3Svk/21/2024

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

X. T.. T. L. (žalobca 1/) a Generálna prokuratúra SR (žalobca 2/) sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840, Co1/ 2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu 1/ a N.. H. L. ako ďalšieho účastníka 7/ a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 potvrdil.

3. Správne konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (t. j. konanie o zmene údajov registra) sa vzťahovalo k rozhodnutiu Správy katastra Trnava o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013, právoplatnému dňa 14.03.2013 (ďalej „rozhodnutie ROEP“), ktorým bol v katastrálnej mape medzi dovtedy susediace pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX orná pôda a parc. č. XXXX/ XX ovocné sady zakreslený novovytvorený pozemok parc. č. XXXX.

· dňa 02.10.2012 bolo vydané oznámenie Správy katastra Trnava o uverejnení návrhu ROEP, pričom v tomto oznámení sa účastníci konania poučujú o možnosti podať námietky proti výpisu z ROEP. Toto oznámenie nebolo žalobcovi nikdy doručené, pretože ho správne orgány nepovažovali za účastníka konania o ROEP, napriek tomu, že zo stanoviska Správy katastra Trnava zo dňa 30.08.2012 vyplýva, že v rámci konania o ROEP môžu byť dotknuté jeho práva; · napriek tomu, že nebol považovaný za účastníka konania o ROEP, dňa 23.10.2012 podal námietky proti ROEP a namietal, že pri zostavovaní ROEP nie je možné riešiť, resp. meniť hranice pozemkov alebo zasahovať do platne právne nadobudnutých a osvedčených vlastníckych práv k pozemkom a nie je možné meniť priestorové usporiadanie pozemkov, ktoré sú v intraviláne obce (parc. č. XXXX/XX k. ú. P.) a rovnako nie je možné zasahovať do pozemku parc. č. XXXX/XX k. ú. P., ktorý prešiel procesom pozemkových úprav; · na jeho námietky Správa katastra Trnava reagovala listom zo dňa 28.11.2012 tak, že jeho námietky neboli posúdené ako námietky, nakoľko ROEP sa netýka pozemkov v jeho

5. Obdobné žalobné dôvody vyplývajú aj zo žaloby žalobcu 2, ktorý poukázal na to, že: · účelom ROEP je zabezpečiť zápis tých pozemkov do katastra nehnuteľností, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore geodetických a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. ROEP má slúžiť len k tomu, aby evidencia pozemkov a právnych vzťahov k nim bola v katastri nehnuteľnosti úplná; · ROEP nemôže slúžiť na odstraňovanie pochybení, ktoré mohli vzniknúť pri iných rozhodovacích procesoch týkajúcich sa nehnuteľností a právnych vzťahov k nim, resp. nemôže slúžiť na riešenie vlastníckych sporov;

dobromyseľný v tom rozsahu, že ním vlastnené pozemky navzájom susedia; · žalobca 1/ sa stal vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX v tom rozsahu, v akom boli ich hranice zakreslené na katastrálnej mape pred schválením a zápisom

k akým právnym záverom dospeli; · predmetné územie leží mimo obvodu projektu pozemkových úprav a preto mohlo byť predmetom ROEP; · nesúhlasil s konštatovaním, že by nerešpektoval výsledok projektu pozemkových úprav. Konanie o ROEP má v zásade len evidenčný charakter, nezakladá nové vlastnícke vzťahy k evidovaným nehnuteľnostiam (s výnimkou § 11 a § 12, ktoré však neprichádzajú do úvahy z dôvodu zásady koncentrácie konania), a teda nemá právotvorný účinok, čo nastalo aj v danom

pochybení; · v otázke účastníctva v ROEP správny orgán aplikoval zúžený výklad tohto pojmu a nemožno tvrdiť, že by správne orgány vo vzťahu k žalobcovi 1/ neriešili a nezohľadňovali jeho požiadavky; · v liste č. OKI-7781/2015-905 zo dňa 09.12.2015 nezávislý orgán kontroly podrobil prieskumu dané územie a potvrdil existenciu územia, ktorého sa vyznačenie právneho týka. Orgán štátnej správy katastra nie je oprávnený konštituovať nový právny stav, ale je len evidenčným orgánom, ktorý vzťahy eviduje na základe právnych listín.

Mal za to, že správne orgány mali so žalobcom konať a zaoberať sa jeho námietkami vznesenými v rámci konania o ROEP. Proti rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorej kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Sžrk/8/2019 zo dňa 30.11.2022 vyhovel z dôvodu, že napadnutý rozsudok vytýkal žalovanému pochybenia v konaní, ktoré nebolo predmetom súdneho prieskumu (konanie o ROEP), a neriešil žalobné dôvody týkajúce sa zásahu do práv žalobcu v 1/ rade a posúdenia, či ide o vlastnícky spor, alebo len o deklarovanie nesporných skutočností, t. j. zaevidovanie vlastníctva v prospech toho, komu svedčí posledný právny titul podľa predkladaných listín a ostatných zistených údajov.

hranice parciel na katastrálnej mape v tejto časti územia zhotoviteľ prevzal z číselných údajov určených v rámci projektu pozemkových úprav (ďalej aj „PPÚ“). Podľa vyznačenia hranice PPÚ na katastrálnej mape hranica obvodu PPÚ mala kopírovať hranicu parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X, avšak po premietnutí číselných údajov pre obvod PPÚ do katastrálnej mapy bol v tomto úseku zistený posun oproti tej istej hranici v katastrálnej mape tak, že hranica obvodu PPÚ je odklonená od hranice parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ X. Vznikol problematický úsek, kde nie je nadväznosť grafického súboru vyhotovovanému v rámci zostavovania ROEP a grafického súboru vektorovej katastrálnej mapy číselnej vyhotoveného v rámci konania PPÚ. Dôvodom zisteného nesúladu je skutočnosť, že číselné údaje pre obvod pozemkových úprav neboli získané z priameho merania v teréne, ale boli získané kartometrickou digitalizáciou na mapových podkladoch (katastrálna mapa, resp. mapa bývalého pozemkového katastra - pozemkovoknižná mapa). Problematický úsek na styku hraníc parciel registra „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/X (vektorová katastrálna mapa nečíselná) a parciel registra „C“ XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX,

10. Súd ďalej poukázal na charakter konania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ktoré slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, a neslúži na zhojenie procesných vád konania o ROEP. Konanie o ROEP je samostatným konaním, proti rozhodnutiu o ROEP nie je možné podať odvolanie, je však preskúmateľné súdom (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.).

V konaní nebola zistená existencia žiadnej inej právnej listiny, ktorá by preukazovala vlastnícke právo k pozemku par. č. XXXX v prospech niekoho iného. 11. Správny súd vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o ROEP nepovažoval za dôvodné námietky smerujúce k zákonnosti konania o ROEP. 12. Ďalej súd konštatoval, že pri zostavení ROEP bola v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. zistená a preukázaná nesprávnosť údajov ROEP spočívajúca v tom, že k pozemku parc. č. XXXX nebol zaevidovaný žiadny právny vzťah, a teda ani vlastník (ani v registri „C“, ani v registri „E“), čo bolo v rozpore s účelom tvorby registra. Prvostupňový

pozemkom. Ak v tomto štádiu správneho konania takýto spor vznikne, relevantným právnym prostriedkom ochrany je určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. 13. Súd sa nestotožnil s argumentami, že tento pozemok nemohol byť predmetom konania o ROEP s poukazom na chybný zákres PPÚ do katastrálnej mapy. Tieto skutkové zistenia neboli ani po doplnení dokazovania spochybnené a aj z vyjadrenia katastrálnej inšpekcie (list OKI zo dňa 09.12.2015) vyplýva, že medzi skutočným priebehom vybudovaného oplotenia pozemku registra C-KN par č. XXXX/XX a údajmi číselnej vektorovej katastrálnej mapy v nadväznosti na zapísaný PPÚ sa nachádza medzera - plocha, ktorej zodpovedá časť v súčasnosti evidovaného pozemku registra C-KN par č. XXXX. Sporný pozemok teda nebol súčasťou PPÚ a nemohlo dôjsť ani k revidovaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách či k zásahu do ust. § 29 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.

Vlastnícke právo žalobcu 1/ nemožno odvodzovať od chybného zákresu v katastrálnej mape. Vydržanie ako titul nadobudnutia nemožno uplatňovať v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona. č. 180/1995 Z. z., len v konaní o ROEP. Žalobca 1/ sa môže domáhať práva k predmetnému pozemku na civilnom

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

vlastníctva. V tomto konaní správny orgán nerozhoduje o vlastníckom vzťahu k pozemku formou rozhodnutia vo veci samej, ale posudzuje otázku vlastníckeho práva k pozemku (ktorý bol vytvorený v rámci ROEP správnym orgánom) ako otázku predbežnú.

16. Podľa sťažovateľov civilná žaloba o určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy až potom, čo uplynula zákonná lehota, v rámci ktorej je možné domáhať sa zmeny údajov, resp. opravy chýb v údajoch o právnych vzťahoch vnesených do operátov katastra nehnuteľností zápisom rozhodnutia o schválení registra, v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 zo dňa 15.12.2020). Žalobca 1/ postupoval správne, keď sa namiesto voľby civilnej žaloby o určenie vlastníckeho práva domáhal v rámci zákonnej 3-ročnej lehoty zmeny údaju o parcele č. XXXX zápisom svojho vlastníckeho práva k časti tejto parcely (v schválenom ROEP nebol evidovaný žiaden právny vzťah k tejto parcele). 17. Žalovaný nezákonne prelomil zásadu, že do platne schváleného projektu PPÚ a registrov vytvorených projektom PPÚ nemožno vstupovať. K tomuto nosnému argumentu správny súd v napadnutom rozhodnutí nepodal žiadnu presvedčivú odpoveď. S účinnosťou od 01.10.2002 bol

úprav). Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania PPÚ. Ak bolo nezapracovanie pozemku parc. č. XXXX do mapovej časti v rámci PPÚ výsledkom „chyby“ zo strany správneho orgánu v rámci konania o pozemkových úpravách, ktoré vyústilo do rozhodnutia o pozemkových úpravách v roku 1998, potom túto „chybu“ bolo možné vyriešiť iba v rámci konania podľa § 42c odsek 1 zákona č. 330/1991 Zb.

18. Pôvodní vlastníci pôvodnej parcely č. XXXX, ktorá schválením PPÚ v roku 1998 v celej svojej výmere zanikla, U. U. a T. I., boli v rámci PPÚ plne 100% uspokojení, javí sa teda ako nespravodlivé im priznať vlastnícke právo k časti pôvodnej parcely č. XXXX, ktorú reálne od roku 1998 nemali vo faktickej držbe, ani sa po celú túto dobu k tejto časti pozemku nesprávali ako jej vlastníci (to platí aj pre ich právnych nástupcov v súčasnosti).

20. Pokiaľ správny súd poukazuje na možnosť podania žaloby opomenutého účastníka, sťažovatelia uvádzajú, že s nimi v konaní o ROEP správny orgán nekonal, a konkretizovali úkony, ktorými sa dožadovali ochrany svojich práv. S prihliadnutím na celkový nesprávny postup správnych orgánov v konaní o ROEP sa javí ako odopretie spravodlivosti, aby po 11 rokoch od podania návrhu žalobcom 1/ v roku 2013 na zmenu chybných údajov ROEP podľa § 7 odsek 6 zákona č. 180/1995 Z. z. bola správna žaloba žalobcu 1/ zamietnutá s poukazom na to, že opravy chyby, ku ktorej došlo v konaní o ROEP, sa mal domáhať správnou žalobou alebo žalobou opomenutého účastníka smerujúcou proti právoplatnému rozhodnutiu o ROEP, resp. určovacou žalobou na civilnom súde, keď práve za týmto účelom bolo do zákona č. 180/ 1995 Z. z. zavedené práve konanie podľa § 7 odsek 6 zákona č. 180/1995 Z. z.

22. Sťažovateľ 2/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie). Považoval za nesporné, že zákres hraníc pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX bol pred schválením ROEP v katastrálnej mape v súlade s vektorovou číselnou mapou, ktorú vytvoril PPÚ, a z tohto pohľadu bol predmetný zákres výsledkom vykonania pozemkových úprav. Stav, pri ktorom boli tieto pozemky v katastrálnej mape vyznačené ako susediace, trval skoro 14 rokov a bol takto rešpektovaný vlastníkmi dotknutých a okolitých pozemkov i orgánmi verejnej moci, pozemky vo vyznačených hraniciach a polohe boli predmetom dedenia i prevodných, resp. zabezpečovacích zmlúv. Rozhodnutím o ROEP a rozhodnutím o zmene schváleného ROEP došlo k zmene stavu vytvoreného pozemkovými úpravami.

24. ROEP a ani rozhodnutie o jeho zmene nemôžu slúžiť ako osobitné opravné konania voči rozhodnutiam iných orgánov verejnej moci, ktoré sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností, napr. k pozemkovým úpravám. Katastrálne orgány primárne pochybili v tom, že nesprávne vyhodnotili splnenie základnej podmienky podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. týkajúcej sa neúplnosti evidencie pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Schválením ROEP a vytvorením pozemku parc. č. XXXX bolo totiž polohovo zasiahnuté aj do vlastníctva pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, pričom rozhodnutím žalovaného k odstráneniu tohto nezákonného zásahu nielenže nedošlo, ale zápisom vlastníctva v prospech tretích osôb sa negatívny dopad na sťažovateľa 1/ ešte znásobil.

26. Podľa záverov správneho súdu by sa totiž ROEP-om alebo jeho zmenou mohlo s odkazom na (údajnú) technickú chybu v zákrese pozemku v katastrálnej mape kedykoľvek a komukoľvek zasiahnuť do vlastníctva s tým, že na civilný sporový súd by sa odkázal pôvodne zapísaný vlastník. V slovenskom právnom poriadku ale kataster nehnuteľností chráni zapísaného vlastníka a domáhať sa (deklaratórneho) určenia vlastníctva prináleží naopak tomu, kto nie je v katastri nehnuteľností zapísaný (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie.

28. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ 29. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ a ďalšieho účastníka 7/ podal vyjadrenie ďalší účastník 1/. Mal za to, že kasačná sťažnosť vychádza z nesprávnych informácií, resp. úmyselne zavádza. Žalobca 1/ parcelu č. XXXX nemal ani v držbe a ani ju nevyužíval, takmer polovica tejto parcely je využívaná obcou P., je na nej chodník a pravdepodobne aj časť obecnej komunikácie. Parcela č. XXXX je časťou parcely, ktorá patrila jeho otcovi a otcovej sestre, resp. ich právnym predchodcom, teda im svedčí právny titul vlastníctva tejto parcely. Navrhoval, aby kasačný súd posúdil túto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Dodal, že s týmto vyjadrením sú oboznámení a stotožnení aj ďalší účastníci konania 2/, 3/, 4/ a 5/. Vyjadrenie žalovaného 30. Žalovaný sa k obom kasačným sťažnostiam vyjadril v súlade so svojimi závermi v napadnutom rozhodnutí a mal za to, že súdny prieskum by sa mal obmedziť len na to, či

nikdy nedošlo. Uzavrel, že jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o vlastníckom práve žalobcu 1/ k spornému pozemku je civilný súd v civilnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol obe kasačné sťažnosti zamietnuť.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné. 32. Kasačný súd si je vedomý, že predmetom súdneho prieskumu je len rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu 1/ a ďalšieho účastníka 7/ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým boli podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. zmenené údaje schváleného ROEP. Keďže však ide o osobitý prípad, ktorý sa netýka len „jednoduchého“ nahradenia údajov v schválenom ROEP inými údajmi z dôvodu, že tieto nezodpovedajú údajom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ale výsledok tohto konania je determinovaný skutočnosťou, že samotný pozemok parc. č. XXXX bol prvýkrát zakreslený v rámci konania o schválení ROEP, je podľa kasačného súdu potrebné prihliadať aj na predchádzajúce rozhodovacie procesy a ich vzájomnú nadväznosť, t. j. na konanie a rozhodnutie o schválení ROEP, č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013, právoplatné dňa 14.03.2013, a právoplatné rozhodnutie o pozemkových úpravách č. A98/05239 zo dňa 29.04.1998. Len tak možno posúdiť zákonnosť postupu správnych orgánov oboch stupňov, ktorým došlo k tomu, že medzi pôvodne susediace pozemky žalobcu 1/ bol rozhodnutím o schválení ROEP zakreslený novovytvorený pozemok a k tomuto bolo v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. zaevidované vlastnícke právo iných osôb. 33. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že v predmetnom prípade je potrebné rozlišovať hľadisko geodetické a hľadisko právne. Geodetické hľadisko je podrobne popísané a vysvetlené v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, ako aj v rozsudku správneho súdu, a (zjednodušene) spočíva v tom, že pri geodetických a kartografických prácach v rámci konania o pozemkových úpravách podľa zákona č. 330/1991 Zb. v roku 1998 došlo k chybnému zakresleniu hranice do katastrálnej mapy, čo spôsobilo technický aj právny problém. Keďže vo vykonanom zákrese PPÚ vznikli nepresnosti, čo bolo odhalené neskôr v konaní o ROEP, z geodetického hľadiska bola chyba napravená tým, že medzi dva pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, ktorých vlastníkom je žalobca 1/, bol v rámci konania o schválení ROEP v roku 2013 do katastrálnej mapy zakreslený novovytvorený pozemok parc.

právoplatne skončené konanie o ROEP, na nevyužitú možnosť žalobcu 1/ domáhať sa jeho súdneho prieskumu a na nemožnosť rozhodovať v tomto konaní o vydržaní podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. 35. Nie je sporné, že zákres hraníc pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX bol pred schválením ROEP v katastrálnej mape v súlade s vektorovou číselnou mapou, ktorú vytvoril PPÚ. Z tohto pohľadu bol predmetný zákres výsledkom vykonania pozemkových úprav potvrdených právoplatným rozhodnutím o pozemkových úpravách z 29.04.1998. Kasačný súd poukazuje na prezumpciu správnosti a zákonnosti právnych aktov ako na zásadný právny princíp, podľa ktorého sa právny akt považuje za zákonný a správny, pokiaľ sa právoplatne nepreukáže opak a akt nie je zrušený zákonom stanoveným procesným postupom a príslušným orgánom. Tento základný právny princíp zabezpečuje právnu istotu a je úzko spätý s potrebou ochrany stability právnych vzťahov. Inými slovami, aj (prípadne) nezákonný alebo vecne nesprávny akt sa považuje za platný a je potrebné ho rešpektovať.

V dôsledku pozemkových úprav pôvodné pozemky zanikajú a vznikajú nové pozemky a k nim nové vecné práva. Každý vlastník nehnuteľnosti vstupujúci do pozemkovej úpravy musí akceptovať novonastolený stav, ak bol dosiahnutý správnym procesným postupom a ak boli súčasne dodržané zákonom stanovené podmienky, obmedzenia a regulatívy (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/68/2014 z 30.10.2014). Možno uzavrieť, že rozhodnutie o pozemkových úpravách v danom prípade právoplatne zastabilizovalo hranicu medzi pozemkami žalobcu 1/, nebolo zodpovedajúcim spôsobom menené a takto nastolený stav nebol až do schválenia ROEP spochybnený. Žalobca 1/, resp. jeho právni predchodcovia pozemky dlhodobo ako susediace užívali a tieto pozemky ako susediace boli aj predmetom dedenia a prevodných, resp. zabezpečovacích zmlúv. Kasačný súd napokon poukazuje na to, že kataster nehnuteľností chráni zapísaného vlastníka a domáhať sa (deklaratórneho) určenia vlastníctva prináleží naopak tomu, kto nie je v katastri nehnuteľností zapísaný (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie.

37. Na rozdiel od pozemkových úprav rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku a má len deklaratórne účinky. Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP totiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna skutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného pozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností.

39. Ako už bolo uvedené, meniť právoplatné rozhodnutie o pozemkových úpravách je možné len spôsobom na to ustanoveným (§ 42 zákona č. 330/1991 Zb.). Konanie o schválení ROEP vzhľadom na svoj charakter nemôže predstavovať „opravný prostriedok“ vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu o vykonaní pozemkových úprav. Na podklade schváleného ROEP sa nemôžu v katastri nehnuteľností meniť už vykonané zápisy a zákresy vlastníctva, či už na liste vlastníctva alebo na katastrálnej mape. Podľa kasačného súdu naviac nie je možné chybu, ktorá vznikla v predchádzajúcom správnom konaní (konanie o pozemkových úpravách), naprávať iným správnym konaním (konanie o schválení ROEP) bez účasti toho, koho sa týka, najmä ak ide o zásah do vlastníckeho práva ako práva chráneného ústavným aj občianskym

41. Podľa kasačného súdu poukazovaním správnych orgánov ako aj správneho súdu na právny stav zastabilizovaný právoplatnosťou rozhodnutia o ROEP došlo k situácii, keď správne orgány najskôr v konaní o schválení ROEP so žalobcom nekonali, a následne v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. argumentovali, že na svoju škodu nepodal v danom konaní návrh na rozhodnutie o vydržaní, resp. nedomáhal sa súdneho prieskumu rozhodnutia o schválení ROEP. To viedlo k „začarovanému kruhu“, kedy žalobca 1/ napriek povinnosti správnych orgánov aplikovať zásadu zakotvenú v § 3 ods. 2 správneho poriadku a poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, v prípade, ktorý samotné správne orgány považovali za „veľmi zložitý“, nemal reálnu možnosť ani v jednom z konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. obhajovať svoje práva, čo kasačný súd považuje za neprípustné. Naviac, argumentácia správnych orgánov a správneho súdu o tom, že žalobca 1/ sa môže domáhať ochrany v civilnom sporovom konaní, je v rozpore s už

IV. Záver

42. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď žaloby žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Vzhľadom na to, že rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného, kasačný súd považoval za potrebné zmeniť kasačnými sťažnosťami napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v súlade s § 467 ods. 1 a 2 SSP nasledovne. Vzhľadom na to, že ide o spojené konania začaté na základe dvoch samostatných žalôb, a jednou z nich je žaloba prokurátora, prihliadol na to, že podľa § 170 písm. c) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe návrhu prokurátora. Z tohto dôvodu nepriznal právo na náhradu trov konania sťažovateľovi 2/. Plne úspešnému žalobcovi 1/ priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 167 ods. 1 SSP). Ďalšiemu účastníkovi 7/, ktorý bol úspešný v kasačnom konaní, priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP). Kasačný súd nepriznal v zmysle § 169 SSP trovy konania ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/, nakoľko im nebola v kasačnom konaní ani v konaní pred správnym súdom uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s ktorou by im trovy konania vznikli. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.