťažovateľ sa s týmto názorom nestotožnil.

Na konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru sa pritom nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 13 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve). Na druhej strane však kasačný súd už v iných veciach konštatoval, že „vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku neznamená priestor pre bezbrehú ľubovôľu orgánu verejnej správy a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre v prípadoch vylúčenia pôsobnosti správneho poriadku a súčasnej neexistencii inej právnej úpravy inklinuje k argumentácii o nevyhnutnej aplikácii právnych princípov, t. j. minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy - štandardu všeobecných pravidiel správneho práva.

56. Jedným z princípov dobrej verejnej správy je požiadavka, aby boli v každom individuálnom správnom akte, ktorým sa ovplyvňujú práva jednotlivca, uvedené právne a faktické dôvody jeho prijatia (právo na odôvodnenie individuálneho správneho aktu) - čl. 17 ods. 2 Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o dobrej verejnej správe prijaté dňa 20. júna 2009. Kasačný súd sa preto zhoduje so správnym súdom v tom, že správny orgán musí jasne a výstižne vo svojom opatrení uviesť dôvody, ktoré ho viedli k nezaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Teda musí ho odôvodniť tak, aby bolo dotknutým osobám zrejmé, prečo správny orgán postupoval tak, ako postupoval.

Takto formulovaný dôvod nezaevidovania Zmluvy náležite pochopili aj žalobcovia, keďže (ako vyplýva zo správnej žaloby) práve proti tomuto záveru broja a rovnako ho poňal aj správny súd, keď sa s prístupom sťažovateľa vecne vysporiadal. Kasačný súd preto nemôže konštatovať, že napadnuté opatrenie žalovaného bolo nepreskúmateľné, pokiaľ tak kasačnému súdu, správnemu súdu ako aj žalobcom boli z opatrenia žalovaného zrejmé dôvody, pre ktoré sťažovateľ vydal predmetné opatrenie.

Zistený nedostatok s ohľadom na už uvedené skutočnosti, že (i) opatrenie žalovaného/sťažovateľa bolo formulované tak, že z neho všetci zainteresovaní aktéri (tak žalobcovia ako aj správny súd) pochopili podstatu výhrad sťažovateľa, (ii) dovysvetľujúce podanie sťažovateľa, na ktoré v opatrení odkazoval, bolo dotknutým osobám doručené a známe a (iii) že právna úprava explicitne nevymedzuje náležitosti a rozsah odôvodnenia opatrenia žalovaného podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, nemá sám o sebe vplyv na zákonnosť záverov sťažovateľa uvedených v jeho opatrení.

60. S ohľadom na už uvedené preto kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi a dospel k záveru, že ak správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného v miere, ktorá odôvodňovala jeho zrušenie, tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V. Záver

61. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa/ žalovaného bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa tiež nedôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Trenčíne v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 62. V ďalšom konaní bude Správny súd v Banskej Bystrici postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 53 tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 63. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že nevyhovel návrhu sťažovateľa/žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP. Urobil tak preto, že na jednej strane nezistil hrozbu závažnej ujmy spojenej s právnymi následkami napadnutého rozsudku, na druhej strane preto, lebo predmetným rozsudkom už rozhodol aj priamo o samotnej kasačnej sťažnosti (osobitné rozhodovanie o odkladnom účinku či jeho priznanie by bolo v tomto kontexte neúčelné, keďže účinky napadnutého rozsudku zaniknú jeho zrušením). 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.